Archív značiek: nemecko

USA neskrachujú

Tento týždeň sa svet sústredil najmä na americkú ekonomiku. USA môžu byť už budúci utorok potenciálne nesolventné. Dôvodom sú obavy o navýšenie dlhového stropu. Navýšenie pravdepodobne bude blokovať najmä libertariánske krídlo Republikánov, ktorých kvôli tomu mnohí označujú za extrémistov. No je to veľmi divný pohľad. Extrémisti už nie sú tí, ktorí sa masívne a nezadržateľne zadlžujú, ale tí, ktorí prídu s radikálnou myšlienkou, že vlády by nemali míňať viac, ako vyberú na daniach.obama

Keynesiáni samozrejme bijú na poplach, keďže prípadné nútené zníženie výdavkov vidia ako pokles agregátneho dopytu, a teda oslabenie ekonomiky. Realita je však trochu komplikovanejšia. Vládne výdavky neprichádzajú zo vzduchu, ale nahrádzajú tie súkromné. Akýkoľvek prípadný rast, ktorý tieto výdavky vytvoria, je tým pádom len umelý. Samozrejme, je málo pravdepodobné, že svet skutočne čaká nejaká ekonomická katastrofa. Republikáni sa skôr, či neskôr, „umúdria“ a prezidentovi umožnia aj naďalej splácať dlhy ďalšími dlhmi. Uvidíme, ako dlho im to ešte vydrží.

Z USA tento týždeň prišla ešte jedna správa, ktorá vzbudila veľký rozruch. Súčasnému šéfovi Fedu čoskoro skončí jeho funkčné obdobie a jeho nasledovníčka by mala byť Janet Yellen. Išlo by o prvú ženu na tomto poste v histórii. Čo sa týka praktickej politiky, tam by sa už tak veľa nezmenilo. Yellenová je tiež veľkou zástankyňou nalievania lacných peňazí do ekonomiky, takže ju niektorí označujú ako Bernanke II. Mimochodom, medzi Yellen a prechádzajúcimi dvoma šéfmi Fedu predsa len existuje rozdiel. Zatiaľ čo Bernanke a Greenspan aspoň pred nástupom do funkcie hovorili o výhodách pevnej meny a nízkej inflácie, pri Yellen žiadny obrat nehrozí. Zarytou keynesiánkou bola totižto celý život.

Mimochodom, centrálne riešenie sociálnych problémov so sebou prinieslo aj jeden dôsledok, o ktorom sa bežne veľmi nehovorí – masívne zneužívanie invalidných dôchodkov. Ohľadom zneužívania invalidných dôchodkov sa v USA vytvoril samostatný priemysel právnikov, doktorov a dokonca aj sudcov. Niektorí právnici, ako napríklad Eric Conn, sa môžu chváliť 100% úspešnosťou pri získavaní invalidných dôchodkov pre svojich klientov. Keď sa však pozrieme na prepojenie týchto právnikov na miestnych doktorov a sudcov, zistíme, že nejde o žiaden zázrak. Ako prebujnelý sociálny systém bráni ekonomickej obnove a vytváraniu pracovných miest môžeme vidieť na príklade najviac postihnutých oblastí USA. V prípade hraničného územia Kentucky a Západnej Virgínie berie invalidné dôchodky až 10-15% tamojších obyvateľov.

Veľa dobrých správ neprišlo ani z Európy. Angela Merkelová sa snaží zostaviť vládu, no zatiaľ veľa úspechov neslávi. Veľmi pravdepodobne totižto bude musieť vykonať tvrdé kompromisy. Jej najpravdepodobnejší koaličný partner, Sociálni demokrati, chcú jej pravicovú politiku okoreniť typickými ľavicovými opatreniami. Zavedenie federálnej minimálnej mzdy, zvýšenie daní pre bohatých a menej prísny prístup ku krízou postihnutým krajinám. To sú presne veci, ktoré by mohli nemecký motor európskeho rastu zabrzdiť. Ľavicová ideológia navyše vedie aj k absurdným výsledkom. Nemeckí Sociálni demokrati chcú pomoc pre írske banky podmieniť tým, že Írsko zvýši svoju korporátnu daň z príjmov. Inak povedané – pomôžeme vám, ak svoju ekonomiku poškodíte. A ako by vyzerali nemecké voľby, keby sa odohrali znova? V opätovných voľbách by si pohoršili všetky relevantné strany okrem Angely Merkelovej, ktorá by v nich získala až 45% a Alternatívy pre Nemecko, ktorá by sa dostala do parlamentu so 6%. Nálada v Nemecku sa tak pomaly ale isto začína hýbať viac euroskeptickým smerom.

