Zlato

Veľký apetít z Ázie a centrálnych bánk, preto veríme v zlato!

In Gold We Trust“ (Veríme v zlato) je 120 stránková publikácia z dielne analytikov Erste Group, ktorá hodnotí investovanie do zlata z rôznych uhlov pohľadu. Ako sa píše v štúdii: „Veríme, že zlato je zrozumiteľné, dnes ešte stále cenovo dostupné, časom otestované a spoľahlivé aktívum, vhodné na to, aby bol jeho vlastník ochránený pred významným rizikom, ktorému dnes čelíme“. Preto sme sa na stránkach UPNER.COM rozhodli priniesť najdôležitejšie argumenty a najdôležitejšie odkazy z tejto štúdie. Tento týždeň o tom, ako vplýva na cenu zlata dopyt z Ázie a ako reagujú na zlato v poslednej dobe centrálne banky.

Dopyt z Ázie a rozvojových krajín

Zlato sa vždy presúvalo do tých rúk, v ktorých boli peniaze. V roku 1980 bolo 70 % dopytu tvoreného z Európy a USA. V súčasnosti sú tieto ruky nastrčené z Ázie a konkrétne najviac z Indie a Číny. V tabuľke je zobrazená zmena dopytu v rokoch 2000 a 2010:

Z tabuľky vyplýva, že najväčší dopyt po zlate stále pretrváva z Indie a Číny. A pokiaľ by sme k týmto dvom krajinám prirátali dopyt po zlate i z ostatných rozvojových krajín, tak až 69 % celkového dopytu dnes pochádza z týchto krajín, oproti 18 % dopytu z rozvinutých krajín, 11% – ného dopytu z ETF-iek  a 2 % – nému dopytu po zlate od centrálnych bánk. Dôvody toho nárastu dopytu z Ázie sú rôznorodé. Dva sú však významné. Po prvé to je to fakt, že sa v danom regióne zásadne zmenil pomer spotreby a úspor. Tak, ako sú obyvatelia týchto krajín bohatší, tak sa zvyšuje i veľkosť úspor na celkovom zárobku. V Číne napr. stúpol tento pomer od roku 1999 do roku 2010 z úrovne 40 % na úroveň 49% a v Indii to bolo za rovnaké obdobie z 22,4 % na 30%. Druhým faktorom, ktorý podporuje stále dopyt zo strany Ázijských krajín je to, že zlato je pre nich stále lacné. Prečo to môžeme tvrdiť? Používať oficiálne údaje o inflácií v ázijských krajinách je trošku problematické (predsa len nie každý môže veriť oficiálnym štatistikám), ale aj keby sme cenu zlata v týchto krajinách očistili o infláciu, zistili by sme, že sa cena žltého kovu pre obyvateľov od roku 2000 v princípe nezmenila. Ak však porovnáme kúpnu silu obyvateľov voči súčasnej cene zlata, tak cena zlata je v porovnaní s kúpnou silou obyvateľstva ešte stále na úrovni 80% z roku 1980.

Medzi ďalšie rozvojové krajiny z Ázie, ktoré majú reálny záujem o zlato, patrí určite Turecko. Predpokladá sa, že Turci držia dnes viac ako 5000 ton zlata. Jednou z príčin vysokého dopytu od obyvateľstva je i stále oslabujúca turecká líra. Ale dopyt po zlate v ostatnom období vykazuje i samotná turecká centrálna banka, ktorá len v poslednom období nakúpila 29,7 ton zlata.

