Archív značiek: USA

ECB velí do útoku

Väčšina oslovených analytikov si myslí, že ECB príde s nejakým plánom na zvýšenie inflácie najneskôr do júna. Cieľom ECB je zabezpečiť 2 % infláciu, čo sa jej už určitú dobu nedarí. Analytici preto očakávajú buď ďalšie zníženie už tak nízkych úrokových sadzieb, priame nákupy dlhopisov po vzore USA, či novú formu úverov, podobne ako to urobila ECB pred dvoma rokmi cez program LTRO. Podľa „inside“ informácií sa odhaduje, že tak 1 bilión euro by stačilo. V akej podobe však opatrenia prídu nie je vôbec isté a v princípe sa spomínajú všetky možnosti.

Táto politika nahráva niektorým krajinám, ktoré sú v problémoch. Primárne ide o krajiny európskej periférie, ktoré si užívajú nevídané nízke úrokové miery na ich dlhopisoch. Španielske dlhopisy sa pohybujú na úrovni okolo 3,1 %. Grécko dokonca umiestnilo dlhopisy na trh v hodnote 3 mld. euro s úrokovou mierou 4,95 %. Áno to isté Grécko, ktorému odsúhlasili pred dvoma týždňami zástupcovia európskych daňových poplatníkov pôžičku vo výške 8 mld. euro. Grécko i Španielsko sú zároveň krajiny s oficiálnou nezamestnanosťou viac ako 25 %, pričom sú lídrami v nezamestnanosti mladých (viac ako 60 %); obom sa nedarí realizovať dôležité reformy v oblasti trhu práce, či rozbujnenom verejnom sektore. Grécko má navyše dlh vo výške 175 % jeho HDP. Sú teda nízke úrokové miery ekonomickým zázrakom? Nie. Má to železnú logiku. Investori rátajú s tým, že ak by sa ich peniazom malo niečo stať, buď ich vyplatia daňoví poplatníci alebo ich zachráni ECB. Už si len treba vybrať, čo je väčšia ekonomická zvrhlosť.

O Ukrajine budeme ešte určite počuť. Nateraz sa však Rusi pripravujú na sankcie západu voči nim. Jedným z protiopatrení má byť stiahnutie niektorých obchodovaných ruských firiem na západných burzách (New York, Londýn) späť na moskovskú burzu. Profitovať však z toho môžu aj ázijské burzy v Hong Kongu či Singapure, ktoré svojimi nižšími regulačnými pravidlami už dlhšie lákajú nielen investorov ale i firmy na umiestnenie svojich akcií. Už z toho je vidno, že vzájomná nevraživosť a konflikty neprospievajú ani jednej zo strán. A ako sa hovorí, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

Čínske dáta neboli ideálne. V krajine klesol export i import tovarov a služieb. Dalo sa očakávať, že vedenie krajiny zareaguje vyhlásením o podpore ekonomiky. No nestalo sa tak, čínsky premiér len vyhlásil, že nebudú reagovať na krátkodobé trhové výkyvy a radšej sa zamerajú na podporu ekonomiky zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. A zamyslieť sa nad Čínou stále oplatí. Už sme si totižto pomaly zvykli na správy o krachoch spoločností, resp. investičných fondov. Tento týždeň nebol výnimkou. Ďalším v rade, ktorý vyhlásil technický krach bol Xuzhou Zhongsen výrobca polymérov, ktorá nie je schopná plniť si svoje záväzky vyplývajúce z emisie dlhopisov. Dlhopisy spoločnosti boli pri ich vydaní v júni 2012 hodnotené relatívne vysokým ratingom. Každopádne bude z toho zatiaľ len technický krach, pretože sa za záväzky spoločnosti zatiaľ rozhodol zaplatiť garant, firma z podobného segmentu. Čínsky predstavitelia komentovali udalosť ako ojedinelú a prisudzujú jej izolované riziko. Avšak podľa agentúry Reuters bude čeliť podobným problémov tento rok viac ako 2600 spoločností. O ktorých sa samozrejme vieme. Mnohé spoločnosti si totižto v Číne požičiavali financie zo systému tzv. tieňového bankovníctva.

