Archív značiek: kríza

Holanďania boli v roku 2012 pripravení na novú menu

Zaujímavé video, ktoré bolo zverejnené koncom roku, poukazuje na to, že Holandská centrálna banka bola pripravená na uvedenie novej meny, ak by Euro skolabovalo. Viac informácií vo videu:

(zapnite si titulky, video je po Holandsky)

Zaujímavým je z tohto pohľadu i fakt, že Holandsko repatriovalo v novembri 2014 skoro tretinu svojich zlatých zásob 122 ton späť do Holandska z amerického FEDu.Akú náladu majú dnes, keď reálne hrozí, že v Grécku vyhrá tradičná socialisticko – komunistická strana Syriza (schválne nepoužívam slovo radikálna, lebo rozdiel medzi radikálnym ľavičiarom a neradikálnym je len v čase toho, ako rýchlo implementujú svoje „super“ nápady“)?

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

 

 

Je naozaj všetko v poriadku?

To naznačujú rekordne nízke úrokové miery na dlhopisy niektorých európskych krajín, ktoré boli ešte pred nedávnom v problémoch. Španielske dlhopisy klesli pod 3 %, Talianske dlhopisy sú rovnako v okolí 3 %, čo je rekordne nízka úroveň za ostatných 20 rokov. Vyzerá to, že trh očakáva, že ECB v prípade akýchkoľvek problémov skúpi všetko, čo bude v ponuke na stole. Inak by museli byť investori mierne slepí, pretože ekonomické podmienky sa v týchto krajinách v žiadnom prípade nezmenili. Svedčí o tom, napr. výška nezamestnanosti, ktorá dosahuje v Španielsku neuveriteľných 25,3 %. Takto rozhodne ekonomické oživenie nevyzerá. Čo sa týka nezamestnanosti, tak celkovo si eurozóna mierne polepšila na úroveň 11,8 %, pričom najnižší počet nezamestnaných zaznamenalo opäť Rakúsko (4,9%), či Nemecko (5,1%). EU si prostredníctvom ECB a partnerských centrálnych bánk stále len kupuje čas. Pričom zásadné reformy jednotlivé európske štáty ešte len čakajú vzhľadom na fakt znižujúceho sa počtu aktívnych obyvateľov, ktorých nároky na sociálne a zdravotné systému budú len rásť. Nie naopak. A treba pripomenúť, že európske štáty sú už dnes na určitej hrane. Európa má len 7 % obyvateľstva zeme a tvorí až 25 % všetkého globálneho HDP. Nesmieme však zabúdať aj na druhú stránku. Európa míňa až 50% všetkých sociálnych globálnych výdavkov na sociálne programy. Dlhodobo je tento stav neudržateľný.

pozor na čínu

Čínska ekonomika to môže mať skutočne nahnuté. Po znížení expanzie úverov v ekonomike to vyzerá, že výraznejšie spomalí. Svedčia o tom i parciálne dáta o raste HDP z jednotlivých provincií. A aj tieto čísla niektorí analytici považujú za vymyslené, vzhľadom na nižšiu mieru investícií a spomalený rast priemyselnej produkcie. A v najbližšej dobe nemá byť prečo lepšie. Naznačuje to pokles čínskeho indexu PMI, ktorý je síce stále nad 50 bodov (značí expanziu), avšak výrazne klesá. O tom, že či má Čína problémy svedčí i to, že mnohí podnikatelia čelia nedostatku kapitálu. A uchyľujú k leasingu zlata. Ten funguje tak, že si podnikateľ požičia zlato z banky, ktoré ihneď predá na burze, kúpi si napákovaný future kontrakt a zvyšok finančných prostriedkov používa na fungovanie biznisu. Po poklese ceny zlata kontrakt uzavrie a zlato vráti. Zaujímavý biznis avšak značne riskantný model, ktorý poukazuje na problematickú situáciu so získaním likvidity na finančnom trhu v Číne. Tento model je pravdepodobne jednou z príčin toho, prečo má Čína taký apetít po zlate, aký sme videli za ostatný rok. Zároveň tento týždeň unikla nahrávka rozhovoru viceprezidenta Vanke Group (najväčšieho čínskeho developera), ktorý sám tvrdí, že bublina na trhu s nehnuteľnosťami začína praskať. Ďalší rast cien nehnuteľností je možný podľa jeho názoru len v niekoľkých najprestížnejších mestách v Číne a kapacita výstavby nových projektov sa blíži k nule. Jedinou možnosťou, ktorá by tento trend vedela zvrátiť, by bolo naliatie nového kapitálu na trh, ktorý by spôsobil opätovne len to isté. Zväčšil by bublinu, ktorá praskne. Kríza na realitnom trhu je jedným z najväčších problémov Číny v roku 2014.

Massachusetts Institute of Technology (MIT) plánuje vybudovať prvú bitcoinovú ekonomiku. S týmto nápadom prišli dvaja študenti, ktorí chcú zaviesť platby prostredníctvom BTC v celom študentskom campuse a areáli. Zároveň chcú študovať správanie sa študentov, ktorí platia za poskytované služby prostredníctvom bitcoinov. Sympatický experiment, ktorý môže bitcoinovej ekonomike výrazne pomôcť. Uvidíme, na čo študenti prídu a ako si zaľúbia platby prostredníctvom bitcoinov.

Matúš Pošvanc

ECB velí do útoku

Väčšina oslovených analytikov si myslí, že ECB príde s nejakým plánom na zvýšenie inflácie najneskôr do júna. Cieľom ECB je zabezpečiť 2 % infláciu, čo sa jej už určitú dobu nedarí. Analytici preto očakávajú buď ďalšie zníženie už tak nízkych úrokových sadzieb, priame nákupy dlhopisov po vzore USA, či novú formu úverov, podobne ako to urobila ECB pred dvoma rokmi cez program LTRO. Podľa „inside“ informácií sa odhaduje, že tak 1 bilión euro by stačilo. V akej podobe však opatrenia prídu nie je vôbec isté a v princípe sa spomínajú všetky možnosti.

Táto politika nahráva niektorým krajinám, ktoré sú v problémoch. Primárne ide o krajiny európskej periférie, ktoré si užívajú nevídané nízke úrokové miery na ich dlhopisoch. Španielske dlhopisy sa pohybujú na úrovni okolo 3,1 %. Grécko dokonca umiestnilo dlhopisy na trh v hodnote 3 mld. euro s úrokovou mierou 4,95 %. Áno to isté Grécko, ktorému odsúhlasili pred dvoma týždňami zástupcovia európskych daňových poplatníkov pôžičku vo výške 8 mld. euro. Grécko i Španielsko sú zároveň krajiny s oficiálnou nezamestnanosťou viac ako 25 %, pričom sú lídrami v nezamestnanosti mladých (viac ako 60 %); obom sa nedarí realizovať dôležité reformy v oblasti trhu práce, či rozbujnenom verejnom sektore. Grécko má navyše dlh vo výške 175 % jeho HDP. Sú teda nízke úrokové miery ekonomickým zázrakom? Nie. Má to železnú logiku. Investori rátajú s tým, že ak by sa ich peniazom malo niečo stať, buď ich vyplatia daňoví poplatníci alebo ich zachráni ECB. Už si len treba vybrať, čo je väčšia ekonomická zvrhlosť.

O Ukrajine budeme ešte určite počuť. Nateraz sa však Rusi pripravujú na sankcie západu voči nim. Jedným z protiopatrení má byť stiahnutie niektorých obchodovaných ruských firiem na západných burzách (New York, Londýn) späť na moskovskú burzu. Profitovať však z toho môžu aj ázijské burzy v Hong Kongu či Singapure, ktoré svojimi nižšími regulačnými pravidlami už dlhšie lákajú nielen investorov ale i firmy na umiestnenie svojich akcií. Už z toho je vidno, že vzájomná nevraživosť a konflikty neprospievajú ani jednej zo strán. A ako sa hovorí, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

Čínske dáta neboli ideálne. V krajine klesol export i import tovarov a služieb. Dalo sa očakávať, že vedenie krajiny zareaguje vyhlásením o podpore ekonomiky. No nestalo sa tak, čínsky premiér len vyhlásil, že nebudú reagovať na krátkodobé trhové výkyvy a radšej sa zamerajú na podporu ekonomiky zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. A zamyslieť sa nad Čínou stále oplatí. Už sme si totižto pomaly zvykli na správy o krachoch spoločností, resp. investičných fondov. Tento týždeň nebol výnimkou. Ďalším v rade, ktorý vyhlásil technický krach bol Xuzhou Zhongsen výrobca polymérov, ktorá nie je schopná plniť si svoje záväzky vyplývajúce z emisie dlhopisov. Dlhopisy spoločnosti boli pri ich vydaní v júni 2012 hodnotené relatívne vysokým ratingom. Každopádne bude z toho zatiaľ len technický krach, pretože sa za záväzky spoločnosti zatiaľ rozhodol zaplatiť garant, firma z podobného segmentu. Čínsky predstavitelia komentovali udalosť ako ojedinelú a prisudzujú jej izolované riziko. Avšak podľa agentúry Reuters bude čeliť podobným problémov tento rok viac ako 2600 spoločností. O ktorých sa samozrejme vieme. Mnohé spoločnosti si totižto v Číne požičiavali financie zo systému tzv. tieňového bankovníctva.

A aj v USA sa dejú veci. Zlepšujú sa im verejné financie. V marci dosiahol deficit verejných financií len 37 mld. USD, pričom rok predtým bol deficit za rovnaké obdobie 107 mld. USD. A aj keď je to zásluhou nižších výdavkov, tak primárne stoja za lepším číslom vyššie príjmy z daní a odvodov. Na tento rok plánuje administratíva deficit len vo výške 649 mld. USD oproti 680 mld. USD za minulý rok. A áno, znamená to, že USA si musia na svoje fungovanie požičiavať každý rok 650 mld. USD, resp. že k ich 17 biliónovému dlhu každý rok pribudne 650 mld. USD nového dlhu. A kongres netrápia len verejné financie. Politikov trápi i inflácia. Predsa len s jej započítaním aj oni môžu rozdeľovať omnoho menej reálnych statkov. Minulý týždeň na to upozornili celkom vtipným spôsobom pri návrhu zákona, ktorý mal zamedziť automatickému navyšovaniu neviazaných výdavkov o infláciu. A použili na to Big Mac, ktorý v roku 2004 stál 2,71 USD a v roku 2014 stojí už 4,62 USD.

2_bic_mac_inflacia

Dokonca sa tento týždeň na pôde kongresu hovorilo i o uvedení prvého zákona, ktorý mal regulovať bitcoin. Zákon je navrhovaný republikánskym kongresmanom Stevom Stockmanom, ktorý ako prvý akceptuje príspevky na politickú činnosť v bitcoinoch. Z toho by sa dal očakávať návrh, ktorý nie je k bitcoinu veľmi negatívny. Avšak bohužiaľ kongresman bitcoinu moc nerozumie, pretože navrhuje zdaňovať každý zisk pri každom predaji bitcoinu za fiat menu. To by bolo asi značne administratívne náročné, pokiaľ niekto s BTC obchoduje. Ideálnejšie by bolo, keby sa hodnotilo napr. ročné obdobie pri predaji a kúpe BTC. Tak uvidíme ako návrh dopadne.

Matúš Pošvanc

Všetky trhy sú manipulované

Stále to funguje. Mario Draghi len vysvetľoval o čom diskutovala rada guvernérov ECB a trhy na toto verbálne cvičenie naskočili. ECB ponechala svoje úrokové sadzby nezmenené a guvernéri diskutovali o použití nekonvenčných opatrení, ako je kvantitatívne uvoľňovanie na boj proti deflácii v eurozóne. Draghi rovnako upozornil, že guvernéri nediskutovali len o nekonvenčných opatreniach. Inými slovami stále považujú určovanie úrokovej miery za dôležitý nástroj monetárnej politiky. Tlačová konferencia bola úspešná pretože úrokové miery na dlhopisy štátov európskej periférie klesli. Rovnako tlačová konferencia naznačila, že pokiaľ bude v Eurozóne pretrvávať nízka miera inflácie, zažijeme pravdepodobne priame nákupy dlhopisov, podobne ako to dnes fičí v USA.

Niekto to mohol považovať za prvo-aprílový žart, ale na prvého apríla sa ministri eurozóny dohodli na ďalšom balíku pomoci pre Grécko. Tento krát v hodnote 8,3 mld. euro. Grécko dostane prvú tranžu pomoci koncom apríla. Keď si dobre spomínate, ešte pred nedávnom vyhlasovali Gréci, že žiadnu pomoc už nepotrebujú. Ale kto by ich počúval. Tento krát by im mali peniaze stačiť na pokrytie splátok dlhu do konca roku 2014. Ako obyčajne, tieto slová netreba brať až tak vážne. Podobné predsavzatia sme už počuli veľa krát a už sa stávajú takým európskym folklórom.

Ako naložíte s tými, ktorí sa chcú odtrhnúť od štátneho zväzku? Uväzníte ich. Talianske špeciálne jednotky zatkli 24 podozrivých z oblasti Benátok. Benátky pred týždňom zažili úspešné referendum o odtrhnutí sa od Talianska. Podozriví mali údajne postaviť obrnené a vyzbrojené vozidlo, ktoré chceli použiť počas európskych volieb.

