Archív značiek: investovanie do zlata

Severná Kórea predáva zlato

Trh so zlatom COMEX zažil tento týždeň opätovne zastavenie predaja na 10 sekúnd, keď bolo na trh umiestnených 3000 kontraktov (9,3 tony zlata) počas jednej sekundy. To u mnohých stále vyvoláva otázky o potenciálnej manipulácií s cenou zlata. Tento rok sa táto nezvyčajná udalosť stala už po šiesty krát. Na manipuláciu si svieti i nemecký finančný regulátor BaFin. Úrad vyšetruje potenciálnu manipuláciu s cenami zlata. Minulý týždeň vyšlo zároveň najavo, že kontrolóri už viac ako mesiac vŕtajú do zamestnancov Deutche Bank, ktorá je členom prestížneho klubu piatich bánk, ktoré určujú výšku Londýnskeho fixu. Kontrolóri údajne mesiac vypočúvajú zamestnancov banky a kontrolujú rôzne druhy dokumentov.

Ako vieme India výrazne bojuje proti dovozu zlata do krajiny. Ako sa však vyjadril ekonomický poradca premiéra, India by dokázala zvládnuť dovoz zlata v hodnote približne 30 mld. USD, čo je približne 745 ton zlata pri súčasných cenách. Tento rok sa vzhľadom na nižšie ceny, vyššie dovozné clá a prísne pravidlá dovozu, prepadol import zlata o 80 % v dolárovom vyjadrení. Znížený dovoz spôsobuje, že výška marže na zlato oproti spotovej cene sa vyšplhala v krajine na 180 USD za uncu, zo 120 USD z minulého mesiaca. To je spôsobené tým, že v Indii vrcholí svadobná sezóna a Indovia si ju nevedia dobre predstaviť bez žltého kovu. Indovia nakujú tradične zlato od augusta do októbra, kedy je sezóna festivalov a v novembri a decembri, keď je svadobná sezóna.

Zvýšený dovoz zlata však zaznamenalo Turecko. To doviezlo do krajiny viac ako 270 ton zlata za prvých 11 mesiacov roku, čo určite súvisí s uvoľnením sankcií voči Iránu. Tomu Turecko dodávalo zlato za výmenu za zemný plyn. Irán môže podľa dohody doviesť zlato vo výške 1,5 mld. USD.

severna_korea

A zlato vraj začala predávať i Severná Kórea. Vraj. Nie je to oficiálna informácia potvrdená režimom. Tvrdia to agenti juhokórejskej tajnej služby. Zlato má Severná Kórea predávať Číne. Ak sa tak deje svedčí to o ekonomických problémoch režimu. Nevieme koľko zlata má Severná Kórea, avšak predpokladá sa že okolo 2000 ton. Súvisí to s nákupmi z minulosti a s ťažobným priemyslom v krajine, o ktorom sa odhaduje, že dokáže vygenerovať približne 8 – 10 ton zlata ročne. Severná Kórea predávala zlato naposledy v rokoch 1983-1993 cez Londýn a v roku 2006 údajne predala zlato do Thajska. Avšak o ostatnom sa môžeme len dohadovať, pretože oficiálne a uveriteľné informácie o krajine v princípe neexistujú.

Matúš Pošvanc

World Gold Council: Druhý štvrť rok v zlate

WGC (World Gold Council) zverejnila 19. júla štatistický komentár o vývoji cien zlata v rôznych menách, jeho volatility a hlavných makro témach za obdobie apríl – jún 2012. Aj keď pozorný čitateľ upner.com väčšinu týchto správ zachytil v jednotlivých týždenných komentároch, alebo samostatných článkoch nezaškodí urobiť malú sumarizáciu. Medzi hlavné závery ostatného štvrťroku určite patria:

1. Cena zlata poklesla za ostatný štvrťrok vo väčšine hlavných svetových mien. Výnimkou je len euro, v ktorom cena zlata poslnila o 1,3% a indická rupia, v ktorej zlato posilnilo oproti minulému štvrťroku o 4,8%. V ostatných menách ako je americký dolár, japonský jen, čínsky juan, či britská libra zlato oslabilo.