Tento týždeň tiež na verejnosť prenikli dokumenty o tom, že Medzinárodný menový fond vôbec tak jednoznačne nepodporoval prvú pôžičku Grécku v roku 2010, ako o tom hovoril. Aj keď sa vtedy krajiny tvárili ako jedna veľká rodina, ktorá robí správnu vec, realita bola dosť iná. Viaceré krajiny MMF varovali pred prehnane optimistickými odhadmi gréckeho rastu a pred tým, že ide skôr o pomoc pre banky ako pre samotné Grécko. Obávali sa teda presne toho, čo sa aj neskôr stalo. Medzi 40 krajinami, ktoré voči pomoci Grécku vzniesli vážne námietky, nechýbali ani krajiny ako Čína, Brazília alebo Švajčiarsko.

Medzinárodný menový fond tiež tento týždeň prišiel s aktualizovanými odhadmi gréckeho rastu. Napriek tomu, že tieto odhady už boli mnoho krát revidované, Grécko bude rásť ešte menej, ako sa čakalo. A to znamená jediné – ak Grécko nechce skrachovať, musí viac šetriť. No grécky zástupca premiéra Evangelos Venizelos Medzinárodnému menovému fondu odkázal, že Grécko už žiadne úsporné opatrenia prijímať nebude a myslí to „absolútne vážne“. Zdá sa teda, že grécka dlhová odysea ešte nejaký čas bude pokračovať.

Filip Vačko

Merkelová zaznamenala víťazstvo, ale Nemecko prehralo

Nemecké voľby – vlastne najdôležitejšie európske voľby – skončili víťazstvom Angely Merkelovej. Na strane druhej prehrala reformná politika v Nemecku. Očakáva sa totižto, že Merkelová zostaví vládu s druhou najsilnejšou stranou – nemeckými socialistami. To bude znamenať množstvo kompromisov v oblasti ekonomických, či sociálnych politík, či možný úplný koniec rétoriky úspor a šetrenia. Aj keď je pravda, že sa veľa v Európe nešetrilo, nemecký kompromis k tomu môže výrazne prispieť. Zároveň to bude znamenať, že daňoví poplatníci budú zachraňovať naďalej zadlžené štáty, či ich bankový sektor. Zaujímavosťou volieb bol výsledok len vo februári vzniknutej nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa len tesne nedostala do parlamentu, avšak bola schopná ukradnúť voličov hlavne z radov Merkelovej strany (230 000) a od FDP (330 000).merkel

Tak, či onak silné Nemecko potrebujeme. Hlavne kvôli tomu, že v ostatných krajinách Európy je omnoho väčší chaos. Príkladom je Taliansko, kde každú chvíľu padá vláda. Dôvodom je Berlusconi. Pád vlády však môže mať veľmi neblahé dôsledky na obsluhu talianskeho dlhu. Taliansky premiér je však pokojný a povedal, že „Taliansko je dôveryhodná krajina, ktorá má pod kontrolou, ako svoj rozpočet, tak dlh.“ To mu však nie každý verí. Aj keď je faktom, že Taliansko sľúbilo, že bude pokračovať vo fiškálnej konsolidácií a dokonca údajne pripravuje i reformu trhu práce, aby podporilo tamojších podnikateľov v zamestnávaní ľudí. Ako to však sledujem už dlhšiu dobu, sú to skôr len slová, ako reálne činy.

Údajne bezprecedentné škrtanie verejných zdrojov v roku 2014 ohlásilo Francúzsko. Jediným problém je, že sa jedná len o 15 mld. euro, čo je približne 3,3 % ich ročných výdavkov. Nenazýval by som to preto bezprecedentným, ale malým krôčikom. 80 % úsporných opatrení tvorí zníženie výdavkov v oblasti pôsobnosti ministerstiev obrany, financií a životného prostredia. 20 % tvoria vyššie daňové príjmy. Štát by mal tento rok prerozdeliť 57,1 % HDP a budúci rok by malo toto číslo klesnúť na 56,7 % HDP. Dlh Francúzska je však, a aj ostane, na rekordnej úrovni 95,1 % HDP.

