Archív značiek: zlatý štandard

Správy o zlatom štandarde v Číne sú vymyslené

Photo-Rickards-James-03Dve ťažké váhy finančníctva sa zhodujú, že správy o vytvorení zlatého štandardu v Číne sú zavádzajúce a nepravdivé. Posledné týždne priniesli viacero správ a blogov, že čínska vláda a tamojšia centrálna banka potajomky nakupujú zlato za účelom nastolenia nového Bretton-Woodskeho systému zlatého štandardu; každopádne, Jeffrey Christian, riaditeľ výskumnej CPM Group v New Yorku, a Jim Rickards, autor bestselleru „Menové vojny:  Smerom k ďalšej globálnej kríze“, hovoria, že posledné, čo môže Čína chcieť je, aby bola ich mena pripútaná k zlatému štandardu.

V interview s Kitco News, Christian povedal, že Číne trvalo dekády oslobodiť sa od trhu zlata a pochybuje o spätnom návrate. Skôr si myslí, že Čína má úmysel byť súčasťou novej svetovej rezervnej meny.

Rickards to potvrdil. Čína nekupuje zlato, aby vytvorila nový zlatý štandard; skôr sa snaží spraviť Yuan atraktívnejším, s cieľom začleniť sa k niektorým ďalším menám, označovaným ako Special Drawing Rate (SDR). Dodal, že existuje iniciatíva urobiť SDR novou globálnou rezervnou menou.

 

„Každý vie, že dni amerického dolára sú spočítané, ale zatiaľ nie je za neho žiadna náhrada, okrem SDR,“ povedal. „Svet sa snaží o prechod k SDR a Čína s tým nemá problém.“

Rickards dodáva, že cieľ Číny byť vo zväzku SDR je dvojnásobne výhodný; krajina stále môže ovládať svoju monetárnu politiku a kapitálové účty, zatiaľ čo by mohla ovplyvňovať svetovú ekonomiku účasťou vo zväzku s ostatnými menami.

„Číňania chcú mať Yuan v SDR, ale nechcú otvoriť ich kapitálové účty,“ povedal. „Takto nepriamo by sa Yuan stal de facto rezervnou menou bez toho, aby stratili nad ním kontrolu.“

SDR, tiež známe ako „papierové zlato“, mnohých mätie so zlatým štandardom, hovorí Christian.

Christian dodáva, že má pochybnosti či svetová rezervná mena môže fungovať vzhľadom na minulé nevydarené pokusy. Tvrdí, že globálny zväzok mien môže viesť k prudkej a nepredvídateľnej volatilite.

„(Papierové zlato) by nefungovalo, pretože by sa vyskytovali periodické radikálne nápravy namiesto denných náprav,“ povedal.

Pre očakávané problémy amerického dolára, je Rickards viac optimistickejší pri globálnom zväzku mien; každopádne, pred týmto cieľom musí Čína najprv diverzifikovať svoje aktíva, čo znamená kupovať zlato, povedal.

Obidvaja analytici sa tiež zhodnú, že očakávať Yuan ako rezervnú menu je extrémne prehnané.

Rickards hovorí, že Čína nemá vhodnú monetárnu infraštruktúru na rezervnú menu.

„(Číňania) majú ďaleko od rezervnej meny. V podstate, možno nikdy nebudú mať rezervnú menu, pretože nie som si istý, či chcú mať rezervnú menu,“ dodal.

Pokiaľ Rickards a Christian sa zhodujú, že Čína nakupuje zlato, odlišný názor zastávajú v tom, ako ho používajú. Podľa záznamov MMF, čínska centrálna banka vlastní 1,054 ton zlata, ale od roku 2009 nezverejnila najnovšie údaje zlatých zásob.

Rickards si myslí, že Čína neuverejnila svoje zásoby preto, lebo pokračuje v nákupoch zlata. Podľa neho Čína zvyčajne oznámi stav zlatých rezerv každých šesť rokov po tom, čo banka dosiahne svoj cieľ.

„Naposledy pred rokom 2009 oznámili (výšku rezerv) v roku 2003, takže to nie je žiadne prekvapenie. Z toho vyplýva, že najbližšie vyhlásenie možno očakávať koncom roka 2014 alebo na začiatku roka 2015. Neviem presné číslo, ale môj odhad by bol v rozpätí 4,000 až 5,000 ton.“

Takisto tvrdí, že Čína chce diverzifikovať portfólio tak, aby mena bola viac atraktívnejšia a bola akceptovaná v SDR.