2. Za poklesom ceny zlata v ostatnom období je možné hľadať i súčasný pokles viacerých cien komodít. Medzi inými pokles cien ropy, či pokles cien niektorých poľnohospodárskych výrobkov. Na deflačný scenár už reagovali i centrálne banky; naposledy sme boli svedkami koordinovanej aktivity ECB, Bank of England a Čínskej centrálnej banky. Deflácia, s ktorou je spojené preceňovanie aktív a čistenie trhu od zlých investícií spolu s nezamestnanosťou, však podľa WGC vytvára vysoký predpoklad pre ďalšie inflačné aktivity centrálnych bánk po celom svete. WGC upozorňuje, že aj keby centrálne banky nepristúpili k tomu scenáru, zlato sa ako safe haven osvedčuje podľa viacerých štúdií i v deflačných časoch, kedy je jeho hodnota lepšie zachovaná, ako hodnota iných klesajúcich aktív.

3. To, čo bolo v minulosti považované za safe haven, nemusí byť platiť na dlho. V súčasnosti sme svedkami značného prehodnocovania toho, čo je bezrizikové aktívum. Na jednej strane padajú hodnotenia viacerých štátnych dlhopisov a zároveň niektoré z aktív začínajú jednoznačne čeliť otázke či sú/ostanú zábezpekou poslednej inštancie (štátne pokladničné poukážky USA, japonský jen, švajčiarsky frank). So znižujúcim sa počtom bezrizikových aktív, bude zároveň rásť úloha bezrizikovej inštancie zlata.

4. Korelácia medzi zlatom a rizikovým kapitálom sa v druhom kvartáli 2012 prepadla na dlhodobý priemer. Jedným z hlavných dôvodov bol únik investorov k štátnym pokladničným poukážkam USA a k doláru a ich odklon od ostatných mien. Ako sme písali na inom mieste (tento trend nie je prekvapivý a dá sa logicky predpokladať vzhľadom na to, že dolár je považovaný na rezervnú menu).

Viac detailných informácií nájdete v komentári.

Pozrite si tiež krátke video od Natalie Dempster, riaditeľky pre verejné záležitosti vo WGC o možnosti využívania zlata ako zábezpeky za dlhopisy krajín.

Natalie Dempster považuje zlato za ideálny prostriedok zábezpeky za vládne dlhopisy. Hovorí, že krajiny EÚ vlastnia dnes viac ako 10 000 ton zlata, ktoré by sa takto dalo použiť. Zároveň tvrdí, že zlato ako zábezpeka (kolaterál) je už používané v súkromnom sektore a neexistuje dôvod, prečo by nemohlo byť používané i vo verejnom sektore. Tvrdí, že v prípade, že by sa zlato použilo ako zábezpeka za problémové dlhopisy niektorých krajín vo výške 20% hodnoty dlhopisu, znížilo by to nároky na obsluhu dlhu o polovicu (pokles úrokových mier o polovicu).

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

Keby niečo, tak teraz.

Týchto pár viet a bodov si prečítate za 2 minúty. Nenájdete tu žiadne argumenty. Nechcem ani nikoho o ničom presviedčať. Každý nech si zváži všetko sám. Článok je určený zároveň pre tých, ktorí si dokážu v priebehu roka ušetriť aspoň malé finančné zdroje.