To vo Francúzsku sa dejú iné veci. Ale nie až tak prekvapivé. Len pár dní po rekonštrukcii vlády, potom čo utrpeli socialisti zdrvujúcu porážku v miestnych voľbách, už Francúzsko volá po zmiernení pravidiel na dosiahnutie dohodnutého 3 percentného deficitu rozpočtu. Európska komisia Francúzsku povolila posun termínu na splnenie tejto podmienky o dva roky na rok 2015. Výmenou za zásadné zmeny v zákonníku práce, penzijnom systéme a fungovaní sociálneho štátu. A ako je vidno, Francúzom sa do toho moc nechce. Je zrejmé, že v dodržiavaní pravidiel sme si niektorí v Európe rovnejší. Inak Francúzsky rozpočtový deficit bol nakoniec 4,3 % HDP a nie očakávaných 4,1 % HDP.

Venezuelská vláda dostala po sérií dobrých nápadov s devalváciou svojej meny, kapitálových kontrolách, inflácií v krajine, či regulácií cien, ďalší „dobrý“ nápad. Keďže predchádzajúce nápady spôsobili nedostatok tovaru ako napr. mlieka, múky, toaletného papieru, či oleju na varenie, tak zavádzajú preukazy, ktoré budú kontrolovať, koľko si kto kúpi tovaru. Chcú tým zabrániť tomu, aby si niektorí ľudia nekupovali príliš veľa tovaru a nepredávali ho za trhové (vyššie) ceny. Najzaujímavejším na tomto je fakt, že časť obyvateľstva túto politiku podporuje. Nechápe totižto, že za nedostatkom nie sú chamtiví podnikatelia, ale vyššie spomínané „dobré“ politické nápady.

Čína nekupuje len zlato, americké dlhopisy, ale je aktívna i na trhu nehnuteľností v USA. Podľa niektorých analytikov nie sú ďaleko od stavu, kedy sa stanú dominantnými zahraničnými vlastníkmi pôdy a nehnuteľností v USA. Číňania sa aktivizujú hlavne v podhodnotených oblastiach ako je napr. Detroit, či New Jersey. Zároveň je tento trend spojený so získavaním zelených kariet pre pobyt v USA, keďže časť bohatých Číňanov má záujem o vysťahovanie sa z Číny. Zelené karty získavajú na základe imigračného programu, ktorého podmienkou je investovanie 500 tis. USD a vytvorenie min. 10 pracovných miest v USA.

Všetky trhy sú manipulované! Prostredníctvom HFT (high frequency trading / vysoko frekvenčné obchodovanie). To aspoň tvrdia niektorí investori v USA. Tieto obvinenia si už získali pozornosť vládnych agentúr, ktoré manipuláciu začali vyšetrovať. HFT funguje na základe veľmi výkonných počítačov, ktoré sú schopné vykonať v priebehu milisekúnd veľké množstvo obchodných transakcií. Aby sme rozumeli, samotná rýchlosť nie je problémom. Problém, na ktorý sa v ostatnej dobe upozorňuje je ten, že niektorí HFT obchodníci, majú výhodnejšie postavenie pred inými obchodníkmi, pričom tieto podmienky boli priamo podporované samotnými prevádzkovateľmi búrz. To vytára situáciu, kedy je pre takéhoto rýchlo frekvenčného obchodníka úplne jedno čo obchoduje; využíva len poskytnutú výhodu prevádzkovateľom burzy a v priebehu milisekúnd dokáže ošklbať druhého. Presne na toto správanie sa zameriava prebiehajúce vyšetrovanie v USA, ktoré hľadá väzby medzi rýchlo frekvenčnými obchodníkmi a hlavnými burzami a snaží sa odhaliť, či boli niektorí obchodníci preferovaní pred inými. Avšak od vyšetrovania k obvineniu a dokázaniu viny je ešte dlhá cesta.

Matúš Pošvanc

Separatizmus vládne Európe

Deflácia je v eurozóne vážnym problémom. Uvedomujú si to i najvyšší predstavitelia ECB, ktorí samozrejme pripravujú relevantnú ofenzívu v podobe, či už negatívnych úrokových mier alebo priamych nákupov vládneho či korporátneho dlhu. Dokonca šéf Bundesbanky Jens Weidmann nebol tento krát až taký prísny, ako sme u neho zvyknutý. Dokonca vyhlásil, že tieto netradičné opatrenia si zaslúžia aspoň diskusiu o ich efektivite a o potenciálnych nákladoch ich uplatnenia a vedľajších efektoch. On sám preferuje skôr použitie negatívnych úrokových mier, ako priame nákupy dlhu. Tieto slová budú znamenať pravdepodobne veľký posun v politike ECB v budúcnosti.

Ukrajina bude nakoniec potrebovať pomoc vo výške 27 mld. USD, z čoho 14 – 18 zabezpečí MMF a ostatok poskytne USA a EU. Dohoda o pomoci, ako to už býva u MMF, je podmienená realizáciou prísnych podmienok. Ale kto vie ako to dopadne. Trojka si nevie pomôcť ani v Grécku, nie to už na Ukrajine, ktorá môže zároveň vydierať svojich nových partnerov ruskou kartou. Avšak nateraz sa všetci tvárme, že pomoc bude splatená a že Ukrajina naozaj prijme reformné opatrenia.

Separatisti sú v Európe čoraz populárnejší. Jedným z príkladov bolo referendum o odtrhnutí Benátska od Talianska, kde viac ako 80 % voličov vyjadrilo svoj názor za odtrhnutie sa. Ďalším v poradí má byť referendum na Sardínii, ktorá sa chce rovnako odtrhnúť, pretože nedôveruje talianskemu politickému systému. Dokonca tam niektorí aktivisti navrhujú predaj ostrova Švajčiarsku. Referendum nebude mať síce žiadnu výpovednú lehotu, ale aj ak by malo, Taliansko by sa iste nechalo inšpirovať rozhodnutím španielskeho ústavného súdu, ktorý vyhlásil plánované referendum o odtrhnutí sa Katalánska rovno za protiústavné. Veď prečo aj nie.

Z Číny prichádza čoraz viac informácií o problémoch so získavaním úverov. Banky sa správajú čoraz opatrnejšie a neposkytujú úvery hocakému podniku. Niektoré spoločnosti tak môžu získať úver s úrokom vyšším ako 10 % ročne a získanie úverov tak začína byť náročné a drahé. Je to spôsobené tým, že banky sú si vedomé faktu, že predstavitelia lokálnych vlád a centrálnej vlády nebudú zachraňovať každého. Dokonca predstavitelia vlády hovoria o tom, že bude nevyhnutné niektoré podnikateľské projekty nechať skrachovať. To vytláča mnohé spoločnosti z klasického úverového trhu na trh tieňového bankovníctva, kde sú úrokové miery ešte vyššie. Situáciu si začínajú uvedomovať aj obyčajní obyvatelia Číny. Svedčí o tom minulotýždňová udalosť, kedy sme boli svedkami „runov“ na dve menšie banky v oblasti Yandong, ktoré boli spôsobené len nepotvrdenými zvesťami o insolventnosti bánk, ktoré sa však rýchlo rozšírili medzi obyvateľstvom. Treba si zároveň uvedomiť, že takéto správanie je v Číne naozaj netradičné vzhľadom na to, že obyvateľstvo je dlhodobo zvyknuté na to, že banky sú pod prísnym dohľadom a garanciou vlády.

Podľa sérií výskumov väčšie finančné inštitúcie lepším spôsobom zhodnocujú peniaze a sú omnoho stabilnejšie voči výkyvom na trhu v porovnaní s menšími bankami a finančnými domami. Prečo je to tak? Aj na to odpovedá výskum. Väčšie banky si užívajú status “too-big-to-fail (príliš veľké na to aby skrachovali) a preto sú na tom lepšie ako iné banky. Inými slovami kto by nechcel takto podnikať, keď je každá chyba zaplatená z daní daňových poplatníkov. A aj keď je faktom, že administratíva prezidenta Obamu chcela zmenšiť veľkosť najväčších bánk, opak sa stal pravdou. 10 najväčších bánk v USA má aktíva v hodnote 9,72 bilióna USD a dokonca prvých päť medzi nimi JPMorgan Chase, Bank of America, Citigroup (ktorá mimochodom neprešla ďalšími stres testami FEDu, ktoré ani nie sú veľmi prísne) a Wells Fargo – vlastní aktíva v hodnote 7,8 bilióna USD. „Úspešnosť“ týchto bánk asi stojí i za rozhodnutím správnej rady JP MOrgan o zvýšení odmeny pre jej riaditeľa Jamieho Dimona, ktorý si prilepší o 20 miliónov USD. Na druhej strane barikády majú však Američania úplne iné problémy. Po prvý krát v histórii spoločnosť Wal-Mart zaradila medzi riziká svojho podnikania aj závislosť svojich tržieb od sociálneho systému „food stamp“. Súvisí to s tým, že je zameraná primárne na chudobnejšiu časť obyvateľstva. Avšak zároveň to svedčí o veľmi nepriaznivej sociálnej situácií medzi americkým obyvateľstvom. USA už nie sú jednoducho tou slobodnou a bohatou krajinou ako pred desiatimi rokmi.

Matúš Pošvanc