Naproti tomu, Christian si nemyslí, že centrálna banka nakúpila od roku 2009 zlato, čo je práve dôvod, prečo odvtedy nezverejnila zásoby zlatých rezerv. Odhaduje, že zlato, ktoré bolo kúpené, je pre čínsky majetkový fond, China Investment Corporation, ktorý týmito nákupmi žltého kovu diverzifikuje a chráni svoje investície.

„Je to oveľa zložitejšie, než vám prezradí trh zlata,“ povedal.

Christian dodal, že majetkový fond bol zriadený na podporu infraštruktúry v krajine, ktorá je pravdepodobne lepšia cesta ako stabilizovať Yuan a spraviť ho atraktívnejším na svetovom trhu.

Preložené z: http://www.kitco.com/news/2013-08-12/KitcoNews20130812NC-Rumors-of-A-Chinese-Gold-Standard-Are-Overblown-CPMs-Christian-and-Author-Jim-Rickards.html

Preklad: Tomáš Zemko

Pozor neprehliadnite – jeden z autorov článku bude v Bratislave !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získajte až 40 % zľavu z poplatku do 26.8.2013 – zadajte zľavový kód UPNER. Neváhajte prihláste sa!

UPNER_plagat_stranka

Zlatý štandard a zlato ako peniaze, preto veríme v zlato!

In Gold We Trust“ (Veríme v zlato) je 120 stránková publikácia z dielne analytikov Erste Group, ktorá hodnotí investovanie do zlata z rôznych uhlov pohľadu. Ako sa píše v štúdii: „Veríme, že zlato je zrozumiteľné, dnes ešte stále cenovo dostupné, časom otestované a spoľahlivé aktívum vhodné na to, aby bol jeho vlastník ochránený pred významným rizikom, ktorému dnes čelíme“. Preto sme sa na stránkach UPNER.COM rozhodli priniesť najdôležitejšie argumenty a najdôležitejšie odkazy z tejto štúdie v niekoľko týždňovom seriály. Tento týždeň o tom, prečo sú zlato peniaze a aké výhody mal zlatý štandard.

Prečo sú zlato peniaze?

Jednoduchá odpoveď je, pretože zlato je vzácne, ľahko deliteľné, trvácne a v princípe nezničiteľné, prenositeľné a z tohto dôvodu všeobecne akceptovateľné ako výmenný prostriedok. Z fyzikálneho hľadiska je zároveň prvkom (spolu so striebrom, platinou a paládiom), ktorý nielenže je naozaj vzácny, ale z ostatých vzácnych prvkov je aj prakticky použiteľný (napr. nie je toxický, či rádioaktívny). Písali sme o tom nedávno. Keďže je tento prvok vzácny, ťažba kovu je zložitá.

V spojení s ťažbou zároveň existuje jeden omyl, ktorí mnohí analytici veľmi často robia. V prípade, že produkcia zlata klesá/stúpa, majú za to, že to musí mať nevyhnutne vplyv na jeho cenu (rast/pokles). Rovnako je to i s názorom, že cena zlata nemôže padnúť pod svoje produkčné náklady. Rozdiel medzi zlatom (a čiastočne i striebrom) a všetkými inými statkami je ten, že zlata je v kontexte toho, koľko ho bolo dodnes vyťaženého, relatívny dostatok. Tu sa nechápme zle. Zlato je vzácne a je ho málo. Avšak na rozdiel od iných komodít, nebolo v princípe nikdy spotrebované – nezmizlo, nespotrebovalo sa.

Predpokladá sa, že väčšina dodnes vyťaženého zlata (asi 170 000 ton) je stále vo svete k dispozícií a je buď uskladnená vo forme investičných nástrojov (tehly, mince) alebo v šperkoch. A práve toto robí zo zlata unikátny nástroj uchovávania hodnoty. Jeho ročná produkcia sa totižto pohybuje na úrovni okolo 2600 ton, čo je len 1,52% jeho celkovej zásoby. Inými slovami inflácia (zväčšovanie počtu zlatých jednotiek) tohto produktu, je veľmi nízka a s vysokou pravdepodobnosťou sa bude dokonca znižovať. Ak totižto budeme naďalej ťažiť približne 2600 ton ročne, tak voči celkovej zásobe bude tento prírastok percentuálne stále klesať (napr. 2600 / 180 000 už nie je 1,52% ale len 1,44%).

