Archív značiek: Španielsko

Je cena zlata manipulovaná?

Toto je otázka, ktorú si väčšina vlastníkov žltého kovu dnes určite položí. Existujú v princípe dva tábory investorov. Prvý tvrdí, že cena je manipulovaná. Druhý tábor tvrdí, že sa jedná o klasické trhové správanie. Ako to teda je? Jednoduchá odpoveď v tomto prípade neexistuje. Každý z táborov má totižto niekoľko argumentov, ktoré stoja za zváženie.

Prvý tábor: „Cena zlata je manipulovaná“

Zástancom tohto názoru nahráva do kariet niekoľko faktov. Po prvé sú to zvláštne cenové pohyby na trhu COMEX. Tie majú dvojaký charakter. Buď sa jedná o určitý druh správania sa, alebo je to niečo veľmi nezvyčajné. O prvom druhu môžeme povedať toľko, že sa jedná o manipuláciu spojenú s určitými udalosťami, napr. časovými: otvorenie Londýnskej burzy, otvorenie COMEXu, či denná fixácia ceny, alebo spojenými s nejakou udalosťou: rozbitie ceny pri býčích správach (trh by mal podľa fundamentov rásť avšak klesá), či udalosti systematického charakteru – vytváranie krátkodobej korekcie a výraznej volatility, ktorá má odradiť investorov do investovania do komodít. Písal som o tom už dávnejšie rozsiahly článok.

Druhým typom správania sú nezvyčajné pohyby. Pamätajme stále na to, že dnes sa obchoduje väčšina finančných nástrojov v prostrední vysokofrekvenčného obchodovania, ktoré sa realizuje v milisekundách. A tak sa z času na čas napr. stane, že ešte pár milisekúnd pred oznámením, napr. správy z FEDu, sa trh pohne tým „správnym“ smerom. A niekto zarobí. Iným príkladom môžu byť nedávne stopnutia obchodovania na samotnom COMEXe. Až tri krát za ostatný mesiac sa prestalo obchodovať na viac ako 15 sekúnd vzhľadom na to, že niekto v jednom príkaze hodil na trh niekoľko tisíc kontraktov (1000 kontraktov = 3,11 tony) a vytiahol z trhu všetku likviditu a cena neprirodzene padla v jednom momente o viac ako 10 dolárov. Takto nikto, kto chce na svojich kontraktoch zarobiť, neobchoduje.

Ďalšou mozaikou do správ o manipulácií môžu byť nedávne správy o tom, že viaceré finančné úrady z USA, Veľkej Británie a Nemecka chcú spustiť / možno už aj spustili vyšetrovanie o tom, či nie je manipulovaný niektorý z tzv. cenových benchmarkov na londýnskom trhu. Najvýznamnejšie cenové benchmarky sú napr. london fix, ktorý sa určuje dva krát denne. Je v princípe určovaný 5 veľkými bankami. Cenotvorba je vtedy nasledovná. 5 zástupcov bánk sa dohaduje v mene svojich klientov o kúpe a predaji zlata. Na začiatku určovania ceny vydá hlavný obchodník (každý rok táto funkcia rotuje medzi 5 bankami) tzv. prvú cenovú výzvu, ktorá by mala byť blízko spotovej ceny. Potom zvyšní obchodníci deklarujú koľko zlata chcú za danú cenu kúpiť alebo predať. V prípade, ak je viac predávajúcich ako kupujúcich, cena sa zvýši a kolečko sa opakuje. Až kým nie je dosiahnutá cena pre predaj aspoň 50 tehál, čo je približne 622 kg. Po tejto dohode, ktorá sa uzatvára dva krát denne, sa cena oznámi klientom bánk a následne sa zverejní na trhu. A týmto spôsobom to funguje s malými prestávkami a obmenami od roku 1919. Aj keď je to v dobe dnešných technológií divný proces, čo je zaujímavejšie, je štúdia dvoch profesorov zo západnej Austrálie. Samozrejme v celom hrá úlohu čas, keďže sa dnes obchoduje veľmi rýchlo. Štúdia odhaľuje, že medzi 2:59 a 3:00 poobede sa odhad obchodníkov o vývoji fixu blíži presne polovici, avšak už 3:01 poobede je úspešnosť 69% a v priebehu ďalších 5 minút až 80%. A v prípade, že sa cena zlata pohla viac ako o 3 USD, tak je úspešnosť obchodníkov je deväť z desiatich pokusov. Záver si urobte sami. Avšak tak to vyzerá, že niekedy medzi oznamom fixu klientom a následne trhu, je potenciálny únik informácií.

