V týchto dňoch dosiahol verejný dlh USA magickú hranicu 16 biliónov USD ($16,015,769,788,215.80). Predstavuje to 102% HDP (pri zachovaní približne rovnakého hospodárskeho rastu do konca roka). Aktuálny prezident, uchádzajúci sa opätovne o rovnaký post, pridal za svojho pôsobenia 25,5%. Spustenie fiškálneho útesu je tak otázkou krátkeho času. Pre ekonomiku akou je ekonomika USA nepredstavujú opatrenia šetrenia existenčný problém a s turbulenciami sa do istej hranice vie sama vyrovnať.
Rast Verejného dlhu v USA od konca roka 2008 do júla 2012.
Americká ekonomika, tak ako všetky ostatné vyspelé ekonomiky G20, existuje v interakcii svetových ekonomík, ktoré kvôli globalizácii a bankovej prepojenosti, nepracujú osamotene. Aj to je jeden z dôvodov, prečo otáľa FED s QE3 – nemôže vystrielať všetky náboje do prázdna, keďže globálna ekonomika spomaľuje a smeruje do recesie. No aj tak bude problematické vysporiadať sa s tak vysokým dlhom bez nutnosti dlhodobých zásadných zmien v hospodárení štátu. Keďže ekonomika Spojených Štátov je z ⅔ postavená na vnútornej spotrebe domácností, opatrenia smerujúce k šetreniu domácností, by problém nevyriešili, skôr naopak. Najjednoduchší spôsob je “overená” tlač peňazí, dodávanie likvidity do systému dúfajúc, že situácia sa vyvinie do zvyšovania HDP “zrýchleným vyliečením” ekonomiky. Ale šéf FEDu Ben Bernanke naznačil, na poslednom vystúpení v Jackson Hole, obavy z problémov pri sťahovaní veľkej likvidity z trhu po skončení QE, keďže na trh už boli uvoľnené dve takéto operácie. Preto sa trh dlhodobo uspokojuje s vyhlásením, že všetky riešenia na stimulovanie ekonomiky sú na stole (vrátane tých neštandardných).
Do roku 1945 bola mena v USA krytá 40% zlatých rezerv a medzi rokmi 1945-1971 už len 20%. A dnes? O zlatom štandarde sa rozpráva stále viac a dokonca republikáni v USA (background kandidáta Mitt Romney)zašli až tak ďaleko, že zriadili komisiu z vlastných radov, aby preskúmala možnosť návratu ku krytiu meny zlatom, tzv. Zlatému Štandardu. New York-ský FED zvažuje, na nátlak verejnosti, zmietanej fámami o skreslovaní informácii o zlatých rezervách štátu, inventúru svojich rezerv. Ako hovorí klasik: Vraj sa fakt niečo chystá”.
Vývoj globálnej inflácie od roku 1209 po súčasnosť na vzorke 24 krajín:
Európa nestojí bokom. Európska Centrálna Banka (ECB) prichádza tiež so svojimi riešeniami v podobe stimulov, ktoré majú vplyv na hodnotu mien, hlavne tej spoločnej – EUR. Kreativita ECB v podobe LTRO a plánovanej intervencii na dlhopisovom trhu krajín periférie nie je štandartným riešením kríz a jazvy, ktoré vznikajú na ekonomike môžu byť hlboké a viditeľné. Hlavne u sponzorov ekonomiky – investorov, ktorí investujú do prevádzky a financovania vlád cez dlhopisy a pokladničné poukážky. Ich pozícia nie je pod ochranou seniority a prípadné PSI, ako v prípade Grécka, zanecháva práve takého jazvy – v dôvere. A dôvera, to je hlavne výška úrokov, za ktoré investori požičiavajú a financujú.
Tak aká je hodnota peňazí? Peňazí, ktoré predstavujú fyzický nástroj na reprezentáciu ekonomiky s možnosťami navyšovania ich rezerv podľa potreby? Za peniazmi sa skrývajú čísla, ktoré sú manipulovateľné a dajú sa kedykoľvek upraviť podľa potrieb regulatívnych normatívov, napr. Bruselu…. Jediná istota v “kreatívne” fungujúcej globálnej ekonomike je pevná hodnota hmotného podkladového aktíva. A práve drahé kovy predstavujú v dnešnom svete tak potrebnú istotu pretrvávajúcej hodnoty s vysokou likviditou. Hodnotou, ktorá je imúnna voči kreatívnym ekonomikám a štátnikom, ktorí bez výčitiek z výsledkov škôd napáchaných ekonomike, opätovne presviedčajú voličov a žiadajú znovuzvolenie.
Tak aká je skutočná hodnota peňazí a aká je hodnota uložená v zlate?
Autor: Mgr. Roman Jakovlev, 5.9.2012, spracované z agentúrnych zdrojov, doplnené analýzami a názormi autora.
Follow us on FACEBOOK as TRADER SK.