Z tohto vyplývajú ďalšie dve dôležité veci. Ak by sa podarilo zvýšiť produkciu aj na dvojnásobok (čo je nepravdepodobné), tak prírastok voči celkovej zásobe bude na úrovni približne 3%, čo je v porovnaní so zvyšovaním monetárnej bázy nekrytej meny úplná pohoda. Druhým dôsledkom je, že samotná aj zásadná zmena produkcie nemôže zatriasť s cenou v kontexte, ako tak, stabilného dopytu po zlate. Produkcia zlata nemá zároveň jednoznačné náklady. Každá baňa má rôzne náklady produkcie. Náklady produkcie len identifikujú, ktorá baňa je ekonomicky výnosná a ktorá ekonomicky výnosná nie je. Dopyt po zlate zároveň nie je tvorený len aktuálnym záujmom investorov, či šperkárskeho priemyslu, ale aj tzv. rezervačným dopytom. Ten je tvorený tými vlastníkmi zlata, ktorí dnes zlato držia a nie sú ochotní ho predať za súčasnú cenu. Tým, že odmietajú predávať, sú teda spoluzodpovední za to, aká je dnes cena zlata. Z toho zároveň vyplýva, že rozhodnutie nepredať za súčasnú cenu je rovnako dôležité ako kupovať zlato v kontexte toho, aká je/mala by byť cena zlata. Nasledujúci obrázok porovnáva tzv. stock-to-flow ratio (pomer medzi ročnou produkciou a zásobou komodity):

Z tejto logiky vyplýva i zaujímavá informácia pre dnešnú situáciu. Tak ako rastie cena zlata, tak sa zvyšuje i predaj a recyklácia už vyťaženého zlata. Z nasledujúceho grafu, je však zjavné, že sa ponuka recyklovaného zlata rastom ceny zvýšila, avšak nie až tak zásadne. Z toho vyplýva, že zlato sa pomaly dostáva do rúk investorov, ktorí ho nie sú ochotní pustiť na trh pri súčasnej cene.

Výhody zlatého štandardu

Asi základnou výhodou zlatého štandardu je to, že slúži ako akýsi strážny pes proti nadmernému míňaniu politikov a zadlžovania daňových poplatníkov. Toto je pravdepodobne jeho centrálnou výhodou a je to zároveň charakteristická črta, kvôli ktorej politici vždy z času na čas zlatý štandard opúšťajú. Nechcú mať zviazané ruky zodpovednosťou, resp. nechcú za svoje dlhy ručiť zlatom.

So zlatým štandardom je úzko prepojený i mier. Počas 100 ročnej histórie po napoleonských vojnách za existencie krytia meny kovom zažilo ľudstvo nielen mierové časy, ale i prosperitu, zrušilo sa otroctvo a pracujúcej triede sa umožnil prístup k vzdelaniu a zvýšeniu svojho životného štandardu. To prestalo platiť v roku 1914. Ak by štáty zachovali zlatý štandard, prvá svetová vojna by pravdepodobne trvala len niekoľko mesiacov a to primárne z toho dôvodu, že by ju nemal kto financovať. Naopak vojny sa vždy financovali prostredníctvom inflácie a v novodobej histórií prostredníctvom inflácie nekrytej meny.

Dnes je myšlienka zlatého štandardu, resp. demonopolizácie poskytovania menových služieb neznáma, či už ekonomickému mainstreamu, alebo väčšine verejnosti. Mainstream i verejnosť ho odmieta ako niečo archaické. Verejnosť zároveň často ani nevie, že mena nie je ničím krytá. Aj keď pravda je, že určité drobné aktivity na znovuzavedenie krytia meny sa dnes realizujú. Je to hlavne zásluha Rona Paula, ktorý dlhodobo presadzuje v USA zákon o voľnej konkurencii mien, resp. existujúci zákon štátu Utah, ktorý povolil tzv. „legal tender“ v rámci svojho územia i v zlate a striebre. Každopádne sú to podľa nášho názoru  len marginálne aktivity, ktoré v najbližšej budúcnosti nebudú mať významný vplyv na re-monetizáciu zlata. A to čisto z hľadiska tzv. Greshamovho zákona, ktorý hovorí, že horšia mena, ak je stanovená ako legal tender, vytláča lepšiu menu z obehu a to z dôvodu toho, že ľudia sa chcú prioritne zbaviť horšej meny (ktorú musia aj používať) a lepšiu meny budú držať (napr. zlato, striebro) mimo obehu. Avšak symbolický význam týchto iniciatív, je z dlhodobého hľadiska veľmi dôležitý.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval podľa pôvodného zdroja Matúš Pošvanc