Archív značiek: nekryté peniaze

James Rickards v Bratislave

James Rickards, autor bestselleru „Menové Vojny“ bude v Bratislave. Kto je James Rickards a aké sú jeho názory? Presvedčte sa na nasledovných videách:

Čas staviť na Euro?


 

James Rickards- Tlačenie peňazí Fed-om neprestane pretože ekonomika USA je fundamentálne slabá


 

Pozor neprehliadnite !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získajte až 40 % zľavu z poplatku do 26.8.2013 – zadajte zľavový kód UPNER. Neváhajte prihláste sa!

UPNER_plagat_stranka

Koľko zlata sa vyťažilo dodnes?

Aj keď sa to nezdá, je to zapeklitá otázka. Zlato má totižto unikátnu vlastnosť toho, že veľmi dobre pretrváva a zachováva svoje vlastnosti. To z neho robí i ideálne peniaze. Je to však zároveň i dôvod toho, že dnes nevieme presne koľko zlata sa svete je. Stačí si len uvedomiť fakt, že štatistiky o zásobách zlata sa vedú len od roku 1492 a aj tie nie sú presné. Čo dovtedy. Hrubé odhady. Koľko sa vyťažilo dovtedy. Opäť hrubé odhady. Koľko sa vyťaží dnes. Vzhľadom na to, že Čína s Ruskom nezverejňujú štatistiky o ťažbe máme len hrubé odhady. Čiže koľko je zlata? Bohužiaľ to vieme len odhadnúť. Jeden odhadov vám dnes predstavíme.

Zrealizoval ho James Turk vo svojej novej štúdií s názvom „The Aboveground Gold Stock: Its Importance and Its Size” (Vyťažené zásoby zlata: ich význam a ich veľkosť).

To, čo však vieme je, že zlato sú jednoznačne peniaze. Predurčuje ho k tomu viacero vlastností. Boli nimi v minulosti a sú vlastne peniazmi dodnes, aj keď v súčasnosti, nie je zlato ako výmenný prostriedok veľmi používané. Zlato je totižto vytláčané prostredníctvom monopolu nekrytých mien, ktoré musí obyvateľ tej ktorej krajiny ako peniaze používať.

Avšak jedným z hlavných dôkazov toho, že zlato sú peniaze je fakt, že zlato je akumulované a nie je spotrebovávané. To je i dôvod, prečo je väčšina dodnes vyťaženého zlata stále v nejakej forme s nami. Je totižto pre ľudí hodnotné. Zoberte si možno príklad vašej mamy, alebo starej mamy, ktorej ak sa pokazí zlatý prsteň, alebo náramok, tak ho nevyhodí von oknom, ako napr. varechu z kuchyne, ale si uchová aj najmenší kúsok z neho.

Podľa Turka, ak chceme porovnávať veľkosť klasickej peňažnej zásoby so zlatom, mali by sme porovnávať peňažný agregát M3 (bankovky, mince, neterminované vklady v bankách, terminované vklady v bankách a terminované vklady s dlhšou výpovednou lehotou) s celkovými zásobami dodnes vyťaženého zlata, ktoré vlastne predstavujú akoby rovnaký agregát M3. História nám zároveň ukazuje, že zásoby zlata sa zvyšovali od roku 1948 v priemere rýchlosťou 1,8 % ročne, pričom najnižší a najvyšší prírastok bol 1,5% a 2,1%. Peňažný agregát M2 v USA sa zvyšoval priemernou rýchlosťou 6,8%. I to je jeden z dôvodov, prečo je zlato ideálnymi peniazmi. Jeho zásoba rastie podobným tempom, ako veľkosť populácie a zároveň musí ľudstva na novú ťažbu vynakladať zdroje (čo pri tlačení peňazí, resp. v súčasnom elektronickom veku naklikania elektronických peňazí je značný rozdiel). To je i dôvod, prečo si zlato uchováva svoju kúpnu silu.

No ale poďme späť k odhadu toho, koľko zlata bolo dodnes vyťaženého. Začnime s výsledkom a potom popíšme, ako sa k nemu Turk dostal a kde vidí príčinu rozdielu pri iných odhadoch. Podľa Truka je odhad dnešných vyťažených zásob zlata vo výške 155 244 ton. To je o 16 056 ton menej ako je odhad Thomson Reuters GFMS, ktorý je vo výške 171 300 ton.

Prečo taký výrazný rozdiel? Predsa len, je to rozdiel skoro dnešnej 7 ročnej celkovej produkcie zlata. Turk tvrdí, že je za tým hneď niekoľko vecí a myslím, že jeho argumentácia má, ako sa hovorí, hlavu a pätu. Existujú dva hlavné rozdiely jeho výpočtu oproti výpočtu Thomson Reuters. Prvý rozdiel je v odhade veľkosti zásob zlata do roku 1492 a druhým je ročný prírastok zlata počas ostatných rokov. Prečo práve 1492. Je to rok, kedy Kolumbus „znovuobjavil“ Ameriku a zároveň je to rok, odkedy sa zbierajú štatistiky o zásobách zlata. Táto tabuľka popisuje odhady Thomson Reuters:

Zdroj: http://www.goldmoney.com/goldmoney-foundation/essays.html

Ako je vidieť v tabuľke vyššie, Thomson Reuters značne preceňuje veľkosť zásoby do roku 1492. Po prvé, je to značné zvyšovanie produkcie zlata na osobu v dobe bronzovej, pričom sa predpokladá nízka miera deľby práce v danom období a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mala produkcia tak výrazne zvyšovať (vysoko nepravdepodobný odhad, č.1). Po druhé je to predpoklad, že počas rímskych čias sa ročne ťažilo 4,7 tony zlata po dobu celých 550 rokov (vysoko neprevdepodobný odhad č.2). Po tretie sú tu iné predpoklady toho, koľko bolo vyťaženého zlata do roku 1492 a tie skôr odhadujú veľkosť celkovej produkcie do celkovej výšky 300 ton. To je i v súlade s tým, že dnes vieme ako ťažké je zlato ťažiť, aké technológie musíme používať. Ak podobný predpoklad aplikujeme na minulosť, na obmedzené technologické zázemie a obmedzenú deľbu práce, je viac pravdepodobné, že odhad okolo 300 ton je omnoho reálnejší.

Druhým dôvodom nekonzistencie dát, je odhad následnej ťažby zlata – po roku 1492. Thomson Reuters vychádza z predpokladu, že od roku 1493 do roku 1600, je index zmeny produkcie na úrovni 1,0, od roku 1601 do 1700 indexujú ročnú produkcie indexom 1,4 a od roku 1701 index produkcie zvýšili až na 2,9 (viď súbor, apendix 1). Truk však uvádza vlastný odhad veľkosti produkcie, uvedený v nasledujúcej tabuľke:

Zdroj: http://www.goldmoney.com/goldmoney-foundation/essays.html

Ten je o 3573 ton nižší, ako odhad Thomson Reuters a je tvorený z viacerých vzájomne sa dopĺňajúcich zdrojov (viď tabuľku). Výsledkom je napokon odhad veľkosti zásob zlata na úrovni 155 244 ton. Rozdiel odhadu je dosť zásadný a je vo výške až 10% celkovej zásoby zlata a pri cene okolo 1700 USD je to rozdiel až 877 mld. USD. Turk zároveň hovorí, že odhad vo výške 155 244 ton by mal byť považovaný za zlatý peňažný agregát M3.

Aj keď dnes zlato nie je používané ako oficiálna mena, stále má dve základné vlastnosti meny. Po prvé je využiteľné v ekonomickej kalkulácii a po druhé uchováva svoju kúpnu silu na rozdiel od nekrytých mien ako je dolár, euro, yen, či juan.

James Turk

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Preklad, úprava textu Matúš Pošva

Prečo sú práve zlato a striebro peniazmi

Čo predurčuje tieto kovy k ich monetárnej funkcii z chemického a fyzikálneho hľadiska? Existujú aj iné alternatívy? Mnoho ľudí (investorov, politikov i ekonómov) dnes spochybňuje úlohu zlata ako monetárneho kovu, t.j. peňazí. Skúsme sa preto pozrieť na zlato a ďalšie vzácne kovy z ich chemického a fyzikálneho hľadiska a zároveň sa zamyslíme, prečo to bolo práve zlato a striebro, ktoré sa stali skutočnými peniazmi.

Predtým ako začneme o zlate a striebre si povedzme o tom, aké vlastnosti by mali mať peniaze. Po prvé musia byť a) prostriedkom výmeny, musia byť b) jednotkou zúčtovania, ktorá dokáže rovnako ohodnotiť rozdielne statky a musia c) uchovávať hodnotu. Z tohto hľadiska sa dá za peniaze považovať viacero vecí. Preto sa ako peniaze používala napr. soľ, či dokonca kamene. Faktom však ostáva, že najlepšími peniazmi sú tie, ktoré majú z hľadiska vyššie uvedených charakteristík ešte tieto vlastnosti:

  • Deliteľnosť (každá jednotka musí byť deliteľná na menšie jednotky)
  • Uniformita – nemennosť (pri delení na menšie jednotky sa musia zachovať rovnaké vlastnosti každej ďalšej jednotky)
  • Hodnotnosť (musí udržiavať v rámci histórie svoju výmennú hodnotu)
  • Prenositeľnosť (musí byť jednoducho transportovateľná aj vo väčších hodnotách)
  • Skladnosť (musí byť jednoducho uskladniteľná aj vo väčších hodnotách)

Z tohto hľadiska existujú dva typy peňazí – tzv. fiat (úradné) a komoditné peniaze. Fiat peniaze sú napr. európske euro, americký dolár, japonský yen, či čínske renminbi. Za komoditné peniaze môžeme naopak považovať neprvkové komodity ako je pôda, diamanty, ropa, obilie alebo chemické prvky ako sú zlato, striebro, platina alebo paládium.

Fiat meny majú všetky vyššie uvedené vlastnosti ako deliteľnosť, uniformita, prenositeľnosť i skladnosť, až na to, že nedržia dlhodobo svoju hodnotu.

Komoditné peniaze ako sú napr. pôda majú niekedy problém s hodnotou. Inú má pozemok v Bratislave a inú pri Liptovskej Mare. Pozemky majú zároveň nulovú mobilitu. Diamanty sú na tom omnoho lepšie, ale na druhej strane nie sú uniformné. Každý jeden z nich je unikátnym kusom.

Z tohto hľadiska majú všetky vyššie uvedené vlastnosti skôr chemické prvky uvedené v periodickej tabuľke. Otázka znie, ktoré z nich môžu byť peniazmi? Ak ich podrobíme skúmaniu prostredníctvom vyššie uvedených vlastností zistíme, že:

  1. Mali by byť vzácne – to vylučuje skoro 100 prvkov
  2. Mali by byť tuhého skupenstva – predsa len plyn ako peniaze nie je veľmi praktický
  3. Nesmú byť zdraviu škodlivé – viaceré z nich sú rádioaktívne alebo toxické
  4. Musia byť trvanlivé – nemali by podliehať korózii a ďalším vplyvom

Pri kombinácií vlastností jednotlivých prvkov a odhadu ich relatívnej vzácnosti v zemskej kôre zistíme, že síce nie jedinými, ale ideálnymi prvkami, ktoré majú tieto vlastnosti sú 4 základné prvky. A sú nimi – zlato, striebro, platina a paládium. Prečo ?

Ak sa pozrieme na odhad relatívneho výskytu chemických prvkov v zemskej kôre, zistíme, že existuje podľa rôznych odhadov približne 24 prvkov, ktorých výskyt je nižší ako 1 častica na 1 000 000 častíc, resp. mg častice na 1000 kg. Rozloženie výskytu zobrazuje i tento obrázok:

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Elemental_abundances.svg

Pokiaľ by sme vzali kritérium vzácnosti ako jediné, ideálne kovy majú jasnú konkurenciu. Nie je to však také jednoduché. Ako sme písali vyššie mali by mať aj ďalšie vlastnosti. Ak sa pozrieme napr. na helium, neon, krypton, xenon, tak zistíme, že sú plynného skupenstva. Radon, polonium, actinium, radium, protactinium, rhenium sú radioaktívne a antimonium, cadmium, ortuť, selenium, osmium, tellurium sú toxické. Ostatné vzácne prvky sú zas veľmi krehké.

Výsledok kombinácií rôznych vlastností komoditných peňazí = zlato, striebro, platina a paládium.

Z praktického, fyzikálneho, chemického i historického hľadiska to boli práve zlato a striebro, ktoré sa osvedčili ako peniaze. Platina a paládium nemajú historické zázemie, ale to skôr z dôvodu, že platina bola objavená až v roku 1735 a paládium až v roku 1803. Zlato a striebro boli a sú zároveň veľmi kujnými a tvárnymi kovmi, nepodliehajú korózií a sú tiež atraktívne na pohľad.

Nasledujúca tabuľka zároveň prehľadne zobrazuje porovnanie vlastností jednotlivých mien a komodít:

Zdroj: SRC Capital Management research

Ako je vidno z tabuľky fiat meny môžu veľmi dobrým spôsobom konkurovať zlatu ako peniazom. Až na jeden jediný problém. No a ten je zásadný. Z dlhodobého hľadiska si fiat meny neudržiavajú svoju hodnotu. Ak sa pozrieme na zlato ako primárny monetárny kov súčasnosti, tak zistíme, že si celkom dobre drží svoju hodnotu oproti ostatným fiat menám. To môžeme v rámci histórie porovnať dvoma spôsobmi. Prvým je porovnať cenu inej komodity (napr. ropy) vyjadrenej v zlate a ostatných fiat menách a druhý spôsob je porovnanie toho, ako sa zlato zhodnocovalo voči iným svetovým menám (resp. ako sa ostatné meny voči zlatu znehodnocovali).

Zlato vs fiat meny vs ropa

Zlato vs fiat meny

Záver – zlato ako peniaze je na tom omnoho lepšie ako fiat meny.

 

Na základe originálneho textu The Science of Gold & Other Precious Metals, spracoval, upravil a doplnil Matúš Pošvanc

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

Chudobní kupujú striebro, aby zbohatli

Eric Sprott je vlastníkom Sprott Group jedného zo svetových investičných lídrov v oblasti striebra a drahých kovov. Erik verí, že striebro je investíciou desaťročia.

Sumár videa:

Eric Sprott sa vo videu snaží predpovedať najbližšie obdobie na trhu s fyzickým striebrom. Hovorí, že ako bolo minulých 10 rokov dekádou zlata, tak rovnaký vývoj čaká v najbližšom období i striebro.

Tézou pre toto tvrdenie nie je z jeho pohľadu len historický pomer ceny zlata vs. striebra v pomere 1 g zlata vs. 16 g striebra, čo by malo predurčovať cenu striebra na úrovni 100 USD. Ale sú to i súčasné fundamety, ktorými oplýva dnešný trh. Jedným z nich je fakt, že ľudia začínajú do striebra investovať rovnako veľa ako do zlata.

Na otázku o minuloročnej korekcii ceny striebra odpovedá, že táto korekcia bola spôsobená veľkými obchodníkmi, ktorí tzv. „shortovali“ striebro (stavili na jeho pokles, pričom keď striebro vyskočilo na 50 USD odhaduje, že by stratili cca. 20 mld. USD) a preto manipulovali s jeho cenu na trhu s papierovým striebrom. Títo investori, obchodujú primárne na COMEX-e (trh so striebrom, ktorý je primárne trhom s papierovým striebrom, tzv. ETF), kde realizujú svoje aktivity mimo hlavné obchodné dni. Viac o manipulácií s cenou striebra (dole v článku).

A kedy sa teda cena striebra zmení? Kedy bude trh opätovne podliehať cene, ktorú bude určovať trh s reálnym fyzickým striebrom? Klasicky sa to nedá presne povedať, ale Sprott si myslí, že cena sa musí začať pohybovať nahor, práve kvôli zvýšenému dopytu po fyzickom striebre.

Sprott krátko komentuje požiadavku Venezuely o dodanie jej zlata z Bank of England. To trvá už hodnú chvíľu, čo by však nemalo. Navodzuje to intuitívnu otázku, či Bank of England má ich zlato. Ďalej hovorí o vlastnej skúsenosti, keď rozbiehal vlastný biznis. Začínal s ponukou 15 miliónov uncí striebra, ktorého dodanie trvalo viac ako 3 mesiace, pričom jeho výroba začala až po podpísaní kontraktu. Táto skúsenosť sa denno denne opakuje. To je pre neho tiež jedným zo signálov, že okolo nás nie je veľká ponuka reálneho fyzického striebra a trh s papierovým striebrom (ETF) nemusí byť reálne krytý reálnym kovom.

Ku koncu videa ešte komentuje aktivity ECB a tlačenie peňazí, pričom tvrdí, že tieto meny budú devalvované, z čoho vyplýva jeho pozitívne stanovisko k striebru, či zlatu. Na záver predpoveď na rok 2012 – a) nemyslí si, že politici vyrukujú s nejakým inteligentným plánom riešenia súčasnej situácie, b) verí, že cena striebra bude nad 50 USD a cena zlata nad 2000 USD.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.