Archív značiek: investovanie do akcií

Doug Casey o profitovaní z deformovaného trhu

Pozrite si čo si myslí Doug Casey:

Preklad a prepis rozhovoru

Krátko po skončení konferencie pre investorov Orientácia v spolitizovanej ekonomike, ktorú organizovala Casey Research a Sprott, Inc. debatovali Louis James a Doug Casey. Ich snahou bolo ukázať investorom, ako môžu zarobiť na dnešnom zdeformovanom trhu.

Louis James: Sme v Carlsbade, v Kalifornii, s Dougom Caseyom na nedávno skončenej konferencii Orientácia v spolitizovanej ekonomike. Takže Doug, inšpirovala vás konferencia k nejakým novým myšlienkam, prípadne zachytil váš „guru zmysel“ nejaké nové trendy na základe prezentácií, ktoré ste videli?

Doug Casey: Bola to jedna z našich zaujímavejších konferencií. Aj keď, aby som bol úprimný, nepočul som nič, čo by som predtým nevedel, respektíve sa nad tým nezamýšlal. Snáď len mapy pokreslené šípkami mi pripomenuli učebnice zo strednej školy, ktoré ukazovali vlny Gótov napádajúcich Európu jednou cestou a Hunov napádajúcich inou cestou. Tieto pohyby prebiehajú už tisíce rokov, a budú pokračovať aj naďalej. A farby na mape sa budú naďalej roztekať.

L: To bola prezentácia Thomasa Barnetta, ktorá zaujala aj mňa. Ale je zvláštne, že poukazujete práve na ňu. Na jednej strane kládol veľký dôraz na demografiu – viem, že toto hľadisko je dôležité aj pre vás a hneď som vedel, že sa Vám jeho prezentácia bude pozdávať. Na druhej strane predstavil skôr, povedzme, špecifické výhľady na desaťročia dopredu. Zaujímalo by ma, nakoľko možno dôverovať týmto odhadom.

Doug: Nuž, v jeho prezentácii boli dve veci, ktoré boli celkom zaujímavé, ale nesprávne. Vôbec nebral do úvahy ekonomiku. Napríklad keď hovoril o zotrvaní americkej vojenskej moci, ktorej je veľkým fanúšikom. Zaujímalo by ma, či si to myslel pred 25 rokmi aj o sovietskej vojenskej sile. USA totiž ekonomicky čelí neprekonateľnému múru rovnako ako Sovietsky zväz v minulosti. Všetky tieto F-22ky, B-2ky, skupiny lietadlových lodí a tak ďalej, si jednoducho nemôže USA dovoliť. Vôbec nespomenul skutočnosť, že USA dosahuje deficit 1.5 bilióna dolárov ročne – aj keď berieme do úvahy len cash účtovníctvo a zabudneme na akruálne účtovníctvo, podľa ktorého sme na tom oveľa horšie. A deficit stále rastie. Momentálne neexistuje spôsob, akým sekeru znížiť, pretože Američania sa nechystajú znížiť výdavky na armádu. V skutočnosti chcú na ňu míňať ešte viac .

Američania milujú svoju armádu. Zdá sa byť jedinou časťou vlády, ktorá sa aspoň tvári, že je schopná a úprimná. Samozrejme, nie je to o kompetencii – skôr sa to dá prirovnať k ťažko ozbrojenej pošte. A či sú úprimní? No, možno priemerný vojak áno, ale akonáhle sa dostanete na úroveň strážmajstra dodávok, tak je úrimnosť menšia. A na úrovni Pentagonu už nie je žiadna.

Takže v tomto sa zmýlil úplne. Ďalším jeho omylom je predpoklad, že by sa mohli zachovať národné štáty. Poukázal však aj na to – čo tvrdím aj ja – že v Afrike a v Ázii, a určite na Blízkom východe, sú štáty oddelené len ľubovoľnými čiarami na mapách. Vznikali v európskych zasadacích miestnostiach a rozbijú sa.

L: Áno i ja som to zachytil. Spomenul som si pri tom na náš rozhovor o Afrike, kde ukazoval, ako hranice na mape nezodpovedajú etnickým hraniciam, a tak ďalej.