  1. Asi každý vie a sleduje, že niektoré štáty začínajú mať reálne ekonomické problémy. Okrem Grécka a Portugalska sa naposledy začalo v médiách skloňovať Španielsko a na rad príde onedlho pravdepodobne Taliansko. Má alebo nemá Európa skutočné problémy? Aj keď má, tak nikto z nás s tým nedokáže nič urobiť. Karty rozdávajú iní – politici, bankári.
  2. Keďže s tým nedokážeme nič reálne robiť, ostáva nám podľa môjho názoru jediné. Skúsiť sa aspoň trošku zabezpečiť v prípade problémov. Ak neprídu, zaplať Pán Boh a nič sa nestane. Ak prídu, budete pripravení.
  3. Nejde o veľké investície. Nejde o veľké zarábanie peňazí. Ide o malé zabezpečenie sa. Ako sa hovorí „Keby niečo.“
  4. Osobne si myslím, že každému sa oplatí si kúpiť aspoň trošku zlata alebo striebra. Oba kovy sú ľahko likvidné, dobre deliteľné a ľahko prenositeľné oproti pozemkom a nehnuteľnostiam. Sú aj relatívne lacnejšie ako pozemky a nehnuteľnosti.
  5. Nemusíte byť zároveň hrozne bohatí. Stačí mať nejaké úspory. Zlato je dnes o niečo drahšie a striebro je dnes relatívne lacné. V prípade napr. strieborných mincí zároveň hovoríme o sume od 31 euro za kus s DPH (cena 12.6.2012).
  6. Ak sa náhodou rozhodnete, odporúčam kupovať čo najvyššiu likviditu, t.j. nižšie váhy tehiel, mince, či kupovanie reálneho kovu u kvalitných on-line predajcov. Jeden z veľmi likvidných produktov nájdete na tomto linku.
  7. Ak by ste sa rozhodovali o kúpe zlata a striebra, skúste si o tom prečítať aj pár info. Porovnajte si predajcov na Slovensku a v Českej republike (je ich viac ako 40). Zamyslite sa nad rizikami kúpy zlata a striebra. A určite nevynechajte pár rád o tom, ako kupovať zlato a striebro.
  8. A nezabudnite. Každý týždeň pripravujeme o tejto téme týždenný prehľad.

„Verte mi, ďalším krokom je kríza mien, sprevádzaná odmietnutím dolára. Odmietnutie dolára bude veľkou, veľmi veľkou udalosťou a potom budú vaše osobné slobody vážne ohrozené.“ Ron Paul, kandidát na prezidenta USA.

„Inflácia je zdaňovanie bez legislatívnych pravidiel.“ Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Matúš Pošvanc

PS: Ak máte podobný názor a záleží Vám, aby sa dostal k čo najväčšiemu počtu Vašich priateľov a známych, prosím o jeho odporučenie alebo zdieľanie. Ďakujem.

 

Stratégia pre vyčerpaných investorov

Nakúpili ste v poslednom období 6 – 8 mesiacov zlato, alebo nebodaj akcie ťažobných spoločností? Niekedy cena zlata a striebra veľmi klesne? Charakterizuje Vás niektorý z týchto popisov? Ste zmätený, vystrašený, rozčarovaný, nahnevaný, nepokojný, neistý, alebo všetky popísané. Ak ste odpovedali pozitívne aspoň na jednu z popisov Vašej situácie, je tento článok práve pre Vás.

Z ostatných udalostí musí byť človek naozaj unavený, ak už aj neblázni. Faktom je, že je to naozaj na zbláznenie. Určite ste investovali z dobrého dôvodu. Obávate sa o svoje úspory, sledujete ostatné dianie v Európskej únií, vidíte inflačné aktivity ECB, sledujete problémy Grécka, Španielska, Portugalska, Írska, či Talianska. A ono zlato donedávna pekne rástlo. Čo teda robiť? Zvážte niektoré zo stratégií, ktoré navrhuje Louis James z Casey Research. My sme vybrali dve z nich, ktoré sa hodia aj pre vlastníkov zlata.

 

 

 

Skúste sa zamyslieť nad hlavnými dôvodmi investovania do zlata.

