Archív značiek: manipulácia cien

Fyzický trh a „papierový“ trh drahých kovov – 2. časť

Existujú dva argumenty o manipulácií drahých kovov, ktoré sa používajú častejšie ako iné. Prvým je, že bullion banky vydávajú nekryté kontrakty – papierové, syntetické zlato (striebro), ktorým manipulujú cenu dole. Druhým je, že obchodujú s kovom, ktorý im nepatrí. Ako to teda je?

Čo hovorí teória

Bullion banky (JPM, HSBC a pod.) vytvoria nekryté futures kontrakty – bez akéhokoľvek podkladového aktíva – fyzického zlata / striebra. Koľko len chcú. Keďže si ich vedia vytvoriť koľko potrebujú, konšpirátor určite dodá, že ani veľa ani málo, aby neboli podozrivé, tlačia cenu dole prostredníctvom ich predaja na krátko (stávka na pokles ceny). Keď stlačia cenu, potom majú kúpiť už fyzický kov. Asi preto lebo vedia, že cena fyzického kovu musí nevyhnutne rásť – to je základná premisa manipulačných teórií.gold_bar

Nekryté kontrakty

Sú trhovou praktikou. Koľko ich však je? Existuje jeden spôsob overenia, či je na trhu veľa nekrytých kontaktov predávaných na krátko. Dá sa to raz mesačne pred tzv. „First Noticed Day“. Je to deň, kedy môže investor, ktorý kúpil kontrakt, požiadať o fyzické dodanie podkladovej komodity. V prípade, že by bolo na trhu signifikantné množstvo nekrytých kontraktov, bullion banky by sa vystavovali riziku dodania – pamätajme si, že teória hovorí, že kontrakty nie sú kryté. Museli by teda kontrakty blížiace sa k dodaniu kupovať späť a zbavovať sa tejto pozície. Čo by sa dialo? Na futures trhu by sa tlačila cena hore (kvôli dopytu zo strany bullion bánk) oproti spotovému trhu. Čo sa deje v skutočnosti? Zatiaľ presný opak. Musia to byť teda long-y (stávka na rast ceny), ktorí predávajú a tlačia cenu futures, pred ich vypršaním, smerom k spotovej cene. Nikto netvrdí, že v budúcnosti to nebude inak, ale dnešná realita je takáto.

Pochybné krytie kontraktov

Ak už manipulační teoretici pristúpia k tomu, že nekrytých kontraktov nie je na trhu signifikantné množstvo, existuje pre nich ešte jeden problém. Kontrakty majú byť údajne kryté zlatom, ktoré bankám nepatrí. Tu sa však dostávame aj na hranicu práva. Banky nejaké zlato vlastnia a to určite používajú. Nevidím problém ani keď si požičiavajú zlato od klientov. Banky za to platia.

Otázka je, či nepoužívajú zlato banky klientov nevedomky, ergo protiprávne. Tu záleží od obchodných podmienok „zlatých“ produktov, ktoré klienti bánk kupujú a od ich podmienok. Opätovne sa nedá tvrdiť, že banky porušujú pravidlá. Produkty totiž môžu fungovať ako bankové účty – banka so zverenými zdrojmi operuje. Rovnako ako keď dnes uložíte svoju hotovosť do banky. Netvárme sa, že o tom nikto nevie. Samozrejme, ak by nejaká veľká banka nedokázala uspokojiť „run“ na uložené zlato, je pokojne možné, že sa pár „vykukov“ ozve, že o ničom nevedeli. Výška pravdepodobnosti? Na prekvapenie nízka. Oproti súčasnému fiat bankovému systému sa totiž požičanie zlata realizuje na krátku dobu – drvivá väčšina kontraktov je totiž vytváraná na 3 až 6 mesačné obdobie.

Trh funguje inak, ako tvrdia manipulačné teórie. Zatiaľ. Za poklesom cien zlata a striebra od roku 2012 stál nižší dopyt, nie manipulácia. Vlastniť zlato a striebro znamená porozumieť dynamike jeho trhov. Veľa (nie všetko) nájdete v mojej knižke „Mrcha“ zlato.