Indický zlatý priemysel si robil nádeje, že nová vláda v Indii uvoľní prísne pravidlá pre dovoz zlata. Aspoň tak to vyzeralo pred voľbami. Ale ako to už býva, pred voľbami a po voľbách je úplne iný svet, situácia a politici zabudnú na všetko čo hovorili. Tak sa stalo i v Indii. Žiadne zmeny dovoznej politiky sa nekonajú a ani sa konať v najbližšej dobe nebudú. Aj keď sa predpokladá, že v Auguste sa dovoz zlata do krajiny zvýšil aspoň na 50 ton (kvôli predzásobeniu sa pred sezónou festivalov). Na Indiu sa určite nedá spoliehať, čo sa týka nejakej zmeny v dopyte po žltom kove. Indovia dokonca chodia kupovať zlato do arabských emirátov, ktoré zaznamenali nárast dovozu zlata za prvý kvartál 2014 o 16%. Je to jeden zo spôsobov, ako sa Indovia vyhýbajú vyšším cenám žltého kovu vzhľadom na dovozné clá.
Dopyt po žltom kove reálne stagnuje. Svedčia o tom i nedávno zverejnené čísla americkej mincovne, ktoré indikujú až 54 % pokles po investičných minciach, čo je v nominálnom vyjadrení pokles z 691 000 uncí na 321 000 uncí. A aj keď mincovňa predala v Auguste o 11 500 uncí zlata viac ako v minulom roku, dopyt jednoznačne klesá.
Ťažobný priemysel zameraný na si ťažbu drahých kovov si rovnako zažíva ťažké časy. Avšak napr. v Austrálií sa celková ponuka vyťaženého zlata oproti minulému roku zvýšila o 9 %, celkovo sa vyťažilo 9,1 milióna uncí zlata. Ťažobné spoločnosti to pripisujú lepšiemu a technologicky kvalitnejšiemu využívaniu vyťaženej rudy, z ktorej dostanú viac zlata. Nové ložiská sa síce otvárajú ale zároveň mnohé staršie projekty boli uzatvorené vzhľadom na to, že za súčasnej cenovej hladiny žltého kovu sa neoplatí na nich ťažiť. Zúfať však netreba. Zlata je dosť, pretože až 95 % všetkého dodnes vyťaženého zlata stále existuje.
Matúš Pošvanc
