Zlato na záchode

Predstavte si to. Idete umyť záchod v lietadle a nájdete zlaté tehly v hodnote 1,4 mil. USD. Presne to sa stalo v Indii. Tam vláda bojuje proti dovozu akéhokoľvek zlata vysokými clami a administratívnymi predpismi. A to vytvára priestor pre jeho pašovanie do krajiny. Avšak niekto sa zjavne zľakol. A možne je už mŕtvy. Nechať niekde 1,4 mil. v zlate pašerákov nahnevá. Avšak vo vojne India ďalej pokračuje. Indická centrálna banka nasmerovala svoj hnev voči tzv. špeciálnym ekonomickým zónam Kandla, Gujarat a Seepz v provincii Mumbai a Seepz v provincii Cochin, kde neboli také prísne reštrikcie. Obchodníci v týchto oblastiach budú môcť doviesť zlato len v tom prípade, že ho spracujú a všetko vyvezú mimo krajiny.zachod

Naopak dovoz zlata do Číny neutícha. To spomíname stále. Čo je však v tejto veci nové, sú odhady dovozu. Doteraz sa sledoval dovoz zlata len cez Hong Kong. Podľa viacerých analytikov bude nevyhnutné začať do dovozu započítavať i dovoz cez Shanghai. Do dovozu zlata zároveň nie sú započítané priame nákupy zlata Čínskou centrálnou bankou. Tu sa predpokladá, že len za prvý polrok 2013 ona sama kúpila 300 ton zlata. Čínske zlaté rezervy sú na úrovni 1054 ton. Oficiálne. Avšak to je údaj z roku 2009. Dnes sa odhadujú rezervy banky na 4 000 – 5000 ton. Uvidíme. Čas ohlásenia nového údaju podľa môjho názoru nie je veľmi ďaleko, vzhľadom na aktivity Číny v oblasti jej snáh o získanie statusu rezervnej meny pre svoje Renminbi.

Podľa World GOld Council môže globálne dopyt po zlate klesnúť tento rok o 5 – 10 %. Zároveň sa znížili priemerná náklady na ťažbu zlata z 1228 na 1200 USD. Celoročná ťažba zlata sa na rok 2014 odhaduje vo výške okolo 3000 ton, pričom túto hranicu môže prekonať. Ťažba v 2013 sa odhaduje na úrovni 2920 ton a v roku 2012 to bolo 2861 ton. Rast ťažby by sa mal zastaviť až v roku 2015. Treba mať však na pamäti, že samotná výška ťažby nemá taký vplyv na cenu zlata, ako by sa mohlo zdať. Ponuka zlata totižto nie je závislá len na ťažbe, ale i existujúcich zásobách zlata. Zlato sú totižto peniaze. Nie klasická spotrebovávaná komodita.

Švajčiarska vláda sa snaží odhovoriť obyvateľstvo od hlasovania v referende o tom, že by ich centrálna banka nemohla obchodovať so zlatom a mala povinnosť doviesť všetko zlato späť do Švajčiarska. Jedným z argumentov je to, že tamojšia centrálna banka bude mať obmedzené možnosti pre oslabovanie švajčiarskeho franku, ktorý je už dávnejšie naviazaný na pomaly devalvované euro. Švajčiarska vláda tým jednoznačne potvrdzuje, že frank nie je už dávno silnou menou.

A máme tu nové vyšetrovanie. Tento krát sa jedná o vyšetrovanie určovania ceny zlatého benchmarku v Londýne tamojším regulátorom pre finančné trhy. O tom, o ktorý cenový benchmark sa jedná zatiaľ nie je jasné, avšak jeden z najdôležitejších je tzv. London Gold Fix, ktorý určujú banky Societe Generale, Barclays, Deutsche Bank, HSBC a Scotiabank. Ten sa používa na obchodovanie veľkých objednávok zlata. Žeby sa aj tu odohrávala podobná manipulácia, ako tomu bolo pri úrokovej sadzbe LIBOR? Mnohí tomu veria. Uvidíme, čo ukáže vyšetrovanie.

Sledujte nás i na Facebooku.

Matúš Pošvanc

Pridaj komentár