Archív značiek: Veľká Británia

David Cameron si kupuje len čas.

Európska centrálna banka oznámila, že viac ako polovica z 523 bánk, ktoré sa zúčastnili jej troj-ročného pôžičkového programu LTRO, ktorý uviedla na trh pre rokom, splatí pôžičku dobrovoľne skôr. Bilancia ECB tak stiahne z obehu 137 mld. euro, pričom 822 mld. euro ostáva ešte nesplatených. ECB nezverejnila presný rozpis krajín a bánk, ktoré chcú pôžičku splatiť skôr, avšak predpokladá sa, že pôjde skôr o banky tzv. jadra, ako o banky periférie. Ak by iné štatistické dáta neukazovali, že EU nie je vôbec z najhoršieho vonku, mohli by sme tento signál chápať pozitívne. Po prvé to vyzerá, že sa vracia čiastočne dôvera na medzibankovom trhu. Po druhé, bankám, ktoré sa rozhodli splatiť pôžičku skôr, by podľa logiky nemalo hroziť bezprostredné ohrozenie z nedostatku likvidity a je pravdepodobné, že sa chcú týmto zbaviť nálepky programu LTRO. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že až 86 % všetkej pomoci ostalo v menej než 50 % bánk a pravdepodobne v krajinách periférie. Zároveň v rovnaký týždeň zverejnila agentúra Moody´s svoju správu o tom, že s vysokou pravdepodobnosťou budú hlavne banky z krajín ako je Španielsko, Taliansko, Írsko, či Veľká Británia potrebovať dodatočné rezervy vzhľadom na potenciálne straty spojené s ich toxickými aktívami. Takže byť opatrný je vždy na mieste. Inak vás nemôže prekvapiť ani správa, že najstaršia banka Európy Banca Monte dei Paschi di Siena bola zapletená v derivátových obchodoch s Deutsche Bank v roku 2008, ktoré jej údajne spôsobili obrovské straty. Aké veľké sa ešte nevie. Ďalším problémom spojeným s bankovým sektorom Európy sú ceny nehnuteľností. Podľa Standard & Poor’s majú ceny nehnuteľností budúci rok opätovne klesať po celej Európe s výnimkou Nemecka, kde sa očakáva 3 % nárast.

cameron

David Cameron predniesol dlho očakávaný prejav o budúcej pozícií Veľkej Británie v rámci EU. Počas prejavu sľúbil, že v prípade jeho znovu zvolenia za premiéra v roku 2015, vyhlási v krajine najneskôr do roku 2017 referendum, v ktorom rozhodnú občania o svojej budúcnosti v EU. Reč sa však dá skôr považovať za kúpenie si času, ako niečoho iného. Rok 2017 je totižto až príliš ďaleko na to, aby sa náhodou aj nezabudlo. Zároveň v tom čase už únia nemusí byť tou úniou ako je dnes, pretože i medzi nemeckým obyvateľstvom rastie apatia voči stále rozsiahlejším kompetenciám Bruselu. Angela Merkelová však reagovala na reč veľmi diplomaticky a povedala, že Nemecko „je pripravené hovoriť s Britániou o ich predstavách, ale že vždy je treba mať na pamäti aj záujmy ostatných a preto je nevyhnuté nájsť relevantný kompromis.

Minulý týždeň sa podarilo odsúhlasiť 11 členskými štátmi únie zavedenie tzv. dane z finančných transakcií. Jej cieľom by malo byť napomôcť splatiť časť pomoci, ktorá je používaná na záchranu európskeho bankového sektora. Veľká Británia, ale napr. i Česká Republika, boli proti. Daň by mala byť uvalená na každého z daných 11 krajín (Slovensko súhlasilo tiež), kto zrealizuje obchod s cennými papiermi a na toho, kto je aktívny v tzv. derivátových obchodoch. Tak uvidíme, aký konkrétny návrh nakoniec vzíde z tejto dohody a ako sa bude daň vymáhať a uplatňovať.

Medzinárodný Menový fond upravil výhľad rastu ekonomík na rok 2013, ktorý nevyzerá veľmi optimisticky. Predpovedá rast HDP vo výške 1,4% vo vyspelých ekonomikách. EU ako celok má však klesať vo výške -0,2%. Nemecko má ešte stúpať, avšak len vo výške 0,6% a Francúzsko vo výške 0,2%. Ďalšie veľké ekonomiky EU majú padať – Taliansko (-1%) a Španielsko (-1,5%).