Doug: No, ukradol to odo mňa, alebo z krádeže obviní on mňa? [smiech] Neviem, ale je to jednoducho fakt. Uniklo mu však, že koncept národného štátu ako celku skutočne zanikne. Nemá totiž žiadny zmysel.

L: Je ešte niečo, na čo by ste chceli poukázať? Kto vás naozaj ohromil svojou prednáškou?

Doug: Nenapadá mi nikto, s kým by som nesúhlasil. Vás napadne niekto, kto hovoril naozaj nesprávne…

L: Ja by som nepovedal nesprávne.

Doug: – tak teda kto hovoril pod vplyvom toho, že strávil predsa len trochu veľa času okolo Washingtonu.

L: Karl Denninger prezentuje iný pohľad na veci. Myslím, že jeho názor bol veľmi zaujímavý. Zameral sa na problémy, ktoré považujeme aj my za problémy, ale jeho pohľad na ne bol celkom odlišný – viac stredoprúdový než náš.

Doug: Čo tým myslíte?

L: Jeho dôraz na výdavky na zdravotníctvo a na to, ako privádzajú krajinu do bankrotu. A na situáciu okolo nehnuteľností, ktorá ešte nebola vyjasnená. Súhlasil by som s obomi pripomienkami. Skôr než na typické konštatovanie, že sa tieto veci dejú, by som sa však viac sústredil na podstatu veci. Napríklad na to, že vláda využíva tlačiarenský lis a na to, že Fed spôsobil realitnú bublinu.

Doug: To je pravda. Nerád robím prehnané uzávery, ale takmer všetky problémy, ktoré máme v spoločnosti, sú spôsobené vládou. V prípade výdavkov na zdravotníctvo, sa mi zdá byť úplne jasné, že nebyť zásahov vlády, zdravotníctvo by fungovalo na technologickom princípe a výdavky by sa znižovali.

L: Platil by Moorov zákon.

Doug: Áno.

L: A on by s tým súhlasil. Hovorí, že práve vláda bráni tomu, aby sa tak dialo.

Doug: Poukázal na to, že v roku 1986 sa presadila EMTALA (The Emergency Medical Treatment and Active Labor Act), a vláda uzákonila pravidlo, že keď kohokoľvek kdekoľvek naložia do sanitky, musia ho previezť do najbližšej nemocnice a ošetriť. Bez ohľadu na náklady alebo dôsledky. To je druh bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa odráža vo verejných výdavkoch. Spomínam si, keď som v 70-tych rokoch musel navštíviť pohotovosť. Mal som nehodu pri skoku s padákom … Nestalo sa to, čo pri skoku s padákom máva zvyčajne vážnejšie dôsledky, ale zranil som sa.

L: Ste tu, takže to asi nebola obvyklá nehoda pri skoku s padákom.

Doug: Nie [zasmeje sa] Ale išiel som na pohotovosť mimo Washingtonu a bol som tam jediný človek. Keď to urobíte dnes, čakáte osem hodín a musíte sa predierať cez ľudí. To je výsledkom  tohto zákona. Väčšina ľudí si to neuvedomuje. Myslia si, že to tak jednoducho má byť.

L: Takže Doug Casey nám hovorí, že problém je vláda. Veľké prekvapenie. Ale je dobré počuť, že aj iní ľudia to vnímajú. A teraz je tu otázka: ako sa z toho dostať? Témou konferencie bolo „Orientácia v spolitizovanej ekonomike.“ Ako máme prežiť? Ako investovať?

Doug: Na najbližšiu konferenciu pripravím novú prednášku. Vzhľadom k tomu, že sa amatérsky zaoberám starovekom vo všeobecnosti a predovšetkým Rímskou ríšou, položím otázku: nakoľko je Rím ako USA? Nachádzame sa v situácii podobnej ako Rím v čase pádu?

L: Ako blízko sme k časom Nera?