A aj v USA sa dejú veci. Zlepšujú sa im verejné financie. V marci dosiahol deficit verejných financií len 37 mld. USD, pričom rok predtým bol deficit za rovnaké obdobie 107 mld. USD. A aj keď je to zásluhou nižších výdavkov, tak primárne stoja za lepším číslom vyššie príjmy z daní a odvodov. Na tento rok plánuje administratíva deficit len vo výške 649 mld. USD oproti 680 mld. USD za minulý rok. A áno, znamená to, že USA si musia na svoje fungovanie požičiavať každý rok 650 mld. USD, resp. že k ich 17 biliónovému dlhu každý rok pribudne 650 mld. USD nového dlhu. A kongres netrápia len verejné financie. Politikov trápi i inflácia. Predsa len s jej započítaním aj oni môžu rozdeľovať omnoho menej reálnych statkov. Minulý týždeň na to upozornili celkom vtipným spôsobom pri návrhu zákona, ktorý mal zamedziť automatickému navyšovaniu neviazaných výdavkov o infláciu. A použili na to Big Mac, ktorý v roku 2004 stál 2,71 USD a v roku 2014 stojí už 4,62 USD.

2_bic_mac_inflacia

Dokonca sa tento týždeň na pôde kongresu hovorilo i o uvedení prvého zákona, ktorý mal regulovať bitcoin. Zákon je navrhovaný republikánskym kongresmanom Stevom Stockmanom, ktorý ako prvý akceptuje príspevky na politickú činnosť v bitcoinoch. Z toho by sa dal očakávať návrh, ktorý nie je k bitcoinu veľmi negatívny. Avšak bohužiaľ kongresman bitcoinu moc nerozumie, pretože navrhuje zdaňovať každý zisk pri každom predaji bitcoinu za fiat menu. To by bolo asi značne administratívne náročné, pokiaľ niekto s BTC obchoduje. Ideálnejšie by bolo, keby sa hodnotilo napr. ročné obdobie pri predaji a kúpe BTC. Tak uvidíme ako návrh dopadne.

Matúš Pošvanc

Čína je najväčším nebezpečenstvom pre finančný svet

Nemecký ústavný súd tak ako sa očakávalo potvrdil legálnosť Európskeho stabilizačného mechanizmu. Súd vyhlásil, že 700 miliardový fond nie je proti nemeckému právu. Nemecký ústavný súd je známy tým, že odďaľuje často platnosť európskych zmlúv a posudzuje ich súlad s nemeckým právom a pridáva k zmluvám rôzne druhy podmienok. Toto vyhlásenie sa stretlo s pozitívnou reakciou mnohých nemeckých politikov. Nemecký minister financií vyhlásil, že je „dôležité, aby sme mali istotu o legálnosti ESM, pretože ten tvorí základnú kostru pre finančnú stabilitu v eurozóne.“ Asi zabudol na ECB, ktorej mechanizmus neobmedzeného nákupu dlhopisov OMT je tým primárnym dôvodom, prečo si dnes členské štáty eurozóny užívajú nízke úrokové miery na svoje dlhopisy a prečo vládne v európskom finančnom systéme relatívny pokoj. Každopádne to, ako bude nakoniec hodnotený ESM, ukáže až budúcnosť a zhodnotí história. Pretože v európskom finančnom systéme je stále veľký počet nezdravých prvkov.

Európskej únii sa tento týždeň podarilo dohodnúť na vzniku záchranného fondu pre banky, ktorý má byť dôležitým prvkom v rámci novovznikajúcej bankovej únie. Spoločný fond má mať hodnotu 55 mld. euro. V rámci fungovania fondu sa dohodli pravidlá pre jeho použitie, ktoré bude primárne využívať komisia, čím sa predpokladá, že sa čas na rozhodnutie o použití prostriedkov skráti na 48 hodín a nebude politicky motivovaný. Znie to všetko veľmi dobre, až na tú maličkosť, že v prípade udalosti, akú sme mali v roku 2008 nebude 55 mld. euro stačiť, obrazne povedané, ani na záchranu jedinej banky. Optimista na to samozrejme zareaguje, že na to tu máme predsa ECB. Len potom načo sa politici hrajú s bezvýznamnými záchrannými fondmi.

