Upner report 43/2012

Zlato a striebro sú stále pod tlakom. Nemecko by malo auditovať svoje zlato. Totálne zmätený týždeň. Tak kto má pravdu – Gréci či Nemci? Budeme svedkami ďalšej spoločnej akcie centrálnych bánk?

Zlato sa obchodovalo na začiatku týždňa v okolí 1729 USD a striebro okolo hranice 31.6 USD. Väčšinu týždňa môžeme charakterizovať výpredajom kovov. Oba kovy boli pod tlakom a zachytávali viaceré spodné podporné hranice. Zlato sa približovalo k 1700 USD a striebro k 31,5 USD. Piatok vyzeral byť veľmi pozitívny, avšak cena nakoniec vzrástla len minimálne oproti predchádzajúcemu dňu.

Zlato uzavrelo nakoniec len o 9,4 USD nižšie ako minulý týždeň (1711,1). Cena striebra sa skoro ani nepohla a striebro uzavrelo na úrovni 32,09 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 53,32 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 53,32 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 52,65). Striebru sa teda darilo o niečo viac ako zlatu, ale nie je to nič zásadné. Skôr to môže indikovať to, že v nasledujúcich týždňoch by mohla cena striebra padnúť viac v porovnaní so zlatom.

Tento týždeň nebol veľmi zaujímavý na dôležité informácie. Žiadne správy, ktoré by mali indikovať korekciu sa neobjavili, avšak ceny padali. Ale pravidelný čitateľ by nemal byť moc prekvapený, pretože o tom, hovoríme už dlhšie. Dôvod je stále rovnaký. Masívne krátke pozície (stávka na pokles ceny) na COMEX-e, ktoré sú držané primárne J.P. Morgan. Ich koncentrácia postupne klesá, avšak stále nie zásadne.

Ako napísal vo svojom pravidelnom komentári Ed Steer z Casey Research, je veľmi pravdepodobné, že veľké banky sa budú snažiť dostať cenu kovov pod ich 200-dňový kĺzavý priemer. To môže spôsobiť pokles ceny na zlate okolo 50 USD a pri striebre tak o 1 – 1,5 USD v najbližšej budúcnosti. Vtedy sa bankám podľa neho oplatí uzatvárať svoje pozície a vybrať zisk. Podobný názor má aj analytik City bank Tom Fitzpatrik, ktorý si myslí, že spodné hranice na zlate sú v okolí 1660-1675 USD a pre striebro je to 30,75 – 31,25 USD. Ale opäť treba povedať, že situácia na trhu je tak napätá, že sa to nemusí stať.

Osobne by som považoval túto korekciu za určitú príležitosť k nákupu, pokiaľ niekto nad kúpou drahých kovov uvažuje. Z dlhodobého hľadiska sa totižto nič nemení; nič sa nevyriešilo, problémy sú len čiastočne odsunuté a lákadlo tlačenia nových peňazí je stále veľké.

Prehľad cien zlata a striebra v USD za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Správy zo sveta: zlata a striebra

Nemecké zlato bolo top témou tohto týždňa; a nielen v tzv. zlatej komunite. Dokonca o tom písali i mainstrémové médiá. Nemecký dvor audítorov totižto odporučil Bundesbanke, aby dala auditovať jej zlato. Nemecku patrí druhá priečka v množstve zlata, ktoré skladuje nielen v Nemecku, ale jeho väčšiu časť v USA, Veľkej Británii a Francúzsku. Samozrejme Bundesbanka takúto výzvu absolútne odmieta, pretože tvrdí, že bezvýhradne verí svojim partnerom a nepochybuje o integrite, reputácií a bezpečnosti daných skladov. Iné ani povedať nemohla, pretože ak by naznačila čo i len kúsok pochybnosti, na trhu by sa strhla panika. Faktom však ostáva, že sa predsa len odhodlala doviezť do krajiny 150 ton zlata, roztaviť ho a zistiť tzv. námatkovo, v akom stave má svoje tehly. Nepôsobí to aj na Vás predsa len trošku paranoicky?

