V prípade, že sa škóti 18. septembra rozhodnú pre nezávislosť od Veľkej Británie, bude veselo. Okrem vyjednávania o podieloch na ťažbe ropy v severnom mori, by sa za stolom jednalo i o podiele na britskom zlate. Zlaté rezervy Británie sú dnes 18. najvyššie na svete v rozsahu 310 ton a škóti si budú na časť zlata určite nárokovať.
Po nedávnom zmätočnom článku o upustení od snahy vrátiť polovicu zlata Nemecka do Frankfurtu to vyzerá, že sa jednalo len o novinársku kačicu. V roku 2013 sa síce do Nemecka dostalo len 5 ton zlata z USA, ale tento rok podľa ostatných informácií repatriácia zlata pokračuje a pomaly akceleruje. Do júla 2014 sa do Nemecka vrátilo 54 ton zlata z USA. BUBA má zároveň stále v pláne naplniť svoj cieľ, že do roku 2020 bude mať 295 ton zlata z USA a 342 ton zlata z Francúzska vo svojich trezoroch vo Frankfurte. Daná repatriácia vyvolala v zlatej komunite rozruch vzhľadom na to, že trvá tak dlho vrátiť späť cca 600 ton zlata. Ono to fakt nie je veľa.
Vyzerá to, že z Číny by sme mohli mať konečne aj nejaké relevantné dáta ohľadne obchodovania zlata. World Gold Council a China Gold Association uzavreli totižto dohodu o spolupráci, ktorá sa zameriava práve na výmenu údajov, ako aj rozvoj vzájomnej spolupráce na trhu so zlatom. Čína má jasný záujem o to, byť svetovou jednotkou v obchode so zlatom. Ale ako sme spomínali už viac krát, zatiaľ nie je k tomu dôvod a hlavnými centrami nateraz ostáva Londýn a New York.
Aj zo súčasnej situácie sa dá ťažiť. To je aspoň názor prezidenta Goldcorp, štvrtého najväčšieho hráča na poli ťažby drahých kovov na svete. Ten predpokladá, že ak by aj cena zlata padla na 900 USD za uncu, tak by to nemalo signifikantný dopad na jeho spoločnosť, vzhľadom na nízke náklady ťažby, ktoré spoločnosť dnes po určitej reštrukturalizácií svojich ťažobných projektov má. Zároveň v tom vidí i príležitosť k nákupu ďalších banských projektov, ktoré by v budúcnosti (po opätovnom raste ceny drahých kovov) mohli spoločnosti zabezpečiť raketový rast.
Matúš Pošvanc