Archív značiek: investície

Znovuobjavovanie ceny peňazí… Keď už nemôže byť horšie

Už dlhší čas začínam svoje prejavy slovami: „Som najoptimistickejší za posledných tridsať rokov na trhu – už len kvôli tomu, že nemôže byť horšie.“

Je to pravda? A ešte dôležitejšie – ako dosiahneme fundamentálnu zmenu tohto „extend-and-pretend“ trendu (banka predĺži termín splatnosti pôžičky a predstiera že malé a neskoré platby sú lepšie ako žiadne – pozn. prekl.), ktorý prevláda nielen v Európe ale aj vo svete?

História nám hovorí, že jediné reálne zmeny sú dôsledkami vojny, hladomoru, sociálnych nepokojov alebo kolapsu akciových trhov. Nič z toho sa vo veľkej časti sveta nevyskytuje (zatiaľ), ale na druhej strane sme od 2. Svetovej vojny nemali menší rast, horšiu demografiu, alebo vyššiu nezamestnanosť. Tento paradox je potrebné nejako vyriešiť. A hlavne rýchlo, ak sa chceme vyhnúť zničeniu celej generácie mladých Európanov.

Zákonodarcovia predstierajú, že dosiahnutý pokrok a stabilita je výsledkom ich konania, ale z fundamentálneho pohľadu je to len obyčajná ilúzia. Talianske banky dnes vlastnia viac vládnych dlhopisov ako pred bankovou krízou, čo ich systematicky robí viac nechránenými pred ich vlastnou vládou. „Spread“ (rozdiel medzi výnosmi dlhopisov) vládnych dlhopisov medzi Nemeckom a Club Med je pod historickým priemerom, no táto cena je dôsledkom totálneho potlačenia prirodzeného procesu tvorby ceny peňazí.jakobsen

Proces tvorby ceny peňazí je tým krutým kapitalistickým prvkom vo všetkých systémoch. Učebnica ekonómie by ho označila ako modus operandi, ktorým sa kapitál alokuje tam, kde nachádza najvyššiu hraničnú užitočnosť. V praxi by to malo znamenať že trh diktuje cenu peňazí na obdobie dlhšie ako jeden rok, kým na obdobia kratšie ako jeden rok túto úlohu preberajú centrálne banky. Krása tohto systému je v tom, že peniaze sú alokované v aukcii, kde záujemca s najvyššou ponukou dostane „peniaze“ alebo „úver“  za cenu, ktorú považuje za adekvátnu cenu peňazí.

Porovnajte tento trhom riadený model so súčasnou situáciou relatívne nízkych „sovereign spreads“ (rozdiely medzi výnosmi dlhopisov centrálnych bánk) v Európe, spôsobenou sľubom Maria Draghiho urobiť „všetko čo bude treba“ aby bola zaručená stabilita eura. Už zahrozil aktiváciou Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho stabilizačného mechanizmu a použitím celého arzenálu politických nástrojov na zaručenie stability.

Týmto účinne pozastavil proces tvorby ceny štátneho dlhu a peňazí, keďže ECB a lokálne centrálne banky poskytnú neobmedzenú likviditu lokálnym bankám a teda nepriamo ich vláde v akýchkoľvek trhových podmienkach. Táto jednostranná ponuka od ECB a trhu znamená, že neexistuje moc, ktorá by bola schopná ukázniť vládu vyššími sadzbami alebo alokovať úvery všeobecnejšie. Jednoducho sme od seba odpojili trh a cenu peňazí.

Toto prichádza po Draghiho dlhodobejšej refinančnej operácii, lacného financovania bánk s malým alebo žiadnym ručením, alebo najbližšej možnej veci ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu, čo sa ešte nevolá kvantitatívne uvoľňovanie.

Toto je problém, lebo spoločnosti, ktoré potrebujú financovať dlhodobé projekty ako budovanie elektrárne počas šiestich až ôsmich rokov, potrebujú cenu úveru počas celého obdobia budovania. Teraz majú takmer rovnú krivku výnosov od 0 do 30 rokov, čo by bolo fajn, ak by to bolo realistické. Ale problém je že jedného dňa vo „vzdialenej budúcnosti“, keď sa trh znormalizuje, úrokové sadzby sa vrátia do normálnych výšok, čo je zhruba inflácia plus riziková prémia.

