Archív značiek: investovanie

Znovuobjavovanie ceny peňazí… Keď už nemôže byť horšie

Už dlhší čas začínam svoje prejavy slovami: „Som najoptimistickejší za posledných tridsať rokov na trhu – už len kvôli tomu, že nemôže byť horšie.“

Je to pravda? A ešte dôležitejšie – ako dosiahneme fundamentálnu zmenu tohto „extend-and-pretend“ trendu (banka predĺži termín splatnosti pôžičky a predstiera že malé a neskoré platby sú lepšie ako žiadne – pozn. prekl.), ktorý prevláda nielen v Európe ale aj vo svete?

História nám hovorí, že jediné reálne zmeny sú dôsledkami vojny, hladomoru, sociálnych nepokojov alebo kolapsu akciových trhov. Nič z toho sa vo veľkej časti sveta nevyskytuje (zatiaľ), ale na druhej strane sme od 2. Svetovej vojny nemali menší rast, horšiu demografiu, alebo vyššiu nezamestnanosť. Tento paradox je potrebné nejako vyriešiť. A hlavne rýchlo, ak sa chceme vyhnúť zničeniu celej generácie mladých Európanov.

Zákonodarcovia predstierajú, že dosiahnutý pokrok a stabilita je výsledkom ich konania, ale z fundamentálneho pohľadu je to len obyčajná ilúzia. Talianske banky dnes vlastnia viac vládnych dlhopisov ako pred bankovou krízou, čo ich systematicky robí viac nechránenými pred ich vlastnou vládou. „Spread“ (rozdiel medzi výnosmi dlhopisov) vládnych dlhopisov medzi Nemeckom a Club Med je pod historickým priemerom, no táto cena je dôsledkom totálneho potlačenia prirodzeného procesu tvorby ceny peňazí.jakobsen

Proces tvorby ceny peňazí je tým krutým kapitalistickým prvkom vo všetkých systémoch. Učebnica ekonómie by ho označila ako modus operandi, ktorým sa kapitál alokuje tam, kde nachádza najvyššiu hraničnú užitočnosť. V praxi by to malo znamenať že trh diktuje cenu peňazí na obdobie dlhšie ako jeden rok, kým na obdobia kratšie ako jeden rok túto úlohu preberajú centrálne banky. Krása tohto systému je v tom, že peniaze sú alokované v aukcii, kde záujemca s najvyššou ponukou dostane „peniaze“ alebo „úver“  za cenu, ktorú považuje za adekvátnu cenu peňazí.

Porovnajte tento trhom riadený model so súčasnou situáciou relatívne nízkych „sovereign spreads“ (rozdiely medzi výnosmi dlhopisov centrálnych bánk) v Európe, spôsobenou sľubom Maria Draghiho urobiť „všetko čo bude treba“ aby bola zaručená stabilita eura. Už zahrozil aktiváciou Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho stabilizačného mechanizmu a použitím celého arzenálu politických nástrojov na zaručenie stability.

Týmto účinne pozastavil proces tvorby ceny štátneho dlhu a peňazí, keďže ECB a lokálne centrálne banky poskytnú neobmedzenú likviditu lokálnym bankám a teda nepriamo ich vláde v akýchkoľvek trhových podmienkach. Táto jednostranná ponuka od ECB a trhu znamená, že neexistuje moc, ktorá by bola schopná ukázniť vládu vyššími sadzbami alebo alokovať úvery všeobecnejšie. Jednoducho sme od seba odpojili trh a cenu peňazí.

Toto prichádza po Draghiho dlhodobejšej refinančnej operácii, lacného financovania bánk s malým alebo žiadnym ručením, alebo najbližšej možnej veci ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu, čo sa ešte nevolá kvantitatívne uvoľňovanie.

Toto je problém, lebo spoločnosti, ktoré potrebujú financovať dlhodobé projekty ako budovanie elektrárne počas šiestich až ôsmich rokov, potrebujú cenu úveru počas celého obdobia budovania. Teraz majú takmer rovnú krivku výnosov od 0 do 30 rokov, čo by bolo fajn, ak by to bolo realistické. Ale problém je že jedného dňa vo „vzdialenej budúcnosti“, keď sa trh znormalizuje, úrokové sadzby sa vrátia do normálnych výšok, čo je zhruba inflácia plus riziková prémia.

V prípade priemyselnej spoločnosti by vhodná kalkulácia úverovej sadzby vyzerala asi takto: inflácia + LIBOR + rozdiel rizík, z čoho by mohlo vyjsť cca 7 percent. Porovnajte toto so sadzbami dostupnými vysoko úveruschopným spoločnostiam. Nestlé bolo nedávno schopné  požičať si so sadzbou 0,75 percenta – najnižšou aká kedy bola. Áno, je to pekné pre Nestlé, ale pamätajte že táto situácia vznikla kvôli prítomnosti centrálnej banky na trhu a nie len vďaka finančnej sile Nestlé.

Zmena z jedného percenta na sedem percent by spoločnostiam spôsobila nepríjemný šok. Vytvorili sme negatívny a nebezpečný kruh v ktorom nie len investori, ale aj spoločnosti závisia na nekonečných nízkych úrokových sadzbách. Vypočítali svoje budúce príjmy a výdavky na základe vládou ovplyvňovaných cien, nie na základe realistických trhových cien.

Najhoršou vecou na tejto situácii je, že dôvodom toho, že veľký hráč ako Nestlé si je schopný požičať za úrok menší ako jedno percento, je nedostatok alternatív pre banky a investorov. Menej úveruschopné malé a stredné podniky, ktoré tvoria niekedy až 80 percent ekonomík mnohých krajín, si nedokážu požičať. Sú považované za príliš riskantné na to, aby im bolo požičané za súčasné „trhové sadzby“ napriek tomu, že práve ony sú kľúčom ku znižovaniu nezamestnanosti a zvyšovaniu produktivity.

Sú ochotné pracovať dlhšie, ťažšie, za menej peňazí a s vysokou toleranciou rizika, len aby prežili. Takže ostávajúcich 20 percent ekonomiky tvorených veľkými, kótovanými spoločnosťami a bankami dostane 95 percent úverov a 99 percent všetkého politického kapitálu. Inými slovami, veľkí hráči dostávajú nereálne nízke úrokové sadzby len preto, že malé a stredné podniky nedostávajú žiadne úvery. Odtiaľto pramení moja viera že veci sa musia čoskoro zlepšiť, lebo už to nemôže byť horšie.

Nikdy v histórii sme neboli v nefunkčnejšom stave z korporátneho, politického a individuálneho hľadiska. Je čas si uvedomiť, že dôvodom, prečo kapitalizmus vyhral v osemdesiatych rokoch vojnu proti komunizmu, bola jeho silná trhová ekonomika založená na prirodzenom procese tvorby cien. Teraz „osvietení“ zákonodarcovia kopírujú všetky znaky plánovanej ekonomiky: centrálne plánovanie a kontrola, žiadna prirodzená tvorba cien, jeden poskytovateľ úverov a peňazí a z toho vyplývajúce potláčanie malých a stredných podnikov a nakoniec aj jednotlivcov.

História nám ponúka pádnu lekciu. FED sa naposledy uchýlil ku značnému kvantitatívnemu uvoľňovaniu v štyridsiatych rokoch. No pomalý rast a klesajúca inflácia sa zvrátili až keď FED prestal intervenovať kvôli ťažkej recesii, ktorá vznikla v dôsledku politických omylov a príliš dlhého kvantitatívneho uvoľňovania.

V roku 2014 by reálna recesia v Nemecku a USA mohla znovu naštartovať prirodzený mechanizmus tvorby peňazí, čo by nám pomohlo v liečení hlbokých rán po rokoch chýb zákonodarcov. Byť na dne je z určitého pohľadu dobré. Jediná cesta smeruje nahor.