Tak ako sme si už zvykli, zástupcovia takzvanej Troiky nedôverujú Grécku, že bude schopné dosiahnuť primárny prebytok rozpočtu. Ten by mal byť tento rok podľa nich buď žiadny alebo len minimálny. Rovnako si nie sú istí plánovaným primárnym prebytkom rozpočtu budúci rok vo výške 1,5 % HDP. Ale netreba sa obávať. Už budúci rok sa HDP Grécka vraj vyšplhá na 4 %. Jediným problémom ostáva, že to počúvame už 5 rokov.

Finančná kríza spôsobila, že približne každá desiata firma vo Veľkej Británii z celkového počtu približne 2,5 milióna firiem, je tzv. „zombie“ firmou. Zjednodušene čelí nesolventnosti. Počet týchto firiem za ostatných 5 rokov narástol o 108 %. Sú to spoločnosti, ktoré dokážu vyprodukovať dostatok hotovosti len nato, aby dokázali zaplatiť ich dlhy bankám a dodávateľom. Jedná sa pritom o firmy, ktoré zamestnávajú približne 500 000 zamestnancov. A toto je inak jeden z dôvodov prečo Bank of England nemôže zvýšiť základné úrokové miery. Automaticky by to viedlo ku krachu všetkých týchto spoločnosti a k prepúšťaniu a to tak rýchlo, že by sme ani nestihli narátať do tri.

Čínska ekonomika pravdepodobne rastie len na úrovni 4 % ročne. To tvrdí Marc Faber, ktorý vyhlásil, že keď to povedal jednému čínskemu ekonómovi, odpovedal mu, že či náhodou nemyslí pokles o 4 %. Pokles o 4 % je pravdepodobne nezmysel, ale rovnako začína čoraz viac ľudí pochybovať o tom, že Čína rastie na úrovni 7,7 % ročne, pričom plán na ďalší rok má byť 7,5 %.

Je celkom dobré, že na menové vojny neupozorňujeme len v našich článkoch. Upozorňuje na ne i petícia 60 senátorov z USA, ktorí protestujú týmto spôsobom proti japonskej politike znižovania ceny jenu. Jedinou záhadou pre mňa ostáva, že prečo rovnako neprotestujú proti politike americkej centrálnej banky, ktorý prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania robí to isté pre americký dolár. A vyzerá to, že tu máme ďalší krach amerického úradu s názvom Federal Housing Administration, ktorý bude veľmi pravdepodobne potrebovať ku koncu fiškálneho roku v USA približne 943 miliónov USD. Avšak hlavným problémom USA dnes nie je táto agentúrka. Je ním dlhový strop. Minister financií Jacob Lew vyhlásil, že vláda má čas len do 17. októbra, kedy jej ostane na účte zásoba približne 30 mld. USD. Bude to zároveň znamenať, že nebude schopná plniť svoje záväzky. USA majú dlh vo výške 16,7 bilióna USD, ktorý dosiahli v máji tohto roku. Odvtedy používa vláda tzv. „mimoriadne opatrenia“, ktoré súvisia napr. s tým, že neposiela do fondu pre vládnych zamestnancov žiadne peniaze. Ušetrila tým 300 mld. USD. V najbližších týždňoch sa teda môžeme tešiť na súperenie demokratov a republikánov. Potom si však myslím, že dlhový strop zvýšia. Alebo, že by sa znefunkčnila najmocnejšia vláda sveta?

Matúš Pošvanc

Sledujte nás i na FCB.

Milé a nemilé výročia

Posledný týždeň sa v svetovej ekonomike niesol v duchu výročí. Švédi 14. septembra oslavovali 10 rokov od referenda, v ktorom odmietli vstup krajiny do eurozóny. Švédi mali pritom veľké šťastie, že sa ich vôbec niekto na ich názor pýtal. S výnimkou Dánska totižto v žiadnej inej krajine obyvatelia nehlasovali o tom, či vôbec do eurozóny chcú vstúpiť. A mimochodom, vstup do eurozóny bol odmietnutý aj v Dánsku. Nečudo, že sa funkcionári EÚ boja referend viac, ako čert kríža.