Nech je ako chce, dnes pravdepodobne najväčšiu hrozbu predstavuje Čína. Podľa Morgan Stanley sa Čína dokonca dostala do tzv. Minského momentu. To znamená, že akákoľvek Ponzi schéma resp. pyramídová finančná hra (a čínsky šedý bankový sektor touto schémou je) dosiahne určitý moment, keď dlžníci nemajú dostatočný cash flow ako na splácanie úrokov tak na splácanie istiny a musia si požičiavať ďalej na splácanie svojich záväzkov. Podľa Morgan Stanley sa Čína do tohto momentu už dostala a v ekonomike začína dominovať práve tento druh pôžičiek. To bude mať podľa jej analytikov dopad na rast, resp. pokles čínskej ekonomiky a následne globálne trhy. A Morgan Stanley nie je jediná v popisovaní problémov Číny. Podľa Nomury počet tzv. miest duchov už dávno prekročil okraje starých známych príbehov o Ordose a Wenzhou a dnes je ich viac ako osem. Nomura tvrdí, že prasknutie realitnej bubliny v Číne a potenciálna korekcia môže viesť do reálnej systematickej krízy a je najväčšou hrozbou pre čínsku ekonomiku v roku 2014. O tom, že to nie sú len slová na papieri svedčí i fakt, že tento týždeň sme zaznamenali krach menšieho realitného developera s názvom Zhejiang Xingrun, ktorého dlh bol približne 560 miliónov USD (3,5 mld. yenov), pričom sa odhalilo, že spoločnosť prijímala investície od jednotlivcov, ktorým núkala za pôžičku úrok vo výške od 18 do 36 %. Podľa lokálnych úradov, však situácia nie je ešte kritická, vzhľadom na veľkosť krachujúceho developera. Avšak presne tieto udalosti môžu viesť k reťazovej reakcii naprieč finančným sektorom, keď si investori začnú uvedomovať, že 18 alebo 36 % úroky im asi ich dlžníci nevyplatia. Dopad na ekonomiku môže byť následne veľmi silný. Nehovoriac o tom, že to bude mať dopad i na európsky, americký i austrálsky bankový sektor, ktorý má v Číne umiestnenú značnú časť svojho kapitálu. Expozícia európskych bánk voči Číne sa totižto odhaduje na úrovni 329 mld. USD, expozícia USA na úrovni 83 mld. USD a asi najzraniteľnejšia je z tohto hľadiska Austrália, ktorej expozícia voči Číne dosahuje 9 % ich HDP (31 mld. USD).

Ešte že tu máme politikov a centrálnych plánovačov. Tí nás vždy vedia upokojiť. S upokojujúcou správou prišiel minulý týždeň i FED, ktorý zverejnil stres testy najväčších bánk v USA. Z nich vychádza, že americké finančné inštitúcie sú v dobrej kondícií a dokážu absorbovať aj významný ekonomický pád. 29 z 30 najväčších bánk testom prešlo a FED tvrdí, že majú dostatok kapitálu na to, aby ustáli hypotetický prepad ekonomiky USA do roku 2015, výrazný pokles cien nehnuteľností a zvýšenú mieru nezamestnanosti. Jedinou otázkou, ktorá ostáva nezodpovedaná je tá, čo sa stane, ak zažijeme situáciu podobnú ako bola v roku 2008, kedy najväčším problémom bolo vzájomné previazanie finančných záväzkov v rámci viacerých finančných inštitúcií naraz.

Matúš Pošvanc

Blafovanie ECB

Už vieme, že ECB má pripravenú zbraň hromadného ničenia v podobe OMT mechanizmu, zameraného na kúpu dlhopisov krajín v problémoch. Detaily tohto plánu však dodnes nie sú známe. Dodnes stačí rétorika. Pred dvoma týždňami ECB oznámil pokles základných úrokových sadzieb. No a tento týždeň zdroje z prostredia ECB priniesli informácie, že banka uvažuje nad negatívnymi úrokovými sadzbami na depozity komerčných bánk vo výške mínus 0,1 %. To by bolo po prvý krát, čo by banka pristúpila k takémuto opatreniu. Z môjho hľadiska to však nie je úplne pravdepodobné, i keď nie vylúčené. ECB má totižto stále v zálohe ďalšie kolo LTRO, QE v podobe ako funguje v USA, či priame intervencie na menových trhoch, ktoré minulý týždeň začala využívať Česká národná banka. Takže ako vždy uvidíme a necháme sa prekvapiť. Avšak tieto správy svedčia o jednom. O bezmocnosti európskych lídrov. K tomu prispieva i fakt, že na strane druhej, predstavitelia EU zas rozmýšľajú nad špeciálnymi pôžičkami. Tie by udeľovali pre krajiny, ktoré sa rozhodnú podniknúť reformu v oblasti verejných financií. Áno. Čítate dobre. Dlhmi ideme bojovať proti dlhom. Pôžičky by mali byť vhodné pre menšie krajiny, tak si možno Slovensko niečo ukoristí. To, či urobí nejakú reformu, na to radšej ani nepomyslím. Dnes sa tu za reformu vydáva všeličo.   blafovat_karty