Druhý tábor: Jedná sa o normálne cenové pohyby a obchodovanie

Druhý tábor akceptuje, čo sa deje na trhu. Sú dané pravidlá, ktoré nemusia byť najspravodlivejšie. Ale existujú. A samozrejme sa im prispôsobuje. Stratégiami a investičnými odporúčaniami. Treba však upozorniť, že sa jedná skôr o obchodníkov s tzv. papierovým zlatom (kontrakty na zlato), nie o investorov, ktorí majú záujem o kúpu fyzického zlata. Obchodovanie na COMEXe je zároveň frakčným obchodovaním. Preto veľa krát vidíme u zástancov prvého modelu, že kričia, že zásoby COMEXu sa výrazne znižujú, čo má viesť k jeho krachu (ten inak pravdepodobne príde, ak sa začne prejavovať permanentná bakwardácia na zlate – vlastníci dolárov budú chcieť kúpiť zlato a vlastníci zlata ho nebudú chcieť predať za žiadnu cenu). Prečo si teda zástancovia druhého tábora nemyslia, že ide o manipulovanie? Majú iný uhol pohľadu na definíciu manipulácie. Skôr sa prikláňajú k dodatočným vysvetleniam toho, čo sa deje na trhu. To, že niekto môže pohnúť trhom berú ako fakt. To vyplýva z toho, že veľké obchodné entity, ktoré na burze obchodujú, majú často svoje pozície rozdelené na obe strany trhu – majú stavené aj na pokles aj na rast cien. Koncentráciou svojich pozícií môžu reálne pohnúť trhom. Napr. pohnú trhom tak, že sa zníži cena zlata. To vyvolá reakciu na iných trhoch so zlatom spojených. Príkladom môže byť akciový trh ťažobných spoločností, ktorý reaguje zvyčajne vyšším prepadom, ako padne cena samotnej komodity. Akcie sú potom lacnejšie. Veľký hráč síce stratí na svojom portfóliu na primárnej komodite, avšak získa nákupom lacnejších akcií ťažobných spoločností. Inými slovami dané aktivity nepovažujú investori za manipuláciu, ale za možnosť, ktorú môže takýto veľký hráč zrealizovať.

Záver

Existuje teda manipulácia alebo nie? Všetko závisí od uhla pohľadu. Ak veríte v súčasný systém a napr. tomu, že štáty splatia svoje dlhy, či, že tradičná mena je niečím krytá, manipulácia pre Vás neexistuje. Je to len dnes legálny stav vecí. Ak máte opačný názor, mali by ste byť v prvom tábore.

Nech je to ako chce, táto situácia dnes vytvára veľmi silný predpoklad pre ďalšiu korekciu cien na drahých kovoch. A ak o tom vieme, môžeme sa na ňu pripraviť. Ak korekcia príde, možno aj pod 1000 USD bBude to opätovne zaujímavá príležitosť pre doplnenie drahých kovov do Vášho portfólia za relatívne zmysluplné ceny. Prečo nevyužiť, čo trh, aj keď „manipulovaný,“ ponúka.

