Archív značiek: peniaze

Prečo netlačiť čoraz viac a viac peňazí?

Ako povedal Benjamin Franklin v živote existujú len dve základné istoty: dane a smrť. Prostredníctvom daní sú financované výdavky verejného sektora. Samotné zdanenie však nemusí mať len charakter klasickej dane – napr. z nehnuteľnosti, príjmu, či DPH. Zdanenie môže prebiehať i prostredníctvom inflácie, ktorá znižuje kúpnu silu úspor a zarobených peňazí. Na infláciu však verejnosť nereaguje až tak negatívne ako na zvyšovanie daní.

O tom, že tlačiť čoraz viac a viac peňazí nás neurobí bohatšími, ukazuje prof. Davis vo svojom pravidelnom videu.

Voľný preklad videa pre neanglicky hovoriacich čitateľov:

Ak má vláda možnosť vytlačiť peniaze, prečo to tak neurobí. Neznížila by šmahom ruky chudobu a nepodporila by nový hospodársky rast? V súčasnosti sa peniaze používajú tak intenzívne, že akoby sme zabudli čo peniaze skutočne sú. Prečo boli teda peniaze vynájdené?

Pradávno si ľudia vymieňali veci v barterovom obchode – jeden mal niečo, čo potreboval druhý a výmena sa nazýva barter. Barter však nie je efektívny. Nielenže musíte nájsť niekoho, ktorý chce to čo máte Vy, ale aj niekoho, kto má to, čo chcete Vy. Ekonómia to nazýva zhodou potrieb. Druhým veľmi veľkým problémom barteru je, že je značne náročné sporiť to, čo produkujete.

Jaskynný muž by nikde nemohol ísť na vysokú školu. Ale nie preto, že vtedy školy neexistovali, ale kvôli tomu, že by nemohol sporiť. Predstavte si ako by si chcel nasporiť na vysokú školu v sliepkach. Čím viac by sporil tým viac sliepok by mu pomaly umieralo. Sliepky jednoducho nežijú večne. V ekonómi tomu hovoria problém zachovania si hodnoty.

A práve peniaze riešia tieto oba problémy. Prostredníctvom nich si môžu ľudia omnoho jednoduchšie vymieňať veci. Prostredníctvom peňazí si môže ktokoľvek vymieňať hocičo bez ohľadu na to, čo produkuje. A zároveň umožňujú šetrenie.

To je zároveň dôvod prečo boli peniaze vynájdene. A zároveň to poukazuje na to, prečo nie je možné zbohatnúť jednoduchým tlačením nových peňazí. Peniaze sú hodnotné kvôli tomu, že Vám za ne dajú ľudia reálne tovary a služby. Peniaze odvodzujú svoju hodnotu od tovarov a služieb.

Vytlačenie peňazí nevyprodukuje viac tovarov a služieb. Tlačenie nových peňazí len rozloží hodnotu peňazí len na väčší počet dolárov (eur a pod.). A práve toto nazývame inflácia. Priemerná cenová hladina je potom len podiel počtu dolárov v ekonomike voči množstvu tovarov a služieb. V princípe zdvojenie počtu dolárov v ekonomike, len zdvojnásobí cenu tovarov a služieb.

A pokiaľ má každý 2 x toľko peňazí a zároveň všetko stojí 2 x toľko, tak sa ľudia nemajú lepšie. Dôvodom je, že naše bohatstvo nevychádza z peňazí, ale z tovarov a služieb, ktoré môžeme užívať a za peniaze si ich môžeme kúpiť.

Pripravil Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

 

Prečo sú práve zlato a striebro peniazmi

Čo predurčuje tieto kovy k ich monetárnej funkcii z chemického a fyzikálneho hľadiska? Existujú aj iné alternatívy? Mnoho ľudí (investorov, politikov i ekonómov) dnes spochybňuje úlohu zlata ako monetárneho kovu, t.j. peňazí. Skúsme sa preto pozrieť na zlato a ďalšie vzácne kovy z ich chemického a fyzikálneho hľadiska a zároveň sa zamyslíme, prečo to bolo práve zlato a striebro, ktoré sa stali skutočnými peniazmi.

Predtým ako začneme o zlate a striebre si povedzme o tom, aké vlastnosti by mali mať peniaze. Po prvé musia byť a) prostriedkom výmeny, musia byť b) jednotkou zúčtovania, ktorá dokáže rovnako ohodnotiť rozdielne statky a musia c) uchovávať hodnotu. Z tohto hľadiska sa dá za peniaze považovať viacero vecí. Preto sa ako peniaze používala napr. soľ, či dokonca kamene. Faktom však ostáva, že najlepšími peniazmi sú tie, ktoré majú z hľadiska vyššie uvedených charakteristík ešte tieto vlastnosti:

  • Deliteľnosť (každá jednotka musí byť deliteľná na menšie jednotky)
  • Uniformita – nemennosť (pri delení na menšie jednotky sa musia zachovať rovnaké vlastnosti každej ďalšej jednotky)
  • Hodnotnosť (musí udržiavať v rámci histórie svoju výmennú hodnotu)
  • Prenositeľnosť (musí byť jednoducho transportovateľná aj vo väčších hodnotách)
  • Skladnosť (musí byť jednoducho uskladniteľná aj vo väčších hodnotách)

Z tohto hľadiska existujú dva typy peňazí – tzv. fiat (úradné) a komoditné peniaze. Fiat peniaze sú napr. európske euro, americký dolár, japonský yen, či čínske renminbi. Za komoditné peniaze môžeme naopak považovať neprvkové komodity ako je pôda, diamanty, ropa, obilie alebo chemické prvky ako sú zlato, striebro, platina alebo paládium.

Fiat meny majú všetky vyššie uvedené vlastnosti ako deliteľnosť, uniformita, prenositeľnosť i skladnosť, až na to, že nedržia dlhodobo svoju hodnotu.

Komoditné peniaze ako sú napr. pôda majú niekedy problém s hodnotou. Inú má pozemok v Bratislave a inú pri Liptovskej Mare. Pozemky majú zároveň nulovú mobilitu. Diamanty sú na tom omnoho lepšie, ale na druhej strane nie sú uniformné. Každý jeden z nich je unikátnym kusom.

Z tohto hľadiska majú všetky vyššie uvedené vlastnosti skôr chemické prvky uvedené v periodickej tabuľke. Otázka znie, ktoré z nich môžu byť peniazmi? Ak ich podrobíme skúmaniu prostredníctvom vyššie uvedených vlastností zistíme, že:

  1. Mali by byť vzácne – to vylučuje skoro 100 prvkov
  2. Mali by byť tuhého skupenstva – predsa len plyn ako peniaze nie je veľmi praktický
  3. Nesmú byť zdraviu škodlivé – viaceré z nich sú rádioaktívne alebo toxické
  4. Musia byť trvanlivé – nemali by podliehať korózii a ďalším vplyvom

Pri kombinácií vlastností jednotlivých prvkov a odhadu ich relatívnej vzácnosti v zemskej kôre zistíme, že síce nie jedinými, ale ideálnymi prvkami, ktoré majú tieto vlastnosti sú 4 základné prvky. A sú nimi – zlato, striebro, platina a paládium. Prečo ?

Ak sa pozrieme na odhad relatívneho výskytu chemických prvkov v zemskej kôre, zistíme, že existuje podľa rôznych odhadov približne 24 prvkov, ktorých výskyt je nižší ako 1 častica na 1 000 000 častíc, resp. mg častice na 1000 kg. Rozloženie výskytu zobrazuje i tento obrázok:

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Elemental_abundances.svg

Pokiaľ by sme vzali kritérium vzácnosti ako jediné, ideálne kovy majú jasnú konkurenciu. Nie je to však také jednoduché. Ako sme písali vyššie mali by mať aj ďalšie vlastnosti. Ak sa pozrieme napr. na helium, neon, krypton, xenon, tak zistíme, že sú plynného skupenstva. Radon, polonium, actinium, radium, protactinium, rhenium sú radioaktívne a antimonium, cadmium, ortuť, selenium, osmium, tellurium sú toxické. Ostatné vzácne prvky sú zas veľmi krehké.

Výsledok kombinácií rôznych vlastností komoditných peňazí = zlato, striebro, platina a paládium.

Z praktického, fyzikálneho, chemického i historického hľadiska to boli práve zlato a striebro, ktoré sa osvedčili ako peniaze. Platina a paládium nemajú historické zázemie, ale to skôr z dôvodu, že platina bola objavená až v roku 1735 a paládium až v roku 1803. Zlato a striebro boli a sú zároveň veľmi kujnými a tvárnymi kovmi, nepodliehajú korózií a sú tiež atraktívne na pohľad.

Nasledujúca tabuľka zároveň prehľadne zobrazuje porovnanie vlastností jednotlivých mien a komodít:

Zdroj: SRC Capital Management research

Ako je vidno z tabuľky fiat meny môžu veľmi dobrým spôsobom konkurovať zlatu ako peniazom. Až na jeden jediný problém. No a ten je zásadný. Z dlhodobého hľadiska si fiat meny neudržiavajú svoju hodnotu. Ak sa pozrieme na zlato ako primárny monetárny kov súčasnosti, tak zistíme, že si celkom dobre drží svoju hodnotu oproti ostatným fiat menám. To môžeme v rámci histórie porovnať dvoma spôsobmi. Prvým je porovnať cenu inej komodity (napr. ropy) vyjadrenej v zlate a ostatných fiat menách a druhý spôsob je porovnanie toho, ako sa zlato zhodnocovalo voči iným svetovým menám (resp. ako sa ostatné meny voči zlatu znehodnocovali).

Zlato vs fiat meny vs ropa

Zlato vs fiat meny

Záver – zlato ako peniaze je na tom omnoho lepšie ako fiat meny.

 

Na základe originálneho textu The Science of Gold & Other Precious Metals, spracoval, upravil a doplnil Matúš Pošvanc

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.