Archív značiek: nesplatenie dlhu

Prečo západná civilizácia skrachuje

V tomto článku nebudem rozoberať hlavné príčiny súčasnej situácie v podobe nekrytých peňazí, politiky nízkych úrokových mier a lacných peňazí, ktoré sú príčinou zlých investícií, neefektívnych podnikateľských projektov, ale i zadlžovania sa vlád a súkromného sektora. To sú príčiny prečo s vysokou pravdepodobnosťou príde krach súčasného menového systému. Prečo je to pravdepodobné sa dozviete na tomto linku (zjednodušene povedané, nie je možné vrátiť to, čo si v mene daňových poplatníkov niekto požičal).

Skôr ma zaujalo nasledujúce video:

Nie, že by ma nadchýnal empirický výskum, ktorý rečník prezentuje. Predsa len to, čo pospisuje, je minulosť. A neexistuje žiadna záruka toho, že sa zopakuje aj v budúcnosti. Pokiaľ by sme však s touto pravdepodobnosťou rátali, je jasné, že štátom tzv. západnej civilizácie nepomôže nič. Autor vo videu totižto prezentuje výsledky štúdie, ktorú pripravoval. Tá sa zamerala na porovnávanie nepokojov v spojení so škrtmi vo vládnych výdavkoch. Štúdia ukazuje, že škrty, ktoré sú vo vyššej výške ako sú 2 – 3 % HDP spôsobujú vyššiu pravdepodobnosť výrazných sociálnych nepokojov. Štúdia okrem iného tiež poukazuje na to, že neexistuje spojitosť medzi znovuzvolením vlády a výraznejšími, či menej výraznými škrtmi vo vládnych výdavkoch.

Čo z toho vyplýva?

Vlády sa pravdepodobne budú radšej uchyľovať k zvyšovaniu daní. Toho sme svedkom napr. na Slovensku. Či by sme mali pravicovú alebo či máme ľavicovú vládu, politici deklarovali zvyšovanie daní. Výdavkové škrty sú jednoducho nepopulárne. Bohužiaľ čím vyššie daňové zaťaženie bude, tým menej sa bude dariť ekonomike. A čím viac ľudí navykneme na dávky a istoty, tým väčšie problémy môžu vzniknúť v budúcnosti. Zvyšovanie daní má inými slovami svoje limity. A aj keď je populárne dnes hovoriť, zvýšme dane bohatým, tak to jednoducho nepomôže.

Druhým dôsledkom vyššie uvedených záverov štúdie, je zvýšenie nepravdepodobnosti toho, že by vôbec vlády mohli niekedy splatiť svoje dlhy. A to bez ohľadu na vyspelosť krajiny. Nemecko má rovnako rozsiahly dlh, ako Španielsko, či Veľká Británia. USA a Japonsko sú tiež na tom zle. A ak platí vyššie stanovená premisa, ktorá z vlád sa rozhodne realizovať výrazné úsporné opatrenia a potrebné reformy podnikateľského prostredia, trhu práce a zdravých peňazí?

Myslím, že je namieste sa zamyslieť minimálne z individuálneho hľadiska každého čitateľa tohto článku nad plánom, ako sa zabezpečiť proti pravdepodobnosti reálnych problémov vo „vyspelom“ západnom svete.

Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

Katastrofa verejných financií USA

O problémoch USA a amerického doláru, ktorý je rezervnou svetovou menou, píšeme pravidelne. Tento krát prinášame hneď 3 infografiky naraz, ktoré hovoria o tom, ako veľmi zle sú na tom USA.

Prvá infografika poukazuje na to, aké sú príjmy federálnej vlády USA. V roku 2011 boli na úrovni 2,3 bilióna USD, čo bolo 15,4% HDP. Zaujímavým je prepad príjmov z daní z príjmov v roku 2011 oproti roku 2009 (payroll taxes), ktorý pravdepodobne odzrkadľuje nižšiu mieru zamestnanosti v krajine ako aj pomaly klesajúci pomer celkovej pracovnej sily voči dôchodcom  a poberateľom sociálnych dávok. A aj keď sú príjmy v roku 2011 skoro raz také ako boli pred 20-timi rokmi, výdavky sa s 5 násobili.

