Z Indov sa stávajú pašeráci

Pašovanie zlata do India sa stáva národným športom. Krajina má stále zavedené obmedzenia dovozu zlata vzhľadom na stav platobnej bilancie. Zlato však do krajiny prúdi. Podľa odhadov World Gold Council sa minulý rok doviezlo do krajiny na čierno približne 150 – 200 ton zlata, pričom oficiálna výška dovozu bola okolo 800 ton. Miestne colné úrady odhadujú, že každé lietadlo, ktoré letí z blízkeho východu vezie na palube od 40 do 80 kg zlata. Niektoré sa podarí zachytiť. Avšak dovoz umožňujú i lokálne zákony. Napr. ak ste viac ako 6 mesiacov mimo Indie a ste indický občan, môžete doviesť kilo zlata. A práve to pašeráci veľ krát využívajú a hľadajú takýchto ľudí.

india_pasovanie

Vládni predstavitelia v Indii nemajú zároveň situáciu vôbec pod kontrolou. Svedčí o tom i fakt, že žiadajú od predajcov zlata nahlásiť každý nákup zásob zlata nad 500 000 rupií. Výrobcovia zlatých šperkov totižto nevedia uspokojiť dopyt po zlatých predmetoch, ktoré sa tradične dávajú ako dary v čase rôznych festivalov a musia kupovať zlato z nelegálnych zdrojov.

V Číne je úplne opačná situácia. Tamojšia vláda udelila dokonca nové licencie pre zahraničné banky, ktoré môžu od tohto roka zabezpečovať dovoz zlata do krajiny. To urýchli a zvýši dovoz žltého kovu, ktorý minulý rok kulminoval za 11 mesiacov na úrovni 1060 ton. Prirážka za zlato sa v Číne v súčasnosti pohybuje na úrovni 15 USD nad spotovú cenu na trhu, čo svedčí o výraznom dopyte. Rovnako samotná produkcia zlata sa v krajine zvyšuje. Za prvých 11 mesiacov sa malo v krajine vyťažiť  392 ton zlata, čo je nárast o 7 % v porovnaní s minulým rokom.

Podľa agentúry Bloomberg by mala zároveň Čína preskočiť v oficiálnych zásobách zlata Taliansko i Francúzsko. Poslednému údaju o oficiálnych zásobách zlata vo výške 1054 ton z roku 2009 neverí už nikto. Oficiálne zásoby sa skôr odhadujú na úrovni 2700 ton. Podľa niektorých zdrojov je ambíciou Číny mať rovnaké zásoby zlata ako má dnes USA, ktorých centrálna banka drží 8133 ton zlata.

Ako sme spomínali nedávno, nemecký finančný úrad (Bafin) ešte minulý rok spustili vyšetrovanie fixácie cien zlata. Tento týždeň prezidentka Bafinu Eike Koenig vyhlásila, že manipulácia s cenou zlata je omnoho horšia, ako nedávno odhalené manipulácie s úrokovou mierou LIBOR. V piatok, pravdepodobne na základe tohto vyšetrovania, oznámila Deutche Bank, že opúšťa klub 5 bánk, ktoré fixáciu cien zlata dnes realizujú. A to všetko v čase, keď je Nemecko mierne nervózne z procesu vrátenia ich zlata z USA, kedy USA minulý rok doručili Nemecku len polovicu zlata, ktoré dodať mali.

Matúš Pošvanc

Pridaj komentár