Matúš Pošvanc, článok bol pripravený pre investicnezlato.sk

 

Blafovanie ECB

Už vieme, že ECB má pripravenú zbraň hromadného ničenia v podobe OMT mechanizmu, zameraného na kúpu dlhopisov krajín v problémoch. Detaily tohto plánu však dodnes nie sú známe. Dodnes stačí rétorika. Pred dvoma týždňami ECB oznámil pokles základných úrokových sadzieb. No a tento týždeň zdroje z prostredia ECB priniesli informácie, že banka uvažuje nad negatívnymi úrokovými sadzbami na depozity komerčných bánk vo výške mínus 0,1 %. To by bolo po prvý krát, čo by banka pristúpila k takémuto opatreniu. Z môjho hľadiska to však nie je úplne pravdepodobné, i keď nie vylúčené. ECB má totižto stále v zálohe ďalšie kolo LTRO, QE v podobe ako funguje v USA, či priame intervencie na menových trhoch, ktoré minulý týždeň začala využívať Česká národná banka. Takže ako vždy uvidíme a necháme sa prekvapiť. Avšak tieto správy svedčia o jednom. O bezmocnosti európskych lídrov. K tomu prispieva i fakt, že na strane druhej, predstavitelia EU zas rozmýšľajú nad špeciálnymi pôžičkami. Tie by udeľovali pre krajiny, ktoré sa rozhodnú podniknúť reformu v oblasti verejných financií. Áno. Čítate dobre. Dlhmi ideme bojovať proti dlhom. Pôžičky by mali byť vhodné pre menšie krajiny, tak si možno Slovensko niečo ukoristí. To, či urobí nejakú reformu, na to radšej ani nepomyslím. Dnes sa tu za reformu vydáva všeličo.   blafovat_karty

Bundesbanka upozorňuje vo svojej pravidelnej správe z minulého týždňa, že krajiny južnej Európy a ich bankový sektor sa nachádzajú v bludnom kruhu. Podľa Bundesbanky nakúpili talianske banky o 175 mld. euro viac národných dlhov, ako tomu bolo v novembri 2011 (o 70%). Expozícia španielskych bánk sa zvýšila o 81%, írskych o 60 % a portugalských o 51%. To je okrem OMT mechanizmu druhý dôvod, prečo sú zatiaľ úrokové miery na dlhopisy týchto krajín v udržateľných pásmach.

Jedným z najlepších príkladov „efektívnosti“ EU je každomesačné sťahovanie celého parlamentu z Bruselu do Štrasburgu. Čuduj sa svete, začalo to vadiť i samotným poslancom. Parlament teda skúsil navrhnúť, či by sa to nedalo stopnúť. Francúzi ho za to zažalovali. A vyhrali. Členovia parlamentu sa však nevzdávajú. Hľadajú riešenie. To má spočívať v návrhu, aby mohli oni sami hlasovať, kde budú zasadať. Návrh neobsahuje žiadnu zmienku miesta. Len, aby to nedopadlo napokon tak, že budú cestovať po celej EU. Veď čo je demokratickejšie, ako zasadanie v každom kúte Európy. Slovenská vláda výjazdové zasadnutia už má.

Už viac krát sme písali, že hlavným problémom dneška nie je len verejný dlh. Problémom je celkový dlh. Jeho súčasťou je i privátny dlh, ktorý rovnako nie je investovaný len do efektívnych výrob. Príkladom alarmujúceho stavu môže byť Británia. Tam dosiahol súkromný dlh nový rekord na úrovni 1,4 bilióna libier. Znamená to, že domácnosti dlžia 94 % ročného HDP. Priemerne je to 54 tis libier na domácnosť, čo je takmer dvojnásobok spred desiatich rokov. To, čo je zároveň negatívne je, že 10 % najchudobnejšej populácie má dlh 4 násobne vyšší, ako je ich ročný príjem. Neprekvapuje teda, že každý rok v krajine ohlási asi 130 tisíc ľudí osobný bankrot.

Z globálneho hľadiska až 86 % spoločností neplánuje v roku 2014 prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z prieskumu, do ktorého bolo zapojených až 11 000 spoločností. Len 33 % z nich vidí budúci rok z ekonomického hľadiska optimistickejšie. Na strane druhej je väčší optimizmus medzi firmami z USA. Tam len 19 % z nich uviedlo, že nebudú v roku 2014 prijímať nových zamestnancov a až 41 % z nich si myslí, že rok 2014 bude omnoho lepší.