V prípade priemyselnej spoločnosti by vhodná kalkulácia úverovej sadzby vyzerala asi takto: inflácia + LIBOR + rozdiel rizík, z čoho by mohlo vyjsť cca 7 percent. Porovnajte toto so sadzbami dostupnými vysoko úveruschopným spoločnostiam. Nestlé bolo nedávno schopné  požičať si so sadzbou 0,75 percenta – najnižšou aká kedy bola. Áno, je to pekné pre Nestlé, ale pamätajte že táto situácia vznikla kvôli prítomnosti centrálnej banky na trhu a nie len vďaka finančnej sile Nestlé.

Zmena z jedného percenta na sedem percent by spoločnostiam spôsobila nepríjemný šok. Vytvorili sme negatívny a nebezpečný kruh v ktorom nie len investori, ale aj spoločnosti závisia na nekonečných nízkych úrokových sadzbách. Vypočítali svoje budúce príjmy a výdavky na základe vládou ovplyvňovaných cien, nie na základe realistických trhových cien.

Najhoršou vecou na tejto situácii je, že dôvodom toho, že veľký hráč ako Nestlé si je schopný požičať za úrok menší ako jedno percento, je nedostatok alternatív pre banky a investorov. Menej úveruschopné malé a stredné podniky, ktoré tvoria niekedy až 80 percent ekonomík mnohých krajín, si nedokážu požičať. Sú považované za príliš riskantné na to, aby im bolo požičané za súčasné „trhové sadzby“ napriek tomu, že práve ony sú kľúčom ku znižovaniu nezamestnanosti a zvyšovaniu produktivity.

Sú ochotné pracovať dlhšie, ťažšie, za menej peňazí a s vysokou toleranciou rizika, len aby prežili. Takže ostávajúcich 20 percent ekonomiky tvorených veľkými, kótovanými spoločnosťami a bankami dostane 95 percent úverov a 99 percent všetkého politického kapitálu. Inými slovami, veľkí hráči dostávajú nereálne nízke úrokové sadzby len preto, že malé a stredné podniky nedostávajú žiadne úvery. Odtiaľto pramení moja viera že veci sa musia čoskoro zlepšiť, lebo už to nemôže byť horšie.

Nikdy v histórii sme neboli v nefunkčnejšom stave z korporátneho, politického a individuálneho hľadiska. Je čas si uvedomiť, že dôvodom, prečo kapitalizmus vyhral v osemdesiatych rokoch vojnu proti komunizmu, bola jeho silná trhová ekonomika založená na prirodzenom procese tvorby cien. Teraz „osvietení“ zákonodarcovia kopírujú všetky znaky plánovanej ekonomiky: centrálne plánovanie a kontrola, žiadna prirodzená tvorba cien, jeden poskytovateľ úverov a peňazí a z toho vyplývajúce potláčanie malých a stredných podnikov a nakoniec aj jednotlivcov.

História nám ponúka pádnu lekciu. FED sa naposledy uchýlil ku značnému kvantitatívnemu uvoľňovaniu v štyridsiatych rokoch. No pomalý rast a klesajúca inflácia sa zvrátili až keď FED prestal intervenovať kvôli ťažkej recesii, ktorá vznikla v dôsledku politických omylov a príliš dlhého kvantitatívneho uvoľňovania.

V roku 2014 by reálna recesia v Nemecku a USA mohla znovu naštartovať prirodzený mechanizmus tvorby peňazí, čo by nám pomohlo v liečení hlbokých rán po rokoch chýb zákonodarcov. Byť na dne je z určitého pohľadu dobré. Jediná cesta smeruje nahor.

Steen Jakobsen, CIO Saxo Bank

Zdroj: http://www.zerohedge.com/

Preložil Jakub Jablonický

Prebraté z : hayek.sk

James Rickards o zlate a americkom dolári

Photo-Rickards-James-03Keď sa pozriem na svet z celkového hľadiska, vidím odhalený nefungujúci monetárny systém, s ktorým sa svet vysporadúva, neúspešne, odkedy Nixon zavrel zlaté okno. Každá mena v princípe pláva voči inej, a odkedy je zlato vnímané len ako užitočná surovina pre zlatníctvo, meny nie sú kryté ničím.