Celá infografika.

Ďalšia infografika sú mandatórne výdavky USA, ktoré sú tvorené výdavkami na zdravotnú starostlivosť (Medicare, Medicaid), sociálnu starostlivosť (Social Security), podporu zabezpečenia príjmov (podpora v nezamestnanosti, prídavky na deti a pod.) a podporu veteránov. Milí priatelia 2 bilióny USD, čo je 87 % všetkých príjmov a zároveň tieto (LEN) mandatórne výdavky sú 13 % k celému HDP. Neuveriteľné!

Posledná infografika zobrazuje nemandatórne výdavky. Tie tvoria 1,3 bilióna USD, pričom obrana „zožerie“ väčšinu výdavkov (699 mld.). Zaujímavosťou je, že do infografiky zabudli pridať splátky dlhu vo výške 454 mld. USD. Táto informácia sa inak nachádza (pre kontrolu kliknite sem a zväčšite si nižšie uvedený obrázok) úplne v pravo dole malými písmenami – Net interest not included. Pre porovnanie je splátka dlhu približne rovnaká ako ročné HDP Saudskej Arábie, alebo HDP 82 najmenších krajín sveta.

Naozaj si niekto stále myslí, že v USA je kapitalizmus? A myslíte si, že sa tento dlh dá naozaj splatiť?

Via Simon Black

Spracoval Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Niečo prehnité je v štáte americkom

Veľmi pekné video o tom, že splatiť rozpočtový deficit USA nie je v princípe možné. Hovorí prof. Antony Davies.

Pre tých, čo nerozumejú po anglicky – stručný popis videa.

V roku 2011 získali USA na daniach a ostatných odvodoch 2,2 bilióna USD a minulo 3,8 bilióna USD, čo vytvára ročnú rozpočtovú sekeru vo výške 1,6 bilióna USD. Aby sme si zároveň vedeli predstaviť koľko je 2,2 bilióna USD, ktoré vláda USA ročne získa, tak pre ilustráciu, to vláde USA umožňuje minúť za 1 hodinu 434 miliónov USD.

Skúsme si predstaviť, že chceme vyrovnať rozpočet. 2,2 bilióna USD bude stačiť do 31. júla. Na to, aby sme vyrovnali rozpočet, musíme teda ušetriť zdroje na ďalších 5 mesiacov. Poďme na to.

Niektorí argumentujú, že nepotrebujú NASA, to je 20 miliárd, čím sa získajú 2 dni.

Ak by sme ušetrili na jednej lietadlovej lodi, čo je cca. 800 miliónov USD, ušetrí nám to, ďalších 90 minút. Ak eliminujeme celé loďstvo, ušetríme ďalších 15 dní.

Ak ušetríme celý rozpočet spojený s vojskom ušetríme 930 mld. USD a tým získame čas až do 30 októbra.

Ak eliminujeme všetky zdroje federálnej vlády na políciu, požiarnu obranu, súdy a vezenia, posunieme fungovanie vlády až do 4. novembera.

Aj keď sme eliminovali už veľa programov, stále nemáme zdroje na skoro 2 mesiace. Ak by sme teda eliminovali federálne výdavky na vzdelávanie a podporu verejnej dopravy, dostaneme sa až na 24. november.

Keďže už neostáva moc práce pre federálnu vládu, skúsme ušetriť aj výdavky na Biely dom a Kongres a skúsme uzavrieť aj ostatné vládne programy zamerané na odpadové hospodárstvo, verejné osvetlenie, ochranu ovzdušia, podporu bývania, kultúru a ostatné veci. To nám umožní financovať vládu až do 19. decembra.

Jediné, čoho sme sa nedotkli sú programy Medicare, Medicaid, sociálne zabezpečenie a úroky na už existujúci federálny dlh.

Inými slovami, sme zrušili v princípe všetko čo vláda USA robí a ostali len tieto tzv. základné sociálne programy a nepodarilo sa stále zabezpečiť vyrovnaný rozpočet. Prof. Davies nakoniec vyzýva na reálne zamyslenie sa nad tým, čo má a čo nemá, štát robiť.

Hm? Niečo prehnité je v štáte americkom.

Matúš Pošvanc