Už viac krát sme spomínali, že Čína plánuje zaradiť svoju menu na medzinárodne uznávaný piedestál. Svedčí o tom fakt, že uzavrela viaceré swapové dohody s významnými obchodnými partnermi. Rovnako sa hovorí o výraznom nákupe zlata, z ktorého časť veľmi pravdepodobne smeruje do trezorov centrálnej banky. Minulý týždeň centrálna banka vyhlásila, že krajina nebude ďalej profitovať z navyšovania svojich zahraničných rezerv, ktoré má vo veľkosti 3,6 bln. USD. To znamená, že sa to týka veľmi pravdepodobne  i amerického doláru a dlhopisov USA. Druhým dôležitým oznamom bolo, že centrálna banka sa postupne stiahne z menového trhu a ponechá výmenný kurz na trhové sily a rozšíri denný limit obchodovania ich meny. Vidíme teda pred sebou vznik jednej z nových rezervných svetových mien? Pravdepodobne áno.

Správa zo zasadnutia monetárnej komisie FEDu poodhalila, že FED uvažuje nad znížením nákupov dlhopisov v nasledujúcich mesiacoch. Tomu však moc neverím, vzhľadom na to, že miera nezamestnanosti nie je jediným dôležitým ukazovateľom. Dôležitá je i štruktúra trhu s nezamestnanosťou, ktorá už taká ružová nie je. Na strane druhej však Ben Bernanke uviedol, že aj keby sa zmiernili nákupy dlhopisov, tak to neznamená, že úrokové miery neostanú na nízkych úrovniach ešte dlhú dobu. To je jeden zo znakov toho, že ani centrálni bankári neveria, že sa v ekonomike USA štrukturálne zmeny udiali.

Matúš Pošvanc

Dobrá investícia

Dajme si malý kvíz. Čo je to? Kúpili ste to za 27 USD a dnes to má hodnotu 886 000 USD. Nie je to nič iné ako 5000 ks bitcoinov – digitálna mena, ktorej výhody objavuje stále viac a viac ľudí. Tento investičný kúsok sa podaril Kristofferovi Kochovi, ktorý ako študent v roku 2009 písal prácu do školy na svoj kurz kryptológie, kde narazil na informácie o bitcoinoch. Do nich investoval až 27 USD. Dnes je určite spokojný.

No ale poďme späť do našej európskej reality. Aj napriek neustálemu presviedčaniu zo strany politických elít o tom, že Európa je z najhoršieho vonku, nám rástla nezamestnanosť. Z 12 % na 12,2 % za september. To znamenalo, že o prácu prišlo približne 60 tisíc ľudí v eurozóne. Najnižšia nezamestnanosť je stále v nemecky hovoriacej časti Európy – Rakúsku (4,9%) a Nemecku (5,2%). Najvyššia je už tradične v Grécku (27,6%) a Španielsku (26,6%). A nezlepšuje sa situácia ani v oblasti zamestnanosti mladých ľudí. Tam je nezamestnanosť na úrovni až 24,1 % mladých do 26 rokov. Tu sme opätovne dosahovali rekordy, keď v eurozóne klesla zamestnanosť mladých celkovo o 8 000. Pravdou je, že v EU28 sa znížila o 57 000 zamestnaných. Najväčšími rekordérmi sú Grécko – 57,3%, Španielsko 56,5 % a Chorvátsko 52,8 %.

Na strane druhej máme v Eurozóne údajne veľmi nízku infláciu. Zvyšujúca sa nezamestnanosť a nízka inflácia teda vyvolávajú špekulácie, čo urobí budúci týždeň ECB. Niektorí predpokladajú, že by sa mohla uchýliť k podobným krokom ako FED. To značí, že začne nakupovať aktíva, čím by sa snažila podporiť ekonomiku, alebo pristúpi k nižším úrokovým sadzbám, ktoré sú už dnes na rekordne nízkej úrovni 0,5 %. Uvidíme budúci týždeň.