Steen Jakobsen, CIO Saxo Bank

Zdroj: http://www.zerohedge.com/

Preložil Jakub Jablonický

Prebraté z : hayek.sk

Doug Casey o profitovaní z deformovaného trhu

Pozrite si čo si myslí Doug Casey:

Preklad a prepis rozhovoru

Krátko po skončení konferencie pre investorov Orientácia v spolitizovanej ekonomike, ktorú organizovala Casey Research a Sprott, Inc. debatovali Louis James a Doug Casey. Ich snahou bolo ukázať investorom, ako môžu zarobiť na dnešnom zdeformovanom trhu.

Louis James: Sme v Carlsbade, v Kalifornii, s Dougom Caseyom na nedávno skončenej konferencii Orientácia v spolitizovanej ekonomike. Takže Doug, inšpirovala vás konferencia k nejakým novým myšlienkam, prípadne zachytil váš „guru zmysel“ nejaké nové trendy na základe prezentácií, ktoré ste videli?

Doug Casey: Bola to jedna z našich zaujímavejších konferencií. Aj keď, aby som bol úprimný, nepočul som nič, čo by som predtým nevedel, respektíve sa nad tým nezamýšlal. Snáď len mapy pokreslené šípkami mi pripomenuli učebnice zo strednej školy, ktoré ukazovali vlny Gótov napádajúcich Európu jednou cestou a Hunov napádajúcich inou cestou. Tieto pohyby prebiehajú už tisíce rokov, a budú pokračovať aj naďalej. A farby na mape sa budú naďalej roztekať.

L: To bola prezentácia Thomasa Barnetta, ktorá zaujala aj mňa. Ale je zvláštne, že poukazujete práve na ňu. Na jednej strane kládol veľký dôraz na demografiu – viem, že toto hľadisko je dôležité aj pre vás a hneď som vedel, že sa Vám jeho prezentácia bude pozdávať. Na druhej strane predstavil skôr, povedzme, špecifické výhľady na desaťročia dopredu. Zaujímalo by ma, nakoľko možno dôverovať týmto odhadom.

Doug: Nuž, v jeho prezentácii boli dve veci, ktoré boli celkom zaujímavé, ale nesprávne. Vôbec nebral do úvahy ekonomiku. Napríklad keď hovoril o zotrvaní americkej vojenskej moci, ktorej je veľkým fanúšikom. Zaujímalo by ma, či si to myslel pred 25 rokmi aj o sovietskej vojenskej sile. USA totiž ekonomicky čelí neprekonateľnému múru rovnako ako Sovietsky zväz v minulosti. Všetky tieto F-22ky, B-2ky, skupiny lietadlových lodí a tak ďalej, si jednoducho nemôže USA dovoliť. Vôbec nespomenul skutočnosť, že USA dosahuje deficit 1.5 bilióna dolárov ročne – aj keď berieme do úvahy len cash účtovníctvo a zabudneme na akruálne účtovníctvo, podľa ktorého sme na tom oveľa horšie. A deficit stále rastie. Momentálne neexistuje spôsob, akým sekeru znížiť, pretože Američania sa nechystajú znížiť výdavky na armádu. V skutočnosti chcú na ňu míňať ešte viac .

Američania milujú svoju armádu. Zdá sa byť jedinou časťou vlády, ktorá sa aspoň tvári, že je schopná a úprimná. Samozrejme, nie je to o kompetencii – skôr sa to dá prirovnať k ťažko ozbrojenej pošte. A či sú úprimní? No, možno priemerný vojak áno, ale akonáhle sa dostanete na úroveň strážmajstra dodávok, tak je úrimnosť menšia. A na úrovni Pentagonu už nie je žiadna.

Takže v tomto sa zmýlil úplne. Ďalším jeho omylom je predpoklad, že by sa mohli zachovať národné štáty. Poukázal však aj na to – čo tvrdím aj ja – že v Afrike a v Ázii, a určite na Blízkom východe, sú štáty oddelené len ľubovoľnými čiarami na mapách. Vznikali v európskych zasadacích miestnostiach a rozbijú sa.

L: Áno i ja som to zachytil. Spomenul som si pri tom na náš rozhovor o Afrike, kde ukazoval, ako hranice na mape nezodpovedajú etnickým hraniciam, a tak ďalej.

Doug: No, ukradol to odo mňa, alebo z krádeže obviní on mňa? [smiech] Neviem, ale je to jednoducho fakt. Uniklo mu však, že koncept národného štátu ako celku skutočne zanikne. Nemá totiž žiadny zmysel.

L: Je ešte niečo, na čo by ste chceli poukázať? Kto vás naozaj ohromil svojou prednáškou?

Doug: Nenapadá mi nikto, s kým by som nesúhlasil. Vás napadne niekto, kto hovoril naozaj nesprávne…

L: Ja by som nepovedal nesprávne.

Doug: – tak teda kto hovoril pod vplyvom toho, že strávil predsa len trochu veľa času okolo Washingtonu.

L: Karl Denninger prezentuje iný pohľad na veci. Myslím, že jeho názor bol veľmi zaujímavý. Zameral sa na problémy, ktoré považujeme aj my za problémy, ale jeho pohľad na ne bol celkom odlišný – viac stredoprúdový než náš.

Doug: Čo tým myslíte?

L: Jeho dôraz na výdavky na zdravotníctvo a na to, ako privádzajú krajinu do bankrotu. A na situáciu okolo nehnuteľností, ktorá ešte nebola vyjasnená. Súhlasil by som s obomi pripomienkami. Skôr než na typické konštatovanie, že sa tieto veci dejú, by som sa však viac sústredil na podstatu veci. Napríklad na to, že vláda využíva tlačiarenský lis a na to, že Fed spôsobil realitnú bublinu.

Doug: To je pravda. Nerád robím prehnané uzávery, ale takmer všetky problémy, ktoré máme v spoločnosti, sú spôsobené vládou. V prípade výdavkov na zdravotníctvo, sa mi zdá byť úplne jasné, že nebyť zásahov vlády, zdravotníctvo by fungovalo na technologickom princípe a výdavky by sa znižovali.

L: Platil by Moorov zákon.

Doug: Áno.

L: A on by s tým súhlasil. Hovorí, že práve vláda bráni tomu, aby sa tak dialo.

Doug: Poukázal na to, že v roku 1986 sa presadila EMTALA (The Emergency Medical Treatment and Active Labor Act), a vláda uzákonila pravidlo, že keď kohokoľvek kdekoľvek naložia do sanitky, musia ho previezť do najbližšej nemocnice a ošetriť. Bez ohľadu na náklady alebo dôsledky. To je druh bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa odráža vo verejných výdavkoch. Spomínam si, keď som v 70-tych rokoch musel navštíviť pohotovosť. Mal som nehodu pri skoku s padákom … Nestalo sa to, čo pri skoku s padákom máva zvyčajne vážnejšie dôsledky, ale zranil som sa.

L: Ste tu, takže to asi nebola obvyklá nehoda pri skoku s padákom.

Doug: Nie [zasmeje sa] Ale išiel som na pohotovosť mimo Washingtonu a bol som tam jediný človek. Keď to urobíte dnes, čakáte osem hodín a musíte sa predierať cez ľudí. To je výsledkom  tohto zákona. Väčšina ľudí si to neuvedomuje. Myslia si, že to tak jednoducho má byť.

L: Takže Doug Casey nám hovorí, že problém je vláda. Veľké prekvapenie. Ale je dobré počuť, že aj iní ľudia to vnímajú. A teraz je tu otázka: ako sa z toho dostať? Témou konferencie bolo „Orientácia v spolitizovanej ekonomike.“ Ako máme prežiť? Ako investovať?

Doug: Na najbližšiu konferenciu pripravím novú prednášku. Vzhľadom k tomu, že sa amatérsky zaoberám starovekom vo všeobecnosti a predovšetkým Rímskou ríšou, položím otázku: nakoľko je Rím ako USA? Nachádzame sa v situácii podobnej ako Rím v čase pádu?

L: Ako blízko sme k časom Nera?