Druhé výročie, o ktorom sme písali bolo 15. Septembra. 5 rokov od bankrotu Lehman Brothers, ktorý mnohí považujú za začiatok globálnej finančnej krízy. A ako sme spomínali, politici využili týchto 5 rokov veľmi nezodpovedne. Sústreďovali sa na krátkodobé riešenia a problémy presúvali na svojich nasledovníkov. Ale ako iste viete, čas sú peniaze. A za odkladanie riešení problémov ekonomiky tvrdo platia. Napríklad aj tým, že počas krízových rokov došlo k masívnemu nárastu štátnych dlhov. Okrem zadlžovania si vlády pomáhali ešte jedným nástrojom – nalievaním lacných peňazí do obehu. Práve lacné peniaze pritom spôsobili súčasnú krízu. Vybíjanie klina ešte väčším klinom tak viedlo k jedinému možnému výsledku – svetový finančný systém je ešte náchylnejší ku kolapsu, ako bol v roku 2007. Podiel „pákovaných pôžičiek“, teda extrémne rizikových foriem úverov, použitých najchudobnejšími korporátnymi dlžníkmi, vzrástol na 45%. To je o 10 percentuálnych bodov viac, ako na vrchole krízy v roku 2007. Nečudo. Všetky lacné peniaze centrálnych bánk predsa museli niekam ísť.

No a čo robiť, keď ekonomika vyzerá zle, no politici nechcú vyzerať neschopne? Ako povedal grécky premiér Antonis Samaras – „Musíte ľuďom hovoriť pravdu, ale tiež im musíte dať nádej“. Inak povedané – klamať. Škoda, že takúto úprimnosť nepočujeme aj od ďalších politikov. Ďalšou možnosťou je nespoliehať sa na pozitívnu interpretáciu čísiel, ale radšej rovno čísla spraviť pozitívnymi. To presne plánuje EÚ. Tá chce zmeniť výpočet deficitu krajín tak, aby zahŕňal aj cyklické výkyvy. To má podľa nej zmierniť tlak na úsporné opatrenia v krízou zasiahnutých krajinách.

Skutočná výška deficitu teda bude tabu, každý bude sledovať len čísla, ktoré vypočíta samotná EÚ. Mimochodom, ako vlastne vyzerajú tie „tvrdé“ úsporné opatrenia? Nap. Španielsko malo minulý rok deficit vo výške zhruba tretiny ročných vládnych príjmov. Za 3 roky takéhoto hospodárenia sa tak nahonobí dlh, ktorý dosiahne výšku kompletných ročných príjmov vlády. No a to by bol ešte ten lepší prípad. Španielsko má totižto tento rok našliapnuté na ešte väčší deficit, ako malo minulý rok. Ako chce EÚ tieto čísla prezentovať v pozitívnom svetle, to je záhadou.

Pekný obrat tiež tento týždeň prišiel z Portugalska. Zástupca portugalského premiéra Paulo Portas vyhlásil, že chce ukončiť pomoc od EÚ, vďaka čomu skončí obdobie, keď Portugalsko „bolo protektorátom“. No už o pár dní ratingová agentúra S&P varovala, že Portugalsko sa vyvíja tak zle, že môže už čoskoro potrebovať ďalšiu pomoc. Nakoniec teda bude Portas žobroniť, aby Portugalsko mohlo byť „protektorátom“ ešte o trochu dlhšie. Toto napínanie svalov teda skončilo veľmi rýchlo.

Náš sumár nemôžeme zakončiť ničím iným, ako správami z Nemecka. V nedeľu máme totižto v Nemecku federálne voľby, ktoré s napätím sleduje celý svet. Práve tu – a nie vo voľbách do Európskeho parlamentu – sa rozhodne o budúcnosti EÚ na najbližšie roky. Aktuálne predvolebné prieskumy vyzerajú dosť neisto. Angela Merkelová môže, ale aj nemusí zotrvať vo vláde. No v prieskumoch prekvapila strana Alternatíva pre Nemecko, čo je euroskeptická strana odborníkov. Tá v prieskume len pár dní pred voľbami získala 5%, čo by znamenalo, že sa dostane do parlamentu. Merkelovej vládna strana tak okamžite zmenila postoj k tejto strane z tvrdej ignorácie na tvrdú kritiku. Podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho je táto strana extrémne nebezpečná pre Európu a presadzuje predpotopné myšlienky z minulosti. Alternatíva pre Nemecko však chce dosiahnuť najmä presadzovanie pravidiel. A tento archaický a extrémistický nápad je zjavne nemeckým politikom proti srsti. Už budúci týždeň uvidíme, ako zareagujú na výsledok a možné politické koalície trhy.