Zlato je veľmi často považované za investíciu spojenú s pesimizmom, resp. ako zábezpeka voči prichádzajúcim zlým časom. Pozor. Tento argument v kontexte dnešného býčieho trhu zabúda na dopyt z Ázie. Tak ako sa zvyšuje kúpna sila obyvateľstva, ako existuje omnoho väčšia miera úspor v týchto krajinách a zároveň sú v týchto krajinách obmedzené možnosti investovania a zachovania úspor, a zároveň aj tam pretrvávajú negatívne úrokové miery, je historicky a časom overené zlato, najlepšou voľbou pre obyvateľov týchto krajín. Inými slovami nie pesimizmus západných investorov, ale uchovávanie hodnoty úspor obyvateľstva rozvojových krajín, sú dnes hlavným trendom v oblasti investícií do zlata.

Staro-noví nákupcovia zlata; centrálne banky

O čom sa v súvislosti s nákupmi centrálnych bánk dnes špekuluje najviac? O tom, či chce alebo nechce Čína naviazať svoje Renminbi na zlato. Pre nahradenie dolára ako rezervnej meny robí krajina všetko možné. Svedčia o tom nedávne aktivity o možnosti používania čínskej meny v medzinárodnom obchode s viacerými krajinami (Japonsko, India, Brazília, Irán, Južná Afrika a pod.), ako aj výrazné nákupy zlata, na ktorých pravdepodobne participuje i čínska centrálna banka. Rovnako netreba podceňovať ani oficiálne vyhlásenia z oficiálnych kruhov, kde sa napr. poradca centrálnej banky pán Xia vyjadril, že v menových rezervách by mala banka držať len časť svojich rezerv (1000 mld. USD) a ostatné by mali smerovať do strategických investícií, medzi ktoré zaradil i zlato. Medzi ďalšie vyjadrenia predstaviteľov Číny patril i výrok Ji Xianonan riaditeľa komisie štátom vlastnených podnikov, že Čína by mala svoje zlaté rezervy zväčšiť na 6000 ton v priebehu 3 až 5 rokov a do 10 rokov na úroveň 10 000 ton. To by znamenalo, že postupnými nákupmi by Čína dopytovala 40 – 50 % každoročnej produkcie zlata do roku 2020. Tento plán sa Číne môže i reálna podariť. Faktom je, že Čína dnes nevyváža ani gram svojej produkcie zlata, ktorá sa len odhaduje na okolo 300 ton ročne. Zároveň len minulý rok (2011) sa jej podarilo doviesť do krajiny 489 ton. A ako sme čitateľov už informovali, len za prvých 6 mesiacov tohto roka sa jej zároveň podarilo doviesť do krajiny viac ako 382 ton zlata. Časť tohto dovozu bola určite určená pre ich centrálnu banku. Koľko presne sa nevie, pretože Čína je v tejto oblasti zatiaľ „skúpa“ na presné informácie. Čína má zároveň veľmi nízky pomer svojich rezerv uložených v zlate v porovnaní s ostatnými krajinami; ako je vidieť na nasledujúcom grafe:

Za nákupmi zlata však nezaostávajú ani centrálne banky iných krajín a to primárne rozvojových, čo je z tohto hľadiska i logické, keďže v minulosti nákupmi zaostávali za ostatnými centrálnymi bankami. Ako je z grafu vidieť, najviac zlata čo sa týka centrálnych bánk v roku 2011 nakúpilo Mexiko, Rusko a Turecko (ako sme už spomínali, dáta z Číny na grafe nie sú):

Podľa ostatnej správy World Gold Council sú i v tomto roku centrálne banky veľmi aktívne v nákupoch, kedy je ich apetít rovnako veľký ako bol v roku 1960. Kedy však budeme vidieť varovný signál a teraz myslíme skutočný varovný signál pre cenu zlata v kontexte nákupov centrálnych bánk? Keď oznámi nákup zlata Britská centrálna banka (BoE), ktorá sa zbavila 395 ton zlata v roku 1999 až 2002 za cenu v priemere nižšiu ako 275 USD za uncu. Ak BoE ohlási nákupy, je to predzvesť veľkých pohybov na trhu so zlatom.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval podľa pôvodného zdroja Matúš Pošvanc

Tagged , , , , , , ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →