Striebro, Zlato

Požičala Bank of Englad jej zverené zlato?

Z môjho pohľadu bola asi najzaujímavejšia správa minulého týždňa spojená s údajným poklesom množstva zlata v úschove Bank of Englad. Základom pre otázky bola virtuálna prehliadka bankového trezoru formou aplikácie. V aplikácii sa udáva, že banka má v sklade približne 400 000 veľkých tehál (400 uncových). To vyvolalo viaceré otázky o tom, kde sa stratilo približne 105 000 veľkých tehál (1300 ton zlata), ktoré banka uvádzala vo svojej správe z konca februára. Okamžite sa objavili špekulácie, či zníženie tohto čísla neznamená a nestojí za výrazným znížením cien drahých kovov počas tohto roku a či bank_of_england_goldnemá práve súvis s negatívnou GOFO mierou, ktorá indikuje nedostatok kovu na trhu. Na jednej strane je celkom zaujímavé, že Bank of Englad ukazuje verejne svoje trezory (v rámci transparentnosti ich boli v ostatnej dobe navštíviť okrem iného i kráľovná, či viacerí dokumentaristi). Svedčí to jednoznačne o tom, že zlato samo o sebe lesk v žiadnom prípade nestráca a je dôležitou súčasťou nášho finančného systému. Inak by bola táto transparentnosť zbytočnou nadprácou, ktorá znižuje bezpečnosť skladov zlata. Na strane druhej bolo zaujímavé stanovisko banky, ktorá odmietla rozdielnosť v počte tehál komentovať. Asi v záujme „transparentnosti“. Avšak či už z danej aplikácie a ani z následných špekulácií, sa nedá s určitosťou povedať, čí Bank of Englad niečo so zlatom robí alebo nie. Hlavným problémom ostáva fakt, že medzi zverejnením dát z konca februára a prácami na danom IT riešení, je podľa vyjadrení banky viac ako rok.

Asi je už tradíciou spomenúť Indiu a situáciu na tamojšom zatiaľ najväčšom trhu so zlatom (India je číslo 1 v dovoze tohto kovu). Štatistiky v krajine ukazujú, že množstvo pašovaného zlata v krajine vzrástlo o 360 %. A nie je sa čomu čudovať. Tamojšia vláda i centrálna banka sa výrazným spôsobom snažia obmedzovať dovoz zlata do krajiny, či už v podobe ciel, regulácií predaja, či povinností vývozu častí zlata mimo krajinu. Tradičný spôsob pašovania je cez prístavy, avšak vyskytujú sa i prípady pašovania cez letiská, čo mi príde dosť nelogické, keďže je kontrola na letiskách výrazne intenzívnejšia. Výsledkom je zvýšenie prémie na predaj zlata v krajine, ktorá stúpla o 10 USD za posledný mesiac. Na strane druhej viacerí analytici upozorňujú, že za pokles dovozu zlata vôbec nevidia samotné regulácie. Skôr ide o to, že sa tamojší dovozcovia zlata musia prispôsobiť novým reguláciám, pretože sa v nich jednoducho nevyznajú a musia si voči nim nastaviť svoju obchodnú stratégiu. Podobne ako India, sa v ostatnej dobe správa i jej sused a najväčší politický rival Pakistan, ktorý rovnako uvalil na dovoz zlata dočasné obmedzenia.

Matúš Pošvanc

PS: Budúci týždeň som na dovolenke. Z toho dôvodu nebudú pripravené pravidelné týždňové texty.

Pozor neprehliadnite !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získajte až 40 % zľavu z poplatku do 26.8.2013 – zadajte zľavový kód UPNER. Neváhajte prihláste sa!

UPNER_plagat_stranka

Tagged ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →

Pridaj komentár