Filip Vačko

POZOR: Posledná šanca sa prihlásiť na konferenciu Future of Money 2.0. Stretnite Jamesa Rickardsa, Steena Jacobsna a iných naživo. Viac informácii o konferencii nájdete na www.buducnostpenazi.sk

pozvanka_vseobecna_fom

 

USA trápi Sýria

Celkom dobrá správa sa týka vývoja nezamestnanosti v eurozóne. Tá oproti minulému mesiacu ostáva nezmenená na úrovni 12,1 %. Krajiny s najvyššou nezamestnanosťou ostávajú Grécko (27,6%)  a Španielsko (26,3%), kde rekordy dosahuje i nezamestnanosť mladých. V Španielsku vzrástla z 55,9 na 56,1 %, v Grécku sa pohybuje na úrovni 62,9% (údaj z mája). Treťou krajinou s najvyššou nezamestnanosťou je Cyprus (17,3%), pričom ešte rok dozadu tu bola nezamestnanosť na úrovni 12,2 %. Krach ich bankového sektora sa už prejavuje.

Francúzsko prednedávnom prekvapilo správou o 0,5 %-nom hospodárskom raste. Francúzska vláda doslova oslavovala. Dokonca hovorí o konci recesie a o úspechu svojej politiky. Spotreba sa mierne zvýšila o 0,4 %. Rovnako i predaj automobilov zaznamenal zvýšenie o 2,1 %. Investície spoločností po prvýkrát neklesli, ale zatiaľ ostávajú negatívne, prešli z -1 % na -0,5 %. Napriek niekoľkým pozitívnym ekonomickým indikátorom, miera nezamestnanosti zatiaľ stále stúpa. Podľa Insee je pravdepodobné, že koncom roka sa nezamestnanosť priblíži k historickému rekordu 10,8 % z rokov 1994 a 1997. Francúzsky prezident, François Hollande však ako inak, prisľúbil zvrátenie krivky nezamestnanosti do konca roka. Bohužiaľ mu však v tomto nedôveruje až 84 % opýtaných Francúzov.

Stále sa nám množia informácie o tom, že Grécko bude na „prekvapenie“ všetkých potrebovať opätovne zachrániť. Tento krát a zatiaľ vo výške 10 mld. euro. A nie je sa čo čudovať. Aj keď Atény dokázali pripraviť prebytkový primárny deficit, zrealizovať odpustenie časti dlhu, ich dlh stále rastie. Prispieva k tomu i fakt, že krajina sa stále nehrnie do privatizácie svojho majetku. Pôvodný plán privatizácie počítal s príjmami 50 mld. euro do roku 2016, avšak dodnes sa zrealizoval len predaj majetku vo výške 5 mld. Trojka núti Atény do privatizácie prostredníctvom zriadenia zahraničnej spoločnosti v Luxembursku, avšak Grécko túto ponuku zatiaľ odmieta. Dlho nebude, vzhľadom na to, že bude potrebovať ďalšie peniaze. Do toho sme sa minulý týždeň v rámci predvolebnej rétoriky dozvedeli z úst Angely Merkelovej, že Grécko nemalo byť nikdy súčasťou eurozóny a že za to môže bývalý kancelár Schröder. Človeka niekedy takéto vyjadrenia mierne zarazia, keďže sme už viac ako 3 roky i z Nemecka presvedčovaný o tom, že Grécko je jednoznačnou súčasťou zóny a tak i ostane. Sám som však zvedavý, či a ako sa zmení rétorika nemeckých politických predstaviteľov hneď po voľbách. Teraz ostávame v mode maľovania lepších zajtrajškov. Teda aspoň tak sa vyjadruje Merkelová v predvolebnej kampani. Dokonca priznala, že „v niektorých oblastiach, v niektorých krajinách nie sme dostatočne dobrý, nie sme konkurencieschopný, aby sa naše produkty vedeli predávať.“  Veď áno. Podnikateľské prostredie v Európe nie je vôbec priaznivé. Je zaťažené vysokými daňami, odvodmi a reguláciami. A svedčí o tom príklad talianskeho podnikateľa, ktorý presunul počas závodnej dovolenky 80 % svojho výrobného závodu do Poľska. Dôvod bol jednoduchý. Ak by to oznámil tamojším odborom, nikdy by sa mu to nepodarilo. Dnes čelí vyhrážkam.

