Archív značiek: Japonsko

FED znížil nákupy dlhopisov

EU prišla o najvyšší rating. V piatok trojáčkový rating znížila agentúra Standard & Poors na AA-. Hlavnými dôvodmi boli znížená bonita členov únie, poľavenie v kohézií, zníženie ratingov členov v priebehu roka a problémy pri zostavovaní rozpočtu EU, či úvah o vystúpení Veľkej Británie. Rozhodnutie prišlo potom, čo agentúra minulý mesiac znížila rating Holandska. Rozhodnutie ale nikoho nezaujíma. Prezident Hollande vyhlásil, že pokles ratingu nič nemení a protestovali samozrejme aj ostatní politici. Pravdou je, že zníženie ratingu si investori moc nevšímajú. Štatistika ukazuje, že až 50 % upozornení tejto agentúry investori ignorujú a pri agentúre Moody´s je to až 56 %.

Španielsky bankový sektor je vraj v poriadku. Až na pár maličkostí si to myslí ECB a komisia. Jediné, čo nejako nesedí je, že sa stále zvyšuje podiel nesplácaných úverov v krajine, ktorý vzrástol na svoje nové maximum 13 %. Zároveň je v krajine 26 % nezamestnanosť, viac ako 50 % nezamestnaných mladých a ceny nehnuteľností sa nie a nie odlepiť od dna. Inak je úplne všetko vyriešené a dokonca má krajina začiatkom roka opustiť záchranný val, z ktorého sa jej zatiaľ ušlo 41 mld. euro.

Potom, čo zástupca Nemecka Joerg Asmusen odstúpil z funkcie člena výkonnej rady ECB, pretože prijal ponuku stať sa ministrom práce v novej nemeckej vláde, bola na post nominovaná Sabine Lautenschlaeger. Vyzerá to, že si Nemecko chce naďalej zachovať silný a varovný hlas vo výkonnej rade banky. Lautenschlaeger je totižto zástanca oddelenia monetárnej politiky a kontroly bánk prostredníctvom ECB a zároveň zástanca toho, aby vládne dlhopisy členov eurozóny neboli automaticky považované, ako bez rizikové investície na bilanciách bánk.

Tieňové bankovníctvo v rozvíjajúcich sa krajinách začína robiť vrásky na čele aj predstaviteľom Európy. Naposledy sa k téme vyjadril guvernér Bank of Englad, ktorý varoval pre tieňovým bankovníctvom v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Nešpecifikoval síce, o ktorej krajine hovorí, avšak nie je ťažké domyslieť si, že hovoril o Číne. V Číne po roku 2008 vzrástla výška úverov zo 125 % na 200 % HDP, pričom veľká časť úverov je poskytovaných práve nebankovými subjektmi. Prvé náznaky prasknutia tejto pyramídovej hry prišli v júni tohto roku, kedy sa krátkodobé úrokové miery na medzibankovom trhu v Číne vyšplhali nad 10 % a vyžiadali si silný zásah zo strany centrálnej banky. Tento týždeň úrokové miery vzrástli na 8,2 %, čo opätovne indikuje výrazný stres vo finančnom sektore krajiny, na čo centrálna banka reagovala dodaním likvidity na trh vo výške 50 mld. USD a stiahla sadzbu k 7 %- tám.

Japonský rozpočet na rok 2014 bude rekordných 96 biliónov jenov (930 mld. USD), čo tvorí 20 % celej ekonomiky. Vzhľadom na to, že Japonská centrálna banka bojuje v krajine s defláciou nákupom vládnych dlhopisov, je výška rozpočtu dôležitá. Čím vyšší rozpočet, tým viac priestoru pre centrálnu banku na kúpu štátnych dlhopisov. V budúcom roku má mať Japonsko príjmy na úrovni 50 biliónov jenov a ostatné výdavky má financovať prostredníctvom dlhu, z ktorého veľkú časť nakúpi samozrejme japonská centrálna banka. Uvidíme, do kedy vydrží toto „perpetuum mobile“.

