Spoliehate sa na oficiálne štatistické dáta? No čo ak bola inflácia bližšie k 7% namiesto oficiálnych 3%? Je možné, že nezamestnanosť dosiahla 12% namiesto oficiálnych 5%? A čo ak bola ekonomika namiesto mierneho rastu naopak v recesii?
Obdobné pochybnosti viedli v roku 2004 Johna Williamsa k založeniu blogu Shadow Government Statistic, v ktorom reanalyzuje vládne štatistiky Spojených štátov tak, aby ich uviedol na pravú mieru. Vďaka 25-ročným skúsenostiam ekonomického konzultanta totiž nie je na pochybách, že vláda svoje štatistiky manipuluje, aby prikrášlila aktuálny stav ekonomiky. Aby to dokázal, nepotrebuje žiadne konšpiračné teórie! Pri svojich prepočtoch vychádza výhradne zo starších oficiálnych metodík, ktoré postupne stratili na „aktuálnosti“.
Pozrime sa napríklad na oficiálne výpočty miery inflácie použitím CPI. Základná filozofia týchto výpočtov je stanoviť fixný “kôš” spotrebných tovarov, sledovať jeho cenový vývoj na medziročnej báze a určiť tak mieru inflácie. Zásadný problém nastáva až v momente, keď si uvedomíme, že spotrebný kôš vôbec nie je fixný, no naopak prechádza neustálymi drobnými úpravami, ktoré zakaždým vedú k jeho zníženiu. No dekády drobných zmien nevyhnutne vedú k značným rozdielom.
Ak sa ale zamyslíme nad umelým znižovaním CPI hlbšie, lepší obraz ekonomiky nie je jediným ani najvýznamnejším dôsledkom. Napríklad od doby, čo je valorizácia sociálnych dávok naviazaná na CPI, znamená nižší údaj aj ušetrené vládne peniaze. Ak by sme dnes použili metodiku výpočtu CPI z čias prezidentovania Cartera, výdavky na Sociálne zabezpečenie by boli o 70% vyššie!
Zďaleka sa to však netýka len CPI. Williams je presvedčený, že americká ekonomika vo štvrtom kvartáli nezaznamenala 1,1% rast, no naopak skončila zhruba v 2% recesii. K tomuto údaju sa dopracoval len tým, že odstránil za roky nahromadené “vylepšenia” vo vládnych metodikách.
Na Slovensku je zaujímavým pokusom poukázať na vývoj cien sledovaných tovarov, ktoré sú zaradené do slovenského CPI indexu, na základe prepočtu vývoja cien voči zlatu. Pozrite sa akoby rástla vaša kúpna sila, ak by ste mali namiesto peňazí zlato.
Grafy zároveň ukazujú ako slovenská mena a euro postupne strácajú svoju kúpnu silu oproti historickým peniazom – zlatu.
Zaujímavým je tiež odpoveď na otázku či je v zlate bublina.
Ešte stále veríte oficiálnym štatistikám?