Agentúra Fitch zmenila výhľad ratingu Španielska z negatívneho na stabilný a ponechala mu hodnotenie na úrovni BBB. Za zmenou je podľa agentúry úsilie vlády o konsolidáciu a realizáciu reforiem v oblasti pracovného trhu, penzijného systému a finančného sektora. Agentúra predpokladá, že reformné úsilie sa v krajine spomalí v roku 2014, vzhľadom na voľby v roku 2015. Žeby si Španielsko konečne mohlo vydýchnuť? Jeho kómický rast na úrovni 0,1% HDP, vysoká nezamestnanosť a stále objavujúce sa správy o krachu rôznych spoločností v krajine (naposledy sa objavili informácie o problémoch spoločnosti FAGOR, ktorá zamestnáva 5700 ľudí) , to asi neumožnia.

nezabúdajme na Grécko. V krajine stále vyčíňa kríza a situácia sa veru tak ľahko nezlepší. Tamojšie banky sa boria s problémovými pôžičkami, ktoré dosiahli úroveň 30 % všetkých vydaných pôžičiek, čo je o 5 % viac ako na konci roku 2012. V nominálnom vyjadrení hovoríme o 65 mld. euro, čo je dvojnásobok kapitálu lokálnych bánk.

Nebolo to tak dávno – naposledy v júni – keď medzibanková sadzba v Číne vyskočila na skoro 10 %, vzhľadom na neochotu bánk požičiavať krátkodobý kapitál pre nebankové subjekty. Tie museli vyplatiť svojich klientov a predpokladá sa o nich, že fungujú na báze pyramídovej hry. Resp. je ich fungovanie veľmi neprehľadné. Situácia sa nám napriek výdatnej pomoci zo strany čínskej centrálnej banky opakovala i tento týždeň, keď úroková miera na medzibankovom trhu vzrástla na 6,7%.  Zároveň v krajine pretrváva riziko prasknutia bubliny na trhu nehnuteľností a Čína má i veľmi vysoké tempo zadlžovania. Na to upozorňuje i BIS (Bank for International Settlements), ktorá varuje pred veľkosťou dlhu, ktorý narástol trojnásobne za ostatných 5 rokov a ktorý je dnes pravdepodobne hlavným motorom rastu Číny.

Americká centrálna banka FED sa rozhodla pokračovať v nákupe dlhopisov, čo sa očakávalo. Za rozhodnutím stály primárne nedostatočne pozitívne dáta z ekonomiky. A to veru neprekvapuje. Svedčí o tom i Globálny index prosperity z dielne Legatum Institute, ktorý USA zaradil z hľadiska prosperity až na 24 miesto, pričom prvé miesto obsadili Švajčiarsko, Kanada, Švédsko a Nový Zéland. USA sa tak umiestnili i za Čínou, ktorá je na 7 mieste. A Ameriku netrápi len prosperita a odchod investorov. Jedným z nich je i jej vysoký dlh a strop dlhu, ktorý v nedávnej dobe spôsoboval toľko rozruchu. Kongres sa rozhodol riešiť situáciu veľmi svojsky – navrhol tzv. Debt Limit Act, ktorý spočíva v tom, že časť dlhu USA sa nebude počítať. Prečo? Pretože je vo vlastníctve iných štátnych inštitúcií USA. Veľmi kreatívne účtovníctvo, ale ak návrh prejde, verím tomu, že veľa ľudí naozaj uverí, že USA vlastne dlh nemajú. A aby sa potom vlastníkom ostávajúceho dlhu nestalo to, čo vlastníkom dlhopisov skrachovaného Detroitu. Ten skrachoval už dávno, avšak až teraz sa ukazuje, že vlastníci dlhopisov mesta (väčšinou dôchodcovia alebo tí, čo si na dôchodok týmto spôsobom šetrili) získajú len 16 centov z investovaného doláru; teda 84 cenotv strata. Ktoré z ďalších amerických miest sú na tom podobne? Wall Street Journal zostavil rebríček 10 najohrozenejších miest v USA z hľadiska toho, na koľko dní majú hotovosť, ktorá pokrýva ich výdavky, aké majú rezervy, či možnosť získania zdrojov z dane z nehnuteľnosti. Medzi ne patria napr. Charleston, New Orelans, Springfield, Chicago, či Buffalo. Že by sme v najbližšej dobe videli krachovať tieto mestá. Uvidíme, či len mestá.