Japonsko bude budúci rok potrebovať na obsluhu svojho dlhu 257 mld. USD. Aspoň to vyplýva zo získaných materiálov, ktoré popisujú fiškálnu situáciu v krajine. Na obsluhu dlhu použijú Japonci opätovne dlh. Plánujú vydať vládne dlhopisy v tejto výške. Otázka znie, čo urobí krajina, ktorá má dlh vo výške 10 biliónov USD, resp. je jej verejný dlh vyšší ako 230 % HDP, resp. výška dlhu je v pomere k jej daňovým príjmom na úrovni 2000%? Obráti sa na svoju centrálnu banku.

Čína oficiálne priznala, že dáta súvisiace s indexom PMI nie sú úplne adekvátne. Táto reakcia prišla potom, čo v júli prestal tamojší štatistický úrad v spolupráci s Čínskou federáciou pre logistiku a nákupy, zverejňovať niektoré detaily súvisiace s indexom. Podľa oficiálnych predstaviteľov štatistického úradu sa tak stalo preto, lebo „nemôžu zaistiť, že sú všetky dáta správne.“us_syria

V USA je dnes hlavnou témou potenciálny zásah v Sýrii. Asi sa už nikdy nedozvieme, kto chemické zbrane použil. Útok je výrazne sledovanou témou a to vzhľadom na fakt, že pri konfliktoch ako je tento, môžu nastať niektoré nepredvídateľné skutočnosti. Či sa už jedná o naprieky zo strany Ruska a Číny, ktoré sú proti zásahu zo strany USA, alebo reakcie Iránu. V regióne je zároveň ropa. Medzi ostatné témy, ktoré sú v USA aktuálne, avšak zakryté vojnovou rétorikou, určite patrí opätovná debata o navýšení dlhového stropu v USA. Ministerstvo financií prijalo tzv. výnimočné opatrenia, čo mu umožňuje, zvyšovať i nezvyšovať dlh zároveň (áno dá sa to, už sme o tom písali). Každopádne debata začne opätovne v septembri, vzhľadom na to, že v polovici októbra sa už nebude dať pokračovať vo výnimočných opatreniach a zároveň hrozí, že krajina nebude schopná plniť niektoré záväzky. Tamojší minister financií už avizoval, že na túto tému nebude prezident vyjednávať. Jednoducho dlhový strop sa musí zvýšiť.

No a na finančnej kríze nezarábajú len bankári, ktorí sú zachraňovaní zo zdrojov daňových poplatníkov. Ale aj ich právnici. Najväčších 6 bánk v USA minulo na právne služby spojené s právnymi spormi týkajúcimi sa zlých investícií už 103 mld. USD od začiatku krízy. Ešteže daňoví poplatníci banky zachránili. Inak by nemali prácu ani právnici.

Matúš Pošvanc

Pozor neprehliadnite !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Neváhajte prihláste sa!

Buďte opatrní koľko a v akej banke máte

Minulotýždňové zasadnutie ministrov financií EU nám neprinieslo nejaké veľké prekvapenie, skôr potvrdenie toho, že banky budú zachraňované podobným spôsobom, ako sa udialo na Cypre. Podľa nových pravidiel budú zodpovední v prvom rade akcionári a bude banka kryť svoje strany i vkladmi sporiteľov, ktorí majú v banke na účte viac ako 100 000 euro. Týmto spôsobom sa vykryje strata do výšky 8 % záväzkov banky. Potom nastúpia daňoví poplatníci v podobe vládneho zásahu do výšky ďalších 5 % záväzkov banky. Takže milí čitatelia, premyslite si, ktorú banku si vyberiete a koľko peňazí v nej necháte. A určite by som to nepodceňoval, vzhľadom na to, že taktika bánk je rôznorodá. Tak napríklad banka Anglo-Irish Bank, ktorá bola zachraňovaná z daní írskych daňových poplatníkov, mala veľmi zaujímavú stratégiu. Tú odhalili zverejnené telefonáty jej dvoch predstaviteľov. Bankári si najprv vycucali z prstu, že potrebujú 7 mld. euro na záchranu, pričom už vedeli, že to bude viac. Plán bol však taký, že ideálne bude zatiahnuť vládu do záchrany banky a keď sa už raz peniaze daňových poplatníkov použijú, vláda nebude môcť cúvnuť s ďalšou potrebnou pomocou. Treba uznať, že nie úplne zlá taktika. Avšak toto má byť modus operandi, ako dnes uvažujú bankári, keď im zveríme naše peniaze? Dúfam, že nie.anglo_irish_bank

