Archív značiek: voľby

Milé a nemilé výročia

Posledný týždeň sa v svetovej ekonomike niesol v duchu výročí. Švédi 14. septembra oslavovali 10 rokov od referenda, v ktorom odmietli vstup krajiny do eurozóny. Švédi mali pritom veľké šťastie, že sa ich vôbec niekto na ich názor pýtal. S výnimkou Dánska totižto v žiadnej inej krajine obyvatelia nehlasovali o tom, či vôbec do eurozóny chcú vstúpiť. A mimochodom, vstup do eurozóny bol odmietnutý aj v Dánsku. Nečudo, že sa funkcionári EÚ boja referend viac, ako čert kríža.

Druhé výročie, o ktorom sme písali bolo 15. Septembra. 5 rokov od bankrotu Lehman Brothers, ktorý mnohí považujú za začiatok globálnej finančnej krízy. A ako sme spomínali, politici využili týchto 5 rokov veľmi nezodpovedne. Sústreďovali sa na krátkodobé riešenia a problémy presúvali na svojich nasledovníkov. Ale ako iste viete, čas sú peniaze. A za odkladanie riešení problémov ekonomiky tvrdo platia. Napríklad aj tým, že počas krízových rokov došlo k masívnemu nárastu štátnych dlhov. Okrem zadlžovania si vlády pomáhali ešte jedným nástrojom – nalievaním lacných peňazí do obehu. Práve lacné peniaze pritom spôsobili súčasnú krízu. Vybíjanie klina ešte väčším klinom tak viedlo k jedinému možnému výsledku – svetový finančný systém je ešte náchylnejší ku kolapsu, ako bol v roku 2007. Podiel „pákovaných pôžičiek“, teda extrémne rizikových foriem úverov, použitých najchudobnejšími korporátnymi dlžníkmi, vzrástol na 45%. To je o 10 percentuálnych bodov viac, ako na vrchole krízy v roku 2007. Nečudo. Všetky lacné peniaze centrálnych bánk predsa museli niekam ísť.

No a čo robiť, keď ekonomika vyzerá zle, no politici nechcú vyzerať neschopne? Ako povedal grécky premiér Antonis Samaras – „Musíte ľuďom hovoriť pravdu, ale tiež im musíte dať nádej“. Inak povedané – klamať. Škoda, že takúto úprimnosť nepočujeme aj od ďalších politikov. Ďalšou možnosťou je nespoliehať sa na pozitívnu interpretáciu čísiel, ale radšej rovno čísla spraviť pozitívnymi. To presne plánuje EÚ. Tá chce zmeniť výpočet deficitu krajín tak, aby zahŕňal aj cyklické výkyvy. To má podľa nej zmierniť tlak na úsporné opatrenia v krízou zasiahnutých krajinách.

Skutočná výška deficitu teda bude tabu, každý bude sledovať len čísla, ktoré vypočíta samotná EÚ. Mimochodom, ako vlastne vyzerajú tie „tvrdé“ úsporné opatrenia? Nap. Španielsko malo minulý rok deficit vo výške zhruba tretiny ročných vládnych príjmov. Za 3 roky takéhoto hospodárenia sa tak nahonobí dlh, ktorý dosiahne výšku kompletných ročných príjmov vlády. No a to by bol ešte ten lepší prípad. Španielsko má totižto tento rok našliapnuté na ešte väčší deficit, ako malo minulý rok. Ako chce EÚ tieto čísla prezentovať v pozitívnom svetle, to je záhadou.

Pekný obrat tiež tento týždeň prišiel z Portugalska. Zástupca portugalského premiéra Paulo Portas vyhlásil, že chce ukončiť pomoc od EÚ, vďaka čomu skončí obdobie, keď Portugalsko „bolo protektorátom“. No už o pár dní ratingová agentúra S&P varovala, že Portugalsko sa vyvíja tak zle, že môže už čoskoro potrebovať ďalšiu pomoc. Nakoniec teda bude Portas žobroniť, aby Portugalsko mohlo byť „protektorátom“ ešte o trochu dlhšie. Toto napínanie svalov teda skončilo veľmi rýchlo.

Náš sumár nemôžeme zakončiť ničím iným, ako správami z Nemecka. V nedeľu máme totižto v Nemecku federálne voľby, ktoré s napätím sleduje celý svet. Práve tu – a nie vo voľbách do Európskeho parlamentu – sa rozhodne o budúcnosti EÚ na najbližšie roky. Aktuálne predvolebné prieskumy vyzerajú dosť neisto. Angela Merkelová môže, ale aj nemusí zotrvať vo vláde. No v prieskumoch prekvapila strana Alternatíva pre Nemecko, čo je euroskeptická strana odborníkov. Tá v prieskume len pár dní pred voľbami získala 5%, čo by znamenalo, že sa dostane do parlamentu. Merkelovej vládna strana tak okamžite zmenila postoj k tejto strane z tvrdej ignorácie na tvrdú kritiku. Podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho je táto strana extrémne nebezpečná pre Európu a presadzuje predpotopné myšlienky z minulosti. Alternatíva pre Nemecko však chce dosiahnuť najmä presadzovanie pravidiel. A tento archaický a extrémistický nápad je zjavne nemeckým politikom proti srsti. Už budúci týždeň uvidíme, ako zareagujú na výsledok a možné politické koalície trhy.