Bundesbanka upozorňuje vo svojej pravidelnej správe z minulého týždňa, že krajiny južnej Európy a ich bankový sektor sa nachádzajú v bludnom kruhu. Podľa Bundesbanky nakúpili talianske banky o 175 mld. euro viac národných dlhov, ako tomu bolo v novembri 2011 (o 70%). Expozícia španielskych bánk sa zvýšila o 81%, írskych o 60 % a portugalských o 51%. To je okrem OMT mechanizmu druhý dôvod, prečo sú zatiaľ úrokové miery na dlhopisy týchto krajín v udržateľných pásmach.

Jedným z najlepších príkladov „efektívnosti“ EU je každomesačné sťahovanie celého parlamentu z Bruselu do Štrasburgu. Čuduj sa svete, začalo to vadiť i samotným poslancom. Parlament teda skúsil navrhnúť, či by sa to nedalo stopnúť. Francúzi ho za to zažalovali. A vyhrali. Členovia parlamentu sa však nevzdávajú. Hľadajú riešenie. To má spočívať v návrhu, aby mohli oni sami hlasovať, kde budú zasadať. Návrh neobsahuje žiadnu zmienku miesta. Len, aby to nedopadlo napokon tak, že budú cestovať po celej EU. Veď čo je demokratickejšie, ako zasadanie v každom kúte Európy. Slovenská vláda výjazdové zasadnutia už má.

Už viac krát sme písali, že hlavným problémom dneška nie je len verejný dlh. Problémom je celkový dlh. Jeho súčasťou je i privátny dlh, ktorý rovnako nie je investovaný len do efektívnych výrob. Príkladom alarmujúceho stavu môže byť Británia. Tam dosiahol súkromný dlh nový rekord na úrovni 1,4 bilióna libier. Znamená to, že domácnosti dlžia 94 % ročného HDP. Priemerne je to 54 tis libier na domácnosť, čo je takmer dvojnásobok spred desiatich rokov. To, čo je zároveň negatívne je, že 10 % najchudobnejšej populácie má dlh 4 násobne vyšší, ako je ich ročný príjem. Neprekvapuje teda, že každý rok v krajine ohlási asi 130 tisíc ľudí osobný bankrot.

Z globálneho hľadiska až 86 % spoločností neplánuje v roku 2014 prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z prieskumu, do ktorého bolo zapojených až 11 000 spoločností. Len 33 % z nich vidí budúci rok z ekonomického hľadiska optimistickejšie. Na strane druhej je väčší optimizmus medzi firmami z USA. Tam len 19 % z nich uviedlo, že nebudú v roku 2014 prijímať nových zamestnancov a až 41 % z nich si myslí, že rok 2014 bude omnoho lepší.

Už viac krát sme spomínali, že Čína plánuje zaradiť svoju menu na medzinárodne uznávaný piedestál. Svedčí o tom fakt, že uzavrela viaceré swapové dohody s významnými obchodnými partnermi. Rovnako sa hovorí o výraznom nákupe zlata, z ktorého časť veľmi pravdepodobne smeruje do trezorov centrálnej banky. Minulý týždeň centrálna banka vyhlásila, že krajina nebude ďalej profitovať z navyšovania svojich zahraničných rezerv, ktoré má vo veľkosti 3,6 bln. USD. To znamená, že sa to týka veľmi pravdepodobne  i amerického doláru a dlhopisov USA. Druhým dôležitým oznamom bolo, že centrálna banka sa postupne stiahne z menového trhu a ponechá výmenný kurz na trhové sily a rozšíri denný limit obchodovania ich meny. Vidíme teda pred sebou vznik jednej z nových rezervných svetových mien? Pravdepodobne áno.