Ako náhle sa spustí vlna nedôvery v bankový systém, drahé kovy zažijú nevídaný dopyt a budú sa na Vás hrnúť i rôzne ponuky zo všetkých strán. Len, aby to nebolo falšované zlato. A výroba falošných tehál sa pomaly stáva čoraz populárnejšou. V Číne narazili na ďalšieho producenta falošných zlatých tehál, ktoré oficiálne ponúka na trhu. To, čo by inak stálo 510 000 USD, môže byť zlato v hodnote 300 USD. Takže pozor, čo kupujete. A pozor si treba naozaj dať, pretože zlato vyzerá skoro navlas podobné tomu, ktoré produkuje Mincovňa v Perthe. Šikovní sú tí Číňania.

V Číne rastie nielen dopyt po zlate, ale rastie tu výrazným spôsobom i dopyt po striebre. Predpokladá sa, že dopyt v krajine vyskočí budúci rok o 10% a dosiahne 7 700 ton striebra ročne. Dôvodom pre tento optimizmus je fakt, že investícia do striebra nie je až tak nákladná, ako do zlata a môže si ju dovoliť viac ľudí. Samozrejme veľký podiel tvorí stále priemyselný dopyt. A ako povedal prezident spoločnosti Hunan Yishui Rare & Precious Metals Recycling Co., „som veľmi pozitívne naladený na striebro, mám dokonca doma uskladnené 3 tony tohto kovu.“

Asi jediným reálnym rizikom pri vlastnení zlata je jeho politické riziko. Zlato je totižto veľmi výrazne politicky senzitívne a ak sa objavia reálne problémy, budeme asi svedkami rôznych nápadov na to, ako zlato vyvlastniť, či zakázať, rovnako ako to bolo v roku 1933 v USA. Z tohto dôvodu, je vhodné poznať niektoré príbehy ľudí, ktoré si už svoje odžili. Jeden z nich je príbeh Bernarda von NotHousa, ktorý založil v USA súkromnú menu, ktorá bola krytá drahými kovmi a nazýval ju Liberty Dollar (slobodný dolár). Čo presne urobil? Cestoval po krajine a ponúkla malým obchodom možnosť obchodovať v jeho mene. Ak by niektorý zo zákazníkov zároveň nechcel jeho menu, mal si ju možnosť kedykoľvek vymeniť za doláre. Všetko bolo založené na dobrovoľnom princípe. Nikto nikoho do ničoho nenútil. Dnes čelí obvineniu z domáceho terorizmu, pretože dostal do obehu súkromnú menu, v hodnote približne 60 miliónov USD. Sudca zároveň vyhlásil, že týmto počinom podkopáva autoritu USA a hrozí mu trest 20 rokov väzenia.

Dianie, ktoré nás ovplyvňuje

Zmätok. Tak môžeme nazvať tento týždeň. Veď posúďte sami. Ak by ste sa tento týždeň spýtali gréckeho ministra financií, ako je to s ich úsporným programom, odvetil by, že Grécko získalo ďalšie dva roky odklad od toho, aby napĺňalo svoj rozpočtový plán. Áno čítate dobre, dva ďalšie roky. Ale ak by ste sa to spýtali niekoho z nemeckého Ministerstva financií, či MMF, tak Vám odvetí, že o ničom takom nevie. Takže ako obyčajne si môžete vybrať. Dokonca niektoré zdroje potvrdili, že Grécko bude potrebovať ďalších 16 až 20 mld. euro, teda peňazí daňových poplatníkov EU. Som fakt hrozne zvedavý, čo teda.