Filip Vačko

POZOR: Posledná šanca sa prihlásiť na konferenciu Future of Money 2.0. Stretnite Jamesa Rickardsa, Steena Jacobsna a iných naživo. Viac informácii o konferencii nájdete na www.buducnostpenazi.sk

pozvanka_vseobecna_fom

 

Očakávaná udalosť – Grécky voľby

Aj keď sa niekomu môže zdať, že voľby v Grécku nie sú významná udalosť – veď úprimne, kto z Vás si ich kedy všímal, v kontexte súčasnej situácie v Grécku, by nemali prejsť bez povšimnutia. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé môžu ukázať ďalšie smerovanie krajiny a ochotu novej vlády realizovať zmeny a reformy pod taktovkou EÚ a MMF. Čo je však zaujímavejšie môžu načrtnúť sociálnu spätnú väzbu aj pre ostatné kúty Európy, v ktorých kríza ešte len vypukne. A to v kontexte rastu ľavicového extrémizmu v spoločnosti.

Voľby boli vyhlásené na 6. mája 2012. V minulosti si Gréci vyberali v princípe z dvoch politických útvarov. Prvým bol stredo-ľavá strana PASOK a druhým bola stredo-pravá strana Nová demokracia – ND. Volí sa 300 poslancov. Vládna väčšina sa teda skladá zo 151 poslancov. Do parlamentu sa dostane strana, ktorá má nad 3 %. Grécka demokracia zároveň podporuje vznik stabilných vlád, pretože odmeňuje vedúcu stranu bonusom ďalších 50 poslancov, čo podporuje vznik vládnej väčšiny. Neznámou parlamentných volieb sú však nerozhodnutí voliči a zároveň nové menšie strany.

V minulosti získavali dve hlavné strany v princípe 70 – 80 % všetkých voličov. Dnes ich popularita podľa prieskumov klesla k 30 – 40 %. Prieskumy ďalej ukazujú značný počet nerozhodnutých voličov a do parlamentu sa môžu dostať i značne extrémistické strany z tzv. ľavého i pravého spektra (v princípe rôzne formy nacionalistov a komunistov, čiže v konečnom výsledku rôznych foriem socialistov). To bude inak z nášho pohľadu hádam najzaujímavejšia informácia. Ako veľmi sa zapáčia ľuďom ľavicové názory v rámci ich súčasnej neblahej situácie? To môže načrtnúť i vývoj v iných krajinách Európy a sveta (USA, Japonsko), ktoré môžu čeliť obdobným problémom.

Podľa Goldman Sach si treba po voľbách všímať nasledujúce:

1. či bude mať nová vláda dostatok sily a odvahy na zásadné a štrukturálne reformy, privatizáciu a zmeny na trhu práce,

2. či bude mať nová vláda skúsených a pro-reformne orientovaných politikov,

3. a či bude nové programové vyhlásenie vlády dostatočne špecifické a konkrétne.

Otázne ostáva i to, či bude nová vláda naklonená k ďalšej spolupráci s EÚ a či bude orientovaná na euro.

A čo by bolo ideálne po parlamentných voľbách v Grécku? Podľa nášho názoru by to bol scenár, kedy by neextrémistické strany prijali fakt, že je nevyhnutné vyhlásiť bankrot krajiny, odpísať dlhy, zbaviť sa toxického eura, zaviesť komoditné peniaze a zrealizovať rýchlo privatizáciu a absolútnu liberalizáciu podnikateľského prostredia a trhu práce. No ale to sme trošku optimistickí.

A teraz realistický scenár. Grécko bude pravdepodobne po voľbách opätovne vystavené tlaku investorov, ktorí budú v neistote. Pokiaľ by prevládli extrémistické strany, Grécke rýchlo skrachuje. Problém však bude, že extrémisti nebudú ochotní realizovať vyššie načrtnuté kroky. Naopak môžu vrhnúť krajinu do ďalšieho chaosu. Pokiaľ vyhrajú tzv. pro-európske strany, investori sa síce na chvíľu upokoja, ale letargia Grécka nás bude ešte chvíľu prenasledovať (pravdepodobne až do pádu Španielska, Talianska a Portugalska).

Matúš Pošvanc