Archív značiek: predikcia ceny striebra

Pozor na striebro

Niektorí investori považujú rast ceny striebra za absolútne nevyhnutný. Dokonca nezaujaté zdroje tvrdia, že dopyt po striebre by mal naďalej rásť, čo môže spôsobiť na trhu situáciu nedostatku tohto drahého kovu, ako hovorí Michael DiRienzo exkluzívne pre Upner. Dôvodov pre rast, ale i pokles ceny striebra, môže byť samozrejme viacero. Na čo však upozorňujú analytici a investori?

Ľudia kupujú 50 x viac striebra ako zlata, hovorí Eric Sprott z Sprott Asset Management. Čo to znamená? Podľa Sprotta je situácia na trhu dnes nasledovná. Či už je to napr. US Mint (americká mincovňa), alebo aj iní obchodníci zlata i striebra, predávajú v dolárovom vyjadrení rovnaký objem zlata i striebra. To značí, že ľudia na každý 1 dolár investovaný do zlata, investujú približne 1 dolár do striebra. To by nebolo až tak výnimočné, ak by cena zlata vs. striebra nebola dnes (22.6.2012) v pomere približne 1 ku 56. To značí, že ľudia kupujú 56 krát viac striebra ako zlata. Ak sa však pozrieme na ročnú produkciu striebra a zlata, zistíme nasledovné. Ročne sa vyťaží približne 2600 ton zlata, z čoho sa približne 500 ton nedostane ani na trh (ponechá si ich Rusko a Čína). To máme 2100 ton zlata ročne. Podľa Silver Institute je ročná produkcia striebra (ťažba i recyklácia) vo výške približne 23 700 ton. To je pomer reálne ročne disponibilného kovu približne 1 ku 11. Pokiaľ ostane dopyt po zlate i striebre zachovaný, musí sa podľa Sprotta cena striebra postupne zvyšovať tak, aby sa priblížila pomeru toho, čo sa aj vyťaží.

Kevin McElroy z Wyatt Research upozorňuje vo svojom článku „Unikátny úkaz na trhu so striebrom“ na ďalšie aktuálne dianie na trhu so striebrom. Hovorí, že dnešná cena striebra sa primárne určuje na COMEX-e (burze drahých kovov, kde sa obchodujú papierové kontrakty). Z tohto hľadiska je toto obchodovanie aj trochu záhadné. Nevieme totižto prečo a z akých dôvodov si investiční bankári striebro kupujú. Avšak existuje predsa len jeden ukazovateľ, ktorý indikuje správanie sa aktérov trhu a to je množstvo tzv. netto dlhých a krátkych pozícií na trhu (dlhé pozície sú investori, ktorí stavia na rast a krátke pozície sú tí investori, ktorí stavajú na pokles ceny). Na grafe nižšie ukazuje, že opätovne je na trhu „pretlak“ krátkych pozícií.

Zdroj: http://www.wealthwire.com/news/metals/3377?r=1

Ako by mala byť táto informácia pre Vás užitočná? Jednoducho. Je to určitý indikátor toho, kedy kupovať. Kedy sa totižto oplatí kupovať? Keď sú všetci nastavený na rast ceny alebo keď sú nastavení na pokles ceny? V kontexte toho, čo hovorí vyššie Sprott, je preto toto zaujímavá informácia. Ak existuje zo strednodobého hľadiska predpoklad rastu ceny striebra a zároveň dnes existuje nastavnie väčšiny trhu na jeho pokles, vytvára sa tu podľa McElroya dobrá príležitosť na kúpu. A o tom, že cena striebra je relatívne omnoho nižšia ako je dnes cena zlata Vás informujeme pravidelne v našich týždenných reportoch (26.2.2012 bol pomer zlata a striebra 1 ku 50 a dnes je 1 ku 56).