Doug: [smiech] Myslím, že už sme za ním. Nemyslím si, že nejaký Američan je naozaj nadšený z nadchádzajúcich volieb. Ako môžete nadšene podporovať Obamu, alebo Romneyho? Obaja sú len prázdnymi oblekmi bez obsahu. Je to trápne, ale celkom sa podobáme Rimanom. Boli šťastní, keď zomrel Tiberius. Mysleli, že už to nemôže byť horšie, ale potom dostali Caligulu. A viac, či menej, to s nimi išlo ďalej z kopca. Bolo tám ešte niekoľko vzostupov, ale to je presne to, kde sme dnes. Obávam sa, že je už len otázka, akým spôsobom padneme.

L: Dobre, tak ešte raz, uvedomujúc si, že žijeme v spolitizovanej ekonomike, nie vo voľnom trhu: akým spôsobom sa zorientovať, ako sa jednotlivec môže udržať nad hladinou?

Doug: Ja to vidím tak, že človek musí využiť skutočnosť, že ekonomika je spolitizovaná. Je to veľmi zlá vec mať spolitizovanú ekonomiku, pretože ničí kapitál. To všeobecne znižuje životnú úroveň. Je to hrozná vec. Ale vždy sa na to musíte pozrieť z tej lepšej stránky. Už samotná skutočnosť, že vláda chce zdeformovať a zle rozdeľovať kapitál, ponúka možnosti. Nie je čas na investície, pretože investor je niekto, kto narába s kapitálom s cieľom zveľadiť ho, zvýšiť aj verejné bohatstvo. O tom je investovanie. Špekulácie sú naopak o inom. Je to veľmi odlišné; špekulácia zarába na politických deformáciach trhu.

Jednou z deformácií, ktorá je aktuálna – aj keď je trochu zložitejšie na nej zarábať – je dlhopisovová bublina. Fed najprv vytvoril akciovú bublinu v neskorých 90-tych rokoch, tá praskla v roku 2000. Potom nafúkli realitnú bublinu, ktorá ešte stále úplne nespľasla. Myslím, že aj akciový trh, aj trh s nehnuteľnosťami sú stále nadhodnotené, aj keď veľmi klesli. Ale najväčšia bublina zo všetkých, a najnebezpečnejšia, je aktuálne dlhopisovová bublina.

Úrokové sadzby sa dostali v podstate na nulové úrovne – v niektorých európskych krajinách dokonca na negatívne úrovne, čo je priam neuveriteľné. Každý deň sa učím niečo nové. Myslel som, že negatívne úrokové sadzby boli takmer nemožné, ale v posledných mesiacoch som sa naučil opak. To obrovským spôsobom narúša spôsob, akým ľudia reagujú. A samozrejme, deformácie úrokových sadzieb sa najviac týkajú dlhopisového trhu, ktorý sa na istom mieste zrúti. Čas na nákup dlhopisov bol na začiatku 80. rokov, kedy boli úročené na úrovni 12, dokonca až 15%. Teraz sú ohodnotené na 0%, a každý ich kupuje. To je neuveriteľné.

L: Ale to je naozaj znamením strachu, ktorý vedie k ďalšej bubline, pravdepodobne k zlatej. Alebo ako?

Doug: Ja by som povedal, že určite. Na základe všetkých hlúpych vecí, ktoré robí vláda, budú vznikať ďalšie bubliny. Podľa mňa medzi nimi bude aj zlato a striebro, pretože sú to jediné finančné aktíva – a to je to, čo oni sú. Finančné aktíva, ktoré nie sú odkázané zároveň na zodpovednosť niekoho iného.

To absolútne neplatí pri dlhopisoch. Tie sú trojnásobnou hrozbou pre vaše blaho. Prvá je úroková hrozba. Úrokové sadzby môžu už len rásť, pretože sú na nule. Ďalej je tu risk, že investícia sa nevráti. Budú dlžníci schopní vrátiť či už doláre, eurá, alebo jeny, ktoré kryjú tieto dlhopisy? A je tu aj menové riziko. Budú doláre alebo eurá alebo čokoľvek iné, mať svoju hodnotu, aj keď sa k vám vrátia naspäť? Neviem prečo všetci nakupujú dlhopisy. Inštitúcie, bežní ľudia – snažia sa dosiahnuť zisk 2%, pričom inflácia pravdepodobne dosiahne 5 až 6%. Kto vie, čo je za tým – USA sa začína podobať Argentíne, kde tieto čísla maskujú a nepriznávajú realitu.

L: To sú v zásade príklady špekulácií. Špekulanti zvažujú ťahy Bena Bernankeho. Ich cieľom je zistiť najbližšie kroky. Špekulant sa pýta: „Kam sa presunú peniaze v dôsledku vládnej hlúposti?“, a na tom mieste stojí s veľkými sieťami.

Doug: To je pravda, a ja ukazujem na drahé kovy. Musím tiež spomenúť zásoby zlata a striebra. Veľkú perspektívu momentálne nevidím v základných kovov, pretože ekonomike sa nedarí, a to nepomáha ani im. Dnes by som sa napríklad ani nedotkol železnej rudy. Ale akcie zlata a striebora sú iná vec. A sú vlastne celkom lacné. Je veľmi ťažké nájsť výpredaje pri investovaní v dnešnom svete. Všetko je nafúknuté, ale akcie zlata a striebra podľa mňa poskakujú po dne.

L: Pre múdreho by to malo stačiť. Veľmi pekne vám ďakujem, Doug.

Zdroj: www.caseyresearch.com/cdd/doug-casey-profiting-government-stupidity

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval: Miroslav Pejko

Kupujte lacno, predávajte draho

7 dôvodov prečo akcie ťažobných spoločností drahých kovov vyletia nahor.

Za ostatných 18 mesiacov boli akcie zlatých ťažobných spoločností ubité priam na smrť. GDX – index producentov zlata od mája do júna síce stúpol o 21%, kým zlato šlo hore len o 5%. Pekné. Ale v porovnaní od Januára 2011 je index dole o 28% a zlato je hore o 10%. Takže ako? Príde ešte deň týchto akcií? Dokonca sa už objavujú aj vtipy o investoroch do týchto akcií? Ako napr. „Akcie ťažobných spoločností sú pravdepodobne na tom zle, ale ja spím ako mimino. Budím sa každú hodinu a plačem.“ Smejte sa alebo plačte. Ako chcete. Avšak súčasná situácia na trhu vytvára príležitosť vášho života. Áno. Značne silné tvrdenie. Ale existuje preň niekoľko veľmi pádnych dôvodov.

Dôvod č.1.: Na ceny akcií ťažobných spoločností drahých kovov vplýva cena ich produktu (cena zlata a striebra).

Bez ohľadu na to, čo sa deje v poslednej dobe, akcie historicky kopírovali ceny drahých kovov. A nejedná sa len o empirickú skúsenosť. Je to i logické.

Dôvod č.2.: Tieto akcie nie sú dnes len značne podhodnotené, sú naozaj príznačne lacné.

Vzhľadom na cenu drahých kovov neboli akcie takto lacné od roku 2008. Index HUI je v pomere k cene zlata na úrovni 0,27. Pričom počas obdobia 2003 až 2007 bol primárne v pásme 0,5 – 0,6 a viac krát úroveň 0,6 prekročil. Dnes si môžete za 1000 USD kúpiť približne 0,6 unce zlata. Avšak za 1000 USD investovaných do niektorej z ťažobných spoločností ako je Goldcorp alebo Eldorado Gold by ste mohli mali získať 4, resp. 5 uncí zlata, ktoré tieto spoločnosti vyťažia. Ako skupina sa dnes akcie ťažobných spoločností predávajú 20% pod ich čistú hodnotu aktív, pričom v roku 2007 to bolo 60% nad ich čistú hodnotu aktív.

Dôvod č.3.: Do akcií ťažobných spoločností sa dnes vo všeobecnosti málo investuje.

Existuje nespočetné množstvo analýz, ako málo drahých kovov vlastnia tzv. „main-streamoví“ investori. To však neznamená nič inšie, len to, že vlastnia ešte omnoho menej akcií ťažobných spoločností. Dnes v princípe a vo všeobecnosti veľkí inštitucionálni investori (hedžové fondy, penzijné fondy) majú len 3 % svojho portfólia umiestneného do komodít. Z týchto celkových 3% je len 5% je v zlate alebo akciách týchto ťažobných spoločností, čo je 0,15% ich portfólia. Zamyslite sa popri tom nad stúpajúcim rizikom štátnych dlhopisov naprieč celým rozvinutým svetom a postupným zvyšujúcim sa rizikom spojeným s fiat menami.

