Prečítajte si prosím aj úvod k tejto sérii článkov.
V tomto príspevku si popíšeme, prečo nemôže byť Bitcoin a od neho do dnešného dňa odvodené kryptomeny nikdy stabilnými a dobrými peniazmi (resp. aby som bol presnejší, zatiaľ som sa s takým krypto-projektom nestretol). Neznamená to, že by Bitcoin nemohol byť používaný na transakcie, že nie je v rôznej forme využiteľný aj vo finančnom svete, že by mal byť celý jeho koncept zlý, resp. že nie je zaujímavou technológiu. Len nemôže byť dobrými peniazmi. Názor je v striktnom rozpore s presvedčením mnohých nadšencov kryptomien. Pre ucelený pohľad poprosím čitateľa prečítať si aj súvisiaci článok o zlate.
Doteraz som skôr s názormi Juraja polemizoval. V oblasti Bitcoinu mám však dosť vyhradený názor. Juraj hovorí o Bitcoine, ako o „mene tvrdšej ako zlato“. Neviem presne ako to chápať, lebo zlato boli/sú peniazmi a nie menou a meny boli od zlata odvodené. Ak za meny považujeme dnes peniaze, môžeme vyvodiť, že o Bitcoine tvrdí, že by teoreticky mohol byť lepšími peniazmi ako je zlato. Dá sa to predpokladať aj preto, že ďalej píše: „táto syntetická komoditná mena by nezažívala manické nafukovanie a následné depresívne sfukovanie peňažnej zásoby so všetkými negatívnymi dosahmi na ekonomiku, ktoré okolo seba pozorujeme dnes“. Na inom mieste špekuluje: „ako peniaze možno môžu dnes slúžiť aj iné statky, či výlučne reprezentácie statkov v podobe databázových záznamov“, kde asi naráža na krypto technológiu. Jeho argument, že Bitcoin nie je dnes peniazmi, lebo mu zatiaľ verí len málo ľudí, nie je argumentom, ktorý by som považoval za kardinálny v zmysle mojich výhrad. Ako budem viesť argumentáciu proti jeho tvrdeniam? Je naznačená už v článku, kde sme písali o zlate.
Ak by Bitcoin bol peniazmi, nebol by „dobrými peniazmi“. Pod pojmom „dobré peniaze“ si môže čitateľ predstaviť opak toho, čo píše Juraj o „zlých peniazoch“. Pre toho, kto knihu nečítal, je to niečo, čo nespôsobuje vážne krízy, nie je úplne pod vplyvom politických rozhodnutí[1], je spravodlivými peniazmi, či umožňuje efektívnu ekonomickú kalkuláciu jednotlivcov v spoločnosti. Budem tvrdiť, že zatiaľ tieto vlastnosti majú drahé kovy. Bitcoin to nikdy nemôže dosiahnuť. Otázka znie prečo.
Na prvý pohľad sa zdá, že Bitcoin by mohol byť dobrým adeptom. Má podobné vlastnosti ako zlato. Je dobre deliteľný, je uniformný, je prenositeľný, je skladný, dokonca môže mať významnú vnútornú hodnotu[2] a v prípade jeho širšieho užívania a všeobecného akceptovania, sú to vlastnosti, ktoré by mohli naozaj výrazne znižovať jeho „spread“ voči ostatným druhom statkov. Kde je teda problém? Nie je relatívne vzácny. Je naopak absolútne vzácny. Bitcoinov môže byť len 21 mil. ks. Z hľadiska jednej vetvy Rakúskeho náhľadu na peniaze sa aj toto zdá byť unikátnou vlastnosťou[3]. Z hľadiska iného pohľadu na peniaze problémy podobného charakteru, ako vidíme pri dnešnom systéme. Je dôležité zvýrazniť pojem „podobného“ (!), nie rovnakého.