Japonsko tak ako sa očakávalo ohlásilo uvoľnenie svojej monetárnej politiky. Centrálna banka ohlásila 2% inflačný cieľ a nelimitované nákupy vládnych dlhopisov. Inflačný cieľ však nebol časovo definovaný a tak bude závisieť od toho, ako veľmi sa centrálna banka pustí do nákupu vládnych dlhopisov, aby naplnila svoje inflačné ciele. Čína zatiaľ rastie a predpokladá sa, že bude rásť naďalej. Aj keď tohtoročný rast bol najslabší za ostatných 13 rokov, rast sa vyšplhal na 7,8%. Treba mať však na pamäti, že sú to oficiálne štátne štatistiky a tým dnes verí len málokto.

Situácia okolo fiškálneho útesu v USA bola komentovaná i šéfkou MMF pani Lagardeovou. Tamojší poslanci hlasovali o posunutí platnosti zavedenia dlhového stropu do 19. mája. Lagardeová vyhlásila, že USA by mali využiť tento čas na jednoznačnú dohodu, pretože neistota okolo dlhového stropu neprispieva globálnej ekonomike. Zároveň sa vyjadrila za to, aby USA určite dlhový strop zvýšili. Súvaha americkej centrálnej banky dosiahla nový rekord, keď dosiahla výšku 3 biliónov USD, čo je výsledok jej monetárnej politiky vo forme kúpy vládnych dlhopisov, záruk za dlhy a dlhy, ktoré majú americké štátne firmy operujúce na tamojšom trhu nehnuteľností (Fannie Mae, Freddie Mac a Ginnie Mae). Výsledok politiky? Zatiaľ žiadny výrazný rast, čoraz viac ľudí na programe Food Stamp, výmena vysoko platených miest za nízko platené platy, zatiaľ relatívne dobrá zamestnanosť, ktorá je však tvorená výrazným spôsobom verejným sektorom, čoraz viac ľudí na sociálnych programoch a reálna hrozba vysokej inflácie v krajine.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.
Matúš Pošvanc

Normal
0

false
false
false

EN-US
X-NONE
X-NONE

/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:“Normálna tabuľka“;
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-parent:““;
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:“Calibri“,“sans-serif“;}

Guest Post: Kto si myslí, že sa nás to netýka, je na omyle

Komentár k aktuálnemu ekonomickému vývoju v Európe. Pohľad na 4 najsilnejšie európske ekonomiky.

Najnovšie ekonomické ukazovatele v Európe nám neveštia nič dobrého. Za Euro zónu ( EÚ 17) stavebná produkcia poklesla o -0,5% ( -1,7% za 27 členských krajín EÚ – EU 27), čo medziročne oproti júnu 2011 predstavuje pokles o -2,8% pri EÚ 17 a až -5,8% pri EÚ 27.

Priemyselná produkcia klesla o -0,6% v Euro zóne a až -0,9% vo všetkých 27 krajinách EÚ.

K tomu HDP za 27 krajín je dolu o -0,2%. Ak to porovnáme medziročne, tak prepad predstavuje -2,1% resp. -2,2%.

Maloobchodné tržby za EÚ 27 klesli o -0,3% medzimesačne a takisto bol zaznamenaný pokles ako u EÚ 27 (-0,7%), tak u EÚ 17 (-1,2%).

Nič na tom nemení ani zatiaľ pomerne stabilná medziročná miera inflácie na úrovni 2,4% ( avšak bez započítania nárastu cien ropy a poľnohospodárskych komodít v dôsledku celosvetového sucha resp. záplav v Číne ), ani zvýšený maloobchodný objem tržieb o 0,1% (EÚ 17) resp. pokles vývoja cien v priemyselnej výrobe o -0,5% (EÚ 17) a -0,8% (EÚ 27).

Keď sa pozrieme na nezamestnanosť, takisto nemôžeme hovoriť o žiadnej zmene k lepšiemu. Posledné dostupné čísla z júna sú skutočne alarmujúce. A to celý svet ešte len čaká na júlové dáta. Španielsko 24,8%, Grécko 23,1%, Portugalsko 15,4%, Írsko 14,8%, Slovensko 13,8%, Taliansko 10,8%, Francúzsko 10,1%. Priemerná miera len za krajiny PIIGS činí 17,8%.  (zdroj: Eurostat)

Napriek týmto nie príliš optimistickým správam, to vyzerá tak, že investori na akciových trhoch Európe veria. Španielsky akciový index IBEX 35 sa len za posledný mesiac zhodnotil o približne 30%, taliansky FTSE MIB v tom istom časovom rozpätí o približne 24% a nemecký DAX za približne 2 mesiace zaznamenal prírastok 20%.

Nuž, to vyzerá naozaj veľmi pozitívne alebo možno trhy a investori vedia viac ako my ostatní?