Správa zo zasadnutia monetárnej komisie FEDu poodhalila, že FED uvažuje nad znížením nákupov dlhopisov v nasledujúcich mesiacoch. Tomu však moc neverím, vzhľadom na to, že miera nezamestnanosti nie je jediným dôležitým ukazovateľom. Dôležitá je i štruktúra trhu s nezamestnanosťou, ktorá už taká ružová nie je. Na strane druhej však Ben Bernanke uviedol, že aj keby sa zmiernili nákupy dlhopisov, tak to neznamená, že úrokové miery neostanú na nízkych úrovniach ešte dlhú dobu. To je jeden zo znakov toho, že ani centrálni bankári neveria, že sa v ekonomike USA štrukturálne zmeny udiali.

Matúš Pošvanc

Dobrá investícia

Dajme si malý kvíz. Čo je to? Kúpili ste to za 27 USD a dnes to má hodnotu 886 000 USD. Nie je to nič iné ako 5000 ks bitcoinov – digitálna mena, ktorej výhody objavuje stále viac a viac ľudí. Tento investičný kúsok sa podaril Kristofferovi Kochovi, ktorý ako študent v roku 2009 písal prácu do školy na svoj kurz kryptológie, kde narazil na informácie o bitcoinoch. Do nich investoval až 27 USD. Dnes je určite spokojný.

No ale poďme späť do našej európskej reality. Aj napriek neustálemu presviedčaniu zo strany politických elít o tom, že Európa je z najhoršieho vonku, nám rástla nezamestnanosť. Z 12 % na 12,2 % za september. To znamenalo, že o prácu prišlo približne 60 tisíc ľudí v eurozóne. Najnižšia nezamestnanosť je stále v nemecky hovoriacej časti Európy – Rakúsku (4,9%) a Nemecku (5,2%). Najvyššia je už tradične v Grécku (27,6%) a Španielsku (26,6%). A nezlepšuje sa situácia ani v oblasti zamestnanosti mladých ľudí. Tam je nezamestnanosť na úrovni až 24,1 % mladých do 26 rokov. Tu sme opätovne dosahovali rekordy, keď v eurozóne klesla zamestnanosť mladých celkovo o 8 000. Pravdou je, že v EU28 sa znížila o 57 000 zamestnaných. Najväčšími rekordérmi sú Grécko – 57,3%, Španielsko 56,5 % a Chorvátsko 52,8 %.

Na strane druhej máme v Eurozóne údajne veľmi nízku infláciu. Zvyšujúca sa nezamestnanosť a nízka inflácia teda vyvolávajú špekulácie, čo urobí budúci týždeň ECB. Niektorí predpokladajú, že by sa mohla uchýliť k podobným krokom ako FED. To značí, že začne nakupovať aktíva, čím by sa snažila podporiť ekonomiku, alebo pristúpi k nižším úrokovým sadzbám, ktoré sú už dnes na rekordne nízkej úrovni 0,5 %. Uvidíme budúci týždeň.

Agentúra Fitch zmenila výhľad ratingu Španielska z negatívneho na stabilný a ponechala mu hodnotenie na úrovni BBB. Za zmenou je podľa agentúry úsilie vlády o konsolidáciu a realizáciu reforiem v oblasti pracovného trhu, penzijného systému a finančného sektora. Agentúra predpokladá, že reformné úsilie sa v krajine spomalí v roku 2014, vzhľadom na voľby v roku 2015. Žeby si Španielsko konečne mohlo vydýchnuť? Jeho kómický rast na úrovni 0,1% HDP, vysoká nezamestnanosť a stále objavujúce sa správy o krachu rôznych spoločností v krajine (naposledy sa objavili informácie o problémoch spoločnosti FAGOR, ktorá zamestnáva 5700 ľudí) , to asi neumožnia.

nezabúdajme na Grécko. V krajine stále vyčíňa kríza a situácia sa veru tak ľahko nezlepší. Tamojšie banky sa boria s problémovými pôžičkami, ktoré dosiahli úroveň 30 % všetkých vydaných pôžičiek, čo je o 5 % viac ako na konci roku 2012. V nominálnom vyjadrení hovoríme o 65 mld. euro, čo je dvojnásobok kapitálu lokálnych bánk.