Už sme písali, prečo je zlato (pre striebro je daná argumentácia rovnako vhodná) peniazmi a čo vo finančnom svete robí – má tendenciu vyrovnávať (prirodzene regulovať) výšku úrokovej miery, pričom má schopnosť pôsobiť ako efektívny vyrovnávač dlhu (dobrého i zlého) vo frakčnom systéme bankovníctva. Robí to tak, že v prípade prílišného hoardingu zlata oproti tomu, čo spoločnosť požaduje, začne pôsobiť protichodná sila v podobe novej ťažby. Deje sa tak vtedy, keď je hodnota vyťaženého zlata vyššia, ako sú náklady na jeho ťažbu.
Čo by sa stalo v prípade, že by funkciu efektívneho vyrovnávača dlhu prebral BTC? Nestabilizoval by ani úrokovú mieru a ani by nemohol tým pádom byť vyrovnávačom dlhu v dlhom období. Prečo? Predstavte si situáciu, že BTC je príliš hromadený. Aká proti-sila by proti tejto špekulácii vznikla? Po vyťažení posledných relevantných množstiev BTC (v roku 2033), žiadna. Inými slovami by držitelia BTC mohli špekulovať na rast úrokovej miery, ktorá by sa snažila nedostatok BTC odstraňovať. Špekulácia, ktorá má „teoreticky“ zhora neobmedzený strop[4]; praktická obmedzenosť stropu by samozrejme existovala, vždy na nejakej inej úrovni a daná vlastnosť by teda nutne musela spôsobovať vyššiu volatilitu BTC. To by spôsobovalo, že hodnota BTC (vyjadrená v iných statkoch) by musela nevyhnutne kolísať; špekulácia na výšku úrokovej miery by tak spôsobovala vyššiu volatilitu, ako keby sme mali systém, založený na drahých kovoch. V systéme slobodného výberu by preto skôr „vyhrali“ tento konkurenčný boj drahé kovy.
Ok, dajme tomu, že by sa bitcoinom podarilo stať sa slobodnými peniazmi. Skúsme myšlienkový experiment. Bol by BTC lepšími peniazmi, ako je dnešný fiat? Myslím, že by bol lepší, ako dnešný systém. Minimálne z toho hľadiska, že by pri BTC absentovalo pôsobenie centrálnej banky ako inštancie poslednej záchrany a zároveň by systém neoplýval privilégiami, ktoré si dnešný bankový systém užíva. To sú predpoklady, ktoré hovoria v prospech BTC oproti súčasnému systému. Nie je to však kvôli intuitívne vnímanej vlastnosti toho, že BTC je zvrchu obmedzený. Ak by boli BTC peniazmi, stále by zostala nemožnosť stabilizácie úrokovej miery a tým hodnoty BTC voči iným ekonomickým statkom v čase. Výsledkom by boli preto podobné problémy, aké vyvoláva dnešný frakčný systém bez zlata ako eliminátora dlhu (ak teda opomenieme úlohu centrálnych bánk a politických privilégií).
Ak si zoberieme paralelu k súčasnosti, dnes ľudia vnímajú napr. dolár, euro ako peniaze a kalkulujú v týchto menách – kalkulujú zároveň tak, že vedia, že ich hodnota v čase kolíše (môže stúpať i klesať). Nevedia, ako presne kolíše, len to približne odhadujú. Kalkulácia na krátke obdobie teda možná je. Zároveň však z toho vyplýva, že sa musia mýliť častejšie ako pri stabilných peniazoch a že dlžníci sú zvýhodňovaní pred veriteľmi. Tú istú paralelu môžeme použiť s BTC. BTC by teda mohol byť z krátkodobého hľadiska rovnako využiteľný v ekonomickej kalkulácii ako dnešné meny. Pre BTC ako (dobré) peniaze, by bol však problém v tom, že ak by bol používaný ako kolaterál v systéme frakčného bankovníctva, podnikatelia by mali problém so splácaním svojich projektov – teda s ich ekonomickou kalkuláciou, len v opačnom zmysle, ako pri dnešnom fiat systéme. Veritelia by boli zvýhodňovaní pred dlžníkmi. Nazývať to výhodou sa podľa môjho názoru nedá. Aj preto sa dajú drahé kovy v kontexte ich monetárnej funkcie považovať za akoby „spravodlivé“, či už voči dlžníkom, tak i voči veriteľom. Politické elity si však s vyššou pravdepodobnosťou vyberú presadenie a vymáhanie dnešnej formy frakčného systém, vzhľadom na to, že sú sami dlžníkmi; to rovnako hovorí proti BTC v kontexte špekulácií o jeho zavedení ako oficiálnej politickej mene.