Uvidíme, či sa optimizmus z akciových trhov potvrdí pri bližšom pohľade na 4 najsilnejšie ekonomiky EÚ.

Nemecko. Unavený motor eurozóny?

Nemecku napriek miernemu ekonomickému rastu za druhý kvartál 2012 +0,3% ( zdroj OECD), zrejme postupne takisto dochádza dych. Týždenník The Economist sa pýta vo svojom aktuálnom internetovom vydaní: „Dokáže Nemecko naďalej ťahať ostatných?“ Podľa týždenníka od augusta minulého roka neustále klesá index podnikateľského prostredia, keď v júli 2012 dosiahli tieto očakávania najnižšiu hodnotu od polovice roku 2009. Podobne poklesol aj index PMI (purchasing managers´ index), ktorý hovorí o stave produkcie v krajine. Nemecké spoločnosti to pocítili poklesom kontraktov oproti máju o -1,7%, zahŕňajúc takisto pokles v domácich objednávkach o -2,1% a objednávkach z eurozóny o -4,9%.

Ešte, že je Nemecko silná exportná ekonomika. Pozitívny rast zaznamenal export do krajín Ázie, strednej Európy a Ameriky, keď za prvý polrok 2012 činí prebytok obchodnej bilancie takmer 100 miliárd EUR. Miernemu rastu pomohla aj spotreba domácností, ktorá bola v júni 2012 oproti júnu 2011 vyššia o 2,9%. Napriek celkovému alarmujúcemu poklesu kapitálových investícií zo strany súkromných spoločností, sú pozitívne hodnotené výsledky automobiliek BMW, Daimler a Volkswagen. The Economist však pripomína, že z dlhodobého hľadiska pokles dopytu zo strany spotrebiteľov v Európe, môže vážne ohroziť nemecký automobilový priemysel.

Z dobrých správ je to však všetko. Strojárenský koncern Siemens ohlásil prepúšťanie tisícov zamestnancov. Viac si prečítate tu.

Veľká Británia. Nepomohla ani olympiáda

Aktuálny pokles ekonomiky za 2.kvartál 2012 je -0,7%. Prepad oproti 2.kvartálu 2011 je -0,8%. Mesačný pokles stavebnej produkcie bol zaznamenaný o -4,7%, medziročne až -15,5%!  ( mimochodom Slovensko -11%!) Pokles priemyselnej produkcie bol medzimesačne -2,5%, medziročne -4,6%. Maloobchodné tržby sa prepadli medzimesačne o -1,7%. Klesajúce investície firiem. Škandály popredných bánk. Nárast samovrážd.

To je len zopár z posledných správ z Veľkej Británie.

Napriek pomerne stabilnej oficiálnej miere nezamestnanosti na úrovni 8,0%, nasvedčuje len málo ukazovateľov tomu, že by sa táto miera mala aj ďalej znižovať. Naopak. Financial Times informuje, že za poslednú viac ako dekádu nastal výrazný pokles vo firemných investíciách a britské spoločnosti investujú stále menej a menej. Jednu z hlavných príčin tohto neutešeného trendu vidí popredný britský ekonóm Andrew Smithers v tzv. kultúre bonusov, ktorá zapríčiňuje to, že firmy sa sústreďujú na krátkodobé dosahovanie výsledkov a ziskov a v tomto duchu aj motivujú svojich zamestnancov. Tí sa následne sústredia len na čo najlepšie dosahovanie krátkodobých výsledkov. To má za následok absenciu dlhodobejších investícií.

Podľa nbcnews.com, „bolestivá ekonomická recesia, stúpajúca nezamestnanosť ako aj skľučujúce úsporné opatrenia, mohli doposiaľ viesť k tomu, že v Británii spáchalo samovraždu už viac ako 1000 ľudí. Tvrdí to štúdia, ktorá bola zverejnená v stredu (15.8.)“ ( zdroj: Max Keiser report)

Francúzsko. Francúzska spojka resp. háčik

Keď Nemecko zaznamenalo za 2.kvartál mierny rast, Francúzsko nezaznamenalo žiadny. A to už tretí krát za sebou. Celková spotreba klesla o -0,2% oproti prvému štvrťroku 2012 a nielen ekonómovia, ale dokonca už aj vládni predstavitelia prehodnocujú svoje odhady ekonomického rastu na tento (+0,5%), ale aj budúci rok. Pôvodný odhad pre rok 2013 bol +1,2%, avšak dnešný realistickejší odhad hovorí o +0,5%.