Hlavnou témou v USA bolo rozhodnutie FEDu o znížení nákupov dlhopisov o 10 mld. USD mesačne od začiatku roku 2014 a zachovaní politiky nízkych úrokových mier. Výška účtovnej bilancie FEDu dosiahla v polovici decembra 4,01 bilióna USD. Monetárna komisia FEDu sa zároveň rozhodla ďalej pozorne sledovať vývoj v ekonomike. Pri zlepšujúcom sa stave trhu práce a zároveň udržania dlhodobej plánovanej miery inflácie, zváži ďalšie obmedzenie nákupu dlhopisov. Predpoklad trhu je, že sa tak udeje v nasledujúcich 10 – 12 mesiacoch. Rozhodnutie bolo podľa môjho názoru najviac ovplyvnené minulo týždennou dohodou o rozpočte USA. Faktom ostáva, že oficiálna miera nezamestnanosti rovnako klesla a dokonca sa objavili koncom týždňa i dobré správy o stave ekonomiky USA, ktorá stúpla o 4,1 % oproti predchádzajúcemu odhadu 3,6 %. A nakoniec nezabudnime. Bola to posledná tlačovka Bena Bernankeho vo funkcii prezidenta FEDu. Odchádza v pravej chvíli?

Matúš Pošvanc

Merkelová zaznamenala víťazstvo, ale Nemecko prehralo

Nemecké voľby – vlastne najdôležitejšie európske voľby – skončili víťazstvom Angely Merkelovej. Na strane druhej prehrala reformná politika v Nemecku. Očakáva sa totižto, že Merkelová zostaví vládu s druhou najsilnejšou stranou – nemeckými socialistami. To bude znamenať množstvo kompromisov v oblasti ekonomických, či sociálnych politík, či možný úplný koniec rétoriky úspor a šetrenia. Aj keď je pravda, že sa veľa v Európe nešetrilo, nemecký kompromis k tomu môže výrazne prispieť. Zároveň to bude znamenať, že daňoví poplatníci budú zachraňovať naďalej zadlžené štáty, či ich bankový sektor. Zaujímavosťou volieb bol výsledok len vo februári vzniknutej nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa len tesne nedostala do parlamentu, avšak bola schopná ukradnúť voličov hlavne z radov Merkelovej strany (230 000) a od FDP (330 000).merkel

Tak, či onak silné Nemecko potrebujeme. Hlavne kvôli tomu, že v ostatných krajinách Európy je omnoho väčší chaos. Príkladom je Taliansko, kde každú chvíľu padá vláda. Dôvodom je Berlusconi. Pád vlády však môže mať veľmi neblahé dôsledky na obsluhu talianskeho dlhu. Taliansky premiér je však pokojný a povedal, že „Taliansko je dôveryhodná krajina, ktorá má pod kontrolou, ako svoj rozpočet, tak dlh.“ To mu však nie každý verí. Aj keď je faktom, že Taliansko sľúbilo, že bude pokračovať vo fiškálnej konsolidácií a dokonca údajne pripravuje i reformu trhu práce, aby podporilo tamojších podnikateľov v zamestnávaní ľudí. Ako to však sledujem už dlhšiu dobu, sú to skôr len slová, ako reálne činy.

Údajne bezprecedentné škrtanie verejných zdrojov v roku 2014 ohlásilo Francúzsko. Jediným problém je, že sa jedná len o 15 mld. euro, čo je približne 3,3 % ich ročných výdavkov. Nenazýval by som to preto bezprecedentným, ale malým krôčikom. 80 % úsporných opatrení tvorí zníženie výdavkov v oblasti pôsobnosti ministerstiev obrany, financií a životného prostredia. 20 % tvoria vyššie daňové príjmy. Štát by mal tento rok prerozdeliť 57,1 % HDP a budúci rok by malo toto číslo klesnúť na 56,7 % HDP. Dlh Francúzska je však, a aj ostane, na rekordnej úrovni 95,1 % HDP.

Tak ako sme si už zvykli, zástupcovia takzvanej Troiky nedôverujú Grécku, že bude schopné dosiahnuť primárny prebytok rozpočtu. Ten by mal byť tento rok podľa nich buď žiadny alebo len minimálny. Rovnako si nie sú istí plánovaným primárnym prebytkom rozpočtu budúci rok vo výške 1,5 % HDP. Ale netreba sa obávať. Už budúci rok sa HDP Grécka vraj vyšplhá na 4 %. Jediným problémom ostáva, že to počúvame už 5 rokov.