Myslím si (skôr špekulujem), že anonymný tvorca (tvorcovia??) Bitcoinu sa skutočne snažil vytvoriť náhradu pre súčasný systém. Je dosť pravdepodobné, že mal/i nejaké teoretické pozadie z klasických Rakúskych kruhov, ktoré si často myslia, že zlato sú peniaze, hlavne kvôli tomu, že je zlata „málo“ a zároveň tvrdia, že množstvo peňazí v ekonomickom systéme je irelevantné, hlavne ak je stabilné. Prečo teda nevytvoriť niečo, čo je maximalizáciou týchto vlastností? Čaro nechceného vytvorilo však z Bitcoinu úplne niečo iné, z môjho hľadiska však hodné obdivu.
Bitcoin a kryptosystémy (môžeme pokojne použiť výraz „digitálne internetové kryptokomodity“[5]) by nemali byť podľa môjho názoru propagované v kontexte náhrady finančného systému, či dobrých peňazí. Dokonca to považujem pre ich budúcnosť za kontraproduktívne; ľudia budú očakávať od nich niečo, na čo nie sú určené. Ak vôbec, tak budú nejakou formou odvodenej meny/mien so všetkými dôsledkami toho, že napr. Bitcoinu je obmedzené množstvo.
Kryptosystémy by mali byť vnímané ako to, čím skutočne sú – technologickým vylepšením; Bitcoin je napr. bezpečnou databázou bez pochybnosti o autenticite dát a bez toho, aby sme sa museli spoliehať pri overovaní autenticity dát na tretiu stranu[6]. Dôsledky tejto, na prvé počutie nie veľmi zaujímavej vlastnosti, sú nedozerné; teoreticky nekončiace v informačnom kontexte úpravy spoločenských vzťahov (priamy prenos hodnoty, automatizácia riadiacich procesov, automatizácia cashflow v ekonomike, smart kontrakty, dôveryhodné záznamy, bezpečnosť na internete, vierohodnosť bez potreby tretích strán). No a v samotnom kontexte finančného sveta je táto technológia použiteľná napr. na transfer hodnoty[7] – avšak naozaj ho vnímajme ako technologickú platformu, ktorá nahradzuje sprostredkovateľov – banky – v oblasti posielania peňazí[8], náhrady za VISA, MASTERCARD karty, či Western Union; nie však ako alternatívu k peniazom ako takým.
Význam krypto-technológie sa nám potom ukáže v inom svetle. Zaujímavom. Zatiaľ teda, lebo sa môže stať, že nás za pár rokov niečím prekvapí a potom bude treba priznať, že sme sa mýlili. V prípade investovania do Bitcoinu alebo podobného klonu, je nutné na vyššie uvedené argumenty pamätať. Neznamená to zároveň, že nemôže byť vhodnou obranou proti súčasnému finančnému systému (zákazy hotovosti, kapitálové kontroly, diverzifikácia rizika súčasného systému a pod.), pokiaľ ho tak niekto chce vnímať. Rovnako to neznamená, že by jeho hodnota (napr. voči zlatu) i cena (napr. voči doláru) nemohla byť v budúcnosti vyššia, vzhľadom na zaujímavý technologický potenciál, ktorý má.
V poslednom plánovanom článku sa stručne zamyslím nad možnosťami reformy súčasného finančného systému.