Zamyslite sa, prečo ste investovali do zlata? Je dôležité vedieť dôvody toho, prečo ste investovali do zlata. Dôvod je jednoduchý. Pokiaľ je to preto, lebo Vám to niekto odporučil, môžete prepásnuť šancu navýšiť svoju investíciu v pravý čas. Pokiaľ to bolo z dôvodu, lebo zlato šlo vtedy hore, môžete byť netrpezlivý a predáte ho príliš skoro.

Ak ste však kúpili zlato z dôvodov vašich obáv, že centrálne banky tlačia príliš veľa peňazí a vy si nemôžete byť istý, či náhodou neprepukne inflácia, ste dlhodobý investor. Nekúpili ste kvôli tomu, že zlato za chvíľu predáte. Kúpili ste ho z obavy kolapsu dolára a jeho následnej inflácií, zániku eura, resp. inflačných aktivít ECB.

A nezabudnite. USA na tom nie sú vôbec dobre. Každý rok sa im zvyšuje rozpočtový deficit. Zadlženie preskočilo už 100% HDP. V Európe je situácia obdobná. Krachuje Grécko. Na rade je Španielsko. Zadlženosť vyspelých štátov je naozaj veľká. Odhaduje sa, že na to, aby sa dostali dlhy (súkromné i verejné) západných štátov na udržateľnú úroveň 180 %, je potrebných „len“ 21 biliónov USD (ak by ste míňali 1 USD každú sekundu trvalo by Vám 21 biliónov minúť 666 tisíc rokov). Toto sú masívne megatrendy, ktorých dopad nemôže byť na ekonomiku pozitívny. Toto nie sú špekulácie na trhoch vyvolané špekulatívnym kapitálom. To sú reálne problémy.

Koľko treba mať zlata. Ťažko povedať. Niekto má 13 % svojho portfólia, iný 30%. Jediné čo sa dá povedať je to, že matematici nás učia, že čokoľvek pod 5 % má len mizivý vplyv na Vaše portfólio. Pokiaľ máte zároveň nakúpené akcie ťažobných spoločností je nutné sa zamyslieť. Prečo ich vlastne vlastním? A to isté platí i priamo pre zlato. Prečo ho vlastne vlastním? A až na základe toho sa rozhodujte, či v dnešných dňoch predávať, dokupovať, alebo nerobiť nič.

Nevzdávajte sa

Nech je to akokoľvek zlé, nepredávajte teraz. Ak neveríte zlatu a striebru, ok. Nepredávajte ho však dnes. Dnes je cena nízka a treba si počkať kým vzrastie. A ak budete mať potom toho dosť. Predajte. Základné pravidlo investora je totižto kupovať vtedy, keď je cena nízka. A predávať vtedy, keď je cena vyššia (vysoká).

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

Dopyt po zlate Q1/2012

WGC (World Gold Council) zverejnila štvrťročnú správu o stave dopytu po zlate za obdobie Január – Marec 2012. Informovali o tom i viaceré médiá. Celkový dopyt sa pohyboval na úrovni 1097,6 tony. Dopyt v sektore klenotníctva a priemyselného spracovania čiastočne poklesol kvôli vyšším priemerným cenám. Centrálne banky ostávajú hlavným nákupcom zlata, hoci v menšej miere ako tomu bolo v prvom kvartáli roku 2011.

Dopyt 1097 ton zlata za prvý kvartál roku 2012 je 5 % pod úrovňou rovnakého obdobia minulého roku, pričom priemerné ceny kovov boli vyššie ako v roku 2011. Dopyt zo sektora klenotníctva a priemyslu poklesol. Investičný dopyt bol primárne ťahaný dopytom na trhu s ETF a podobnými produktmi. Dopyt na trhu s investičnými tehlami a mincami bol nevýrazný v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. K dopytu prispeli výrazným spôsobom i centrálne banky, i keď nie až tak výrazne v porovnaní s prvým kvartálom roku 2011.