Portugalsko čelí tento rok ďalšej 2,3 % kontrakcii ekonomiky. Premiér Passos Coelho sa už vyjadril, že žiadne dane sa už zvyšovať v krajine nebudú a pôjde radšej cestou znižovania verejných výdavkov. To však nebude také jednoduché vzhľadom na to, že nevie pohnúť so 600 000 armádou štátnych úradníkov, ktorí sú vlastne ústavne zabetónovaní na svojich pozíciách. Podľa MMF je však zníženie penzií a platov jediná schodná cesta, vzhľadom na to, že tie tvoria až polovicu výdavkov, ktoré nie sú používané na splátky dlhu.

Disponibilný príjem britských domácností sa prepadol podľa štatistického úradu krajiny najviac od roku 1987. Síce HDP krajiny vzrástlo o 0,3 % a údajne sa objavujú prvé znaky ekonomického zotavenia, výdavky domácnosti sú však pod tlakom. Jedným z dôvodov je inflácia, ktorá je vyššia, ako sa zvyšujú príjmy obyvateľstva. Vzhľadom na obmedzené fiškálne možnosti v podobe zvyšovania daní, či znižovania výdavkov, tak ostáva podpora ekonomiky na pleciach centrálnej banky. Nový guvernér Mark Carney bude mať svoju premiéru už pri zasadaní monetárneho výboru 3-4 júla a uvidíme, čo si na Britániu pripraví v podobe smerovania monetárnej politiky.

Minulý týždeň sme boli svedkami značného stresu na medzibankovom trhu v Číne. Tento týždeň  sa k situácii oficiálne vyjadrila tamojšia centrálna banka, ktorá potvrdila svoje intervencie v podobe poskytnutia likvidity a toho, že je ochotná opätovne zasiahnuť. Situácia v krajine však pomaly vrie, ako voda v parnom kotly. Hlavným problémom je tamojšie šedé bankovníctvo. To sa rozvíjalo vzhľadom na to, že podľa odhadov až 97 % malých podnikov nebolo schopných získať úver od klasickej banky a zároveň vzhľadom na vyššie úroky týchto finančných produktov, ktoré prilákali Číňanov. Možno by sme sa s nimi mohli podeliť o slovenské skúsenosti s nebankovými subjektmi a ich vysokými úrokovými mierami.

Minulý týždeň zverejnil FED aktualizovanú súvahu. FED dnes vlastní aktíva (v princípe rôzne dlhopisy) na úrovni  3 478  mld. USD; samozrejme nový rekord, pričom sa súvaha zväčšila o 615 mld. USD oproti minulému roku. Politika FEDu tak výrazným spôsobom znižuje množstvo troj-áčkových dlhopisov pre komerčný sektor, ktorý ich využíva na medzibankovom trhu ako záruky za pôžičky a zároveň ako zdroj likvidity pre systém šedého bankovníctva. Táto politika údajne spôsobuje opätovné naštartovanie americkej ekonomiky. Znovu naštartovanie ekonomiky však vyzerá tak, že až 27 % Američanov nemá žiadne úspory a žije od výplaty k výplate. Zároveň má len každý štvrtý Američan úspory na úrovni výdavkov pokrývajúcich 6 mesačných výdavkov. Ak si zároveň uvedomíme, že na sociálnom programe Food stamp je viac ako 47,7 milióna obyvateľov USA (v roku 2000 to bolo len 17.1 milióna), musí nám byť viac než zrejmé, že je to nejaký zvláštny typ znovu oživenia ekonomiky.

Matúš Pošvanc