Finančná kríza spôsobila, že približne každá desiata firma vo Veľkej Británii z celkového počtu približne 2,5 milióna firiem, je tzv. „zombie“ firmou. Zjednodušene čelí nesolventnosti. Počet týchto firiem za ostatných 5 rokov narástol o 108 %. Sú to spoločnosti, ktoré dokážu vyprodukovať dostatok hotovosti len nato, aby dokázali zaplatiť ich dlhy bankám a dodávateľom. Jedná sa pritom o firmy, ktoré zamestnávajú približne 500 000 zamestnancov. A toto je inak jeden z dôvodov prečo Bank of England nemôže zvýšiť základné úrokové miery. Automaticky by to viedlo ku krachu všetkých týchto spoločnosti a k prepúšťaniu a to tak rýchlo, že by sme ani nestihli narátať do tri.

Čínska ekonomika pravdepodobne rastie len na úrovni 4 % ročne. To tvrdí Marc Faber, ktorý vyhlásil, že keď to povedal jednému čínskemu ekonómovi, odpovedal mu, že či náhodou nemyslí pokles o 4 %. Pokles o 4 % je pravdepodobne nezmysel, ale rovnako začína čoraz viac ľudí pochybovať o tom, že Čína rastie na úrovni 7,7 % ročne, pričom plán na ďalší rok má byť 7,5 %.

Je celkom dobré, že na menové vojny neupozorňujeme len v našich článkoch. Upozorňuje na ne i petícia 60 senátorov z USA, ktorí protestujú týmto spôsobom proti japonskej politike znižovania ceny jenu. Jedinou záhadou pre mňa ostáva, že prečo rovnako neprotestujú proti politike americkej centrálnej banky, ktorý prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania robí to isté pre americký dolár. A vyzerá to, že tu máme ďalší krach amerického úradu s názvom Federal Housing Administration, ktorý bude veľmi pravdepodobne potrebovať ku koncu fiškálneho roku v USA približne 943 miliónov USD. Avšak hlavným problémom USA dnes nie je táto agentúrka. Je ním dlhový strop. Minister financií Jacob Lew vyhlásil, že vláda má čas len do 17. októbra, kedy jej ostane na účte zásoba približne 30 mld. USD. Bude to zároveň znamenať, že nebude schopná plniť svoje záväzky. USA majú dlh vo výške 16,7 bilióna USD, ktorý dosiahli v máji tohto roku. Odvtedy používa vláda tzv. „mimoriadne opatrenia“, ktoré súvisia napr. s tým, že neposiela do fondu pre vládnych zamestnancov žiadne peniaze. Ušetrila tým 300 mld. USD. V najbližších týždňoch sa teda môžeme tešiť na súperenie demokratov a republikánov. Potom si však myslím, že dlhový strop zvýšia. Alebo, že by sa znefunkčnila najmocnejšia vláda sveta?

Matúš Pošvanc

Sledujte nás i na FCB.

USA trápi Sýria

Celkom dobrá správa sa týka vývoja nezamestnanosti v eurozóne. Tá oproti minulému mesiacu ostáva nezmenená na úrovni 12,1 %. Krajiny s najvyššou nezamestnanosťou ostávajú Grécko (27,6%)  a Španielsko (26,3%), kde rekordy dosahuje i nezamestnanosť mladých. V Španielsku vzrástla z 55,9 na 56,1 %, v Grécku sa pohybuje na úrovni 62,9% (údaj z mája). Treťou krajinou s najvyššou nezamestnanosťou je Cyprus (17,3%), pričom ešte rok dozadu tu bola nezamestnanosť na úrovni 12,2 %. Krach ich bankového sektora sa už prejavuje.