Matúš Pošvanc

Viac dlhov znamená lepší rating

Najdôležitejšie udalosti minulého týždňa boli spojené s dlhovým stropom v USA. Ale začnime klasicky v Európe. Tam sa začína čoraz viac rozmáhať názor o tom, že úsporné opatrenia nie sú tým pravým orechovým. Jedným z najnovších príkladov je Írsko. Ich návrh rozpočtu na budúci rok síce obsahuje škrty a zvyšovanie daní vo výške 1,5 % HDP, avšak pôvodná dohoda bola 1,8 % HDP. Minister financií Michael Noonan povedal minulý týždeň, že národ viac úspor nezvládne. Írsko sa dosalo do problémov potom, čo prevzal štát na seba záväzky vo výške viac ako 60 mld. euro za bankový sektor, ktorý ak by skrachoval ohrozil by hlavne nemecké banky. To spôsobilo, že má dnes Írsko dlh na úrovni 123 % HDP a deficit rozpočtu vo výške 7,3 % HDP.

A Írsko nie je samé. Už viac krát sme písali o Španielsku. To si dnes síce užíva relatívne nízke úrokové miery na svojich 10 ročných dlhopisov, ktoré sú na ročnej báze na svojich minimách. Zlé úvery dosiahli v krajine výšku približne 190 mld. euro, čo tvorí až 12,12 % všetkých úverov a sú dnes na úrovni o 30 % vyššie od minulého maxima. To sa bude dať napraviť jedine cez ESM – teda aj naše dane alebo priamym zásahom ECB. Tak sa treba aspoň psychicky pripraviť.

Ďalšie úspory sú nutné i v Taliansku. Tam sa tamojšia vláda rozhodla predávať po vzore Grécka svoje kultúrne pamiatky. Na predaj je ich viac než 50 a môžete si vybrať z nehnuteľností ako je hrad Orsini Castle neďaleko Ríma, ktorý bol postavený pre pápeža Nicholasa III v roku 1270 alebo Villu Mirabello neďaleko Milána postavenú pre Kardinála Duriniho, veľkého inkvizítora Malty. Plán je získať viac ako 500 miliónov euro a zároveň investície, ktoré budú plynúť do prestavby týchto nehnuteľností na turistické atrakcie, ktoré rovnako prinesú i pracovné miesta.

Komu niet rady, tomu niet pomoci, sa hovorí. Takto sa možno správa anglická vláda. Všetci dobre vieme, ako dopadla bublina na trhu s nehnuteľnosťami v USA v roku 2008. Jej príčinou boli lacné peniaze a zároveň regulácie, ktoré motivovali nekredibilných ľudí, brať si nové a nové pôžičky. Dnes sa vo Veľkej Británii pravdepodobne odohráva rovnaký scenár. Anglická centrálna banka drží úrokové miery na svojich historických minimách. Vláda zároveň predstavila nový program pre klientov, ktorí majú v bankách minimálne vklady. Program ich má motivovať ku kúpe nehnuteľností. Výsledkom sú rastúce ceny nehnuteľností v krajine. Nepripomína vám to rok 2008?

Minulý týždeň Čínska vládna tlačová agentúra vydala správu o tom, že je načase sa zbaviť dominancie amerického dolára. Správa bola vydaná v kontexte diania v USA a vplyvu tohto diania na globálnu ekonomiku. Ihneď sa objavili informácie o tom, že práve čínska mena by mohla nahradiť americký dolár, primárne v kontexte toho, že Čína dnes dováža značné množstvo zlata, ktorým by mohla novú menu kryť. Avšak nie tak rýchlo. To, že Čína niečo deklaruje, neznamená, že sa tak i správa a bude správať. Prvým divným znakom je, že ak by naozaj tak významne nedôverovala americkému doláru, prečo by navyšovala svoje zahraničné rezervy. Tie dosiahli v septembri maximá vo výške 3,66 bilióna USD, pričom s predpokladá, že značnú časť navýšenia budú tvoriť práve americké dlhopisy. Skôr to vyzerá tak, že Čína rovnako ako iné mocnosti často deklarujú jedno a v skutočnosti robia úplne niečo iné.

