Archív značiek: grécko

Merkelová zaznamenala víťazstvo, ale Nemecko prehralo

Nemecké voľby – vlastne najdôležitejšie európske voľby – skončili víťazstvom Angely Merkelovej. Na strane druhej prehrala reformná politika v Nemecku. Očakáva sa totižto, že Merkelová zostaví vládu s druhou najsilnejšou stranou – nemeckými socialistami. To bude znamenať množstvo kompromisov v oblasti ekonomických, či sociálnych politík, či možný úplný koniec rétoriky úspor a šetrenia. Aj keď je pravda, že sa veľa v Európe nešetrilo, nemecký kompromis k tomu môže výrazne prispieť. Zároveň to bude znamenať, že daňoví poplatníci budú zachraňovať naďalej zadlžené štáty, či ich bankový sektor. Zaujímavosťou volieb bol výsledok len vo februári vzniknutej nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa len tesne nedostala do parlamentu, avšak bola schopná ukradnúť voličov hlavne z radov Merkelovej strany (230 000) a od FDP (330 000).merkel

Tak, či onak silné Nemecko potrebujeme. Hlavne kvôli tomu, že v ostatných krajinách Európy je omnoho väčší chaos. Príkladom je Taliansko, kde každú chvíľu padá vláda. Dôvodom je Berlusconi. Pád vlády však môže mať veľmi neblahé dôsledky na obsluhu talianskeho dlhu. Taliansky premiér je však pokojný a povedal, že „Taliansko je dôveryhodná krajina, ktorá má pod kontrolou, ako svoj rozpočet, tak dlh.“ To mu však nie každý verí. Aj keď je faktom, že Taliansko sľúbilo, že bude pokračovať vo fiškálnej konsolidácií a dokonca údajne pripravuje i reformu trhu práce, aby podporilo tamojších podnikateľov v zamestnávaní ľudí. Ako to však sledujem už dlhšiu dobu, sú to skôr len slová, ako reálne činy.

Údajne bezprecedentné škrtanie verejných zdrojov v roku 2014 ohlásilo Francúzsko. Jediným problém je, že sa jedná len o 15 mld. euro, čo je približne 3,3 % ich ročných výdavkov. Nenazýval by som to preto bezprecedentným, ale malým krôčikom. 80 % úsporných opatrení tvorí zníženie výdavkov v oblasti pôsobnosti ministerstiev obrany, financií a životného prostredia. 20 % tvoria vyššie daňové príjmy. Štát by mal tento rok prerozdeliť 57,1 % HDP a budúci rok by malo toto číslo klesnúť na 56,7 % HDP. Dlh Francúzska je však, a aj ostane, na rekordnej úrovni 95,1 % HDP.

Tak ako sme si už zvykli, zástupcovia takzvanej Troiky nedôverujú Grécku, že bude schopné dosiahnuť primárny prebytok rozpočtu. Ten by mal byť tento rok podľa nich buď žiadny alebo len minimálny. Rovnako si nie sú istí plánovaným primárnym prebytkom rozpočtu budúci rok vo výške 1,5 % HDP. Ale netreba sa obávať. Už budúci rok sa HDP Grécka vraj vyšplhá na 4 %. Jediným problémom ostáva, že to počúvame už 5 rokov.

Finančná kríza spôsobila, že približne každá desiata firma vo Veľkej Británii z celkového počtu približne 2,5 milióna firiem, je tzv. „zombie“ firmou. Zjednodušene čelí nesolventnosti. Počet týchto firiem za ostatných 5 rokov narástol o 108 %. Sú to spoločnosti, ktoré dokážu vyprodukovať dostatok hotovosti len nato, aby dokázali zaplatiť ich dlhy bankám a dodávateľom. Jedná sa pritom o firmy, ktoré zamestnávajú približne 500 000 zamestnancov. A toto je inak jeden z dôvodov prečo Bank of England nemôže zvýšiť základné úrokové miery. Automaticky by to viedlo ku krachu všetkých týchto spoločnosti a k prepúšťaniu a to tak rýchlo, že by sme ani nestihli narátať do tri.

Čínska ekonomika pravdepodobne rastie len na úrovni 4 % ročne. To tvrdí Marc Faber, ktorý vyhlásil, že keď to povedal jednému čínskemu ekonómovi, odpovedal mu, že či náhodou nemyslí pokles o 4 %. Pokles o 4 % je pravdepodobne nezmysel, ale rovnako začína čoraz viac ľudí pochybovať o tom, že Čína rastie na úrovni 7,7 % ročne, pričom plán na ďalší rok má byť 7,5 %.

Je celkom dobré, že na menové vojny neupozorňujeme len v našich článkoch. Upozorňuje na ne i petícia 60 senátorov z USA, ktorí protestujú týmto spôsobom proti japonskej politike znižovania ceny jenu. Jedinou záhadou pre mňa ostáva, že prečo rovnako neprotestujú proti politike americkej centrálnej banky, ktorý prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania robí to isté pre americký dolár. A vyzerá to, že tu máme ďalší krach amerického úradu s názvom Federal Housing Administration, ktorý bude veľmi pravdepodobne potrebovať ku koncu fiškálneho roku v USA približne 943 miliónov USD. Avšak hlavným problémom USA dnes nie je táto agentúrka. Je ním dlhový strop. Minister financií Jacob Lew vyhlásil, že vláda má čas len do 17. októbra, kedy jej ostane na účte zásoba približne 30 mld. USD. Bude to zároveň znamenať, že nebude schopná plniť svoje záväzky. USA majú dlh vo výške 16,7 bilióna USD, ktorý dosiahli v máji tohto roku. Odvtedy používa vláda tzv. „mimoriadne opatrenia“, ktoré súvisia napr. s tým, že neposiela do fondu pre vládnych zamestnancov žiadne peniaze. Ušetrila tým 300 mld. USD. V najbližších týždňoch sa teda môžeme tešiť na súperenie demokratov a republikánov. Potom si však myslím, že dlhový strop zvýšia. Alebo, že by sa znefunkčnila najmocnejšia vláda sveta?

Matúš Pošvanc

Sledujte nás i na FCB.

USA trápi Sýria

Celkom dobrá správa sa týka vývoja nezamestnanosti v eurozóne. Tá oproti minulému mesiacu ostáva nezmenená na úrovni 12,1 %. Krajiny s najvyššou nezamestnanosťou ostávajú Grécko (27,6%)  a Španielsko (26,3%), kde rekordy dosahuje i nezamestnanosť mladých. V Španielsku vzrástla z 55,9 na 56,1 %, v Grécku sa pohybuje na úrovni 62,9% (údaj z mája). Treťou krajinou s najvyššou nezamestnanosťou je Cyprus (17,3%), pričom ešte rok dozadu tu bola nezamestnanosť na úrovni 12,2 %. Krach ich bankového sektora sa už prejavuje.

Francúzsko prednedávnom prekvapilo správou o 0,5 %-nom hospodárskom raste. Francúzska vláda doslova oslavovala. Dokonca hovorí o konci recesie a o úspechu svojej politiky. Spotreba sa mierne zvýšila o 0,4 %. Rovnako i predaj automobilov zaznamenal zvýšenie o 2,1 %. Investície spoločností po prvýkrát neklesli, ale zatiaľ ostávajú negatívne, prešli z -1 % na -0,5 %. Napriek niekoľkým pozitívnym ekonomickým indikátorom, miera nezamestnanosti zatiaľ stále stúpa. Podľa Insee je pravdepodobné, že koncom roka sa nezamestnanosť priblíži k historickému rekordu 10,8 % z rokov 1994 a 1997. Francúzsky prezident, François Hollande však ako inak, prisľúbil zvrátenie krivky nezamestnanosti do konca roka. Bohužiaľ mu však v tomto nedôveruje až 84 % opýtaných Francúzov.

Stále sa nám množia informácie o tom, že Grécko bude na „prekvapenie“ všetkých potrebovať opätovne zachrániť. Tento krát a zatiaľ vo výške 10 mld. euro. A nie je sa čo čudovať. Aj keď Atény dokázali pripraviť prebytkový primárny deficit, zrealizovať odpustenie časti dlhu, ich dlh stále rastie. Prispieva k tomu i fakt, že krajina sa stále nehrnie do privatizácie svojho majetku. Pôvodný plán privatizácie počítal s príjmami 50 mld. euro do roku 2016, avšak dodnes sa zrealizoval len predaj majetku vo výške 5 mld. Trojka núti Atény do privatizácie prostredníctvom zriadenia zahraničnej spoločnosti v Luxembursku, avšak Grécko túto ponuku zatiaľ odmieta. Dlho nebude, vzhľadom na to, že bude potrebovať ďalšie peniaze. Do toho sme sa minulý týždeň v rámci predvolebnej rétoriky dozvedeli z úst Angely Merkelovej, že Grécko nemalo byť nikdy súčasťou eurozóny a že za to môže bývalý kancelár Schröder. Človeka niekedy takéto vyjadrenia mierne zarazia, keďže sme už viac ako 3 roky i z Nemecka presvedčovaný o tom, že Grécko je jednoznačnou súčasťou zóny a tak i ostane. Sám som však zvedavý, či a ako sa zmení rétorika nemeckých politických predstaviteľov hneď po voľbách. Teraz ostávame v mode maľovania lepších zajtrajškov. Teda aspoň tak sa vyjadruje Merkelová v predvolebnej kampani. Dokonca priznala, že „v niektorých oblastiach, v niektorých krajinách nie sme dostatočne dobrý, nie sme konkurencieschopný, aby sa naše produkty vedeli predávať.“  Veď áno. Podnikateľské prostredie v Európe nie je vôbec priaznivé. Je zaťažené vysokými daňami, odvodmi a reguláciami. A svedčí o tom príklad talianskeho podnikateľa, ktorý presunul počas závodnej dovolenky 80 % svojho výrobného závodu do Poľska. Dôvod bol jednoduchý. Ak by to oznámil tamojším odborom, nikdy by sa mu to nepodarilo. Dnes čelí vyhrážkam.

Japonsko bude budúci rok potrebovať na obsluhu svojho dlhu 257 mld. USD. Aspoň to vyplýva zo získaných materiálov, ktoré popisujú fiškálnu situáciu v krajine. Na obsluhu dlhu použijú Japonci opätovne dlh. Plánujú vydať vládne dlhopisy v tejto výške. Otázka znie, čo urobí krajina, ktorá má dlh vo výške 10 biliónov USD, resp. je jej verejný dlh vyšší ako 230 % HDP, resp. výška dlhu je v pomere k jej daňovým príjmom na úrovni 2000%? Obráti sa na svoju centrálnu banku.

Čína oficiálne priznala, že dáta súvisiace s indexom PMI nie sú úplne adekvátne. Táto reakcia prišla potom, čo v júli prestal tamojší štatistický úrad v spolupráci s Čínskou federáciou pre logistiku a nákupy, zverejňovať niektoré detaily súvisiace s indexom. Podľa oficiálnych predstaviteľov štatistického úradu sa tak stalo preto, lebo „nemôžu zaistiť, že sú všetky dáta správne.“us_syria

V USA je dnes hlavnou témou potenciálny zásah v Sýrii. Asi sa už nikdy nedozvieme, kto chemické zbrane použil. Útok je výrazne sledovanou témou a to vzhľadom na fakt, že pri konfliktoch ako je tento, môžu nastať niektoré nepredvídateľné skutočnosti. Či sa už jedná o naprieky zo strany Ruska a Číny, ktoré sú proti zásahu zo strany USA, alebo reakcie Iránu. V regióne je zároveň ropa. Medzi ostatné témy, ktoré sú v USA aktuálne, avšak zakryté vojnovou rétorikou, určite patrí opätovná debata o navýšení dlhového stropu v USA. Ministerstvo financií prijalo tzv. výnimočné opatrenia, čo mu umožňuje, zvyšovať i nezvyšovať dlh zároveň (áno dá sa to, už sme o tom písali). Každopádne debata začne opätovne v septembri, vzhľadom na to, že v polovici októbra sa už nebude dať pokračovať vo výnimočných opatreniach a zároveň hrozí, že krajina nebude schopná plniť niektoré záväzky. Tamojší minister financií už avizoval, že na túto tému nebude prezident vyjednávať. Jednoducho dlhový strop sa musí zvýšiť.

No a na finančnej kríze nezarábajú len bankári, ktorí sú zachraňovaní zo zdrojov daňových poplatníkov. Ale aj ich právnici. Najväčších 6 bánk v USA minulo na právne služby spojené s právnymi spormi týkajúcimi sa zlých investícií už 103 mld. USD od začiatku krízy. Ešteže daňoví poplatníci banky zachránili. Inak by nemali prácu ani právnici.

Matúš Pošvanc

Pozor neprehliadnite !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Neváhajte prihláste sa!

Nič sa nevyriešilo

Eurokríza pokračuje. V Grécku sa napríklad opätovne zvýšila nezamestnanosť. V štvrtom mesiaci bola na úrovni 26,9 %, resp. o 3,8 % vyššia ako rok predtým a o 0,1 % vyššia ako v marci. Počet zamestnaných ľudí (aj vo verejnom sektore) bol 3 636 042. Počet nezamestnaných bol 1 337 621 a nekatívnych 3 337 051. To znamená, že 3,6 milióna pracujúcich, pracuje na 4,6 milióna neaktívnych. Ďalším problémom v krajine je opätovne rastúca miera nesplácania pôžičiek, ktorá dosiahla úroveň viac ako 66 mld. USD, resp. 29 % všetkých poskytnutých úverov, kým pred štyrmi mesiacmi bola na úrovni 24 %. grecko_nepokoje

Problémy hlási i Portugalsko, ktoré je zmietané politickou krízou kvôli šetreniu. Portugalský prezident vo štvrtok vyhlásil, že zvažuje budúci rok vypísanie nových volieb. Prezident Silva navrhol politickú dohodu stranám, ktorá by garantovala podporu úsporných opatrení, aby sa krajina vyhla krachu, resp. ďalšej pomoci s tým, že by sa o rok konali voľby. Trhy to však moc dobre neprijali, keďže sa rysovala dohoda súčasného premiéra Coelho so súčasnými vládnymi stranami. Výnosy na 10 ročných dlhopisoch sa tak nebezpečne pohybujú okolo úrovne 8 %, čo by znamenalo veľké problémy s obsluhou dlhu. Vyzerá to, že Mário bude musieť v najbližšej dobre reálne zasiahnuť. OMT bazuka je asi už pripravená.

Francúzsko zničí 8 000 pracovných miest denne.” Povedal to Pierre Gattaz, nový líder podnikateľskej federácie v krajine. Je to pravdepodobne trošku pritiahnuté za vlasy, avšak ilustruje to celkom dobre situáciu v krajine. Francúzsko je výrazne dusené vysokými daňami a preregulovaným systémom. To má dôsledok v rastúcej nezamestnanosti. Christophe de Margerie, riaditeľ energetického koncernu Total, to povedal asi najlepšie: “Skutočným problémom je samotný francúzsky štát. Dnes je viac ako 55 % reálneho HDP v jeho rukách a toto bohatstvo nie je spravované zodpovedne. Žijeme v kultúre, kde ľudia očakávajú, že sa štát postará o všetko.

Medzinárodný menový fond znížil svoju predpoveď o raste globálneho HDP za rok 2013 z 3,3 % na 3,1%. Podľa MMF porastú USA len 1,7 % rastom, oproti pôvodnej predpovedi 1,9%, pričom eurozóna bude klesať vo výške 0,6 %, oproti pôvodnému odhadu poklesu na 0,3 %. Rok 2014 nebude o moc lepší.

Japonská vláda plánuje prijať nový spôsob merania inflácie, ktorý by mala následne používať tamojšia centrálna banka. Jej plánom je merať tzv. „jadrovo-jadrovú“ infláciu (CPI), ktorá nebude obsahovať nielen ceny čerstvého jedla, ale i energií. Plánom je donútiť centrálnu banku k ešte rozsiahlejším monetárnym aktivitám, keďže dosiahnuť plán 2 % inflácie bude takto omnoho náročnejšie. Takže OK. Vyzerá to, že Japonsko chce naozaj rozpútať inflačné mlyny, ktoré končia jediným spôsobom – stratou dôvery v menu – hyperinfláciou.

Minulý týždeň bolo hlavnou správou v USA zverejnenie záznamu zo zasadnutia monetárnej komisie FEDu a následné vystúpenie Bena Bernankeho. Vyzerá to, že komisia je rozdelená v názore, či pokračovať alebo nepokračovať v politike nákupu dlhopisov vo výške 85 mld. USD mesačne, avšak Ben v tom má asi jasnejšie. Ten vyhlásil, že „vysoko prispôsobivá monetárna politika pre najbližšiu budúcnosť je presne to, čo potrebujeme,“ čo sa vyhodnotilo, ako mierne protichodné voči tomu, čo bolo zverejnené zo záznamu komisie. Následne rezignovala guvernérka richmondského FEDu a členka komisie Elizabeth A. Duke. To inak mohla byť reakcia i na vyhlásenie Bernankeho, ak patrila do „druhej polovice“ komisie, ktorá so súčasnou politikou FEDu nesúhlasí. Avšak, kto vie? To sú len špekulácie.

A nakoniec malá hádanka. Hádajte! Je dnes v USA viac ľudí pracujúcich na plný úväzok, alebo je viac tých, ktorí poberajú nejakú dávku? Jednoduchá odpoveď je, že je viac tých na plný úväzok. Avšak nie tak rýchlo. Tých, ktorí majú plný úväzok je 116 miliónov vrátane 21,9 milióna pracovníkov vlády. Počet obyvateľov na nejakej dávke je pritom 112,5 milióna. Inými slovami počet pracujúcich na plný úväzok je len o 3,5 milióna vyšší. Nie veľmi dobrá perspektíva pre USA a jej ekonomiku.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Nie všetci môžu cestovať prvou triedou. Verstehen Sie?

Tak je to tu! Angela Merkelová už nemôže ísť na letnú dovolenku nielen do Grécka, ale už ani do Portugalska. To však nie je všetko. Čo nevidieť pribudne Španielsko a potom Taliansko. S Francúzskom ako destináciou to tiež nevyzerá najlepšie. Nuž, nedá nič sa robiť. Bude musieť „drkotať zubami“  v Nórsku, Fínsku alebo Dánsku.

Cestujúci druhej triedy

Keď som v roku 1999 cestoval po Španielsku, všimol som si jeden zaujímavý úkaz. Na drvivej väčšine predávaných produktov boli informácie k nim iba v troch jazykoch. Hádajte ktorých. Po španielsky, portugalsky a grécky.

Už vtedy bolo jasné, že tieto produkty sa budú obchodovať iba na trhoch týchto spomínaných krajín. Už vtedy bolo jasné, že výrobcovia by sa zbytočne unúvali uvádzať informácie v nemčine, francúzštine alebo v angličtine. Už vtedy bolo jasné, ktoré tri krajiny z rodiny EÚ sú najchudobnejšie.

Cestujúci druhej triedy. Aj tak by sa dalo o nich (a o nás) hovoriť.

Aj keď chudobní, no majú čo ponúknuť. Čo také? Predsa vychytené turistické destinácie a letoviská. Ich prínos pre ekonomiku je nenahraditeľný. Podľa Svetovej rady pre cestovný ruch a turizmus  (WTTC) predstavujú príjmy z cestovného ruchu a turizmu v týchto krajinách 15-25% z celkového exportu. Podiel na HDP vrátane nepriamych a stimulovaných efektov sa pohybuje medzi 12% a 15%. Celkom dobrý kus koláča. Čo poviete?

To isté si povedali zrejme aj zahraniční investori. V rokoch 1999 až 2011 tiekli do týchto krajín značné finančné toky v podobe priamych zahraničných investícií a to nasledovne. Španielsko 452,74 miliárd USD, Portugalsko 62,94 miliárd USD a Grécko 24,65 miliárd USD.

Nemenej zaujímavým faktom zostáva, že drvivé percento z nich pritieklo v troch rokoch počas vrcholiacej hypotekárnej krízy v rokoch 2006 až 2008. Španielsko 39%, Portugalsko 30% a Grécko dokonca až 51%. (zdroj: Svetová banka)

Niečo za niečo

Výhody však platia obojstranne, inak by temperamentní južania vyšli do ulíc už oveľa skôr. Takže niečo za niečo. Výsledkom je, že obyvateľstvo týchto krajín si taktiež neviedlo vôbec zle. Stredná trieda, niekde postupne (Španielsko), niekde rýchlejšie (Grécko, Portugalsko) zmohutnela a dostala sociálne programy, o akých by sa našim pracujúcim mohlo iba snívať.

Na dokreslenie, minimálna mzda v Grécku sa postupne vyšplhala až na 751,39 euro, aj keď následne skorigovala na aktuálnych 586,08 euro. V Španielsku je minimálna mzda 641 euro a v Portugalsku je to 485 euro. Samozrejme, že tieto čísla sú na míle vzdialené od Nemecka, ktoré aj keď na federálnej úrovni nemá zavedený inštitút minimálnej mzdy, existuje okolo 480 regionálnych minimálnych miezd a tam, kde je táto sadzba stanovená, sa pohybuje na úrovni cca od 1277 euro. (zdroj: Európska federácia zamestnancov, Eurostat, Spiegel)

Podľa štatistík OECD bol priemerný ročný rast miezd v súkromnom sektore od roku 1998 do 2008 u Španielska 2,7%, u Portugalska 3,1% a u Grécka 5%. Mzdy vo verejnom sektore rástli dokonca rýchlejšie. Španielsko 4,4%, Portugalsko 4,8% a Grécko 7,7%. Kumulatívne za 1998 – 2008 to vyzerá nasledovne. Súkromný sektor resp. verejný sektor. Španielsko 29,9% resp. 53,1%, Portugalsko 35,3% resp. 58%, Grécko 62% resp. 108,7%!

Trpké precitnutie

Dnes, tá istá stredná trieda, základný pilier spoločnosti, o tieto výdobytky prichádza v dôsledku politiky šetrenia. Mzdy sa korigujú, sociálne benefity sa okresávajú alebo rušia, rapídne rastie nezamestnanosť a nestabilita. Domácnosti, firmy, vlády bankrotujú alebo len v predsmrtnej agónii bankroty odďaľujú. Spadli do dlhovej pasce, z ktorej teraz niet cesty von. Mnohí z nich investovali do aktív ako sú nehnuteľnosti, ktoré teraz namiesto toho, aby im zarábali, zívajú prázdnotou. Splácanie dlhu sa v takejto situácii stáva nemožným.  Banky sú prešpikované takýmito zlými úvermi a musí ich zachraňovať štát tak, že tieto „toxické“ aktíva skupuje a do bánk nalieva likviditu.

Následky na seba nedajú dlho čakať. Ak si vláda v Zimbabwe natlačí peniaze a uvoľní ich do ekonomiky, znamená to vyššiu infláciu (v prípade Zimbabwe hyperinfláciu). Tie isté ekonomické zákony musia platiť aj v EÚ, či USA, alebo azda nie?

Čo to ďalej znamená pre bežného človeka a jeho budúcnosť?

Znižovanie kúpnej sily, scvrkávanie strednej triedy, ďalšia nestabilita a prehlbovanie sociálnych rozdielov medzi bohatými a chudobnými.

Príliš veľa, príliš rýchlo

Pôvodná myšlienka však bola dobrá. Obyvatelia „nárazníkovej zóny“ sa chceli dotiahnuť na životnú úroveň najvyspelejších krajín EÚ.

Prvý problém bol v tom, že to chceli dosiahnuť „zrýchleným presunom“. Kto mohol tušiť, že to bola všetko len bublina, všakže?

Druhý problém bol v tom, že krajiny tzv. nárazníkovej zóny alebo periférie nikdy nedosiahnu životnú úroveň Nemecka alebo Holandska (spomeňte si na troj-jazyčný popis výrobkov na začiatku tohto článku), pretože by to muselo znamenať zníženie ich životného štandardu. Inými slovami. Na cestovanie prvou triedou v európskom rýchliku zabudnite! Niekto musí cestovať aj druhou triedou.  … Alebo vystúpiť.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Pre upner.com, Marek Sádovský, http://mareksadovsky.blogspot.sk/

 

Nemecký veľvyslanec pobúril Grékov

Zrejme najväčšou udalosťou minulého týždňa v EÚ bolo predloženie návrhu, ktorý zavádza kvóty v predstavenstvách zhruba 5 000 firiem v Európskej únii. Podľa návrhu by od roku 2020 mala každá z dotknutých firiem mať v predstavenstve minimálne 40% žien. Zvýšenie množstva žien v predstavenstvách má podľa Komisie viesť k vyšším ziskom daných spoločností. Je však otázne,  prečo to tieto firmy nespravili aj samé od seba. Žeby bruselskí byrokrati vedeli o firmách viac ako tí, ktorí ich riadia?

Týždenník The Economist zrejme niektorých prekvapil, keď otvorene kritizoval Francúzsko. Francúzsko je vraj „časovanou bombou v srdci Európy“. Francúzi samozrejme kritiku opätovali a premiér Jean-Marc Ayrault vyhlásenia The Economist označil len za snahu „predať (viac) výtlačkov“. Podľa neho Francúzsko nebude kopírovať Nemecko, ale na boj s krízou má vlastné riešenie. Ním je možno aj 75% daň z príjmov, kvôli ktorej pravdepodobne opustí Francúzsko aj slávny herec  Gérard Depardieu.

Problémy tiež naďalej pretrvávajú v Grécku. To síce schválilo rozpočet, no udržateľnosť jeho financií je aj naďalej otázna. Tzv. Troika (ECB/MMF/EÚ) vydala správu o stave Grécka, ktorú  predseda Euroskupiny   Jean-Claude Juncker zhodnotil ako „všeobecne pozitívnu“. Prezident Bundesbanky Jens Weidmann však o tejto správe povedal, že nie je možné objektívne zhodnotiť záchranný program v Grécku, ak „sa veľmi bojíme dôsledkov negatívneho záveru“. Grécki pracovníci vlády boli navyše pobúrení vyhlásením nemeckého veľvyslanca, ktorý povedal, že podľa vykonanej štúdie by prácu, ktorú v Grécku robí 3 000 pracovníkov  v Nemecku zvládlo 1 000 pracovníkov. Môžeme len dúfať, že Európska komisia nepôjde do Grécka skúmať fungovanie takéhoto zamestnávania, aby na podobnom princípe nevytvorila pracovné programy pre nezamestnaných v EÚ.

Eurozóna sa tiež podľa aktuálnych údajov oficiálne dostala do recesie, keďže jej ekonomika poklesla už druhý štvrťrok za sebou. Slovensko zatiaľ kríza obchádza a oficiálne ešte stále zažíva hospodársky rast. Napriek kríze však v Bruseli život aj naďalej pokračuje. Úradníci po novom chcú regulovať dokonca aj jazyk – v prípade, že Lotyšsko prijme euro, nebude ho môcť nazývať vlastným, lotyšským názvom „eiro“, ale bude musieť používať oficiálny názov „euro“.

Filip Vačko, upner.com