Striebro, Zlato

Prečo sú práve zlato a striebro peniazmi

Čo predurčuje tieto kovy k ich monetárnej funkcii z chemického a fyzikálneho hľadiska? Existujú aj iné alternatívy? Mnoho ľudí (investorov, politikov i ekonómov) dnes spochybňuje úlohu zlata ako monetárneho kovu, t.j. peňazí. Skúsme sa preto pozrieť na zlato a ďalšie vzácne kovy z ich chemického a fyzikálneho hľadiska a zároveň sa zamyslíme, prečo to bolo práve zlato a striebro, ktoré sa stali skutočnými peniazmi.

Predtým ako začneme o zlate a striebre si povedzme o tom, aké vlastnosti by mali mať peniaze. Po prvé musia byť a) prostriedkom výmeny, musia byť b) jednotkou zúčtovania, ktorá dokáže rovnako ohodnotiť rozdielne statky a musia c) uchovávať hodnotu. Z tohto hľadiska sa dá za peniaze považovať viacero vecí. Preto sa ako peniaze používala napr. soľ, či dokonca kamene. Faktom však ostáva, že najlepšími peniazmi sú tie, ktoré majú z hľadiska vyššie uvedených charakteristík ešte tieto vlastnosti:

  • Deliteľnosť (každá jednotka musí byť deliteľná na menšie jednotky)
  • Uniformita – nemennosť (pri delení na menšie jednotky sa musia zachovať rovnaké vlastnosti každej ďalšej jednotky)
  • Hodnotnosť (musí udržiavať v rámci histórie svoju výmennú hodnotu)
  • Prenositeľnosť (musí byť jednoducho transportovateľná aj vo väčších hodnotách)
  • Skladnosť (musí byť jednoducho uskladniteľná aj vo väčších hodnotách)

Z tohto hľadiska existujú dva typy peňazí – tzv. fiat (úradné) a komoditné peniaze. Fiat peniaze sú napr. európske euro, americký dolár, japonský yen, či čínske renminbi. Za komoditné peniaze môžeme naopak považovať neprvkové komodity ako je pôda, diamanty, ropa, obilie alebo chemické prvky ako sú zlato, striebro, platina alebo paládium.

Fiat meny majú všetky vyššie uvedené vlastnosti ako deliteľnosť, uniformita, prenositeľnosť i skladnosť, až na to, že nedržia dlhodobo svoju hodnotu.

Komoditné peniaze ako sú napr. pôda majú niekedy problém s hodnotou. Inú má pozemok v Bratislave a inú pri Liptovskej Mare. Pozemky majú zároveň nulovú mobilitu. Diamanty sú na tom omnoho lepšie, ale na druhej strane nie sú uniformné. Každý jeden z nich je unikátnym kusom.

Z tohto hľadiska majú všetky vyššie uvedené vlastnosti skôr chemické prvky uvedené v periodickej tabuľke. Otázka znie, ktoré z nich môžu byť peniazmi? Ak ich podrobíme skúmaniu prostredníctvom vyššie uvedených vlastností zistíme, že:

  1. Mali by byť vzácne – to vylučuje skoro 100 prvkov
  2. Mali by byť tuhého skupenstva – predsa len plyn ako peniaze nie je veľmi praktický
  3. Nesmú byť zdraviu škodlivé – viaceré z nich sú rádioaktívne alebo toxické
  4. Musia byť trvanlivé – nemali by podliehať korózii a ďalším vplyvom

Pri kombinácií vlastností jednotlivých prvkov a odhadu ich relatívnej vzácnosti v zemskej kôre zistíme, že síce nie jedinými, ale ideálnymi prvkami, ktoré majú tieto vlastnosti sú 4 základné prvky. A sú nimi – zlato, striebro, platina a paládium. Prečo ?

Ak sa pozrieme na odhad relatívneho výskytu chemických prvkov v zemskej kôre, zistíme, že existuje podľa rôznych odhadov približne 24 prvkov, ktorých výskyt je nižší ako 1 častica na 1 000 000 častíc, resp. mg častice na 1000 kg. Rozloženie výskytu zobrazuje i tento obrázok:

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Elemental_abundances.svg

Pokiaľ by sme vzali kritérium vzácnosti ako jediné, ideálne kovy majú jasnú konkurenciu. Nie je to však také jednoduché. Ako sme písali vyššie mali by mať aj ďalšie vlastnosti. Ak sa pozrieme napr. na helium, neon, krypton, xenon, tak zistíme, že sú plynného skupenstva. Radon, polonium, actinium, radium, protactinium, rhenium sú radioaktívne a antimonium, cadmium, ortuť, selenium, osmium, tellurium sú toxické. Ostatné vzácne prvky sú zas veľmi krehké.

Výsledok kombinácií rôznych vlastností komoditných peňazí = zlato, striebro, platina a paládium.

Z praktického, fyzikálneho, chemického i historického hľadiska to boli práve zlato a striebro, ktoré sa osvedčili ako peniaze. Platina a paládium nemajú historické zázemie, ale to skôr z dôvodu, že platina bola objavená až v roku 1735 a paládium až v roku 1803. Zlato a striebro boli a sú zároveň veľmi kujnými a tvárnymi kovmi, nepodliehajú korózií a sú tiež atraktívne na pohľad.

Nasledujúca tabuľka zároveň prehľadne zobrazuje porovnanie vlastností jednotlivých mien a komodít:

Zdroj: SRC Capital Management research

Ako je vidno z tabuľky fiat meny môžu veľmi dobrým spôsobom konkurovať zlatu ako peniazom. Až na jeden jediný problém. No a ten je zásadný. Z dlhodobého hľadiska si fiat meny neudržiavajú svoju hodnotu. Ak sa pozrieme na zlato ako primárny monetárny kov súčasnosti, tak zistíme, že si celkom dobre drží svoju hodnotu oproti ostatným fiat menám. To môžeme v rámci histórie porovnať dvoma spôsobmi. Prvým je porovnať cenu inej komodity (napr. ropy) vyjadrenej v zlate a ostatných fiat menách a druhý spôsob je porovnanie toho, ako sa zlato zhodnocovalo voči iným svetovým menám (resp. ako sa ostatné meny voči zlatu znehodnocovali).

Zlato vs fiat meny vs ropa

Zlato vs fiat meny

Záver – zlato ako peniaze je na tom omnoho lepšie ako fiat meny.

 

Na základe originálneho textu The Science of Gold & Other Precious Metals, spracoval, upravil a doplnil Matúš Pošvanc

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

Tagged , , , ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →

Pridaj komentár