To sa deje i v USA. Tam sa hovorí o zodpovednej politike už hodnú chvíľu. Situácia okolo dlhového stropu nenechala mnohých spať a dokonca sa i agentúra Fitch zamyslela a v priebehu týždňa vydala správu o tom, že uvažuje o negatívnom výhľade pre troj áčkový rating USA, keď sa nenavýši dlhový strop v krajine. Áno, vyššie dlhy sú dnes zárukou lepšieho ratingu. Ale to je dnes nový normál. Teda aspoň čo sa týka USA.

debt_ceiling_US

demonocracy.info

Nakoniec sa však podľa očakávaní politici dohodli, že opätovne umožnia vláde míňať do Januára 2014 a po 16 dňoch sa niektoré zavreté federálne úrady otvoria. Schválili si i plán dohody. Do decembra by mali pripraviť podmienky pre zvýšenie dlhu. Predpokladá sa, že USA budú musieť navýšiť dlhový strop aspoň o 1,1 bilióna USD. Takže sa začiatkom roku 2014 môžeme opätovne tešiť na podobnú situáciu, aká bola teraz. Ako reakciu na tieto kroky vydala čínska ratingová agentúra Dagong správu, že znižuje ratingu USA z A na A mínus. To sa dá považovať za správne. Avšak táto ratingová agentúra nemá skoro žiaden vplyv v porovnaní s klasickou trojkou: S&P, Moody’s a Fitch. Na strane druhej je inak Čína v podobnej situácii ako USA a tak sa dá toto vyhlásenie skôr pripísať vyššie spomenutej správe o de-amerikanizácii sveta. To, čo by však každého malo zaujímať, je skôr americká centrálna banka FED. Tá opätovne v priebehu ostatného týždňa navýšila svoju bilanciu o 50 mld. USD, o 100 mld. USD v priebehu jedného mesiaca a o 1 bilión USD za ostatný rok. To môže byť problém číslo jedna. Dlh USA je v porovnaní s touto politikou až druhoradý.

Matúš Pošvanc

Hlavný inflačný artikel v Indii? Cibuľa

Cyperské banky reálne skrachovali. Riešenie, ktoré prijala EU v tomto prípade spôsobilo, že tieto banky sa aspoň na papieri dostali pod nadvládu ruských oligarchov. Tí totižto získali „výmenou“ za svoj znárodnený kapitál, podiely v tamojších bankách a stali sa tak ich vlastníkmi. Avšak mrzieť to môže len nacionalistov. Vlastniť totižto banku v hlbokých stratách, je ako mať rakovinu.

O tom, že Grécko bude potrebovať ďalší záchranný balíček, čvirikala predminulý týždeň len Budesbanka. Tento týždeň to pripustil nemecký minister financií, ktorý hovoril o tom, že bez ďalšieho odpisu dlhu sa Grécko nepozviecha. Zároveň to pripustil šéf euro ministrov Dijsselbloem a na túto tému vajatal i Oli Rehn, eurokomisár pre ekonomiku. Všetko však vraj záleží na tom, či Grécko dosiahne primárny prebytok štátneho rozpočtu (prebytok pokiaľ nepočítame obsluhu dlhu). Podľa MMF sa má jednať o ďalšiu pomoc vo výške približne od 9 do 10 mld. euro (zatiaľ), ktoré bude krajina potrebovať do konca roku 2015. Grécku už dostalo 240 mld. euro, čo je približne 1,3 násobok jeho ročného ekonomického výkonu. Ako sme si už zvykli, po roku 2015 má byť všetko v poriadku. Krajina sa má totižto dostať zo 4,6 % poklesu HDP na rast vo výške 3 %. Ešte, že tak.