Nebolo to tak dávno – naposledy v júni – keď medzibanková sadzba v Číne vyskočila na skoro 10 %, vzhľadom na neochotu bánk požičiavať krátkodobý kapitál pre nebankové subjekty. Tie museli vyplatiť svojich klientov a predpokladá sa o nich, že fungujú na báze pyramídovej hry. Resp. je ich fungovanie veľmi neprehľadné. Situácia sa nám napriek výdatnej pomoci zo strany čínskej centrálnej banky opakovala i tento týždeň, keď úroková miera na medzibankovom trhu vzrástla na 6,7%.  Zároveň v krajine pretrváva riziko prasknutia bubliny na trhu nehnuteľností a Čína má i veľmi vysoké tempo zadlžovania. Na to upozorňuje i BIS (Bank for International Settlements), ktorá varuje pred veľkosťou dlhu, ktorý narástol trojnásobne za ostatných 5 rokov a ktorý je dnes pravdepodobne hlavným motorom rastu Číny.

Americká centrálna banka FED sa rozhodla pokračovať v nákupe dlhopisov, čo sa očakávalo. Za rozhodnutím stály primárne nedostatočne pozitívne dáta z ekonomiky. A to veru neprekvapuje. Svedčí o tom i Globálny index prosperity z dielne Legatum Institute, ktorý USA zaradil z hľadiska prosperity až na 24 miesto, pričom prvé miesto obsadili Švajčiarsko, Kanada, Švédsko a Nový Zéland. USA sa tak umiestnili i za Čínou, ktorá je na 7 mieste. A Ameriku netrápi len prosperita a odchod investorov. Jedným z nich je i jej vysoký dlh a strop dlhu, ktorý v nedávnej dobe spôsoboval toľko rozruchu. Kongres sa rozhodol riešiť situáciu veľmi svojsky – navrhol tzv. Debt Limit Act, ktorý spočíva v tom, že časť dlhu USA sa nebude počítať. Prečo? Pretože je vo vlastníctve iných štátnych inštitúcií USA. Veľmi kreatívne účtovníctvo, ale ak návrh prejde, verím tomu, že veľa ľudí naozaj uverí, že USA vlastne dlh nemajú. A aby sa potom vlastníkom ostávajúceho dlhu nestalo to, čo vlastníkom dlhopisov skrachovaného Detroitu. Ten skrachoval už dávno, avšak až teraz sa ukazuje, že vlastníci dlhopisov mesta (väčšinou dôchodcovia alebo tí, čo si na dôchodok týmto spôsobom šetrili) získajú len 16 centov z investovaného doláru; teda 84 cenotv strata. Ktoré z ďalších amerických miest sú na tom podobne? Wall Street Journal zostavil rebríček 10 najohrozenejších miest v USA z hľadiska toho, na koľko dní majú hotovosť, ktorá pokrýva ich výdavky, aké majú rezervy, či možnosť získania zdrojov z dane z nehnuteľnosti. Medzi ne patria napr. Charleston, New Orelans, Springfield, Chicago, či Buffalo. Že by sme v najbližšej dobe videli krachovať tieto mestá. Uvidíme, či len mestá.

Matúš Pošvanc

USA neskrachujú

Tento týždeň sa svet sústredil najmä na americkú ekonomiku. USA môžu byť už budúci utorok potenciálne nesolventné. Dôvodom sú obavy o navýšenie dlhového stropu. Navýšenie pravdepodobne bude blokovať najmä libertariánske krídlo Republikánov, ktorých kvôli tomu mnohí označujú za extrémistov. No je to veľmi divný pohľad. Extrémisti už nie sú tí, ktorí sa masívne a nezadržateľne zadlžujú, ale tí, ktorí prídu s radikálnou myšlienkou, že vlády by nemali míňať viac, ako vyberú na daniach.obama

Keynesiáni samozrejme bijú na poplach, keďže prípadné nútené zníženie výdavkov vidia ako pokles agregátneho dopytu, a teda oslabenie ekonomiky. Realita je však trochu komplikovanejšia. Vládne výdavky neprichádzajú zo vzduchu, ale nahrádzajú tie súkromné. Akýkoľvek prípadný rast, ktorý tieto výdavky vytvoria, je tým pádom len umelý. Samozrejme, je málo pravdepodobné, že svet skutočne čaká nejaká ekonomická katastrofa. Republikáni sa skôr, či neskôr, „umúdria“ a prezidentovi umožnia aj naďalej splácať dlhy ďalšími dlhmi. Uvidíme, ako dlho im to ešte vydrží.