Pripomínam, že krajina stojí pred prijatím razantnejších úsporných opatrení na strane vládnych aj súkromných výdavkov, keďže francúzska vláda plánuje budúci rok dodržať rozpočtový deficit 3%, avšak má to malý háčik. Tento deficit je založený na raste ekonomiky +1,2%. Ako uvádza denník Wall Street Journal, „slabší ekonomický rast bude vyžadovať od vlády zvýšenie daní alebo vykonať viacej škrtov, aby zostali v hre.“

Presuňme sa do podnikovej sféry. Akcie francúzskej automobilky Peugeot padli ešte 13.júla na najhoršiu úroveň od polovice osemdesiatych rokov aj napriek tomu, že deň predtým vedenie spoločnosti oznámilo, že prepustí 8 tisíc zamestnancov. Podľa denníka Wall Street Journal, pokles hodnoty akcií za posledný rok činí 79%. Aj preto ten istý denník informuje o možnom vyradení automobilky z francúzskeho akciového indexu CAC-40.

Podľa výkonného šéfa Peugeotu Philipa Varina je vo francúzsku neprimerane vysoká hodinová mzdová sadzba, ktorá je až o 14% vyššia ako napríklad v Nemecku.

Francúzska vláda si však nemyslí, že znižovanie miezd je dobré riešenie, takisto ako prepúšťanie zamestnancov vo Francúzsku.

Taliansko. Víno, pizza, makaróny

Vyzerá to tak, že talianska ekonomika začína výrazne zaostávať za očakávaniami. Aktuálny prepad ekonomiky za druhý štvrťrok je -0,7%. Je to už štvrtý pokles v rade za sebou od polovice minulého roka. Medziročne to predstavuje až –2,7%, pričom celkový odhad podľa Eurostatu na rok 2012 je veľmi benevolentný iba -1,4%. Priemyselná produkcia sa prepadla medzimesačne o -1,4% a medziročne až o -8,2%.

Narastajúce dlhy krajiny, domácností a firiem vyúsťujú do masívnych výpredajov. Vláda predáva budovy a podiely v štátnych podnikoch, domácnosti na to, aby vedeli zabezpečiť svoje výdavky a splácanie dlhov, predávajú zlato, striebro, cennosti, dokonca zlaté zuby a firmy škrtajú kapitálové investície a redukujú stavy zamestnancov. Dokonca zahraniční športoví tréneri opúšťajú krajinu za lepšími podmienkami.

Bankové úvery domácnostiam klesli v júni o 0,6% napriek inflácii nad 3%. Zaujímavý je aj údaj o percente Talianov, ktorí predali nejaký predmet v roku 2011 v záložni. Je to 8,5%. ( zdroj: Reuters, cnbc.com)

Prepad maloobchodných tržieb bol medzimesačne v máji -0,1% a medziročne -3,7% (podľa zatiaľ posledných dostupných aktuálnych údajov z Eurostatu). Podľa Národnej konfederácie vlastníkov obchodov Confcommercio, klesne spotreba obyvateľstva v roku 2012 na najhoršiu úroveň od 2. svetovej vojny. Nepriaznivá situácia najviac postihuje malých obchodníkov. Len v samotnom Ríme ich zatiaľ tento rok zatvorilo viac ako 1500! „Ak sa situácia v ekonomike nezlepší,“ predpovedá Valter Giammaria, prezident asociácie maloobchodu Confesercenti, „do konca roka zatvorí ďalších 5000 obchodov v Ríme a v blízkom okolí.“ (zdroj: Reuters, cnbc.com)

Ako vidno na týchto signáloch z hlavných „motorov“ európskej ekonomiky, ťažké časy sú pravdepodobne ešte len pred nami. Nad európskou ekonomikou a jej menou sa vznáša mnoho otáznikov a nejasností. Čo je však dnes už jasné je, že bezhlavo míňajúci a „po krky“ zadlžený spotrebiteľ jej už z dlhodobého hľadiska nepomôže.

Preto mi dovoľte záverom urobiť 3 osobné odporúčania, ktoré vám možno pomôžu byť lepšie pripravení, ak vývoj nepôjde tým správnym smerom:

  1. Prispôsobte svoje spotrebné správanie a návyky. Obmedzte resp. zoškrtajte svoje výdaje tých statkov a služieb, bez ktorých sa viete zaobísť.
  2. Nevytvárajte žiadny nový dlh. Ak už dlh máte, snažte sa ho čím skôr zbaviť.
  3. Usporené prostriedky pretransformujte do takých aktív, ktoré budú mať pre vás v akýchkoľvek ťažkých časoch opodstatnenie a hodnotu.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Marek Sádovský, upner.com