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Preložil a spracoval Matúš Pošvanc

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

 

 

Zlato a striebro zažíva ťažké časy

V súčasnosti cena zlata i striebra zažíva „ťažké časy“. Ceny oboch kovov sú pod veľkým tlakom. Aj keď začiatkom januára a do konca februára 2012 ceny pomaly stúpali. Zásadný obrat nastal 29. februára 2012, kedy boli totálne zdecimované. Zlato kleslo v ten deň o 87 USD/unca a striebro kleslo o 2,9 USD/unca. Podobný scenár nastal aj 8. mája 2012. Vtedy zlato kleslo o 33 USD a síce striebro o niečo menej, ale tiež výrazne o 0,6 USD. Stalo sa to napriek tomu, že 29.2.2012 vpustila ECB do obehu cca. 500 mld. € prostredníctvom programu LTRO a 8.5.2012 bolo po výsledkoch volieb v Európe, ktoré rovnako nepriniesli žiadne pozitívne informácie pre investorov. Vo Francúzsku vyhral socialista Hollande a do Gréckeho parlamentu sa dostali extrémisti a nie je možné zostaviť vládu. Obe správy by mali mať opačný vplyv na ceny drahých kovov, ale ceny klesali. V týchto „ťažkých“ časoch je teda dobré zopakovať si určité veci. Analytik Ted Buttler hovorí o tom, že je dobré Poznať hru, Eric Sprott na CNBS hovoril o fundamentoch podporujúcich rast zlata i striebra a Egon von Greyerz sa snaží z väčšej perspektívy ukázať, že súčasný pokles ceny, nie je žiadnym spôsobom výrazný.

Poznať Hru s Tedom Buttlerom

Ted Buttler vo svojom článku ukazuje, že cena zlata i striebra je manipulovaná. Cena je totižto v princípe určovaná na burze – COMEXe. Tu sa obchodujú cenné papiere, ktoré by mali eliminovať riziko veľkých výkyvov cien pre producentov drahých kovov a spotrebiteľov. To však nie je realita. Len málo ťažobných spoločností týmto spôsobom hedžuje svoju produkciu a táto ochrana pred cenovými výkyvmi by mala byť dlhodobá. Bohužiaľ 90 % všetkých obchodov na tejto burze sú obchody s krátkodobou perspektívou.

Z dlhodobého hľadiska samozrejme cenu ovplyvňujú trhové fundamenty ako je veľkosť a náročnosť produkcie, dopyt, priemyselné spracovanie, monetárny dopyt po kovoch atď.. Z krátkodobého hľadiska je to však hra na COMEXe medzi dvoma skupina investorov. Tzv. „commercials“ (veľké bullion banky – tvorcovia trhu) a tzv „non-commercials“ (špekulanti). Tieto dve skupiny buď „shortujú“ cenu drahých kovov (stavia na jej pokles) alebo vytvárajú tzv. „long“ pozície (stavia na jej rast). Zároveň platí, že na každú tzv. krátku pozíciu, musí byť tzv. dlhá a naopak.

Keďže špekulanti sú značne rôznorodá skupina, nie je pravdepodobné, že by manipulovali s cenou. Ich nevýhodou je, že vo väčšine prípadov veľmi rýchlo reagujú na zmeny cien. Pri poklese väčšinou predávajú a naopak pri raste kupujú. Sú zameraní na rýchly zisk a ďalšie obchodovanie. To bullion banky majú podľa Buttlera iný postoj. Ich cieľom je manipulovať so špekulantmi. Vo väčšine prípadov využívajú na to dve základné techniky. Prvou je čas, keď je trh veľmi chabý (cez noc) alebo používajú HFT (robotické obchodovanie). Podľa Buttlera je najvýznamnejším dôkazom manipulácie trhu to, že bullion banky konajú v 99% prípadov kolúzne – buď naraz kupujú alebo naraz predávajú. Ako mušketieri. Všetci za jedného, jeden za všetkých. Toto presvedčenie získal Buttler štúdiom tzv. Commitment of Traders Report (správa o zmene krátkych a dlhých pozícií na trhu), ktorú vydáva, Komisia pre obchodovanie s komoditnými future kontraktmi (CFTC) v USA.

Ich hra prebieha tak, že buď v noci, alebo následne cez deň, prostredníctvom algoritmov HFT, ovplyvňujú umelo cenu a čakajú kedy sa chytia špekulanti, ktorý zvýšia objem obchodovania tak, aby cena ešte viac poklesla (alebo stúpla). Ak nieto tvrdí, že to je predsa spôsob ako trh funguje, podľa Buttlera nemá v tomto prípade pravdu. Ilustruje to na príklade Warrena Buffeta, ktorý v roku 1997 nakúpil 110 000 uncí striebra, kedy pomaly dvíhal cenu striebra a vždy kupoval, keď cena krátkodobo klesala. Trvalo mu to 9 mesiacov. Dá sa to považovať za manipuláciu? Podľa Butlera nie. Dôvod je v príklade, kedy rovnaký obchod dokážu bullion banky urobiť v priebehu jedného dňa, ako sme boli svedkami minulý týždeň, keď rovnako znížili cenu prostredníctvom predaja 110 000 uncí striebra. 40 spoločností a v priebehu jedného dňa. Inými slovami veľmi pravdepodobné, že sa  dohodli.

Buttler uzatvára článok tým, že s touto trhovou hrou sa nedá asi z krátkodobého hľadiska nič zásadné robiť, len sa sťažovať na CFTC komisiu. Druhou možnosťou je zmieriť sa s tým, že z krátkodobého hľadiska bude cena drahých kovov volatilná (jednoducho bude klesať a stúpať). Zároveň je pozitívne naladený na rast ceny striebra a pokiaľ má voľnú hotovosť využíva tieto korekcie na nákup fyzického striebra. Čo odporúča aj ostatným.

Eric Sprot na CNBC

Eric Sprott hovoril na CNBC o zlate a striebre. Video. V stručnosti je Sprott stále naladený na rast zlata i striebra, ktoré považuje za veľmi dobrý prostriedok ochrany investora v prípade problémov v EU, USA, či Japonsku. Sprott zdôrazňuje, že trhové fundamenty jasne ukazujú na to, že cena oboch drahých kovov je podhodnotená. Či už je to nadspotreba striebra v súčasnosti z dôvodu jeho nízkej ceny, ako aj zmeny v dopyte po zlate zo strany Číny. Sám predikuje cenu zlata nad 2000 USD/unca do konca roku a cenu striebra nad 50 USD/unca rovnako do konca tohto roku. Dôvody pre takto býčie (rastové) očakávania vidí práve v problémoch vlád, ich zadlžení a jedinom riešení ku ktorému pristúpia. Tlačeniu peňazí. Dôvod pre pokles cien zlata a striebra vidí v manipulácií ich cien, ktorá sa deje primárne na trhu s papierových zlatom a striebrom (derivátmi). Samozrejme to nezabudol oznámiť na CNBC.

Egon von Greyerz – Aká korekcia?

Egon von Greyerz z Gold Switzerland – Matterhorn Asset Management píše o tom, že on žiadnu významnú korekciu nevidí. Snaží sa to dokázať i nasledujúcimi grafmi:

Zdroj: http://goldswitzerland.com/gold-what-correction/

Píše, že síce zlato v súčasnosti zažíva korekciu, v perspektíve býčieho (rastového) trhu, je to podľa neho normálna záležitosť. Niektoré z pohybov sú síce väčšie ako boli v roku 2008, ale zlato je v dolárovom vyjadrení dole o 17% a v eurách dokonca len o 10%. Upozorňuje, že fyzický trh so zlatom ostáva veľmi silný a švajčiarske rafinérske spoločnosti vyrábajúce zlaté pruty sa nezastavia. Zároveň chápe investorov, ktorí vstúpili na trh v rozmedzí 1600 – 1900 USD/unca, že sú nervózni. Pričom upozorňuje, že zlato môže ísť s krátkodobého hľadiska ešte nižšie od súčasnej úrovne 1585 USD/unca až o 50 – 100 USD. Ale podľa jeho názoru zlato má potenciál rásť až na úroveň 10 000 USD. Ten čas príde, keď ľudia „prekuknú“ situáciu v bankovom sektore ako v USA, tak v Európe.