Francúzsko prednedávnom prekvapilo správou o 0,5 %-nom hospodárskom raste. Francúzska vláda doslova oslavovala. Dokonca hovorí o konci recesie a o úspechu svojej politiky. Spotreba sa mierne zvýšila o 0,4 %. Rovnako i predaj automobilov zaznamenal zvýšenie o 2,1 %. Investície spoločností po prvýkrát neklesli, ale zatiaľ ostávajú negatívne, prešli z -1 % na -0,5 %. Napriek niekoľkým pozitívnym ekonomickým indikátorom, miera nezamestnanosti zatiaľ stále stúpa. Podľa Insee je pravdepodobné, že koncom roka sa nezamestnanosť priblíži k historickému rekordu 10,8 % z rokov 1994 a 1997. Francúzsky prezident, François Hollande však ako inak, prisľúbil zvrátenie krivky nezamestnanosti do konca roka. Bohužiaľ mu však v tomto nedôveruje až 84 % opýtaných Francúzov.

Stále sa nám množia informácie o tom, že Grécko bude na „prekvapenie“ všetkých potrebovať opätovne zachrániť. Tento krát a zatiaľ vo výške 10 mld. euro. A nie je sa čo čudovať. Aj keď Atény dokázali pripraviť prebytkový primárny deficit, zrealizovať odpustenie časti dlhu, ich dlh stále rastie. Prispieva k tomu i fakt, že krajina sa stále nehrnie do privatizácie svojho majetku. Pôvodný plán privatizácie počítal s príjmami 50 mld. euro do roku 2016, avšak dodnes sa zrealizoval len predaj majetku vo výške 5 mld. Trojka núti Atény do privatizácie prostredníctvom zriadenia zahraničnej spoločnosti v Luxembursku, avšak Grécko túto ponuku zatiaľ odmieta. Dlho nebude, vzhľadom na to, že bude potrebovať ďalšie peniaze. Do toho sme sa minulý týždeň v rámci predvolebnej rétoriky dozvedeli z úst Angely Merkelovej, že Grécko nemalo byť nikdy súčasťou eurozóny a že za to môže bývalý kancelár Schröder. Človeka niekedy takéto vyjadrenia mierne zarazia, keďže sme už viac ako 3 roky i z Nemecka presvedčovaný o tom, že Grécko je jednoznačnou súčasťou zóny a tak i ostane. Sám som však zvedavý, či a ako sa zmení rétorika nemeckých politických predstaviteľov hneď po voľbách. Teraz ostávame v mode maľovania lepších zajtrajškov. Teda aspoň tak sa vyjadruje Merkelová v predvolebnej kampani. Dokonca priznala, že „v niektorých oblastiach, v niektorých krajinách nie sme dostatočne dobrý, nie sme konkurencieschopný, aby sa naše produkty vedeli predávať.“  Veď áno. Podnikateľské prostredie v Európe nie je vôbec priaznivé. Je zaťažené vysokými daňami, odvodmi a reguláciami. A svedčí o tom príklad talianskeho podnikateľa, ktorý presunul počas závodnej dovolenky 80 % svojho výrobného závodu do Poľska. Dôvod bol jednoduchý. Ak by to oznámil tamojším odborom, nikdy by sa mu to nepodarilo. Dnes čelí vyhrážkam.

Japonsko bude budúci rok potrebovať na obsluhu svojho dlhu 257 mld. USD. Aspoň to vyplýva zo získaných materiálov, ktoré popisujú fiškálnu situáciu v krajine. Na obsluhu dlhu použijú Japonci opätovne dlh. Plánujú vydať vládne dlhopisy v tejto výške. Otázka znie, čo urobí krajina, ktorá má dlh vo výške 10 biliónov USD, resp. je jej verejný dlh vyšší ako 230 % HDP, resp. výška dlhu je v pomere k jej daňovým príjmom na úrovni 2000%? Obráti sa na svoju centrálnu banku.

Čína oficiálne priznala, že dáta súvisiace s indexom PMI nie sú úplne adekvátne. Táto reakcia prišla potom, čo v júli prestal tamojší štatistický úrad v spolupráci s Čínskou federáciou pre logistiku a nákupy, zverejňovať niektoré detaily súvisiace s indexom. Podľa oficiálnych predstaviteľov štatistického úradu sa tak stalo preto, lebo „nemôžu zaistiť, že sú všetky dáta správne.“us_syria

V USA je dnes hlavnou témou potenciálny zásah v Sýrii. Asi sa už nikdy nedozvieme, kto chemické zbrane použil. Útok je výrazne sledovanou témou a to vzhľadom na fakt, že pri konfliktoch ako je tento, môžu nastať niektoré nepredvídateľné skutočnosti. Či sa už jedná o naprieky zo strany Ruska a Číny, ktoré sú proti zásahu zo strany USA, alebo reakcie Iránu. V regióne je zároveň ropa. Medzi ostatné témy, ktoré sú v USA aktuálne, avšak zakryté vojnovou rétorikou, určite patrí opätovná debata o navýšení dlhového stropu v USA. Ministerstvo financií prijalo tzv. výnimočné opatrenia, čo mu umožňuje, zvyšovať i nezvyšovať dlh zároveň (áno dá sa to, už sme o tom písali). Každopádne debata začne opätovne v septembri, vzhľadom na to, že v polovici októbra sa už nebude dať pokračovať vo výnimočných opatreniach a zároveň hrozí, že krajina nebude schopná plniť niektoré záväzky. Tamojší minister financií už avizoval, že na túto tému nebude prezident vyjednávať. Jednoducho dlhový strop sa musí zvýšiť.

No a na finančnej kríze nezarábajú len bankári, ktorí sú zachraňovaní zo zdrojov daňových poplatníkov. Ale aj ich právnici. Najväčších 6 bánk v USA minulo na právne služby spojené s právnymi spormi týkajúcimi sa zlých investícií už 103 mld. USD od začiatku krízy. Ešteže daňoví poplatníci banky zachránili. Inak by nemali prácu ani právnici.

Matúš Pošvanc

Pozor neprehliadnite !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Neváhajte prihláste sa!

Problém Japonska

Nerozumiete tomu, čo sa deje dnes v Japonsku a prečo má krajina reálny problém?

Ak viete po anglicky – aspoň základne – tak si pozrite vizualizovaný problém Japonska. Za pár minút pochopíte:

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Môžete si staviť. Bude to Španielsko, či Taliansko, ktoré položí euro na kolená?

Výsledok volieb v Taliansku spôsobil mierny chaos. Dokonca aj európski lídri boli úprimne smutní, vzhľadom na pätovú situáciu v krajine. Počas prvých dní sme mohli zaznamenať negatívne reakcie trhov, ktoré boli založené len na preľaknutí sa a zistení, že kráľ je nahý. Ale tak dnešný svet funguje. Inak mne stále nedochádza, ako by silná ľavicová vláda, ku ktorej sa všetci modlili, mohla zachrániť krajinu so 130 % dlhom na HDP, klesajúcim hospodárstvom a rozsiahlymi sociálnymi programami pre starnúcu populáciu. Takže čo sa bude diať ďalej? Taliansko môže reálne spôsobiť problémy. Prečo? Pokojne sa môže stať, že trhy získajú podozrenie (nedajbože založené na nejakej logickej úvahe o reálnom stave trhu s dlhopismi krajín Európy), že ECB nebude schopná zachrániť Taliansko prostredníctvom svojho posledného programu OMT. Ten je totižto založený aj na striktnom nadiktovaní podmienok pomoci tzv. Troikou. Pričom v krajine bez pevnej vlády, by asi nemal kto poslúchať prikázania o šetrení. To však môže podryť relevantnosť celého mechanizmu a spôsobiť problémy v ďalších krajinách. Avšak rovnako je vysoko pravdepodobné, že ECB by prišla s nejakým novým programom, ktorý by trhy upokojil. Takže zatiaľ netreba podliehať panike, teda aspoň nateraz nie.

Francúzska nezamestnanosť dosiahla nový rekord – 3,2 milióna ľudí bez práce. Podobná situácia bola v krajine naposledy v roku 1997. To veru dobrá správa nie je pre tamojšie verejné financie. A pravdepodobne len zhodou náhod sa v ten istý deň, ako boli zverejnené dáta o nezamestnanosti, vyjadril tamojší minister priemyslu, že by sa celkom hodilo slabšie euro. Tvrdil, že ECB si nerobí dobre svoju prácu a drží Euro príliš silné. ECB by sa podľa neho mala „pripraviť na nové menové vojny, ktoré sa stanú novou politikou vlád.“ Len na pripomenutie, vyhlásenie prišlo len dva týždne potom, čo sa ministri financií krajín G20 a ich centrálni bankári, striktne vyjadrili, že žiadne menové vojny nebudú.

Nezamestnanosť v eurozóne dosiahla nový rekord vo výške 11,9 %, keď stúpla o 0,1% oproti minulému mesiacu. Eurostat uviedol, že v zóne je skoro 19 miliónov ľudí bez práce, čo bolo o 201 tisíc viac ako minulý mesiac. Nezamestnanosť medzi mladými je rovnako na najvyšších úrovniach – 24,2% a rekordérmi ako sú kto iný ako Grécko (59,4 %) a Španielsko (55,5 %).

Centrálna banka Japonska bude mať nového guvernéra pána Kurodu, čo znamená, že krajina je definitívne pripravená na vyššie spomínané menové vojny. Od Kurodu sa totižto očakáva, že výrazne uvoľní menovú politiku v krajine a to už na aprílovom stretnutí monetárneho výboru banky. Odchádzajúci guvernér Shirakawa vyslovil posledné varovanie o možnosti vzniku investičných bublín v krajine prostredníctvom štúdie vydanej minulý týždeň centrálnou bankou. Odchádzajúci guvernér sa skôr prikláňal k reforme verejných výdavkov, čo bol asi jeden z dôvodov, prečo odchádza.

Dáta o raste USA boli pod očakávaniami, avšak o niečo lepšie, ako hovorili prvé odhady. HDP USA nakoniec v poslednom kvartáli 2012 rástlo o 0,1 %, pričom len mesiac dozadu sa odhadoval pokles na úrovni 0,1 % vzhľadom na nižšie výdavky na obranu a hurikán Sandy. Mierny nárast stál asi aj za potvrdením voľnej monetárnej politiky prezidentom FEDu. Skutočnou témou v krajine však bolo zavedenie automatického viazania rozpočtových výdavkov vzhľadom na stále nevyriešenú situáciu okolo fiškálneho útesu. Prezident vyhlásil tvz. „príkaz na šetrenie“ pre všetky federálne agentúry v najbližších 7 mesiacoch v celkovej výške 85 mld. USD. „Tieto úspory ohrozia národnú bezpečnosť a priority domácej politiky,“ zaznelo v príkaze. Avšak opätovne sa treba pozerať na situáciu v širšom kontexte. Po prvé jedná sa len o plán. Ten sa má zrealizovať v prípade, že sa nepodarí dohoda o fiškálnom útese. Nedohodnutie sa inak nikto nepredpokladá a aj preto sa zatiaľ daný príkaz neberie v princípe veľmi vážne. Po druhé si treba uvedomiť výšku týchto devastujúcich úspor na celkových výdavkoch federálnej vlády (áno, to malé červené, na obrázku):

4_catastrophic_cut

A nakoniec si treba uvedomiť, že 85 mld. USD je pre USA v porovnaní s jeho zadlžovaním len uštipnutie včely. Americké ministerstvo financií dokáže totižto zvýšiť dlh krajiny o 80 mld. USD behom jedného dňa:

5_one_day_spending

I z tohto vyplýva, že situácia vo verejných financiách krajiny nie je veľmi dobrá. A problém nemá len federálna vláda, ale i štáty a samosprávy. Svedčí o tom napr. situácia v Detroite, ktorý čelí bankrotu a už oznámil stav finančného ohrozenia. Dôvody? Príliš prehnaný predpoklad výšky príjmov, vysoká miera pôžičiek a dlh na úrovni 14,99 mld. USD. A problém s dlhom nie je len na strane verejných financií, ale i súkromného sektora. Typickým príkladom je rastúci dlh na študentských pôžičkách, ktorý už presiahol 1 bilión USD. Študentské pôžičky sa zároveň nie vždy používajú na financovanie štúdia, ale i na drogy, tetovanie, či motocykle, pričom miera nesplácania daných pôžičiek už prekročila mieru nesplácania dlhov na kreditných kartách.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc