Archív značiek: informácie o zlate

Ťažiari zlata sa topia v dlhoch a stratách

ťažiari

S mnohými ťažobnými spoločnosťami to ide strmo. Dole kopcom. Vzhľadom na prepad ceny zlata sa ani nie je čomu čudovať. Index zlatých ťažobných spoločností bol ešte pred dvoma rokmi na úrovni 435 bodov a svoje maximá za ostatné 4 roky mal tesne pod 600. Aj také hviezdy ťažobného priemyslu ako je Barrick Gold Corp. Dosiahol stratu 7,8 mld. USD, či Kinross Gold Corp. na úrovni 8,5 mld. USD. Pričom sa jedná o spoločnosti, ktoré majú stále fungujúce ťažobné doly, v ktorých sa náklady na ťažbu pohybujú stále pod úrovňou trhu.

minerLacný kapitál zároveň drží na trhu aj mnohé malé spoločnosti, ktoré sa týmto mega ťažiarom ani nevyrovnajú. U niektorých analytikov sa s týmto zároveň vynára otázka, či práve to, že mnohí ťažiari stále ostávajú na trhu, nespôsobuje nízke ceny drahých kovov. Jednoduchá odpoveď znie nie. To súvisí s faktom, že zlato i striebro majú obrovské zásoby v pomere k novo prichádzajúcemu kovu na trh. Nie sú tradičnými komoditami, ktoré sa míňajú. Preto aj keby hneď zajtra odišli všetky ťažobné spoločnosti z trhu, zlata a striebra by nebol nedostatok. Cenu by zmenil len dopyt po drahých kovoch zo strany západných investorov.

Mincovna

Minulý týždeň sme písali o tom, že US Mint predala najmenej zlatých mincí od roku 2006, kedy sa predaj prepadol o 40 % oproti roku 2013. To však už neplatí o strieborných minciach. V tomto segmente dosahuje predaj nových rekordov, keď predala 44 miliónov uncí striebra, čo je 4 % nárast oproti roku 2013. Podobne bola na tom i kanadská mincovňa. Jedine austrálska Pearth Mint znížila predaj strieborných mincí o 13,5 % oproti roku 2013. Aj tento dopyt naznačuje, že striebro ešte nekapitulovalo podobným spôsobom, ako zlato, bez ohľadu na fakt, že cena klesla už aj k 15 USD. Aj preto je možné očakávať, ešte pokles ceny tohto sivého kovu. Hlavne, ak by prišla nejaká forma krízy, vzhľadom na to, že striebro je dnes považované hlavne za priemyselný kov a nie investičný, či monetárny kov.

Čínsky dopyt po zlate núti aj tradičné firmy pôsobiace v tomto segmente inovovať. CME Group napríklad ohlásila, že spúšťa predaj kontraktov, ktoré budú kryté 1 kg zlatom – štandard, ktorý je populárny práve na ázijských trhoch, oproti 100 uncovému štandardu kontraktu, ktorý je populárny zas v USA. Je vidno, že aj tradiční hráči na trhu s komoditami si čoraz viac a viac uvedomujú silu a význam ázijského trhu s drahými kovmi.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Indovia musia byť šialení

Aspoň to si môžete o nich myslieť, keď príde reč na zlato. Nedávny prieskum World Gold Council odhalil, že až 8 % výdavkov domácností, hneď po zdravotníctve a vzdelávaní, ide do zlata, zlatých šperkov a zlatých mincí. Indovia sú jednoducho zlatom posadnutí. Donedávna boli krajinou, ktorá dovážala najviac zlata na svete a vyzerá to, že tento prím stratila kvôli obmedzeniam dovozu zlata. Sankcie na dovoz sa však majú podľa ostatných informácií zmierniť. Zatiaľ však v dovoze zlata vedie Čína. Tá podľa odhadov doviezla do konca novembra za 11 mesiacov tohto roku približne 1212 ton zlata a je dosť možné, že do konca roku sa číslo vyšplhá na 1350 ton, čo by výrazne prekonalo dovoz z roku 2013 na úrovni 1158 ton.india_pasovanie

Podľa analytikov HSBC bude v roku 2015 chýbať na trhu okolo 11 miliónov uncí striebra. A aj práve preto ostáva ich odhad ceny sivého kovu pre rok 2015 na úrovni 17 USD. Pripúšťajú samozrejme obchodovanie v rozmedzí od 15 do 21 USD. Treba však podotknúť jednu dôležitú vec. Striebra nie je nedostatok a nič také, ako že bude chýbať na trhu nehrozí. Striebro spolu so zlatom majú najvyššie flow/stock ratio z komodít, pretože boli peniazmi. A aj z tohto dôvodu sa dá skôr predpokladať zatiaľ pokles ceny striebra v prípade nejakej významnej ekonomickej udalosti, kedy by klesol priemyselný dopyt po striebre. Monetárnym dopytom sa totižto striebro zatiaľ veľmi pýšiť nemôže na rozdiel od zlata.

Nedávna štúdia banky Barclays ukázala, že ľudia z tzv. západnej civilizácie, ktorí vlastnia viac ako 1,5 milióna USD majú v priemere 9,6 % portfólia umiestneného v drahých kovoch. Tento pomer je úplne iný u boháčov zo Saudskej Arábie, Číny a Indie. U nich sú drahé kovy zastúpené v ich portfóliách až na úrovni 17 – 18 %. Zároveň niektorí predajcovia zlata informujú, že práve táto skupina ľudí u nich postupne nakupuje drahé kovy pri výraznejších cenových poklesoch.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Draghi zlato nekupuje a ani kupovať nebude

Tlačová konferencia ECB, ktorá ničím neprekvapila, bola však pre zlatú komunitu zaujímavá z hľadiska toho, že Draghi spomenul zlato. Na otázku, aké druhy aktív by mohla ECB v budúcnosti kupovať odpovedal, že monetárny výbor „diskutoval o všetkých druhoch aktív, okrem zlata“. Z tohto hľadiska by bolo zaujímavé doplniť otázku o striebro, ktoré bolo rovnako považované za peniaze. Odpor centrálnych bankárov k tejto podľa ich slov „zastaranej relikvii“ je priam úžasný. A nie je sa čo čudovať. Keď sa darí zlatu, nedarí sa centrálnym bankárom. Dnešná situácia je opačná. Zatiaľ veríme v moc centrálnych bánk. Otázka z nie do kedy?

Mnohí veria, že zmenu na trhu so zlatom, by mohlo spôsobiť minulo týždenné oznámenie indickej centrálnej banky, že zjednoduší pravidlá dovozu zlata do krajiny. Tento týždeň, šéf RBI vyhlásil, že vláda po schválení rozpočtu na budúci rok (v marci), uvažuje aj o znížení dovozných ciel uvalených na zlato. Indiu tieto správy povzbudili a v novembri doviezla 40,2 ton zlata, pričom minulý rok v rovnakom období to bolo len 0,2 tony. Septembrové a októbrové dovozy boli motivované jednak nákupnou sezónou v Indii a na strane druhej to bol skôr strach Indov, že sa pravidlá dovozu ešte viac sprísnia. Nakoniec však vláda s centrálnou bankou prekvapili. India je zároveň krajinou, kde sa podľa odhadov WGC nachádza až 22 000 ton zlata v rukách jednotlivcov a rôznych chrámov – čiže v súkromných rukách. Napriek obrovskému množstvu zlata, ktoré je potenciálne pripravené obiehať medzi obyvateľstvom, sa aj tak každý rok dovezie od 700 do 1000 ton.

Rovnako je na zlato naladená i Čína. Aj tu vláda uvažuje o zjednodušení podmienok dovozu zlata do krajiny. Doteraz bol dovoz obmedzený na pár vyvolených bánk. Od budúceho roku by mali mať možnosť dovážať zlato aj samotné ťažobné spoločnosti operujúce v Číne a zároveň všetky banky, ktoré budú členmi Šanghajskej zlatej burzy. Čína chce dosiahnuť status najdôležitejšieho regiónu pre obchodovanie s fyzickým kovom po Londýne. Či sa to podarí je však otázne. Bude to možné len vtedy, ak by sa náklady na presun a nákup fyzického zlata v Londýne výrazne zvýšili. Inak to zatiaľ pre obchodníkov zmysel nemá.

Nakoniec pár slov o referende o zlate vo Švajčiarsku. Po prvé treba povedať, že výsledok je jasný. Švajčiari frank viazať na zlato zatiaľ nechcú. Avšak výsledok nie je úplne negatívny. Napriek masívnej kampani všetkých politických strán, vlády, médií a centrálnej banky sa až 20 % ľudí nedalo odradiť od hlasovania za dovoz všetkého zlata do krajiny a určitého naviazania franku na zlato. A to v časoch, keď sa zlato považuje za výstrelok minulosti a prežitú relikviu a divnú komoditu. Situácia, ktorá by pred 10 rokmi ani nebola diskutovaná. Za druhé to ukazuje, že zlato má stále dôležité postavenie v spoločnosti. Inak by to nikoho, myslím tým politikov a centrálnych bankárov, nezaujímalo. O švajčiarske referendum by sme sa nemali zaujímať v kontexte vyššej ceny zlata vyjadrenej vo fiat mene, ale v kontexte toho, či je, resp. bude, potrebné diskutovať o zlate, ako o kotve a stabilizačnom prvku pre dnešný finančný systém, pokiaľ sa dnešný experiment centrálnych bankárov vymkne z rúk.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

US Mint vypredala všetko striebro

V blogosfére sa tento týždeň tradične okrem manipulácie s cenami drahých kovov, hlavne skloňovala situácia okolo americkej mincovne, ktorá predala v priebehu pár dní všetky zásoby strieborných mincí. Blgoosféra klasicky preháňala o „epickom,“ „neskutočnom,“ či „obrovskom“ dopyte po striebre. Nie, netreba sa báť. Striebro sa neminulo. Striebra je dosť. Minuli sa len mince, ktoré treba nanovo vyraziť, v čom bude mincovňa samozrejme pokračovať. Niektorí predajcovia mincí len využili pokles ceny k nákupu, pričom pravdepodobne predpokladajú dno okolo ceny 15,4 USD. Dnes sa nedá preto hovoriť o nejakom zmene trendu a zvýšenom dopyte zo strany veľkých, či malých investorov.

Nízke ceny drahých kovov nútia ťažobné spoločnosti k uzatváraniu stále väčšieho množstva baní. Tieto spoločnosti trpia klasickými podnikateľskými problémami. Mnohé z nich sú zadlžené a na splácanie dlhu potrebujú zdroje, ktoré im klesajú vzhľadom na pokles cien komodity, ktorú ťažia. Výsledok je, že musia prepúšťať, zbavovať sa nerenatabilných projektov a znižovať produkciu. Zníži sa preto tento rok produkcia drahých kovov? Vyzerá to, že áno. Mizériu ťažiarov len dokresľujú vyššie popísané klesajúce indexy HUI a XAU, ktoré zažívali tento týždeň výrazné straty.

V hlavných médiách sa objavila informácia, že voči poklesu cien drahých kovov ostala Čína imúnna. Údajne čakajú Číňania na stále nižšie ceny. S touto informáciou sa dá polemizovať. Po prvé sú to už spomínané negatívne GOFO úrokové miery. Tie nám počas tohto roka celkom spoľahlivo indikovali nákupy z Ázie a s tým spojený stres na fyzickom trhu v Londýne. Druhým indikátorom sú zvýšené marže za okamžitú dodávku kovu na Šanghajskej burze, ktoré rovnako indikujú vysoký dopyt. Inými slovami Čína zlato chce.

Švajčiarske referendum (30.11) o zlate sa blíži. S ním pribúdajú aj prieskumy, čo si myslia samotní Švajčiari. Od predminulého týždňa sa znížila podpora referenda o 7 % v neprospech návrhu (zo 45 % podpory na 38 % podporu). Švajčiari budú hlasovať o tom, či ich centrálna banka bude musieť mať 20 % svojich rezerv v zlate. To sa dá inak urobiť buď dokúpením zlata, čo by mohlo mať vplyv na jeho cenu, alebo znížením ostatných druhov devízových rezerv; faktom je, že druhá možnosť je rovnako pravdepodobná. Ani nie o mesiac sa ukáže.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Škótske referendum sa týka aj zlata

V prípade, že sa škóti 18. septembra rozhodnú pre nezávislosť od Veľkej Británie, bude veselo. Okrem  vyjednávania o podieloch na ťažbe ropy v severnom mori, by sa za stolom jednalo i o podiele na britskom zlate. Zlaté rezervy Británie sú dnes 18. najvyššie na svete v rozsahu 310 ton a škóti si budú na časť zlata určite nárokovať.scotish_referendum

Po nedávnom zmätočnom článku o upustení od snahy vrátiť polovicu zlata Nemecka do Frankfurtu to vyzerá, že sa jednalo len o novinársku kačicu. V roku 2013 sa síce do Nemecka dostalo len 5 ton zlata z USA, ale tento rok podľa ostatných informácií repatriácia zlata pokračuje a pomaly akceleruje. Do júla 2014 sa do Nemecka vrátilo 54 ton zlata z USA. BUBA má zároveň stále v pláne naplniť svoj cieľ, že do roku 2020 bude mať 295 ton zlata z USA a 342 ton zlata z Francúzska vo svojich trezoroch vo Frankfurte. Daná repatriácia vyvolala v zlatej komunite rozruch vzhľadom na to, že trvá tak dlho vrátiť späť cca 600 ton zlata. Ono to fakt nie je veľa.

Vyzerá to, že z Číny by sme mohli mať konečne aj nejaké relevantné dáta ohľadne obchodovania zlata. World Gold Council a China Gold Association uzavreli totižto dohodu o spolupráci, ktorá sa zameriava práve na výmenu údajov, ako aj rozvoj vzájomnej spolupráce na trhu so zlatom. Čína má jasný záujem o to, byť svetovou jednotkou v obchode so zlatom. Ale ako sme spomínali už viac krát, zatiaľ nie je k tomu dôvod a hlavnými centrami nateraz ostáva Londýn a New York.

Aj zo súčasnej situácie sa dá ťažiť. To je aspoň názor prezidenta Goldcorp, štvrtého najväčšieho hráča na poli ťažby drahých kovov na svete. Ten predpokladá, že ak by aj cena zlata padla na 900 USD za uncu, tak by to nemalo signifikantný dopad na jeho spoločnosť, vzhľadom na nízke náklady ťažby, ktoré spoločnosť dnes po určitej reštrukturalizácií svojich ťažobných projektov má. Zároveň v tom vidí i príležitosť k nákupu ďalších banských projektov, ktoré by v budúcnosti (po opätovnom raste ceny drahých kovov) mohli spoločnosti zabezpečiť raketový rast.

Matúš Pošvanc