Medzičasom Moody´s znížila ratingy štyrom španielskym regiónom; menovite Katalánsku, Extremadure, Andalúzií a Castilla-La Manche. Rozhodnutie Moody´s bolo motivované zhoršujúcou sa likviditou a  závislosti regiónov na krátkodobom financovaní z cudzích zdrojov. No a Andalúzia zažiadala Španielsko o ďalšiu pomoc. Španielsko bude musieť s najvyššou pravdepodobnosťou rozšíriť svoj záchranný fond pre regióny, ktorý mal kapacitu 18 mld. euro, a v ktorom ostalo už len 0,82 mld. euro. Španielske regióny totižto strácajú ratingy jeden za druhým a spolu dlžia 151 mld. euro. Z toho vyplýva, že sa čoraz ťažšie dostávajú na finančné trhy. A tak navýšiť fond bude asi jediným riešením, pokiaľ teda nezoberieme alternatívu bankrotu. A hádajte, kto povedal, že: “Veci by sa mali robiť veľmi rozvážne, hlavne vzhľadom na to, že sme v recesii.” Napoviem Vám? Nie nebol to nikto z Grécka. Naopak je to niekto zo Španielska. Ak si myslíte, že ich premiér, tak máte pravdu. Jednoducho úsporné opatrenia všetkým hrozne smrdia. A to je i dôvod, prečo by sa mal Európsky stabilizačný mechanizmus premenovať na Európsky vhadzovací mechanizmus. Viac pomoci totižto znamená viac verejných výdavkov, menej reforiem a vyhodenie peňazí do luftu.

ESM inak čelí ďalšej žalobe, tento krát na najvyššom súde EU. Sťažovateľom je pán Thomas Pringle, nezávislý poslanec írskeho parlamentu. Tvrdí, že ESM podkopáva európsku legislatívu a porušuje zmluvy o EU. Myslíte, že bude úspešný? Po rozhodnutí súdu v Nemecku veľmi pochybujem.

Ázijské ekonomiky sa stávajú čoraz viac závislejšie na čínskom yuane a pomaly sa vzdávajú amerického doláru. Už sedem z desiatich krajín je úzko napojených na čínsku menu a len Hong-Kong, Vietnam a Mongolsko ostali viac zviazané s dolárom. Ani to, však nebude trvať večne, pretože obchod denominovaný v Renminbi (Yuan) už dosiahol 10% celkového čínskeho obchodu; dva roky dozadu to bola nula. Čína môže tak dosiahnuť svoj status svetovej rezervnej meny v priebehu 10 – 15 rokov, čo môže byť zároveň obdobie rozsiahlych nákupov zlata zo strany Číny.

Vyzerá to na ďalší koordinovaný stimulačný balíček centrálnych bánk v blízkej budúcnosti. Indikuje to viacero správ. Po prvé je to požiadavka japonskej vlády na Bank of Japan, aby pokračovala v nákupe aktív (štátnych bondov) v najbližšom období v hodnote 20 triliónov jenov. Je to len mesiac potom, čo banka prekvapila trhy nákupom v hodnote 10 triliónov jenov, pričom efekt nákupov sa vyparil na trhu za 9 hodín. Druhým príkladom je Draghiho pro-inflačná reč v nemeckom parlamente, kde obhajoval program OMT, ktorý sa má primárne zamerať na nákup dlhopisov Španielska a Talianska s cieľom znížiť ich úrokové miery. A všelijaké klebety sa hrnú i z USA. Posledné stretnutie komisie FED-u síce podľa očakávaní neodhalilo nič, vzhľadom na voľby v USA. Avšak už viacero analytikov začína špekulovať nad tým, že FED rozšíri QE3 na priame nákupy v hodnote 85 mld. USD mesačne a upustí od pokračovania operácie TWIST, kde menil krátkodobé dlhopisy za dlhodobé. Ak to dáme dokopy, koordinovaný stimul je viac než pravdepodobný. Uvidíme.

Podľa US Census Bureau sa Obamovi za tri a pol roka podarilo značne zdecimovať strednú triedu. Úrad udáva, že príjmy domácností klesli v danom období v reálnom vyjadrení o 4 019 USD. A čo je za tým? Určite spomalená ekonomika. Avšak omnoho zaujímavejšie je tvrdenie, že za to môžu rastúce ceny energií, potravín, nákladov na zdravotnú starostlivosť a školné. FED sa od danej veci dištancuje a tvrdí, že to nemá nič spoločné s tzv. jadrovou infláciou. To je i pravda, pretože v rámci jadrovej inflácie nie sú zahrnuté ceny energií a jedla, ktoré však tvoria hlavnú časť nákladov na živobytie. Myslím, že Američania by si mali pomaly zvyknúť na zvyšujúce sa ceny, pretože FED so svojou inflačnou politikou ani zďaleka nekončí bez ohľadu na zvoleného prezidenta.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc, upner.com

Pridaj komentár