Dôvod č.4.: Ten cash musí niekam ísť.

Jedna vec je povedať, že dnes málokto vlastní akcie ťažobných spoločností. Existuje však kapitál na ich kúpu? Niekto môže totižto namietať, že neexistuje dostatok úspor na nákup týchto titulov, resp. že 1/5 sveta sa dostáva do dôchodkového veku. Ku koncu marca mali len korporácie, ktoré sú súčasťou indexu S&P 500 voľný cash vo výške 1,7 bilióna USD a ďalšie 4 bilióny v krátkodobých investičných nástrojoch. Ukazovateľ M1 v USA je dnes na úrovni cca. 2,2 bilióna USD. A dôchodkové fondy majú približne 31 biliónov USD. Na strane druhej je trhová kapitalizácia hlavných producentov zlata v Severnej Amerike približne 800 mld. USD a hlavných producentov striebra slabých 32 mld. USD. Stačí, aby dali len vyššie spomenuté korporácie 5% ich krátkodobých investícií do tohto sektora a trhová kapitalizácia sa zvýši o 20%, resp. stačí, aby len dôchodkové fondy vložili do sektora o polovicu viac ako dnes investujú (čiže by mali v portfóliu 0,6% týchto aktív) tak, by sektor zaznamenal bol prílev 93 mld. USD. A to sme nespomenuli i ďalšie korporácie, či investičné fondy. A stále majme na pamäti, že situácia na trhoch sa pomaly a isto zhoršuje.

Dôvod č.5.: Fyzické zlato už nemusí byť ľahké zohnať.

Som v priamom kontakte s viacerými predajcami zlata. A niektorí hovoria, že ak nastane panika, je dosť možné, že nebude vôbec možné zohnať zlaté mince, či tehly a to bez ohľadu na ich cenu. Dopyt bude totižto vysoko prevyšovať ponuku a ponuka je dnes jednoznačne obmedzená. A ak budú ľudia presvedčení o tom, že treba vlastniť nejaký drahý kov a ten nebudú môcť zohnať, čo bude ich ďalšia voľba? Akcie ťažobných spoločností.

Dôvod č.6.: Cena zlata má ešte kam stúpať.

Osobne si myslím, že cena zlata bude stúpať a preto som presvedčený, že i cena akcií ťažobných spoločností. Pamätajte, že cena zlata vzrástla v roku 1970 o 2333% a vtedy boli problémy s menovým systémom v porovnaní so súčasťou jedna sladká malina. Nech je to akokoľvek a nech ste sa stretli s rôznymi predikciami cien zlata, jedno je isté. Politické opatrenia, ktorých sme denno-denne svedkami, sú naklonené skôr rastu ceny zlata, ako poklesu.

Dôvod č.7.: Ekonomika USA je na tom veľmi zle. Európska tak isto.

Máme vysokú zadlženosť. Monetárna báza sa stále rozširuje. Dosahujeme veľmi vysoké rozpočtové deficity. Nízke nominálne, resp. záporné reálne úrokové miery. Vyzerá to, že štáty sa nedokážu vysporiadať so svojimi problémami a budú skôr tlačiť nekryté peniaze, ako by mali prijať radikálne a dnes nepopulárne opatrenia. Ako náhle sa  však uchýlia k týmto opatreniam, cena zlata bude stúpať.

Myslím si, že pokiaľ budú ceny zlata a striebra stúpať, pôjdu hore i akcie ťažobných spoločností. A ako som o tom veľmi presvedčený? Práve som kúpil akcie pre moju mamu, ktorá je značne averzná voči riziku.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, podporte a zdieľajte nás prosím na linkovacích službách.

Podľa článku Jeffa Clarka z Casey Research spracoval a voľne preložil Matúš Pošvanc