[1] Drahé kovy pod vplyvom politických rozhodnutí relatívne stále sú; je možné ich napr. znárodniť (existujúce zásoby nad zemou, ale i pod zemou – znárodnia banské spoločnosti); bitcoin, resp. iné kryptosystémy pod relatívnym vplyvom politických rozhodnutí rovnako sú (aj keď si to komunita nechce príliš priznať); stačí ich vytesniť do šedej sféry ekonomiky napr. zákazom používania, či obmedzovať ich prepojenie na bankový sektor. Odhliadnuc od daného politického vplyvu, sú kryptosystémy vnútorne regulované svojimi vlastnými pravidlami a pravidlá sú vynucované matematickými zákonitosťami – práve táto vlastnosť je potom zároveň obmedzujúca pre ich využitie v oblasti peňazí. Drahé kovy sú naopak prirodzene „regulované“ a to prírodnými zákonitosťami – môžeme povedať, že sa ide práve o skutočnú dereguláciu – s obmedzeným vplyvom človeka (napr. z hľadiska ich množstva, či dostupnosti).
[2] Niektorí s tým asi nebudú súhlasiť, avšak jeho využitie je potenciálne veľmi vysoké; viď napr. tento link.
[3] Hülsmann napr. píše, že „ekonomika môže fungovať a fungovať dobre, s akýmkoľvek množstvom peňazí“. The Etihcs of Money Production. Kapitola „Hoarding. Tento výrok a predstavu nepovažujem za správne. Avšak práve tu mohla „nastať chyba“, o ktorej tvorca BTC nevedel, lebo môže byť zástancom klasickej odnože Rakúskej školy.
[4] Z hľadiska klasickej monetárnej poučky „MV=PT“, ktorá mne osobne moc nesedí vzhľadom na to, že popisuje javy na makroúrovni s problematickým prechodom na mikro, sme pri bitcoine – teda M, ktoré je stabilné a nehybné vlastne plne závislý od vývoja V, na ktorého pohyb a rýchlosť pohybu sa špekuluje. Pri zlate sú obe veličiny vzájomne a prirodzene sa ovplyvňujúce mechanizmom, ktorý sme popísali v predchádzajúcom blogu.
[5] Z tohto hľadiska je skutočne možné špekulovať o akoby novom druhu komodity. Tvorenej na internete, v digitálnom prostredí, s užitočnými vlastnosťami pre dané prostredie, ale i pre ostatnú realitu – v prípade Bitcoinu napr. ide o najbezpečnejšiu databázu sveta a jej potenciálna využiteľnosť je značne rozsiahla; s kolegami o potenciálom využívaní krypto-systémov píšeme v samostatnej štúdii – viď tento link.
[6] Kryptosystémy napr. riešia tzv. „problém dvoch byzantských generálov“ (vysvetlenie tiež tu); resp. ak je niekto dôsledný v argumentácii, tak ho neriešia v zmysle pojmu „absolútneho vyriešenia“, ide o pravdepodobnostné riešenie problému (s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote).
[7] Vzhľadom na relatívnu rýchlosť transakcií (Bitcoin je síce relatívne pomalý a dnes nevhodný na vykonávanie veľkého množstva transakcií, avšak technologicky je dané obmedzenie riešiteľné a uvažuje sa o ňom) a to, že z krátkodobého hľadiska dokáže jeho cena kopírovať nejakú formu hodnoty, by mohla byť daná technológia vhodná pre transakcie z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého hľadiska však ide o špekulatívny nástroj a jeho hodnota sa bude na konci dňa odvíjať od jeho praktickej použiteľnosti. Pri používaní tejto technológie vo finančnej oblasti bude zároveň nutné, aby sa užívateľ naučil žiť s volatilitou jeho ceny i hodnoty v dlhšom období; nevidím v tom však problém, podobne to robíme so súčasnými menami, akciami, či inými finančnými nástrojmi, ktoré majú odvodeným spôsobom stanovenú hodnotu.
[8] Bitcoin nenahradzuje banky v oblasti pôsobenia bánk ako market makrov pri určovaní úrokových mier.