Španielske problémy určite nekončia. Na jednej strane sú to padajúce ceny nehnuteľností, ktoré sú financované tamojším bankovým sektorom. Na strane druhej zaznamenalo Španielsko najvyšší nárast nesplácania úverov od roku 1992 a najvyšší vôbec, od kedy sa tieto dáta zbierajú. Kto nespláca? Podľa údajov tamojšej centrálnej banky sú to hlavne domácnosti a malé firmy. Veľkosť nesplácaných úverov dosiahla 11,6 %. Už to tak bude, že tamojšie banky požiadajú o chvíľu o ďalšiu pomoc. A pomaly sa môžeme pripravovať na to, že konečne budeme vedieť, ako má fungovať program OMT zo strany ECB, ktorý je dodnes len verbálnou intervenciou. Aby nebolo toho málo, údajne existuje pár dobrých dôvodov, prečo by španielski štatistici mohli súťažiť s tými čínskymi. Podľa denníka El Confidental, je pravdepodobné, že súčasná úroveň HDP v krajine by mohla byť o 21 % nižšia. Dôvody? Podobné ako v Číne. Nesedia niektoré údaje s údajmi o HDP. Napr. nesedí pokles spotreby cementu v stavebnom sektore, ktorý do roku 2008 veľmi dobre koreloval s vývojom HDP, vyššia nezamestnanosť, samotný pokles príjmov v štátnej kase, či pokles ziskovosti podnikov v krajine, ktoré sú podľa národných štatistík na rekordných úrovniach. To však nesedí s počtom bankrotov, a finančných problémov, ktoré väčšina podnikov v krajine má.

Prečo Indovia holdujú zlatu? Jednou z príčin môže byť i to, že posledné dáta ukazujú veľmi výraznú infláciu cien potravín. Tá dosiahla v júli až 46 % (na ročnej báze). Favoritom je cibuľa, ktorej ceny sa zvýšili oproti minulému roku o 144 %. Čína mala v roku 2001 okolo 1,15 milióna vysokoškolákov. Teraz je toto číslo 6 násobne vyššie a v krajine sa objavujú prvé náznaky toho, že si nový absolventi nevedia nájsť miesto. Kým v roku 2008 to bolo 9 % z nich, minulý rok sa až 17,5 % z nich nevedelo uplatniť na trhu práce.onion_india

Agentúra Moody´s zvažuje, že zníži ratingy šiestim najväčším bankám v USA. Dôvodom je, že vláda USA začína zvažovať, že zmení legislatívu, ktorá by mala zabrániť tomu, aby sa opätovne zachraňovali  banky zo zdrojov daňových poplatníkov. Celkom zaujímavé uvažovanie. Inými slovami, ak by dané banky nestrážila záchranná ruka vlády, už dávno by boli menej dôveryhodnými finančnými inštitúciami. Asi si ešte pamätáte na zachránené entity amerického trhu nehnuteľností – agentúry Fannie Mae a Freddie Mac. Tie za ostatné obdobie vykazovali nemalé zisky, čo im umožnilo vyplatiť vláde USA celkom vysoké dividendy vo výške 132 mld.. Vravíte si hurá? Nie tak rýchlo. Posledná finančná správa z Federal Housing Finance Agency, hovorí o tom, že tieto agentúry akosi „zabudli“ implementovať nové účtové pravidlá vlády (z apríla 2012). Tie hovorili, že do strát sa už započítavajú viac ako 180 dňové nesplácané pôžičky. Agentúram to umožnilo vyplatiť dividendy vláde a pomôcť znížiť federálny deficit. Ako vidno, nielen súkromný sektor fičí na kreatívnom účtovníctve.

Matúš Pošvanc

Pozor neprehliadnite !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získajte až 40 % zľavu z poplatku do 02.09. 2013 (akcia je predĺžená) – zadajte zľavový kód UPNER. Neváhajte prihláste sa!

UPNER_plagat_stranka