Greyerz zároveň upozorňuje na prvú „dominovú kocku“, ktorá sa pravdepodobne spustila vo forme straty banky JP Morgan vo výške 2 mld. USD na ich derivátových pozíciách, ktoré mali zabezpečovať ich portfólio. Zároveň upozorňuje na veľkosť derivátového trhu vo výške 1 biliardy USD (1015 USD); podľa neho je číslo 700 biliónov USD nesprávne. Predikuje, že budeme svedkami odpisovania obrovských dlhov vo výške biliónov, resp. tlačenia peňazí v značných objemoch. Bez toho by totižto podľa neho bankový sektor skolaboval. Preto je dobré vlastniť zlato a striebro a ideálne mimo bankový sektor. A rada na záver. Pokiaľ vás znervózňuje súčasná korekcia, prestaňte sa pozerať na grafy a dajte si pauzu. Ekonomicky i sociálne bude onedlho omnoho horšie. Tak si užite ešte staré dobré časy.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Preložil a spracoval Matúš Pošvanc

 

Čo ovplyvní cenu zlata a striebra

Vždy keď klesá trh so zlatom a (jeho menším bratom) striebrom objaví sa viacero na slovo vzatých odborníkov, ktorí tvrdia, že oba kovy prešli z býčieho na medvedí trh. Zároveň sa objavia i tvrdenia, že tzv. bublina v zlate a striebre už konečne praskla a cena (vyjadrená v niektorej z nekrytých mien) nemá kam rásť. Iní analytici hovoria, že zlato a striebro by aj kúpili, ale za inú cenu – ideálne o 30 až 50 % nižšiu ako je dnes. No nech sú títo analytici akokoľvek zruční, jedno je isté, asi nehrajú veľmi často golf s riaditeľmi ťažobných spoločností a nesledujú fundamenty na trhu so zlatom a striebrom. Poďme sa preto zamerať skôr na fundamenty, ktoré skôr či neskôr, môžu zásadne ovplyvňovať cenu zlata i striebra.

Aká je situácia na trhu so zlatom popisuje veľmi výstižne Eric Sprott, zo Sprott Asset Management vo svojom článku „When Fundamentals No Longer Apply, Review the Fundamentals“ (Keď trhové fundamenty nehrajú žiadnu rolu na trhu, preskúmajte ich). Sprott v článku upozorňuje na jednu veľmi zásadnú zmenu, ktorá sa v ostatnom období na trhu s fyzickým zlatom deje. Tak ako klesá cena zlata na tzv. papierovom trhu (rozdiel medzi papierovým a fyzickým trhom – popísaný na konci), realizujú sa značne veľké nákupy na fyzickom trhu. Napr. Čína len za ostatných 8 mesiacov importovala cez Hong Kong 436 ton zlata. Zlato nakupujú i centrálne banky, ktoré minulý rok nakúpili 500 ton. Pod pojmom značne veľké si každý predstaví asi až moc veľké, ale dané objemy sú na trhu so zlatom naozaj výraznými nákupmi. Musíme si totižto uvedomiť, že celková (maximálna) ponuka zlata na svete je približne 160 tis. ton. A zároveň ročne pribudne len okolo 2500 – 2800 ton nového zlata. Tieto nákupy teda tvoria podľa Sprotta až 38 % (alebo 20% podľa toho čo kde zarátate) celkovej ročnej produkcie zlata. Ak si zároveň uvedomíme, že zlato je typ kovu, ktorý sa vyťaží na to, aby bolo opätovne niekde uložené do sejfu, ako trefne poznamenal Warren Buffet (ale o to pri zlate inak ide), tak ponuka je značne neelastická a jednoznačne obmedzená. Tí, čo už zlato kúpili, sa ho zároveň v čase krízy nebudú chcieť zbaviť. Dôvod je jednoduchý. Využijú ho na ochranu voči inflácií (aj keď je možné, že niektoré štáty, ktoré budú ohrozené krachom, svoje zlato predajú a ovplyvnia tak cenu).