Z USA tento týždeň prišla ešte jedna správa, ktorá vzbudila veľký rozruch. Súčasnému šéfovi Fedu čoskoro skončí jeho funkčné obdobie a jeho nasledovníčka by mala byť Janet Yellen. Išlo by o prvú ženu na tomto poste v histórii. Čo sa týka praktickej politiky, tam by sa už tak veľa nezmenilo. Yellenová je tiež veľkou zástankyňou nalievania lacných peňazí do ekonomiky, takže ju niektorí označujú ako Bernanke II. Mimochodom, medzi Yellen a prechádzajúcimi dvoma šéfmi Fedu predsa len existuje rozdiel. Zatiaľ čo Bernanke a Greenspan aspoň pred nástupom do funkcie hovorili o výhodách pevnej meny a nízkej inflácie, pri Yellen žiadny obrat nehrozí. Zarytou keynesiánkou bola totižto celý život.

Mimochodom, centrálne riešenie sociálnych problémov so sebou prinieslo aj jeden dôsledok, o ktorom sa bežne veľmi nehovorí – masívne zneužívanie invalidných dôchodkov. Ohľadom zneužívania invalidných dôchodkov sa v USA vytvoril samostatný priemysel právnikov, doktorov a dokonca aj sudcov. Niektorí právnici, ako napríklad Eric Conn, sa môžu chváliť 100% úspešnosťou pri získavaní invalidných dôchodkov pre svojich klientov. Keď sa však pozrieme na prepojenie týchto právnikov na miestnych doktorov a sudcov, zistíme, že nejde o žiaden zázrak. Ako prebujnelý sociálny systém bráni ekonomickej obnove a vytváraniu pracovných miest môžeme vidieť na príklade najviac postihnutých oblastí USA. V prípade hraničného územia Kentucky a Západnej Virgínie berie invalidné dôchodky až 10-15% tamojších obyvateľov.

Veľa dobrých správ neprišlo ani z Európy. Angela Merkelová sa snaží zostaviť vládu, no zatiaľ veľa úspechov neslávi. Veľmi pravdepodobne totižto bude musieť vykonať tvrdé kompromisy. Jej najpravdepodobnejší koaličný partner, Sociálni demokrati, chcú jej pravicovú politiku okoreniť typickými ľavicovými opatreniami. Zavedenie federálnej minimálnej mzdy, zvýšenie daní pre bohatých a menej prísny prístup ku krízou postihnutým krajinám. To sú presne veci, ktoré by mohli nemecký motor európskeho rastu zabrzdiť. Ľavicová ideológia navyše vedie aj k absurdným výsledkom. Nemeckí Sociálni demokrati chcú pomoc pre írske banky podmieniť tým, že Írsko zvýši svoju korporátnu daň z príjmov. Inak povedané – pomôžeme vám, ak svoju ekonomiku poškodíte. A ako by vyzerali nemecké voľby, keby sa odohrali znova? V opätovných voľbách by si pohoršili všetky relevantné strany okrem Angely Merkelovej, ktorá by v nich získala až 45% a Alternatívy pre Nemecko, ktorá by sa dostala do parlamentu so 6%. Nálada v Nemecku sa tak pomaly ale isto začína hýbať viac euroskeptickým smerom.

Tento týždeň tiež na verejnosť prenikli dokumenty o tom, že Medzinárodný menový fond vôbec tak jednoznačne nepodporoval prvú pôžičku Grécku v roku 2010, ako o tom hovoril. Aj keď sa vtedy krajiny tvárili ako jedna veľká rodina, ktorá robí správnu vec, realita bola dosť iná. Viaceré krajiny MMF varovali pred prehnane optimistickými odhadmi gréckeho rastu a pred tým, že ide skôr o pomoc pre banky ako pre samotné Grécko. Obávali sa teda presne toho, čo sa aj neskôr stalo. Medzi 40 krajinami, ktoré voči pomoci Grécku vzniesli vážne námietky, nechýbali ani krajiny ako Čína, Brazília alebo Švajčiarsko.

Medzinárodný menový fond tiež tento týždeň prišiel s aktualizovanými odhadmi gréckeho rastu. Napriek tomu, že tieto odhady už boli mnoho krát revidované, Grécko bude rásť ešte menej, ako sa čakalo. A to znamená jediné – ak Grécko nechce skrachovať, musí viac šetriť. No grécky zástupca premiéra Evangelos Venizelos Medzinárodnému menovému fondu odkázal, že Grécko už žiadne úsporné opatrenia prijímať nebude a myslí to „absolútne vážne“. Zdá sa teda, že grécka dlhová odysea ešte nejaký čas bude pokračovať.

Filip Vačko