Doug: [smiech] Myslím, že už sme za ním. Nemyslím si, že nejaký Američan je naozaj nadšený z nadchádzajúcich volieb. Ako môžete nadšene podporovať Obamu, alebo Romneyho? Obaja sú len prázdnymi oblekmi bez obsahu. Je to trápne, ale celkom sa podobáme Rimanom. Boli šťastní, keď zomrel Tiberius. Mysleli, že už to nemôže byť horšie, ale potom dostali Caligulu. A viac, či menej, to s nimi išlo ďalej z kopca. Bolo tám ešte niekoľko vzostupov, ale to je presne to, kde sme dnes. Obávam sa, že je už len otázka, akým spôsobom padneme.

L: Dobre, tak ešte raz, uvedomujúc si, že žijeme v spolitizovanej ekonomike, nie vo voľnom trhu: akým spôsobom sa zorientovať, ako sa jednotlivec môže udržať nad hladinou?

Doug: Ja to vidím tak, že človek musí využiť skutočnosť, že ekonomika je spolitizovaná. Je to veľmi zlá vec mať spolitizovanú ekonomiku, pretože ničí kapitál. To všeobecne znižuje životnú úroveň. Je to hrozná vec. Ale vždy sa na to musíte pozrieť z tej lepšej stránky. Už samotná skutočnosť, že vláda chce zdeformovať a zle rozdeľovať kapitál, ponúka možnosti. Nie je čas na investície, pretože investor je niekto, kto narába s kapitálom s cieľom zveľadiť ho, zvýšiť aj verejné bohatstvo. O tom je investovanie. Špekulácie sú naopak o inom. Je to veľmi odlišné; špekulácia zarába na politických deformáciach trhu.

Jednou z deformácií, ktorá je aktuálna – aj keď je trochu zložitejšie na nej zarábať – je dlhopisovová bublina. Fed najprv vytvoril akciovú bublinu v neskorých 90-tych rokoch, tá praskla v roku 2000. Potom nafúkli realitnú bublinu, ktorá ešte stále úplne nespľasla. Myslím, že aj akciový trh, aj trh s nehnuteľnosťami sú stále nadhodnotené, aj keď veľmi klesli. Ale najväčšia bublina zo všetkých, a najnebezpečnejšia, je aktuálne dlhopisovová bublina.

Úrokové sadzby sa dostali v podstate na nulové úrovne – v niektorých európskych krajinách dokonca na negatívne úrovne, čo je priam neuveriteľné. Každý deň sa učím niečo nové. Myslel som, že negatívne úrokové sadzby boli takmer nemožné, ale v posledných mesiacoch som sa naučil opak. To obrovským spôsobom narúša spôsob, akým ľudia reagujú. A samozrejme, deformácie úrokových sadzieb sa najviac týkajú dlhopisového trhu, ktorý sa na istom mieste zrúti. Čas na nákup dlhopisov bol na začiatku 80. rokov, kedy boli úročené na úrovni 12, dokonca až 15%. Teraz sú ohodnotené na 0%, a každý ich kupuje. To je neuveriteľné.

L: Ale to je naozaj znamením strachu, ktorý vedie k ďalšej bubline, pravdepodobne k zlatej. Alebo ako?

Doug: Ja by som povedal, že určite. Na základe všetkých hlúpych vecí, ktoré robí vláda, budú vznikať ďalšie bubliny. Podľa mňa medzi nimi bude aj zlato a striebro, pretože sú to jediné finančné aktíva – a to je to, čo oni sú. Finančné aktíva, ktoré nie sú odkázané zároveň na zodpovednosť niekoho iného.

To absolútne neplatí pri dlhopisoch. Tie sú trojnásobnou hrozbou pre vaše blaho. Prvá je úroková hrozba. Úrokové sadzby môžu už len rásť, pretože sú na nule. Ďalej je tu risk, že investícia sa nevráti. Budú dlžníci schopní vrátiť či už doláre, eurá, alebo jeny, ktoré kryjú tieto dlhopisy? A je tu aj menové riziko. Budú doláre alebo eurá alebo čokoľvek iné, mať svoju hodnotu, aj keď sa k vám vrátia naspäť? Neviem prečo všetci nakupujú dlhopisy. Inštitúcie, bežní ľudia – snažia sa dosiahnuť zisk 2%, pričom inflácia pravdepodobne dosiahne 5 až 6%. Kto vie, čo je za tým – USA sa začína podobať Argentíne, kde tieto čísla maskujú a nepriznávajú realitu.

L: To sú v zásade príklady špekulácií. Špekulanti zvažujú ťahy Bena Bernankeho. Ich cieľom je zistiť najbližšie kroky. Špekulant sa pýta: „Kam sa presunú peniaze v dôsledku vládnej hlúposti?“, a na tom mieste stojí s veľkými sieťami.

Doug: To je pravda, a ja ukazujem na drahé kovy. Musím tiež spomenúť zásoby zlata a striebra. Veľkú perspektívu momentálne nevidím v základných kovov, pretože ekonomike sa nedarí, a to nepomáha ani im. Dnes by som sa napríklad ani nedotkol železnej rudy. Ale akcie zlata a striebora sú iná vec. A sú vlastne celkom lacné. Je veľmi ťažké nájsť výpredaje pri investovaní v dnešnom svete. Všetko je nafúknuté, ale akcie zlata a striebra podľa mňa poskakujú po dne.

L: Pre múdreho by to malo stačiť. Veľmi pekne vám ďakujem, Doug.

Zdroj: www.caseyresearch.com/cdd/doug-casey-profiting-government-stupidity

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval: Miroslav Pejko

Interview s expertom na HFT obchodovanie

Tento rozhovor poslúži ako skvelý základ pre všetkých, ktorí hľadajú nezaujatý úvod do niečoho, čo je obvykle hmlistá a komplikovaná téma. Apelujeme na všetkých, ktorí sa aspoň vzdialene zaujímajú o štruktúru trhu a budúcnosť obchodovania, aby si prečítal nasledovné postrehy.

Vysokofrekvenčné obchodovanie (High frequency trading – HFT), pri ktorom počítače vykonávajú transakcie tisíce krát za sekundu s nepredstaviteľnou rýchlosťou, dnes tvorí 60% všetkých obchodov na amerických burzách. Ako táto prenikavá zmena trhu ovplyvňuje malých investorov? Existujú dve veľmi odlišné odpovede na túto otázku. Zástancovia tvrdia, že HFT obchodníci sú čisto pozitívnou trhovou silou, pretože poskytujú likviditu a znižujú rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou finančného inštrumentu. Tvrdia, že vysokofrekvenčné obchodovanie je zriedkavo, ak vôbec, používané na trestné účely a regulátory to zaručujú.

Na druhej strane, odporcovia tvrdia, že HFT obchodovanie pravidelne manipuluje neznalých investorov a celkovo destabilizuje trhy. Tvrdia, že vysokofrekvenčné obchodovanie je čisto negatívna trhová sila a mala by byť držaná na krátkej uzde.

Odpoveď určite leží niekde uprostred. Ale ktoré tvrdenie je bližšie k pravde? Aby sme to zistili, porozprávali sme sa s Garrettom, expertom na trhové systémy a HFT obchodovanie. Garrett je osoba, ktorá na vlastnej koži zažila problémy, ktoré vysokofrekvenčné obchodovanie môže spôsobiť a zaraďuje sa do tábora odporcov voči HFT, z dôvodov spomenutých v nasledujúcom rozhovore. Garrett nám poskytol excelentné nahliadnutie na to, ako HFT obchodníci profitujú, ako aj rady ako sa uistiť, že neprofitujú na váš účet.

Považujeme toto interview za nesmierne poučné a dúfame že aj vy. Obsahuje druh vnútornej inteligencie, ktorá oddeľuje informovaných od neinformovaných a umožňuje nám, ako jednotlivým investorom, adaptovať sa na meniace sa trhy.

The Casey Report: Ahoj Garrett ďakujem, že si si našiel čas na rozhovor s nami. Na začiatok, mohol by si nám povedať svoj príbeh a vysvetliť, ako si sa dostal k HFT obchodovaniu a výskumu obchodovania v reálnom čase?

GARRETT: Samozrejme. Pracoval som pre asset mangement  firmu ako asistent manažéra portfólia. Používali sme tradičnú, fundamentálnu analýzu na kalkuláciu cien spoločností. Zo začiatkom krachu v júli 2011 sa zdalo, že naša stratégia už viac nefunguje. Stratili sme veľa peňazí našich klientov- takmer 40%. Bolo to brutálne.