No a ak si to zrátate všetko dokopy, to sú fundamenty, ktoré by mali ovplyvňovať jednoznačne cenu smerom hore. Prečo? Po prvé, je to neelastická nová ponuka zlata a problematická stará ponuka zlata. Po druhé až 38 % dopytu po novom zlate tvorí Čína s niektorými centrálnymi bankami. Po tretie je to stupňujúce sa napätie na trhoch v podobe vysokých dlhov ako verejného tak i súkromného sektora, rastúca cena ropy, nezamestnanosť, nízke ekonomická aktivita (recesia), narastajúce zásahy štátov do ekonomiky, inflačné ciele centrálnych bánk, bublina na derivátovom trhu, bublina na trhu s vládnymi dlhopismi, atď.. Všetko informácie, ktoré vedú/povedú k prechodu na zlatu ako reálnej zábezpeke. Inými slovami tieto fundamenty jednoznačne hovoria pre býčí trh zlata. Uvidíme, ako dlho bude trvať, kým tieto fundamenty podľa Sprotta „prebijú“ papierový trh so zlatom a obchodovanie prostredníctvom elektronických robotov na tomto trhu.

Na potenciál striebra sa pozreli páni z Welth Wire vo svojom článku „5 Critical Factors That Will Impact Silver“ (5 rozhodujúcich faktorov, ktoré ovplyvnia cenu striebra), ktorý síce nie je investičným odporúčaním, ale snaží sa o sumarizáciu niektorých – aj keď len čiastkových – faktov. V prvom rade upozorňujú na fakt, že najväčšie bane na striebro (baňa Cannington v Austrálií a baňa Fresnillo, Mexiko) v roku 2011 oproti roku 2010 znížili produkciu striebra z 38,6 na 32,2 miliónov uncí (Cannington), resp. z 35,9 na 30,3 miliónov uncí (Fresnillo). Podobným spôsobom sa znižuje aj výťažnosť rudy z 453 g/t na 352 g/t, resp. 474 g/t na 395,5 g/t (rovnaké poradie baní). Zároveň upozorňujú na fakt, že i z tohto dôvodu sa v roku 2011 stala lídrom v ťažbe poľská baňa KGHM Polska. Medzi rozhodujúce faktory, ktoré ovplyvnia cenu striebra potom zaradili:

Faktor 1. Kontrolovaný sentiment na trhu so striebrom

O manipulácií na trhu s papierovým striebrom sme už písali. Kontrola sentimentu na trhu so zlatom a striebrom sa realizuje podľa nášho názoru z dôvodu zachovania dôvery v nekryté meny (písali sme o tom tu). Na obrázku nižšie je možné vidieť v priebehu ostatných rokov viaceré výrazné zníženie ceny striebra.

Zdroj: http://www.wealthwire.com/news/metals/3100?r=1

Deje sa to vždy na papierovom trhu, kde obchodujú roboty. Z toho dôvodu stačí na trh „vložiť“ dostatočné množstvo striebra (samozrejme papierového) a cena sa musí nevyhnutne prepadnúť bez ohľadu na trhové fundamenty. Poslednou takouto korekciu bola korekcia 29. februára 2012, kedy bola na trh v priebehu jedného dňa „hodená“ skoro jednoročná produkcia striebra.

Aj keď z krátkodobého hľadiska je jasné, že tieto korekcie budú vždy úspešné, z dlhodobého hľadiska a z hľadiska fyzického reálneho dodávania kovu, musia nevyhnutne prevážiť trhové fundamenty. A to nielen z dôvodov uvedených nižšie, ale i z toho faktu, že pokiaľ je cena udržiavaná pod trhovú cenu, motivuje to k vyššej spotrebe striebra a jeho ubúdaniu (striebro je totižto aj premyslený kov, ktorý sa reálne spotrebováva).

Faktor 2. Zvyšujúce sa náklady energií

Málokto vie, že banský priemysel je primárne založený na spotrebe dieselového paliva. Na to, aby sa napr. v bani Fresnillo vyťažilo 37,7 miliónov ton rudy v roku 2011 bolo potrebných 24,7 miliónov galónov dieselu. Pokiaľ bude chcieť teda banský priemysel zvyšovať svoju produkciu, resp. ju udržiavať v určitom stupni, bude potrebovať aj zvýšené množstvo tejto energie. Uvedomme si, že výťažnosť rudy klesá, čiže bane musia vyťažiť viac rudy na to, aby získali rovnaké množstvo kovu a tým i spotrebovať viac energie. No a cena ropy začína pomaly stúpať, čím sa začínajú zvyšovať i náklady na ťažbu, alebo sa bude obmedzovať ťažba. A to nielen striebra ale i zlata. Oba kovy sa totižto väčšinou ťažia spoločne.

Faktor 3. Znižujúca sa výťažnosť

Ako sme už spomínali vyššie v článku výťažnosť niektorých najväčších baní sa postupne znižuje. To je zároveň i všeobecný trend. Od roku 1958 sa výťažnosť rudy znížila napr. v USA o 92 % (ako je vidieť na obrázku nižšie) a zároveň sa vyťažilo o 1240 % rudy viac.

Zdroj: http://www.wealthwire.com/news/metals/3100?r=1

Aj keď to nemusí byť nevyhnutne trend v celom odvetví (niektoré bane môžu byť na tom lepšie ako iné a zároveň spoločnosti sa snažia nachádzať nové náleziská; predpokladané celkové množstvo kovov v zemskej kôre nájdete na tomto linku), výťažnosť rudy len demonštruje potenciál pre zvyšujúce sa náklady na ťažbu, alebo jej obmedzovanie.

Faktor 4. Budúca ponuka striebra

Aká bude budúca ponuka striebra je veľmi otázne. Po prvé do tohto odhadu by mali vystupovať aj odhady súvisiace s recykláciou striebra. Čím bude cena totižto vyššia tým nebudú snahy len o zvýšenie produkcie striebra, ale i jeho recykláciu z existujúcich spotrebných produktov (napr. počítače, strieborné šperky a pod.).  Na grafe nižšie autori odhadli veľkosť produkcie striebra:

Zdroj: http://www.wealthwire.com/news/metals/3100?r=1

Obrázok je však len odhadom a ničím viac. Na skutočnú produkciu budú mať vplyv ako samotná cena striebra, tak i ceny rôznych vstupov a ďalšie a ďalšie faktory.

Faktor 5. Politické riziko

Toto riziko je jedným z najvážnejších. Je nevyspytateľné. Nie je možné sa naň jednoznačne pripraviť. Na cenu drahých kovov bude mať určite vplyv už vyššie spomínané udalosti na iných trhoch, odklon od dolára ako rezervnej meny a ďalšie faktory, ktoré môžu spôsobiť využívanie monetárnej funkcie drahých kovov (t.j. budú dopytované aj kvôli svojej peňažnej funkcii nielen kvôli priemyselnej funkcii) a zvyšujúci sa dopyt po drahých kovoch. A to platí hlavne pre striebro, ktoré bolo vždy peniazmi chudobných, pretože bolo dostupnejšie. Ak sa pozrieme zároveň na TOP producentov striebra (obrázok nižšie), vidíme, že hlavnými producentmi sú Mexiko, Peru, Čína, Austrália, Čile, Poľsko, Rusko, …

Zdroj: http://www.wealthwire.com/news/metals/3100?r=1

Táto téma však nemá jednoznačné riešenie a nie je možné sa proti tomuto riziku jednoznačne a jednoducho ochrániť. A asi najlepším riešením je diverzifikácia, čiže rozloženie rizika. Ako sa vyhnúť rizikám, sme už popisovali. Faktom však je, že pokiaľ niektoré krajiny pristúpia k znárodneniu baní, môžu zároveň ovplyvňovať ponuku drahých kovov.

Záver: Ceny drahých kovov by mali byť na základe trhových fundamentov podhodnotené. Na produkciu drahých kovov bude potrebné získavať aj čoraz viac energie tak, aby ťažobné spoločnosti naplnili svoje stanovené produkčné ciele. Disclaimer – vylúčenie zodpovednosti.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.