Napriek tomu, každá krajina a jej centrálni bankári sú presvedčení, že je výhodou mať lacnejšiu menu ako ostatné štáty; a keďže je logicky nemožné, aby všetky meny boli lacnejšie ako ostatné, nastáva prebudenie, že takto to ďalej nemôže pokračovať. Povojnové vzťahy medzi Čínou, USA a Ruskom sú definované v tomto kontexte logickej/monetárnej dilemy.

Aby som sa viac dozvedel o interakciách centrálnych bankárov, lesklom kove a svetových trhoch, rozprával som sa s Jamesom G. Rickardsom, autorom diela Menové vojny, a riaditeľom Tangent Capital v New Yorku.

Rickards sa významne angažuje na svetových trhoch už niekoľko dekád. Okrem mnoho iných aktivít, pôsobil v generálnej rade Long-Term Capital Management a v septembri 1998 bol hlavným vyjednávačom ohľadom zrušenia LTCM pod záštitou federálnej rezervnej banky New York.

Začal som otázkou o zlate. Jeho cena výrazne klesla v apríli, z 1550 na 1400 dolárov. Potom sa cena stabilizovala, aby znovu ostro poklesla v júni, na hodnotu 1200 dolárov. Odvtedy sa mierne zlato posilnilo a v čase rozhovoru sa pohybovalo na úrovni 1340 dolárov. Čiže moja otázka bola nasledovná – prečo?

James Rickards: V prvom rade si každý musí o zlate uvedomiť, že je volatilné. Po druhé, v obchodovaní dolár/zlato, je to práve volatilita dolára. Toto sú dve stránky jedného obchodu. Problémom tejto jari a leta je, že nikto nevie odhadnúť hodnotu dolára, z dôvodu debaty vo Fed-e ohľadom ukončenia kvantitatívneho uvoľňovania. Myslím, že Fed s ukončovaním QE nezačne v septembri. Keď budem mať pravdu a nezačnú ukončovať QE (a teda budú pokračovať v agresívnych nákupoch dlhopisov), potom bude dolár oslabovať a zlato posilňovať. Keby sa situácia otočí, zlato a dolár pôjdu opačným smerom.

AllAboutAlpha: V poslednej dobe som veľa čítal o ukazovateli zlato/HDP. Je to dôležitá štatistika?

Rickards: Je to dôležité v prípade očakávania, žeby sa svet rozhodol pre nejakú formu zlatého štandardu. Pojem „zlatý štandard“ je zavádzajúci, existuje mnoho spôsobov, ako prispôsobiť zlatý štandard, alebo použiť zlato ako referenčnú hodnotu, ako to napríklad naznačoval Robert Zoellick v roku 2010. V prípade akéhokoľvek návratu systému založeného na zlate, najmocnejšie budú krajiny vlastniace zlato. Ako sa dá uvažovať o zlate, ako najlepšom meradle relatívnej ekonomickej sily? Jeden občas používaný spôsob je meranie percentuálneho podielu štátnych rezerv, držaných v zlate. Spojené štáty sú v dobrej kondícii, pretože 70% rezerv majú v zlate, pričom Čína má iba 1% vlastných rezerv v zlate. Ale tento spôsob je zavádzajúci.

Nepotrebujeme cudziu menu, pretože tlačíme doláre. Takže pokiaľ si dolár zachová status svetovej rezervnej meny, dovtedy nebude prekvapením, že USA nebudú držať žiadne rezervy v eurách alebo librách. Vlastníme zlato a môžeme vyrábať doláre na počkanie, takže naozaj nepotrebujeme zásoby cudzích mien. Ak chcete mať v budúcnosti ekonomiku krytú zlatom, potrebujete niečo relevantné, a pre tento prípad pomer zlata k HDP môže byť prijateľný. Momentálne je tento pomer v USA približne 3%. V Číne je 0,7%. Údaje z Číny vyvolávajú pochybnosti, či Číňania neklamú o ich rezervách. Zjavne tak robia.

AAA: Aký pomer zlata k HDP má Rusko?

Rickards: Rusko, momentálne, po agresívnych nákupoch zlata v posledných rokoch, nahromadilo jednu osminu zlata Spojených štátov. Rusko má ekonomiku rovnajúcu sa taktiež jednej osmine Spojených štátov, takže v pomere zlata k HDP dosiahli paritu. Ich nákupy boli veľmi transparentné oproti čínskym. Putin, nie náhodne, sa vyjadril, že nechce naďalej, aby americký dolár zastával centrálnu pozíciu na svetových trhoch.

AAA: Je toto skutočný dôvod vzostupu napätia v rusko-amerických vzťahoch?

Rickards: Je veľa dôvodov pre tieto trenice: Snowden, Sýria, zemný plyn, atď. No zlato a menové záležitosti sú jednoznačne súčasťou tohto kurzu.

AAA: Mali by sa investori zaujímať o voľbu Bieleho domu ohľadom nového predsedu Fed-u, keďže momentálne je situácia vyrovnaná medzi Janet Yellenovou a Lawrenceom Summersom?

Rickards: Áno. Medzi nimi je rozdiel. Yellenová je známa ako monetárna holubica, ktorá iba veľmi pomaly, a či vôbec, chce spomaliť nákup dlhopisov, možno, že ešte zrýchli tvorbu peňazí. Summers nie je ani jastrab ani holubica. Je ako divoká karta, ťažko odhadnuteľný, pretože môže Fed doviesť k nákupom aj iných aktív ako vládnych cenných papierov. Môže začať kupovať napríklad akcie alebo komunálne dlhopisy.

AAA: Čiže jedným z možných scenárov je, že bankrot Detroitu spôsobí problémy na trhu komunálnych dlhopisov a Fed sa rozhodne byť nákupcom poslednej inštancie?

Rickards: Keby prišiel Summers, riskujeme, že sa tak môže stať.

Pozor neprehliadnite !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Neváhajte prihláste sa!

pozvanka_vseobecna_fom

Prečo vlastníme drahé kovy

V dnešnej situácii by sme si mali pripomenúť, prečo vlastníme drahé kovy, resp. prečo by sme mali vlastniť drahé kovy. Skúsim sa zamyslieť nad najdôležitejšími dôvodmi.

zlato1Prvým dôvodom, s ktorým sa asi každý stretol je, že sú to skutočné peniaze. Áno. S tým súhlasím. Ale nemyslím si, že zlato a striebro vlastní väčšina ľudí kvôli tomu. Vlastní ich kvôli faktu, že si myslia, že na tom zarobia. Dnes nie sme naučený kalkulovať v zlate a striebre, ale v tzv. fiat menách (USD, Euro) a zlato a striebro vlastníme kvôli tomu, aby sme sa tešili z toho, že ich cena je vyššia. A áno pri páde ceny môže každého investora mrzieť, že z krátkodobého hľadiska prerobil. Osobne, moja časť investičného portfólia v zlate a striebre, prerobila dnes rovnako. Ale mrzieť ma to mrzí len z toho dôvodu, že si dnes nemôžem kúpiť zlato a striebro lacnejšie, resp. že dokupujem menej, pretože časť investícií som už zrealizoval. Nesledujme však primárne cenu. Sledujme hodnotu. To je dôležité i pre budúcnosť. Cena zlata môže byť teoreticky i 50 000 € / unca. Otázka je, čo si za uncu v budúcnosti kúpime. Dnes si za uncu zlata môžeme kúpiť približne 1500 chlebov. Ak však cena chleba v dôsledku inflácie (zvýšeného výskytu peňažnej masy v obehu vzrastie) o 100 %, budeme si môcť za uncu zlata v budúcej hodnote 50 000 € kúpiť len 25 000 chlebov. Koľko by sme teda zarobili? Len 16 násobne viac, bez ohľadu na to, že nominálna cena stúpla 33 násobne. Na zlate a striebre teda nechcite zarobiť tým, že sa budete tešiť, že má cenu 50 000 €, ale na tom, že za uncu zlata si budete môcť v budúcnosti kúpiť buď: a) viac ako ostatní, alebo b) to, čo bude v kríze výrazne podhodnotené. Raz bude treba zlato a striebro vymeniť, aby ste sa stali opäť bohatšími. Rozmýšľajte preto o tejto investícií v kontexte hodnoty. Tá napríklad voči niektorým iným komoditám dokonca stúpla, napr. voči striebru.

Druhým dôvodom prečo vlastniť zlato, môže byť obava z inflácie. To je dobrý dôvod. Prečo? Stačí sledovať, čo dnes robia centrálne banky. Aj keď svoje konanie dnes nenazývajú tlačením peňazí, kupujú za novo-vytvorené peniaze iné aktíva, ktoré dávajú na svoju súvahu. To robí ECB, FED, Bank of England, či japonská centrálna banka; nazývame to kvantitatívne uvoľňovanie. FED má napríklad na svojej súvahe už aktíva v podobe štátnych dlhopisov vo výške viac ako 3,3 bilióny USD. Jedným z dôvodov prečo sa dnes neprejavuje inflácia je to, že trhy veria, že FED tieto aktíva FED v budúcnosti predá. Ako náhle však investori pochopia, že sa tak nestane, dolár stratí dôveru. A vtedy prepukne inflácia. Prečo sa to stane? FED dnes nemôže začať predávať dlhopisy na trhu, pretože by to zvýšilo úroky pre USA. Dnes už tak zadlžené USA, by mali problém so splácaním dlhov. Dnes sú v tejto pasci všetky centrálne banky. Vlastníci zlata však musia počkať, kým si to trhy uvedomia, aby zažili zlatý vek.

Tretím dôvodom sú dlhy. Pozor! Nielen verejné, ale i súkromné. Zadlženosť tzv. západného sveta (verejný sektor a súkromný sektor) je enormná. Nemecko má kombinovanú zadlženosť vyššiu ako 240 % HDP, Čína 250 % HDP, Taliansko 350 % HDP, Japonsko 510 % HDP, Veľká Británia údajne 900 % HDP. Dajú sa tieto dlhy splatiť? To je otázka, kvôli ktorej vlastníme zlato a striebro. Nie nedajú. A nevyzerá, že by politické elity chceli túto situáciu riešiť. Naopak. Dnes volajú po pokračovaní v zadlženosti, napríklad znižovaním úrokových sadzieb.

Zlato a striebro svoj lesk nestráca. Nech sú dôvody poklesu cien akékoľvek, oba kovy majú zaujímavú budúcnosť.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Porastú ceny drahých kovov?

Cena zlata dosiahla ku koncu mesiaca máj 1388 USD a cena striebra bola na úrovni 22,2 USD. Pri zlate to bolo o 212 USD menej, ako bolo dolárové maximum zlata z augusta 2011. Pri striebre to bolo o 23 USD menej, ako bolo maximum z apríla 2011. V poslednej dobe sme zároveň zažili viaceré pokusy o potlačenie cien pod ich súčasné minimá na úrovniach 1350 USD pri zlate a 21,5 resp. 22 USD pri striebre.

Otázka dnešných dní teda znie, či dnes zažívame na drahých kovoch cenové dno alebo sa ceny prepadnú ešte nižšie? S úplnou určitosťou sa na túto otázku samozrejme nedá odpovedať. Avšak niektoré ukazovatele dnes indikujú, že sme cenovému dnu pravdepodobne veľmi blízko, resp. sme cenové dno už dosiahli.

zlato_april1Primárne to platí pre zlato. Striebro je iná kategória. A aj keď sa nasledovné riadky na striebro dajú aplikovať, treba povedať, že len v obmedzenej miere. Striebro je priemyselný kov a zároveň majú veľkí hráči na COMEXe pri striebre inak nastavené pozície.

Čo nám teda indikuje to, že by mal byť v tomto období trh, viac menej nastavený na opätovný rast cien drahých kovov? Skúsim popísať šesť základných faktorov:

  1. Dnes je cena drahých kovov primárne určovaná na COMEXe. Je to trh, kde sa obchodujú papierové kontrakty, z ktorých sú niektoré kryté reálnym kovom v skladoch správcov COMEXu a ostatné kontrakty sú „kryté“ budúcou dodávkou kovu. Na tomto trhu obchodujú banky, hedžové fondy, resp. rôzne finančné inštitúcie, či väčší individuálni investori. Tí majú pri obchodovaní stavené buď na pokles ceny alebo na rast ceny. Treba zároveň zdôrazniť, že títo investori sa primárne nezaujímajú o výslednú cenu kovov. Ich primárnym cieľom je zarobiť na rozdiely v cene, za čo kontrakt nakúpili a za čo ho predajú. Sú to krátkodobí investori, ktorí považujú dané komodity za čisto obchodný artikel a nevnímajú ich primárne ako ochranu pred infláciou, či kolapsom finančného systému.

Situácia na tomto trhu je dnes taká, že veľké banky od začiatku roku výrazným spôsobom znížili svoje stávky na pokles ceny a naopak zvyšujú svoje stávky na rast ceny. Menší hráči (tzv. speculators) sú na tom opačne. Vzhľadom na to, že v súčasnosti cenu určujú (viacerí tvrdia, že manipulujú) veľké banky, vytvára to na trhu zaujímavú situáciu, ktorá indikuje, že cena by mohla ísť hore. Minimálne zo strednodobého hľadiska 3 – 6 mesiacov.

  1. Druhým indikátorom je meranie sentimentu na týchto trhoch. Dnes sentiment trhom vládne. Inými slovami fundamentálna analýza toho, čo stojí za cenou toho, ktorého aktíva, nie je na programe dňa. Je to sentiment, ktorý využíva slová ako „panika“, „eufória“, „čo robia veľkí hráči a investori“ a pod.

V súčasnej dobe je sentiment na trhoch s drahými kovmi (meraný tzv. Hulbert Gold Sentiment indexom) na extrémne nízkej úrovni. Dokonca prekonal hranice z roku 2008. V princípe sa nemá kam viac prepadnúť a je omnoho pravdepodobnejšie, že sa bude posúvať smerom hore. To naznačuje pozitívny trend pre ceny drahých kovov.

  1. Ďalším faktorom je dolárový index. Ak dolár rastie je viac pravdepodobné, že ceny drahých kovov budú klesať a naopak. V týchto dňoch dolárový index dosiahol opätovne úroveň okolo 84 bodov, ktorú už viac krát testoval a vždy po nej klesol. To môže nahrávať drahým kovom.

Pri tomto faktore však musíme byť opatrní. Dôvodom je, že dolár je sám o sebe tzv. rezervnou menou. Pri rozsiahlych problémoch finančného systému, môže byť paradoxne viac dopytovaný (z krátkodobého hľadiska), ako iné meny a to prispeje k jeho atraktivite.

Na strane druhej dnes zažívame menové vojny medzi krajinami. To výrazne ovplyvňuje situáciu i na dolári. Inými slovami dnes dolár rastie z toho dôvodu, že iné krajiny prijímajú opatrenia na zníženie kúpyschopnosti svojej meny (napr. jen). To však dlhodobo nie je výhodná situácia pre USA, preto očakávať rovnakú reakciu zo strany FEDu má zmysel.

  1. Ďalším negatívne súvisiacim aktívom voči drahým kovom sú akcie na akciových trhoch (mimo ťažobných spoločností). Index DOW JONES a S&P 500 nedávno dosahovali svoje maximá. Teraz začali mierne klesať. Ako upozorňuje viacero analytikov, akcie sa podobným spôsobom správali i v roku 2007. Presne rok pred krachom v 2008. To je zároveň spojené i s vysokou volatilitou (pokles strieda rast a naopak) na trhu, z ktorej môžu ťažiť i drahé kovy.
  2. Za ostatné dva mesiace ako zlato, tak i striebro, viackrát úspešne otestovali svoje minimá. Tie sa v princípe nepodarilo prekonať. Aj keď je pravda, že striebro svoje minimá prekonalo v priebehu intradenného obchodovania, avšak veľmi rýchlo sa z toho dokázalo spamätať.
  3. Posledným faktorom, ktorý spomeniem a ktorý spomínam v poslednej dobe často je bakwardácia. Stav, kedy je spotová (aktuálna) cena vyššia, ako cena futures kontraktu (cena kontraktu v budúcnosti). Obchodníkovi sa preto oplatí dnes predať fyzický kov a nakúpiť prísľub jeho dodania v budúcnosti. Je to obchod „bez rizika“. To, že sa však bakwardácia opakovane objavuje, svedčí len o jednom. Na trhu s papierovým kovom cítia obchodníci riziko nedodania kovu. Preto tento „bezrizikový“ obchod neuskutočňujú. Inak by sa bakwardácia nemala prečo objavovať, resp. by veľmi rýchlo zmizla.

Dosahujeme teda v týchto dňoch cenové dno? Viaceré faktory ukazujú, že áno. Avšak na druhej strane je dnes trh s drahými kovmi ovládaný veľkými bankami. Táto situácia je primárne pri striebre. Tie sa môžu pokúsiť uzavrieť ešte časť svojich stávok na pokles ceny a vybrať zisky, s čím by prišiel i ďalší pokles cien.

Uvidíme, čo nám teda prinesie najbližšia budúcnosť. Tá strednodobá a dlhodobá je pre vlastníkov zlata a striebra podľa môjho názoru stále pozitívne naklonená – a dá sa nazvať zlatou budúcnosťou. Z hľadiska ekonomických fundamentov sa totižto veci pohybujú pomaly k horšiemu. Nie k lepšiemu. A to je i dôvod, prečo dnes malí investori vlastnia drahé kovy.

Matúš Pošvanc

Déjà-Déjà Vu na zlate a striebre

O manipulácií ceny zlata a striebra hovoríme už dlhšiu dobu. Tá je spojená s krátkymi pozíciami veľkých bánk na COMEXe (komoditnom trhu) a zároveň koncentráciou týchto krátkych pozícií v rukách pár hráčov, primárne J.P. Morgan.  Koncentrácia a počet kontraktov zároveň umožňuje týmto bankám pohybovať cenou podľa ich ľubovôle. Minulý týždeň bol jedným z príkladov, ako sa takáto manipulácia ukazuje na trhu. Ak sa pozriete na graf z portálu zerohedge, uvidíte každodenný a ten istý vzorec správania sa; niekto by mohol trefne povedať, denné déjà vu:

The Commodity Futures Trading Commission (Komisia pre komoditné obchodovanie futures kontraktov CFTC v USA) sa odvolá voči rozhodnutiu federálneho súdu v USA, ktorý prednedávnom rozhodol o pozastavení účinnosti pravidiel umiestňovania špekulatívnych kontraktov na COMEXe. Federálny súd pozastavil platnosť legislatívy a dal ju komisii prepracovať. CFTC sa snažila danými pravidlami obmedziť možnosť špekulatívneho obchodovania na trhu s cieľom ovplyvňovať cenu; mnohí to chápu, ako snahu komisie o obmedzenie aktivít veľkých bánk, ktoré môžu hýbať dnes cenou v princípe, ako chcú a to primárne na trhu so striebrom, platinou a zlatom.

Zlato obdivuje čoraz viac vplyvných ľudí. Jedným z nich je premiér Turecka Erdogan, ktorý sa sťažoval na politiky Medzinárodného menového fondu, ktoré sú podľa jeho názoru ovplyvnené rozhodnutiami v kontexte toho, čo sa stane s US dolárom. Tvrdí, že by bolo lepšie, ak by politiky MMF podliehali inej medzinárodnej konštante a indikátoru, ktorého sila sa prejavila počas celej histórie ľudstva – zlatu. A nezaostáva ani znovu zvolený zákonodarca z Montany Jerry O´Neil. Ten požaduje, aby bola jeho verejná funkcia vyplácaná v zlate, vzhľadom k tomu, že stráca čoraz viac dôveru v americký dolár. Už prednedávnom sme Vás informovali, že zlato si zaľúbil i ďalší miliardár George Soros. Minulý mesiac opätovne zvýšil svoje pozície v zlatom ETF fonde SPDR Gold Trust a zároveň sa angažuje i v investíciách okolo akcií ťažobných spoločností, ktoré ťažia zlato a striebro. Úplne podobná story je o ďalšom miliardárovi Johnovi Paulsonovi.

A chcete vedieť, čo si myslí ďalší miliardár o zlate? Eric Sprott je taký guru v oblasti investícií do zlata a striebra. A ak nemáte záujem sledovať video nižšie, primárne v ňom hovoril o tom, prečo vlastne vlastniť zlato. A ktoré najdôležitejšie dôvody uviedol, podľa môjho názoru? Po prvé, je to fakt, že i mainstreamové médiá začali o zlate hovoriť, čo pred 5 rokmi nebolo vôbec pravidlom. Po druhé tvrdí, že centrálne banky západu (tu sme o tom písali) majú podľa neho v depozitoch omnoho menej zlata ako tomu bolo pred 10-timi rokmi. Prečo? Pretože rovnováhu na trhu sme mali už pred 10-timi rokmi. V tomto období však začal zásadne rásť dopyt po zlate, avšak bez toho, aby sme tu videli nejaký zásadný nárast v ponuke, resp. v produkcii zlata. To muselo byť podľa Sprotta dodávané na trh práve centrálnymi bankami, ktoré dnes už o väčšinu zásob prišli a nemajú čo na trh dať. Tretím dôvodom je znehodocovanie všetkých mien sveta. Takže Sprott zlatu verí. Pozrite si aj video:

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc, upner.com