Počas toho istého obdobia som si začal všímať divné pohyby cien, pohyby ktoré som nikdy predtým nevidel. Ceny by sa ostro pohybovali v množstvách a smeroch, ktoré nedávali zmysel. Keď som začal „kopať“ hlbšie, uvedomil som si, že pohyby boli príliš rýchle a príliš rovnomerné na to, aby boli spôsobené ľuďmi. Spôsobovali ich počítače.

Moji šéfovia im nerozumeli, a ani nechceli. Nemohol som prezentovať svoje obavy kvôli staromódnej firemnej kultúre. Ale odmietať priznať novú reality – že počítače čoraz viac poháňali trh – ponechávalo moju firmu v nesmiernej konkurenčnej nevýhode. V podstate, trh sa menil a my sme sa neadaptovali.

Začal som sám študovať vysokofrekvenčné obchodovanie. Začal som sledovať pár profesionálov, ktorí spúšťali alarmy a snažili sa upozorniť investorov na to, že hra sa zmenila. Moje obľúbené zdroje boli, a stále sú, Themis TradingNanex.

Nakoniec som zúžil svoje zameranie na štúdium trhovej mikro-štruktúry, ktorá je v podstate o tom, čo sa stane s objednávkou potom, čo kliknite na tlačidlo  „nákup“ alebo „predaj“ na vašej maklérskej platforme. To je, kde je tá všetka činnosť a kde môžete presne vidieť, čo robí vysokofrekvenčné obchodovanie.

Prišiel som k záveru, že kvôli vysokofrekvenčnému obchodovaniu sú naše trhy zlomené a fragmentované. Odišiel som od môjho pôvodného zamestnávateľa v polovici decembra, zobral svoje peniaze a začal prevádzkovať svoj vlastný „obchod“, založený na tomto predpoklade. Moja stratégia používa softvér na využitie dislokácií spôsobených HFT obchodovaním.

The Casey Report: Čo ťa prinútilo zamýšľať sa, že práve HFT obchodovanie bolo za tými zvláštnymi cenovými pohybmi, ktoré si videl?

GARRETT: Po prvé, pohyb nepripomínal nič, čo som videl doposiaľ videl v minulosti. Nesúhlasilo to s ľudským správaním. Bolo to príliš rýchle, príliš konzistentné.

Na mojej obrazovke sa náhodne vyskytovali anomálie. Určitá akcia spadla 10% za sekundu, potom stúpla opäť nahor sekundu neskôr. Spýtal som sa kolegov čo to boli za pohyby a odkiaľ pochádzajú, ale nikto z nich nemal odpoveď. Ani najkrátkodobejšie tabuľky, v ktorých každý dátový bod reprezentuje jednu sekundu a dáta sú nesmierne zrnité (aspoň tak som si myslel) nepriniesli žiadne odpovede.

Nakoniec, prostredníctvom môjho vlastného výskumu, som si uvedomil, že vo vnútri týchto jednosekundových dátových bodov sa deje niečo viac, niečo, čo neuvidíte na štandardnej tabuľke. To je presne miesto, kde operuje HFT obchodovanie. V milisekundách.

Príklad obchodovania HFT algoritmov počas 27 sekúnd:

Zdroj: http://www.nanex.net/aqck2/3522/20120801.eEXC.09.46.06.325_25ms.0.gif

The Casey Report: Takže si spravil kariéru využívaním dislokácií spôsobených HFT obchodovaním. Čo je tvojou odpoveďou na otázku, na ktorú si teraz asi každý pomyslí: ovplyvňuje HFT obchodovanie priemerného malého investora?

GARRETT: Jednoznačne, aj keď dopad záleží na základe toho, aký si investor. Ak si krátkodobý obchodník, niekto, kto robí veľa obchodov za mesiac, vplyvy sú obrovské.

Myslím, že najlepší spôsob ako pochopiť vplyv HFT obchodovania na teba, je pochopiť výhody, ktoré má vysokofrekvenčné obchodovanie nad tebou. Existujú 3 hlavné výhody.

Po prvé, vysokofrekvenční obchodníci majú lepší prístup na trh. Majú to, čo my voláme priamy vstup. To znamená, že nemusia ísť za maklérom, aby vykonali svoje obchody. Ak napríklad zaregistrujete objednávku so Scottrade, Scottrade si vyberie, na ktorú burzu ide objednávka a vykonajú objednávku tam, kde je im to najlepšie. Kúpia to za najlepšiu cenu akú môžu a potom ti to predajú.

Vysokofrekvenční obchodníci, na druhej strane, si môžu vybrať burzu, na ktorej chcú obchodovať. Môžu sa pozrieť na všetky ceny za určitý cenný papier na všetkých burzách a spraviť ich vlastné rozhodnutie, namiesto toho aby mali makléra, ktorý to spraví za nich.

Po druhé, vysokofrekvenční obchodníci majú rýchlostnú prevahu nad inými investormi. Je to spôsobené hneď niekoľkými faktormi: umiestňovaním serverov hneď vedľa serverov búrz, používaním veľmi sofistikovaného vybavenia a jednoducho na základe programovania počítača, aby sa správal podľa vopred nastavených inštrukcií, omnoho rýchlejšie, ako by kedy mohol človek.

Po tretie, najlepší vysokofrekvenční obchodníci majú bezchybnú znalosť trhovej mikro-štruktúry: čo sa stane potom ako odovzdáme objednávku nášmu maklérovi? Kam ide naša objednávka, ako je vykonaná, ako sú objednávky prioritizované? Vysokofrekvenční obchodníci sú na toto experti. No veľmi málo malých investorov má vôbec základné vedomosti ohľadom týchto základov.

The Casey Report: Znie to, akoby bol priemerný investor seriózne predstihnutý. Ale ako je to s malým investorom s dlhším časovým horizontom ktorý spraví iba 1-2 obchody za mesiac? Potrebuje sa zaoberať s vysokofrekvenčným obchodovaním?

GARRETT: Vysokofrekvenčné obchodovanie ovplyvňuje všetkých investorov do určitej miery, pretože cenné papiere sa dnes oceňujú inak ako v minulosti. Trh pozostával prevažne z investorov, ktorí analyzovali cash flow a súvahy, pokúšajúc sa vykalkulovať skutočnú cenu firmy. Vysokofrekvenční obchodníci, na druhej strane, reagujú len na pohyby cenných papierov. To nie je nevyhnutne zlá vec, ale keďže vysokofrekvenční obchodníci sú zodpovední za dve tretiny obchodovaného množstva, máme zvláštnu situáciu, pri ktorej môžu nastaviť cenu na základe toho, ako vnímajú vnímania iných.

Taktiež, aj dlhodobý investori musia v určitom čase vstúpiť na trh a vystúpiť z ich obchodov a to je presne čas, kde sa je v kontexte HFT pre takýchto investorov najviac rizika. Môžete totižto vstúpiť na trh presne vtedy, keď počítače robia ich trendové pohyby a nechtiac nakúpiť za maximum.

The Casey Report: Čo sú trendové pohyby?

GARRETT: Trendové pohyby nastávajú keď vysokofrekvenčný obchodník posúva cenný papier hore alebo dole pre svoj vlastný výnos. Napríklad počítač môže odovzdať ohromný počet objednávok na predaj, stlačiť cenu cenného papiera nadol niekoľko percent a potom lacno nakúpiť cenný papier naspať.

The Casey Report: To znie ako zjavná manipulácia.

GARRETT: Aj je. A to je, prečo investori musia pochopiť, ako sa brániť. Jeden z najdôležitejších tipov, ktoré vám môžem dať, je nikdy nerealizovať nákup inštrumentu prostredníctvom stop-loss pokynu. Dnes totižto existujú algoritmy, ktoré sú priamo navrhnuté na „vyčuchanie“ týchto stop-strata pokynov a na manipuláciu týchto pokynov proti vám.

Videl som to niekoľkokrát: ceny spadnú 2-4%, vyčistia stop-strata pokyny a potom si vyberú značné zisky. Takže úbohý investor predáva lacno vysokofrekvenčným obchodníkom, zatiaľ čo vysokofrekvenční obchodníci nakupujú za lacno a profitujú, keď sa ceny opäť vyšplhajú nahor.

The Casey Report: Zameriava sa vysokofrekvenčné obchodovanie na menšie a nelikvidné cenné papiere keďže sa ľahšie hýbe ich cenou?

GARRETT: Niekedy, ale nezovšeobecňoval by som to. Často proti intuícií sa vysokofrekvenčné obchodovanie zameriava na najlikvidnejšie cenné papiere.

The Casey Report: Takže akými inými spôsobmi vie vysokofrekvenčné obchodovanie zarobiť peniaze?

GARRETT: Existuje mnoho rozličných stratégií. Niektorí využívajú určité zľavy, ktoré finančné burzy ponúkajú za ochotu byť tvorcom trhu.

Tu by som mal zdôrazniť, že nie všetko vysokofrekvenčné obchodovanie je zlé. Nie som síce vo všeobecnosti nadšenec HFT obchodovania, ale existuje aj pár dobrých vecí. Tvorcovia trhu zvyšujú likviditu a robia trhy viac efektívnymi. A to je skvelé, takže časť HFT obchodovania sa dá považovať za užitočnú.

Niektorí vysokofrekvenční obchodníci sa snažia prečítať a spracovať informácie rýchlejšie ako všetci ostatní.  Existujú algoritmy navrhnuté čítať nadpisy novín, hľadať kľúčové slová a vykonávať obchody na základe toho, čo čítajú, všetko v sekundách i menej. Nepovedal by som, že je to nevyhnutne trestné správanie, pretože vysokofrekvenčné obchodovanie robí v tomto prípade to, čo ľudia – obchoduje so správami – ale rýchlejšie.

Avšak, môže to spôsobiť problémy. Už nejaký čas dozadu sa objavila v správach chybná zvesť o spoločnosti Boeing, ktorá vraj mala čeliť bankrotu. HFT algoritmy začalo predávať, pretože postrehlo kľúčové slová „bankrot“ a „Boeing“. Táto správa sa nakoniec ukázalo ako chybná.

V takej situácií by sa väčšina ľudských obchodníkov pozastavila a premýšľala, „Počkaj sekundu, nikdy som nepočul ani slovo o tom, že Boeing by mal skrachovať. Čo sa tu deje?“ Ale počítače nemyslia, oni len vykonávajú inštrukcie, ktoré im boli dané a v tomto prípade to spôsobilo krach.

Potom ešte existujú manipulatívne algoritmy, tie ktoré poľujú na iných investorov.

The Casey Report: Môžeš nám dať aj nejaké príklady?

GARRETT: Samozrejme. Veľa HFT obchodníkov robí takmer simultánne obchody na rôznych burzách a profitujú z meškania jednej z búrz. Konkrétny príklad: použime NASDAQ and EDGE burzy a povedzme že cenný papier ABC sa predáva za $1.00.

Vysokofrekvenční obchodníci pošlú niekoľko ponúk ceny na NASDAQ-u a EDGE-u, snžiac sa predať cenný papier ABC za $1.01. Ako náhle je objednávka NASADQ-u prijatá, HFT obchodník môže simultánne zrušiť objednávku na predaj za $1.01 na burze EDGE a vymeniť objednávku na predaj za objednávku na kúpu pri pôvodnej cene $1.00, pretože systém nestihol zachytiť novú cenu $1.01, čím bude čistá pozícia vysokofrekvenčného obchodníka 0.

Toto je umožnené vďaka latencii, čo je žargón pre omeškanie v systéme. Čistý výsledok je, že vysokofrekvenčný obchodník zachytí arbitrážny profit vo výške $0.01.

Pri skalpe takejto malej sumy z mnohých obchodov sa zisky rýchlo naakumulujú.

Druhý prípad: Vysokofrekvenčný obchodník môže modelovať správanie iných obchodníkov. Keď niekto obchoduje cez Scottrade alebo Interactive Brokers, ich objednávka má unikátne číslo, ktoré je k nej pripojené – to isté číslo zakaždým keď klient robí objednávku. Toto číslo je pridané k zvyšku relevantných informácií (čas, cena, atď.) a predávané ako zašifrovaný „enhanced data feed“. HFT obchodník potom môže použiť tieto výsledky z minulosti, aby predvídal obchodníkovo správanie.

The Casey Report: Takže vysokofrekvenční obchodníci sa snažia predpovedať, čo budete robiť predtým než to spravíte? Priznávajú sa makléri k predaju týchto informácií? Môžu sa obchodníci rozhodnúť?

GARRETT: Tieto dáta sú štandardom a sú dostupné pre kohokoľvek, kto ich chce kúpiť. Takže to neznamená, že by HFT obchodníci predávali ilegálne informácie. Ale súbor dát je obrovský a má praktické využitie len pre hráčov s veľmi silnými a mocnými počítačmi, to znamená pre HFT obchodníkov. A áno, väčšina maklérov, s ktorými som sa stretol vám dovolí rozhodnúť sa nezverejniť vaše unikátne číslo pripnuté k vašim informáciám.

Aby som bol to vyjasnil, nehovorím že vysokofrekvenční obchodníci sledujú váš osobný účet a doslova skočia priamo pred vás, predtým než spravíte obchod. Ale dokážu použiť túto informáciu agregátne/v celku, aby modelovali správanie obchodníka. Takže vysokofrekvenční obchodníci majú veľmi dobrú predstavu o tom, kedy obchodníci napr. na účte E*TRADE vstúpia do určitej transakcie.

The Casey Report: Mnohí obhajcovia vysokofrekvenčného obchodovania vyhlasujú, že je to čisto pozitívna sila na trhu, keďže poskytuje tak potrebnú likviditu a zužuje spread medzi nákupnou a predajnou cenou. Sú tieto vyhlásenia pravdivé?

GARRETT: Ako som už predtým povedal, existuje mnoho vysokofrekvenčných obchodníkov ktorí robia množstvo odlišných vecí. Ale z mojej skúsenosti, agregátne, obidve z týchto tvrdení sú nepravdivé. Vysokofrekvenčné obchodovanie znižuje likviditu keď ju najviac potrebujeme a inokedy zase zaplaví systém s nezmyslami.

Ako príklad môže slúžiť to, že počítače pravidelne vyťahujú likviditu tesne pred novými správami. Ropa je vynikajúci príklad. Minule napríklad bol naplánovaný report o statuse na 10:30 a okolo 10:28 -10:29, príkazy na kúpu USO (United States Oil Fund, Exchange Traded Fund, ktorý sa pokúša trekovať ropu) sa vysušili. Toto sa nestáva pri tzv. ľudských obchodníkoch.

Takže každý, kto sa chce dostať z USO predtým ako sa dostanú na svet správy, má smolu, môžu buď prijať zlú cenu, alebo počkať kým sa likvidita nevráti.

Porovnajme to s koncom väčšiny obchodných dní, keď vysokofrekvenční obchodníci uzatvárajú ich pozície; ja si mimochodom vypínam svoju platformu na posledných 10 minút dňa keďže dianie je mätúce a zbytočné. Samozrejme, likvidity je dostatok aj keď vysokofrekvenční obchodníci uzatvárajú svoje pozície, ale dianie je jednoducho nezmyselné. Neexistuje žiadna nová informácia, žiadny objav ceny. Je to jednoducho „skalpovanie ceny“.

Argument s likviditou je len zdôvodnenie. Vysokofrekvenčné obchodovanie poškodzuje likviditu viac ako jej pomáha podľa môjho názoru.

Takisto nesúhlasím s argumentom, že vysokofrekvenčné obchodovanie pomáha zužovať bid-ask spread. Už som videl algoritmy, ktoré kvótujú tak ďaleko od NBBO ako je to len legálne možné.

The Casey Report: Môžeš to ešte vysvetliť?

GARRETT: Pravidlá SEC (Securities and Exchange Commission) hovoria, že obchodník môže kótovať do výšky 8% od úrovne National Best Bid and Offer a je im takisto dovolené odchýliť sa o ďalších 1.5%. Takže obchodníci môžu legálne obchodovať 9.5% nad alebo pod úrovňou National Best Bid and Offer.

Ale, dnes existujú algoritmy, ktoré skúšajú trh. Začnú s podaním objednávky blízko k hranici NBBO a potom postupujú k okrajom. Tieto objednávky trvajú len milisekundy – nemajú v úmysle byť vykonané, majú len za úlohu „vyňuchať“ objednávky iných obchodníkov. Takže algoritmy sa predierajú svojou cestou, snažiac sa dostať k cene ďalej od NBBO and tak k cene pre nich výhodnejšej.

To nie je recept na úzky spread. Spread môže vyzerať úzko na vašej obrazovke, ale keď naozaj idete vyplniť objednávku nedostanete ju, pretože objednávka už bola stiahnutá.

Je to ako s umierajúcom hviezdou. Keď umiera hviezda, stále vidíme jej svetlo na Zemi pretože svetlo stále cestuje na zem. Keď vysokofrekvenčné obchodovanie zruší objednávku, váš neporovnateľne pomalší počítač stále vidí objednávku. Potom sa ju snažíte vyplniť a zjaví sa akurát „Prepáčte, tá objednávka už viac neexistuje.“

The Casey Report: Takže sú údaje na Google Finance alebo Yahoo Finance spoľahlivé?

GARRETT: Sú dosť spoľahlivé na vytvorenie širšieho obrazu, ale určite by som na nich neobchodoval.

The Casey Report: Ktoré trhy sú najmenej ovplyvnené vysokofrekvenčným obchodovaním?

GARRETT: Na toto nepoznám odpoveď. HFT obchodovanie vidíme dnes vo všetkých akciách, ale to len preto, lebo obchodujem s akciami. Ale prevažujú aj vo futures a Forex (termínovaných a devízových obchodoch).

Čo sa týka akcií, vysokofrekvenčné obchodovanie sa prevažne sústreďuje na Exchange Traded Funds (ETF). Manipulácia je podstatne menšia pri jednotlivých akciách.

The Casey Report: Dobre vedieť. Aké dlhodobé následky vidíš ako výsledok vysokofrekvenčného obchodovania.

GARRET: Myslím, že najväčší problém je podkopávanie dôvery. Trhy sa stávajú tak ťažkými na pochopenie a existuje toľko predátorov, že ľudia sa stiahnu peniaze z trhov a uložia si ich niekde inde.

Keď si investori začnú uvedomovať, že a) nevedia dosť o trhu a že b) nábehová krivka toho, že sa v trhu vyznáte, je tak strmá, že je dokonca nezvládnuteľná pre niekoho s prácou na plný úväzok, začnú brať svoje peniaze niekde inde. Prečo neinvestovať namiesto burzy cenných papierov radšej do ledngingclub.com? Tak aspoň môžu investovať peniaze do niekoho z ich komunity a zároveň vidieť, čo sa deje s ich kapitálom. Nehovoriac o tom, že im to pravdepodobne prinesie lepší zisk.

Toto je možno trochu mimo tému, ale dark pools sú ďalším príkladom pochybných trhových praktík. Dark pools sú dohody medzi veľkými inštitúciami o obchodovaní blokov akcií medzi sebou (sú to finančné transakcie vykonané bez transparentnosti pred uzatvorením obchodu, inak označované ako nezverejnené obchody). Problém je, že tieto obchody môžu byť videné iba zúčastnenými. Vy a ja ich nemôžeme vidieť. Vyskytujú sa mimo trh.

Themis Trading vypracovali bielu knihu nazvanú Fantóm Index a zistili, že iba 30% všetkých obchodovaných aktív sa obchoduje na viditeľných burzách. Premýšľajte o tom. To znamená, že indexy ako Dow a S&P 500 sa kalkulujú iba s 30% aktuálneho objemu. Väčšina obchodov – 70%- sa odohráva potme a nie je zohľadnená v indexoch.

Je to trošku bizarné ak sa ma pýtate. Nerozumiem, prečo je to povolené. Ale je to ďalší príklad oslabovania trhovej dôvery. Nebude jednoduché ju znova nadobudnúť.

The Casey Report: Takže si myslíš, že priemerný investor sa začne vyhýbať burze cenných papierov?

GARRETT: Áno, ale myslím že je možné, že spoločnosti ako PIMCO a BlackRock si vytvoria vlastné burzy a budú súťažiť, aby spravili veci viac férovými pre klientov. To by bola uskutočniteľná alternatíva k našim národným burzám, ktoré veľmi rýchlo strácajú dôveryhodnosť.

Federálne burzy zapredali svoj charakter. Zoberte si ko-lokáciu, napríklad, ktorá nastáva keď vysokofrekvenční obchodníci dajú dokopy svoje servery tak blízko k burze, aby získali rýchlostnú výhodu.

Rozumiem, že NASDAQ chce zarobiť peniaze predávaním týchto miest. Ale nie každý môže byť umiestnený priamo pri burze. Takže Goldman nakúpi ko-lokované miesto za milióny dolárov, čo je pre nich super, ale nie tak veľmi pre všetkých ostatných. Opäť je raz oklamaný „malý chlapík“ (malý obchodník).

Príklad: Ako vidí trh HFT algoritmov počas jedej milisekundy?

Zdroj: http://www.nanex.net/aqck2/3522/20120801.eEXC.09.46.19.180_1ms.0.gif

The Casey Report: Myslíš, že prídu odpovede regulátorov? Môže vláda zakázať vysokofrekvenčné obchodovanie?

GARRETT: Neviem ako by to spravila. Rýchlejší hráči majú vždy výhodu. Vždy budú obchodníci nachádzajúci sa bližšie k burze ako iní. Ale existujú určité kroky, ktoré by mohli pomôcť.

Jeden návrh, s ktorým som celkom stotožnený je, označovanie objednávkových príkazov, ktoré majú trvať menej ako 250 milisekúnd, to sú tie, ktoré by sme potom vedeli veľmi jasne rozpoznať a nereagovali by sme na ne. Týmto spôsobom, by som hneď vedel to, že ak by som zbadal takúto objednávku na mojej obrazovke, či to je legitímna objednávka, alebo len počítač snažiaci sa dokázať bohviečo.

Problém je že Securities and Exchange Commission už má pravidlá proti vyplňovaniu objednávok, ktoré nemajú byť uskutočnené. Očividne ich nevymáha veľmi dobre.

Myslím, že čokoľvek by trochu spomalilo trh, pomôže. To by prinieslo viac ľudí späť ako percento obchodníkov, čo je dobrá vec.

The Casey Report: A čo takto daň z transakcií?

GARRETT: Znie to ako smutná výhovorka na získanie príjmov. Neodláka to veľkých chlapcov s hlbokými vreckami. Opäť by na to doplatili malí chlapci, ktorí už teraz platia oveľa vyššie transakčné náklady.

Som si istý že vy, ako aj čitatelia, si dobre uvedomujete, že dvíhanie nákladov na vykonávanie niečoho nemá často zamýšľaný efekt. Vláda sa snažila urobiť pre ľudí nákladnejším dostať sa k zbraniam a drogám. Nič z toho nefungovalo.

Ak niekoho, tak daň z transakcií zraní malých hráčov. Veľké inštitúcie s hlbokými vreckami budú s daňou dokonca súhlasiť.

Pamätajte, je to všetko o rýchlosti a tú dieru nevyplníte zdaňovaním ľudí. Zaplníte ju iba kontrolou spôsobu, ktorým sa prenášajú informácie. A tie by mali byť spomalené.

The Casey Report: Než skončíme, môže zosumarizovať ako vysokofrekvenčné obchodovanie ovplyvňuje jednotlivého investora a čo s tým môže on/ona spraviť? Z našej konverzácie počítam tri typy manipulácie:

Prvá sa odohráva počas transakcie, keď kupuješ alebo predávaš cenný papier. Napríklad, algoritmus môže použiť tvoj stop-loss proti tebe.

GARRETT: Áno. Držte si stop-loss vo svojej hlave, nevstupujte s ním na trh.

Takisto, o tomto sme nehovorili a malo by to byť očividné, ale poviem to tak či tak: pokiaľ nechcete byť podvedený, nedávajte objednávky na trh. Ak uložíte objednávku a vidíte na vašej obrazovke cenu $15.60, vaša objednávka môže byť presmerovaná a vykonaná na odlišnej burze za, povedzme, $15.65 a vy ste tak venovali 5 centov za akciu vysokofrekvenčným obchodníkom.

The Casey Report: Vždy sme našim čitateľom radili používať limit orders (príkaz s cenovým limitom), dokonca pred nástupom vysokofrekvenčného obchodovania. Dnes je to dvakrát tak dôležité. Druhý hlavný vplyv je, že vysokofrekvenčné obchodovania v podstate nesprávne oceňuje cenné papiere, čo znamená, že trhové ceny sú iné, ako by boli v prípade absencie počítačov.

GARRETT: Presne. Dominovať trhu zvykli investori zaoberajúci sa fundamentmi. Zvykli nakupovať a predávať na základe výsledkov spoločností.

Dnes vysokofrekvenčné obchodovanie prevyšuje ľudí v objeme obchodu a má tak silnejší vplyv na ceny. Vysokofrekvenčné obchodovanie kupuje a predáva na základe toho, ako vníma vnímanie iných, akokoľvek bizarne to znie. Takže namiesto analyzovania príjmov a výdavkov, počítače analyzujú ako konajú iní účastníci trhu a podľa toho obchodujú.

The Casey Report: Zdá sa, že normálni investori proti tomuto môžu jednať prostredníctvom dlhodobého investovania. Vysokofrekvenčné obchodovanie spôsobuje množstvo vzruchu, snažiac sa uhádnuť, čo urobia iní obchodníci. Ale koniec koncov, ak spoločnosť profituje, jej akcie budú na tom dobre.

GARRETT: Presne. Nechcite sa dostať do obchodnej bitky s HFT obchodníkmi. Ale ak máte dlhodobý horizont, investovanie na základe fundamentov môže stále fungovať.

The Casey Report:  Po tretie, počítače manipulujú ceny cenných papierov nahor a nadol, využívajúc pohyb k ich zisku. Toto sa zdá ako najpodlejšie a úplne manipulatívne. Existuje spôsob ako sa proti tomuto zabezpečiť?

GARRETT: Môžete znižovať riziko tým, že budete trpezlivý s vašimi objednávkami. Ak zadáte limit order (príkaz s cenovým limitom) a ak nie je uskutočnený v prvej hodine, nehýbte ním netrpezlivo. Zotrvajte. Týmto spôsobom môžete diktovať ceny, ktoré beriete, aj uprostred všetkého toho vysokofrekvenčného vzruchu.

Taktiež, vysokofrekvenčné obchodovanie miluje ovplyvňovať Exchange-traded funds, oveľa viac ako jednotlivé akcie. Takže to je niečo, na čo treba myslieť.

The Casey Report: Výborne. Ešte niečo?

GARRETT: Chcem ešte dodať jednu vec: to, že s vami o tomto hovorím v skutočnosti spochybňuje môj obchodný systém v dlhodobom horizonte, ale popravde, moja stratégia využívania dislokácií by nemala existovať. Pokiaľ viem, beriem peniaze z dôchodkového fondu mojich rodičov, pretože ich finančný poradca nevie, čo robí. Chcem, aby moje dieťa bolo schopné legitímne investovať aj keď bude staršie. Drancovanie nesofistikovaných investorov je zlé pre každého v dlhodobom horizonte, takže toto je i dôvod, prečo je nevyhnutné tieto informácie predať svetu.

The Casey Report: Takže, bola to veľmi náučná diskusia, čiže misia je splnená. Ďakujeme veľmi pekne, že si sa s nami rozprával.

GARRETT: Potešenie na mojej strane.

Expert na trhovú mikroštruktúru, Garret používa jeho značné vedomosti o burzách cenných papierov na konštrukciu obchodných systémov. Bývalý „tradičný“ investičný poradca Garrett, teraz prevádzkuje ziskový systém, ktorý zarába na trhových dislokáciách spôsobených vysokofrekvenčným obchodovaním. Býva v New Yorku a má titul B.S z financií z Niagarskej univerzity so zameraním na ekonómiu. Je zakladateľom CalibratedConfidence.com a je častým prispievajúcim na FloatingPath.com. 

Preložil z Casey Research report: Boris Kučera

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

World Gold Council: Druhý štvrť rok v zlate

WGC (World Gold Council) zverejnila 19. júla štatistický komentár o vývoji cien zlata v rôznych menách, jeho volatility a hlavných makro témach za obdobie apríl – jún 2012. Aj keď pozorný čitateľ upner.com väčšinu týchto správ zachytil v jednotlivých týždenných komentároch, alebo samostatných článkoch nezaškodí urobiť malú sumarizáciu. Medzi hlavné závery ostatného štvrťroku určite patria:

1. Cena zlata poklesla za ostatný štvrťrok vo väčšine hlavných svetových mien. Výnimkou je len euro, v ktorom cena zlata poslnila o 1,3% a indická rupia, v ktorej zlato posilnilo oproti minulému štvrťroku o 4,8%. V ostatných menách ako je americký dolár, japonský jen, čínsky juan, či britská libra zlato oslabilo.

2. Za poklesom ceny zlata v ostatnom období je možné hľadať i súčasný pokles viacerých cien komodít. Medzi inými pokles cien ropy, či pokles cien niektorých poľnohospodárskych výrobkov. Na deflačný scenár už reagovali i centrálne banky; naposledy sme boli svedkami koordinovanej aktivity ECB, Bank of England a Čínskej centrálnej banky. Deflácia, s ktorou je spojené preceňovanie aktív a čistenie trhu od zlých investícií spolu s nezamestnanosťou, však podľa WGC vytvára vysoký predpoklad pre ďalšie inflačné aktivity centrálnych bánk po celom svete. WGC upozorňuje, že aj keby centrálne banky nepristúpili k tomu scenáru, zlato sa ako safe haven osvedčuje podľa viacerých štúdií i v deflačných časoch, kedy je jeho hodnota lepšie zachovaná, ako hodnota iných klesajúcich aktív.

3. To, čo bolo v minulosti považované za safe haven, nemusí byť platiť na dlho. V súčasnosti sme svedkami značného prehodnocovania toho, čo je bezrizikové aktívum. Na jednej strane padajú hodnotenia viacerých štátnych dlhopisov a zároveň niektoré z aktív začínajú jednoznačne čeliť otázke či sú/ostanú zábezpekou poslednej inštancie (štátne pokladničné poukážky USA, japonský jen, švajčiarsky frank). So znižujúcim sa počtom bezrizikových aktív, bude zároveň rásť úloha bezrizikovej inštancie zlata.

4. Korelácia medzi zlatom a rizikovým kapitálom sa v druhom kvartáli 2012 prepadla na dlhodobý priemer. Jedným z hlavných dôvodov bol únik investorov k štátnym pokladničným poukážkam USA a k doláru a ich odklon od ostatných mien. Ako sme písali na inom mieste (tento trend nie je prekvapivý a dá sa logicky predpokladať vzhľadom na to, že dolár je považovaný na rezervnú menu).

Viac detailných informácií nájdete v komentári.

Pozrite si tiež krátke video od Natalie Dempster, riaditeľky pre verejné záležitosti vo WGC o možnosti využívania zlata ako zábezpeky za dlhopisy krajín.

Natalie Dempster považuje zlato za ideálny prostriedok zábezpeky za vládne dlhopisy. Hovorí, že krajiny EÚ vlastnia dnes viac ako 10 000 ton zlata, ktoré by sa takto dalo použiť. Zároveň tvrdí, že zlato ako zábezpeka (kolaterál) je už používané v súkromnom sektore a neexistuje dôvod, prečo by nemohlo byť používané i vo verejnom sektore. Tvrdí, že v prípade, že by sa zlato použilo ako zábezpeka za problémové dlhopisy niektorých krajín vo výške 20% hodnoty dlhopisu, znížilo by to nároky na obsluhu dlhu o polovicu (pokles úrokových mier o polovicu).

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

Marc Faber: Dnes hľadám príležitosti v Taliansku, Portugalsku i Španielsku

Pripravili sme pre Vás rozhovor s legendou v investovaní Marcom Faberom priamo z exotického Thajska, kde sme Marca zastihli. Marc Faber je investor, ktorý v súčasnej dobe pôsobí primárne v Ázii. Jeho ďalšie názory, komentáre a odporúčania si môžete pozrieť na stránke GloomBoomDoom.com. Rozprávali sme sa s ním o situácii v USA, EU ale i v Ázii a nakoniec nás zaujímal jeho súčasný názor na drahé kovy. Čo teda Marc Faber na súčasnú situáciu?

(prosím ospravedlňte zo začiatku horšiu kvalitu záznamu; bohužiaľ nebolo ideálne spojenie a aj po úpravách záznamu sa mi úplne nepodarilo odstrániť všetky neduhy)

Voľný prepis rozhovoru:

Prečo si myslíte, že sú americké štátne pokladničné poukážky najväčšou bublinou aká tu kedy bola?

V USA sme svedkami veľmi veľkých rozpočtových deficitov a je tam obrovské množstvo nezaistených záväzkov, ku ktorým sa hlási Americká vláda. Z tohto dôvodu, či už republikáni alebo demokrati budú mať problémy pri znižovaní výdavkov. Na druhej strane tu máme spomaľujúcu sa ekonomiku a z tohto dôvodu bude problém dvíhať dane. Preto z môjho pohľadu budeme v nasledujúcom období svedkami obrovských problémov s rozpočtovým deficitom v USA.

Ako by ste porovnali USA dnes a pred 10-timi rokmi, aj vzhľadom na súčasné problémy?

Finančná situácia za ostatných 10 rokov v USA značne upadla. Po prvé, stredná trieda v USA stratila peniaze. A po druhé, sa znížili reálne príjmy väčšiny obyvateľstva. A veľkosť dlhu a zároveň nezaistené záväzky vlády sú na veľmi vysokej úrovni.

Presuňme sa teraz do Európy. Čo si myslíte o problémoch Európy, ako sú dlhy štátov, neschopnosť európskych politikov prijímať relevantné opatrenia, nesolventný bankový sektor?

Rovnako ako v USA tu máme podobnú situáciu, či už na poli značného zadlženia sa, expanzie úverov bez relevantného ekonomického rastu za ostatných 10 – 15 rokov. A to, na čo mnohí ekonómia dnes zabúdajú je to, na čo, je tento kapitál používaný. Je tento kapitál používaný na investície do ľudských zdrojov, výskumu, či investícií na nákup nových zariadení, alebo je použitý na spotrebu? A v prípade Grécka, Španielska, Portugalska a do určitej miery i Francúzska bol viac menej používaný na spotrebu, podobne ako tomu bolo v USA. A dnes tieto vysoko zadlžené krajiny podľa môjho názoru, nech oficiálne zdroje hovoria čo chcú, budú rásť veľmi pomaly alebo vôbec.

Aktuálna otázka. Včera (5.7) ECB znížila svoju základnú sadzbu na historické minimum a uvoľňuje podmienky pre zábezpeky bankám. Pomôže to Európe?

Nemyslím si to. Nech dnes vlády urobia hocičo, môže len oddialiť problémy, ale určite ich nevyriešia. Problémom je príliš veľa dlhu. A hlavnou otázkou dňa dnes ostáva to, ako dlho bude Nemecko chcieť financovať nadmernú spotrebu v Španielsku, Taliansku, Grécku a Portugalsku. A ešte by som rád dodal, že aj keď nie je situácia v týchto krajinách ideálna a tieto krajiny sa približujú k minimám z roku 2007-2008 a dokonca môžu padnúť i nižšie, existujú tam slušné podniky, ktoré sú dnes relatívne lacné a do ktorých sa dnes podľa môjho názoru oplatí investovať. Vidím tam reálnu hodnotu.

Poďme sa pozrieť i na situáciu v Ázii. Ako vidíte dnes situáciu v Číne, resp. iných ázijských krajinách?

Ak sa pozrieme na Áziu, tak väčšina ázijských ekonomík je napojených na Čínu. Ekonomika Číny však do značnej miery spomaľuje. Avšak podľa môjho názoru nie sú ostatné ázijské ekonomiky v recesii. Vedú si relatívne dobre. Ale moc nerastú. Napr. McDonald oznámil nedávno, že jeho predaje sa pomaly z roka na rok v tejto oblasti znižujú. A ak McDonald oznámil, že sa jeho predaj z roka na rok prepadá, verte mi, že toto je veľmi dobrý indikátor toho, ako sa ekonomikám v Ázii darí. Kórejský export klesá, Taiwanský export klesá tiež. Toto sú rovnako veľmi spoľahlivé indikátory ekonomickej aktivity v Ázii. Dnes teda nemáme ešte kontrakciu, ale tiež nie je v Ázii rast.

Ako hodnotíte taktiku Číny v kontexte jej aktivít proti doláru?

Čína je už dávno ekonomickou superveľmocou. Mnohé krajiny majú dnes omnoho výraznejšie obchodné vzťahy s Čínou ako s USA. Viaceré krajiny, ako je Brazília, Čile dne exportujú omnoho viac do Číny ako do USA. To, čo ešte Čína nemala, bola voľne obchodovateľná mena, ktorú súčasnými aktivitami nadobudne.

Keďže sa Číne pomaly darí predstavovať svoje Renminbi ako medzinárodne obchodovateľnú menu, myslíte si že to ovplyvní status amerického dolára ako rezervnej meny? Aký vplyv to bude mať na dolár?

Dolár už dávno stratil značnú časť svojej kúpnej sily. Dnes je síce relatívne silný, pretože globálna likvidita je značne napnutá. V princípe sme mali pred dvoma rokmi optimizmus ohľadne Európy a pesimizmus ohľadne USA. Dnes je situácia opačná. Ale ja osobne nevidím jediný dôvod, prečo by sme mali byť dnes z dlhodobého hľadiska optimistický ohľadne USA. Aj keď z krátkodobého hľadiska budeme svedkami rastúcej sily doláru, ale to len z toho dôvodu, že iné meny sú na tom horšie.

Približne pred dvoma týždňami, ste v médiách predpovedali globálnu recesiu. Aké sú podľa Vás najdôležitejšie dôvody pre toto tvrdenie.

Recesia je v Európe. Máme ekonomické spomalenie v USA, aj keď sme boli svedkami určitého zotavenia sa ich ekonomiky po roku 2009. A máme tu spomalenie i v Ázii. Máme pokles cien komodít. Čiže producenti komodít majú menej zdrojov na svoju spotrebu. Čiže v princípe tu máme dnes dole zamierenú špirálu.

Čo si myslíte o zlate v súčasnosti?

Ja dnes osobne každému hovorím, aby mal nejaké zlato. A rovnako i ja akumulujem zlato. Pretože ak sa pozriete na ostatné 2 – 3 roky, tak reakcia na ekonomické problémy bolo tlačenia viac a viac peňazí. A na konci tohto kolotoča budete mať v zlate menu, ktorá je seriózna. Dnes sme však stále vo fáze korekcie. A možno klesne cena aj na 1400 USD/ unca. Ale máme tu samozrejme rôzne aktíva a je treba tiež diverzifikovať svoje portfólio či už kúpou nehnuteľností, akcií, hotovosti, alebo dlhopisov a samozrejme, ja osobne budem mať i nejaké zlato. Podľa môjho názoru pôjde inak cena zlata omnoho vyššie.

Aký je Váš názor na striebro? Viacero investorov, ako je napr. Eric Sprott, sú veľmi pozitívne naladení na striebro.

Podľa môjho názoru pôjde rovnakým smerom ako zlato. Možno viac, možno menej. To neviem.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, podporte a zdieľajte nás prosím na linkovacích službách.

Za rozhovor ďakuje Matúš Pošvanc, upner.com