Dopyt po zlate vo forme ETF a podobných produktov, ako aj dopyt po tehlách a minciach bol výrazný primárne v prvých mesiacoch tohto roku a zoslabol v Marci. Investori celkovo nakúpili touto formou zlato vo výške 389 t, čo predstavovalo 13% nárast oproti rovnakému obdobiu roku 2011 (o 45,8 t viac). Táto oblasť zároveň ako jediná zaznamenala nárast v dopyte oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Najvýznamnejšie pohyby v dopyte sa diali na Indickom trhu. Jednak to bolo z dôvodu neistoty spojenej s dovoznými poplatkami, ktoré chcela zaviesť indická vláda a na strane druhej to bola oslabujúca kúpna sily rupie. V druhej časti roku sa dá predpokladať stabilizácia situácie na indickom trhu, aj keď z dôvodu menšieho počtu sviatočných úspešných dní v Hindu kalendári, bude dopyt v tejto krajine hlavne v oblasti klenotníctva stagnovať (dopyt len v tejto oblasti za prvý štvrť rok bol na úrovni 152 t).

Dopyt z Číny je na druhej strane veľmi výrazný a v tomto kvartáli dosiahol nový rekord vo výške 255,2 tony, z toho oblasť klenotníctva bola 156,6 t. Dá sa predpokladať, že tento trend bude pokračovať. Dôvodom sú pretrvávajúce obavy z inflácie v Číne a zároveň záujem investorov sa mení zo záujmu investícií do nehnuteľností na zlato. Podľa WGC ostane v oblasti čínskeho klenotníctva dopyt na rovnej miernej úrovni bez ohľadu na to, že ekonomika Číny rastie a obyvateľstvo je čoraz bohatšie.

V oblasti klenotníctva bol zaznamenaný výrazný dopyt po zlate v krajinách ako Rusko (20,4t), Turecko (15,9t) Indonézia (10,9t), Saudská Arábia (10,9t), Hong Kong (6,4t), Vietnam (5t), Južná Kórea (4t), Taliansko (3,5t), UK (do 3 t), Taiwan (2t), či Thajsko (1,8 t).

V oblasti technologického využitia bol dopyt po zlate na úrovni 107,7 tony, z čoho 75,4 t tvoril sektor elektroniky, 10,5 t dentálny sektor a 21,8 t sektor ostatného priemyselného využitia a dekorácií. Dopyt v tejto oblasti však medziročne poklesol o 7 % za rovnaké obdobie oproti minulého roku.

Ako WGC predpovedalo v predchádzajúcich 3 správach, dopyt po zlate Európe ostáva nezmenený.  Aj napriek medziročnému poklesu, ostáva dopyt stále silný, hlavne po investičných tehlách a minciach. Dá sa očakávať, že tento trend bude naďalej pokračovať hlave z dôvodu záujmu nových i menších európskych trhov o zlato. Vyšší dopyt je však jednoznačne z Ázie.

Centrálne banky naďalej nakupujú zlato. Čisté nákupy boli v tejto oblasti na úrovni 80,8 t, čo zodpovedaná viac ako 7 % celosvetového dopytu. Nákupcami boli centrálne banky z rôznych kútov sveta a niektoré realizovali dokonca značne veľké nákupy. Medzi tradičných nákupcov patrilo napr. Rusko. Nákupy však realizovali centrálne banky Mexika, Kazachstanu, Filipín, Bieloruska, Ukrajiny, Tadžikistanu, ale i Argentíny, ktorá nakupovala zlato po dlhých 7-mych rokoch. Predaj zlata z centrálnych bánk bol insignifikantný.

Ponuka nového zlata bola v tomto období na úrovni 673,8 ton zlata (3% nárast ako v rovnakom období oproti roku 2011), ktorá bola hlavne ťahaná novými projektmi. Ďalšia časť ponuky zlata pochádzala z recyklácie zlata, ktorá bola vo výške 391,5 t, čo predstavovalo 11% nárast oproti rovnakému obdobiu v roku 2011.

Viac detailných informácií nájdete v správe.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc