Manipulácia cien

Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 4.: Manipulácia – právne a prakticky prázdny pojem

Pokojne môžeme predpokladať dva druhy obchodníkov: prví, ktorí intencionálne porušujú pravidlá a účelovo konajú protiprávne; druhú skupinu, ktorí majú tendenciu nasledovať pravidlá. Pre obe skupiny sú definované rovnaké pravidlá. Na to, aby bola druhá skupina odlíšiteľná od prvej, je nutné definovať jasným spôsobom podmienky a pravidlá. Zabezpečiť právnu istotu, aby druhá skupina mohla vždy vedieť, kedy by mohla pravidlá porušiť a dané správaniu sa vyhnúť. Veľmi ťažká úloha. Prečo? Pre obťažnosť explicitného definovania podmienok manipulácie.

Samozrejme médiá, populisti a konšpirátori majú tendenciu nazývať manipuláciou akékoľvek cenové pohyby. A to nie je len prax Slovenska, ale i ostatných krajín a nielen dnes, ale i počas celej histórie. Najviac nespokojní sú samozrejme tí, ktorí si stavili na iný pohyb ceny, ako skutočne nastal; pamätajme rovnako na politikov, najväčších ochrancov sveta a nezabudnime na médiá, ktoré sa ženú po niečom naozaj zaujímavom.

Čo treba dokázať?

Aby sme vedeli preukázať manipuláciu, je nutné (napr. podľa amerického právneho systému) dokázať možnosť ovplyvniť cenu, dokázať zámer manipulovať s cenou, ako aj dokázať kauzalitu manipulácie, ktorý vedie k umelo (manipulovanej) dosiahnutej cene. A práve pri daných podmienkach sa prelína právny a ekonomický koncept celého konania. Za manipulatívne konanie je zvyčajne považovaný akt, ktorý spôsobuje cenu inú, ako by nastala za okolností bez manipulatívneho konania, cenové výkyvy sú neprimerané a výsledok je dosiahnutý z pozície sily.

Manipulácia – právne a prakticky prázdny pojem?

K tomu, ako ťažko je zároveň explicitne ťažké dokázať manipuláciu cien môže slúžiť nasledujúce rozhodnutie amerického súdu (Santa Fe v.Green US 462 1977), ktoré definuje manipuláciu ako „všeobecne praktiky, ako wash sales (totálne výpredaje), spárované predajné/nákupné obchodné príkazy, narafičené ceny, ktorých cieľom je uviesť investorov do omylu, čím sa umelo ovplyvňuje trhová aktivita“. Pekná definícia. Avšak na jej dokázanie je nutné vykonať viacero ďalších krokov.vaha

Možnosť manipulovať cenu z pozície sily. Na prvé počutie sa to môže zdať ako jednoznačné. Ale čo to presne znamená? Aké veľké obchodné pozície sú akceptovateľné a aké už nie? Čo ak sú dosiahnuté pozície dosiahnuté oprávnene a dané odvetvie je koncentrované z iného dôvodu ako je rozloženie trhových síl (napr. príliš striktná regulácia)?

Zámer manipulovať s cenou. Opätovne sa zdá definícia jasná. Avšak opäť, čo to presne znamená? Akékoľvek konanie s cieľom zisku má nakoniec vplyv na ďalšiu predajnú/nákupnú a akýkoľvek ďalší predaj/kúpa má už zas iný dopad. Trh je dynamická záležitosť, neexistuje na ňom fixná a stabilná cena. Každé konanie na trhu má zároveň svoje náklady a požaduje sa k nim dosiahnuť výnosy (napr. získanie určitej pozície na trhu nie je zadarmo). Dokonca aj keby sme uvažovali v intenciách monopolného postavenia garantovaného politickou mocou, tak i v tomto prípade existujú určité politické náklady – lobing, úplatky, spoločenské stretávanie sa, politická reklama, sponzoring, a pod. (aj keď práve získanie politického privilégia, by som osobne považoval primárne za manipulatívne).

Kauzalita manipulácie. Tu sme už na tak tenkom ľade. Prečo? Nuž preto lebo by sme museli vedieť, ako by to bolo za iných podmienok – museli by sme poznať alternatívnu minulosť. A v kontexte právnej istoty nám nepomôžu ani žiadne ekonometrické modely. Modely môžu poukazovať na niektoré vzorce správania, či na iregularity voči klasickému správaniu sa na trhu. Avšak iregularity môžu byť spôsobené aj inými externými faktormi a hlavne faktorom zarobiť (to sa nedá pokiaľ donekonečna opakujete to isté správanie sa – práve zmena správania vedie k ziskom). Vzorce môžu byť rovnako obchodné stratégie vyplývajúce zo správania sa iných na trhu a využitia získanej obchodnej výhody, či znalostí. Práve využitie nejakej výhody je podnikateľským nápadom. Tu je skôr na mieste otázka, či dané obchodné výhody, či znalostí nie sú získané nelegálnym a trestným spôsobom. A aj pri tom by som určite zvažoval pri vyrieknutí obvinenia, či sa jedná o „common sense“ trestnú praktiku alebo „trestnú praktiku“, ktorá bola zavedená regulátorom s cieľom obmedzovať v princípe normálne podmienky na trhu v kontexte nejakého politického cieľa.

Rovnako je explicitne náročne dokázať, že jedno konanie spôsobilo kauzálne reťaz ďalších cenových pohybov, naprieč rôznymi trhmi. Nevieme, či na jednom trhu nepôsobili jedny sily a na druhom iné sily. V histórii sa často ukazuje, že tzv. nesprávny (údajne manipulovaný) cenový pohyb je reakciou na zmenu fundamentov na trhu, na rôzne politické opatrenia, svetovú situáciu, či iné udalosti.

Manipulácia vs. koluzívne správanie

Tieto dve oblasti sa často prelínajú, sú často spoločne medializované. Manipulácia ide často ruka v ruke práve s dohodou viacerých aktérov trhu správať sa rovnako – kartel. V tejto súvislosti je vždy na mieste sa pýtať, či koncentrácia moci do rúk pár aktérov (kartel), nie je spôsobená práve politickými rozhodnutiami a nie je politicky garantovaná. V tomto kontexte je zaujímavé dielo prof. Armentana, ktorý sa zaoberá práve protimonopolným zákonodarstvom, kde v princípe tvrdí, že žiaden kartel, dohoda a ani monopol na slobodnom trhu neexistuje, resp. nefunguje – je len výsledkom politických intervencií.

Zakážte špekulácie !

Jedným z ďalších právnych excesov je pojem prílišnej špekulácie, ktorá je mnohými politikmi považovaná za formu manipulácie. Primárne v časoch vysokej volatility na trhoch, kedy je cena veľmi nestabilná. Politik obviní špekulantov, média obvinenie „zožerú“ aj s navijakom a verejnosť tlieska. Neuvedomujú si dôležitosť špekulácií pri hedžovaní, resp. pri cenotvorbe. Tieto politické výroky a excesy spôsobujú právnu neistotu, pretože nie je možné presne a explicitne zadefinovať čo znamená „prílišná“ špekulácia. To ukazuje i história, kedy sa napr. v USA dodnes nemôže dohodnúť kongres, súdy, regulačné úrady, komentátori a právny teoretici, čo znamená prílišná špekulácia.

Z vyššie uvedených argumentov by malo byť čitateľovi jasné, že samotný koncept manipulácie nie je pre poctivého komentátora trhu určite jednoznačný. Tvrdiť, že manipulácia neexistuje by som si rovnako nedovolil.

Kontext zlata a striebra

Pri správach o manipulácii cien zlata a striebra preto napr. osobne rozlišujem neetické správanie sa niektorých hráčov od manipulácie (zmien trhových podmienok) zo strany verejných autorít. A samozrejme aj v rámci týchto dvoch konceptov, by bolo vhodné rozlišovať neetické správanie sa, ktoré je v princípe normálnou obchodnou praktikou, ktorú využíva každý a trestným správaním sa (napr. krádež dát a pod.). Rovnako pri zmene trhových podmienok je nutné zamýšľať sa nad tým, či je daná regulácia trhu dobrovoľným pravidlom vyplývajúcim z obchodnej praxe alebo núteným verejným nariadením, ktorého cieľ má politické pozadie. Samozrejme sa jedná len o môj názor; viac o manipulácii cien zlata a striebra sa rovnako dozviete v mojej knihe „Mrcha zlato“.

Tento text vychádza z aktuálnych obvinení o manipulácii, ktoré sa objavujú napr. na zerohedge, silverdoctors, butlerresearach, goldsilver, KWN a knihy prof. Markham, J.M. Law Enforcement and the History of Financial Manipulation.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Tagged

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →