Archív značiek: FED

Prostitútky pomôžu HDP

Proti vysokým verejným dlhom ako podielu na HDP sa dá bojovať rôznymi spôsobmi. Vyššími daňami alebo nižšími výdavkami. To je jeden spôsob. Druhý je zvýšenie HDP. O to sa pokúšajú v Španielsku. A celkom prefíkaným spôsobom. Do HDP by radi započítali i ilegálne aktivity zamerané na predaj drog, či prostitúciu. Zdá sa vám to prehnané? Každopádne španielsky štatistický úrad sa snažil prostredníctvom prieskumu zisťovať, koľko si prostitútka vypýtala za svoje služby v rokoch 2002/2007/2012, koľko služieb ponúkla v priemere denne a koľko platila nájom za prenájom izby. A Španielsko nie je v tomto „zvyšovaní“ HDP samotné. prostitutka

Veľká Británia odhaduje, že započítaním ilegálnych aktivít by sa zvýšilo ich HDP o 0,6 % a Portugalsko odhaduje zvýšenie o 0,4 % tamojšieho HDP. Na mieste je teda otázka, či naozaj niektoré ilegálne aktivity nestavať mimo zákon. Štát Colorado už napríklad marihuanu zlegálnil a prináša mu to nemalé príjmy do štátnej pokladnice.

Minulotýždňová správa o neexistujúcom kolateráli, resp. o rovnakých nárokoch finančných inštitúcií na ten istý kolaterál v podobe zinku a medi v čínskom prístave Qingdao sa nám postupne rozvíja. Negatívne. Investori sa začali obávať, že podobný problém, môže existovať i v 150 míľ vzdialenom prístave Penglai. Vyslaní inšpektori neboli opätovne schopní skontrolovať existenciu kolaterálu uloženého v prístavných skladoch. Medzi západnými bankami, ktoré majú v tomto obchode svoje záujmy patria Citigroup Inc., Standard Chartered PLC, Standard Bank PLC, ABN Amro Bank NV, BNP Paribas SA a Natixis. Vyzerá to, že presne takto vyzerá čaro tieňového bankovníctva v Číne. Druhovou časovanou bombou, ktorá v Číne tiká je tamojší trh s nehnuteľnosťami. Podľa nedávno realizovaného prieskumu je každá piata nehnuteľnosť v Číne prázdna. To zároveň predstavuje hodnotu približne 670 mld. USD. Prieskum zároveň ukázal, že predajnosť nehnuteľností v roku 2013 dosiahol len 22,4 % všetkých postavených nehnuteľností, pričom až 3,5 milióna nehnuteľností ostáva v Číne nepredaných. Sektor stavebníctva zároveň robí až 25 % celkového čínskeho HDP. Ostáva len čakať, kto prvý skríkne kráľ je nahý.

Rusko reaguje na potenciálne ekonomické sankcie západu tým, že tamojšie firmy sa pripravuj uzatvárať kontrakty nie v amerických dolároch, ale v iných menách. Vzhľadom na obchodné zameranie Ruska voči Ázii sa snažia uzatvárať kontrakty v čínskom juane. Končí dolár ako rezervná svetová mena? To určite nie je na programe dňa, i keď situácia viacerých pri sebe existujúcich zúčtovacích mien okrem dolára je na dohľad. Hlavne, čo sa týka čínskeho juanu. Čína sa snaží dlhodobo uzatvárať bilaterálne dohody v čínskej mene primárne s krajinami BRIC a Ruskom a zároveň plánuje postupne liberalizovať svoju politiku vo finančnej oblasti, čo by pre status rezervnej meny juanu pomohlo.

Americký rozpočtový deficit po aprílovom prebytku vo výške 106 mld. USD sa opätovne dostal v máji do schodku vo výške 130 mld. USD. Avšak treba povedať, že celkovo USA míňajú v súčasnom rozpočtovom roku o 135 mld. menej ako za predchádzajúce obdobie. To sa im už nemusí podariť v ďalšom roku, pretože Obamova administratíva ide z daní daňových poplatníkov opätovne zachraňovať určitú skupinu obyvateľstva. Tento krát sú to absolventi, ktorí mali študentské pôžičky. Obamova administratíva chce zabezpečiť, aby bývalí študenti nesplácali za pôžičky viac, ako je 10 % ich príjmov. Samozrejme, na to, aby sa tento krok mohol zrealizovať, budú nutné verejné zdroje. Dane daňových poplatníkov, alebo nový dlh. Avšak zatiaľ sa nie je prečo obávať, že by to rozpočet USA nezvládol. USA si stále požičiavajú pomerne lacno a dokážu sa ešte zadlžovať dlhé obdobie. Dopomáha tomu i FED. Ten podľa posledného zverejneného záznamu z rokovania monetárnej komisie neplánuje tak skoro spustiť predaj štátnych dlhopisov, ktoré nahonobil od roku 2007, kedy zvýšil svoju súvahu zo 6 % HPD na 25 % HDP USA, práve prostredníctvom priameho nákupu dlhopisov.

Matúš Pošvanc

Grékoživenie či Španieloživnie? Nebláznite

Ako sme už zvyknutý za ostatných 5 rokov okrem silných rečí európskych predstaviteľov, že máme krízu už za sebou, resp. že sme sa dostali za bod zvratu, nie je nič v Grécku nové. Svedčí o tom i nedávne zverejnenie údajov gréckeho štátneho dodávateľa elektrickej energie, ktorý uviedol, že domácnosti i firmy majú značný problém s platením za dodávky ich služieb. Úhrnom sa dlh za nezaplatené faktúry vyšplhal na 1,3 mld. euro a rastie denne vo výške 4 mil. euro. Pokojne teda môžeme vyhlásiť, že síce grécka vláda dokázala zvýšiť výnos daní a má tzv. primárny rozpočtový prebytok, je jej to však málo platné. Gréci asi dane ako tak platia, ale už neplatia za služby dodávané štátom. Takto by veru oživenie gréckej ekonomiky nemalo vyzerať. Ale uznávam, tvrdiť opak je také normálne – politické.

Podobná situácia je v Španielsku. Aj keď viacerí jasajú nad tým, že už dva kvartály sa tamojšej ekonomike darí a je v pluse. Dokonca sa španielske bondy pohybujú na svojich ročných minimách (3,8%). To, ako je na tom Španielsko skôr vysvetľujte 26 % nezamestnaných v krajine. Je to výsledok šiestich po sebe idúcich rokov, ktoré priam zničili tamojší trh práce. Len v roku 2013 zaniklo 198 900 miest. V Španielsku je dnes viac ako 1 832 000 domácností, v ktorých nemá prácu žiaden člen domácnosti a viac ako 3,5 mil. španielov nepracovalo už viac ako rok a z nich 2,3 mil. viac ako dva roky. Situáciu veľmi dobre demonštrovala nedávna ponuka spoločnosti IKEA, ktorá ponúkla 400 pracovných miest, na ktoré sa prihlásilo behom dvoch dní 20 000 uchádzačov. Španielsko nie je z najhoršieho vonku ani náhodou.

Taliansko je ďalšia krajina, ktorá sa údajne už spamätala. Tak sa teda tvária akciové trhy, kde si podobne ako Španielsko užíva Taliansko veľmi nízke úrokové miery na svojich vládnych bondoch. Na strane druhej niekoho možno prekvapí, že v Taliansku sa zvýšili o 23 % na ročnej báze zlé úvery, čo v nominálnom vyjadrení znamená číslo 149,6 mld. euro. Talianska banková asociácia zároveň doplnila, že v krajine  sa znížil podiel vkladov o 1,9% a predaj dlhopisov pre klientov klesol o 9,4 %, pričom sa výška zlých úverov od roku 2008 zdvojnásobila.

A s bankami by sme ešte nemali prestať. V prípade zachovania 7 % úrovne kapitálu voči aktívam banky (akoby postavený val, ktorý banky ochráni pred potenciálnou krízou), by 109 najväčším európskym bankovým domom chýbal kapitál vo výške 770 mld. euro. Štúdia, ktorá túto situáciu odhaľuje, zároveň počíta s potrebou ďalšieho dodatočného kapitálu vo výške 579 mld. euro v prípade 40 % polročného poklesu akciových trhov. K tomuto treba dodať už len tri veci. Po prvé plánované stres testy ECB sa zameriavajú na 129 bankových domov, čiže o 20 viac, čo znamená, že celková situácia bude ešte o niečo horšia. ECB zároveň počíta len s tým, že v prípade krízovej situácie by museli banky odpísať len nezdravé pôžičky a ich podiel kapitálu by mal byť 6 %. Zároveň by mohlo byť celkom jasné, že plánovaný záchranný fond vo výške 55 mld. euro, ktorý má byť použitý pri záchrane bánk, nebude určite dostatočný v prípade skutočnej krízovej udalosti. ECB má vlastné stres testy vykonať do konca novembra tohto roku. Musíme len dúfať, že ju nepredbehne nejaká skutočná stresová ekonomická udalosť.

Na radar finančného ohrozenia sa dostáva Čína. Ako sme spomínali minulý týždeň pravdepodobnosť krachu jedného finančného produktu z oblasti tzv. šedého bankovníctva sa stáva skutočnosťou. Strata samotného produktu nie je až tak vysoká a pohybuje sa na úrovni 0,5 mld. USD, avšak nikto si nie je istý následnou reakciou, ktorá môže mať lavínový charakter. Čínska centrálna banka poskytla za ostatné obdobie likviditu vo výške 400 mld. yenov, avšak na strane druhej sa niektorí čínsky regulátory vyjadrujú veľmi tvrdo a to v zmysle, že produkt nechajú krachnúť, aby investori dostali lekciu o tom, že tieto produkty nie sú bez rizika. Na pozadí týchto udalostí sa objavujú informácie o tom, že niektorí občania z oblasti Yancheng si nemôžu vybrať značné finančné prostriedky z finančných inštitúcií. Toto všetko je pravdepodobne i dôvod prečo sa čínske CDS začínajú dostávať do teritória, kde boli v lete minulého roku, keď na finančnom trhu v krajine vládla veľmi vysoká neistota. Takže otázka ostáva, či byť alebo nebyť nervózny. Nikto dnes nepredpokladá, že v princípe štátny čínsky finančný systém, by v prípade problémov, mohol spôsobiť to, čo jeho západný sused v USA v roku 2008. Jeden však nikdy nevie.

Budúci týždeň zasadá monetárna komisia FEDu, prvý krát v tomto roku a prvý krát pod vedením Yallenovej. Ako už naznačil odchádzajúci šéf Bernanake, je možné, že sa FED rozhodne pre ďalšie obmedzenie mesačných nákupov dlhopisov o 10 mld. USD, čiže nákup zníži zo 75 na 65 mld. mesačne. Na strane druhej sme tu mali nedávno negatívne čísla z amerického trhu práce a za ostatný týždeň zažili akciové trhy mierny pád. Ako sa presne FED rozhodne ešte len uvidíme. Otázkou ostáva, ako pri prípadnom obmedzení nákupov zareagujú akciové trhy.

Matúš Pošvanc

Tajfúny, aké tu ešte neboli

Haiya je meno pre najväčší hurikán všetkých čias, ktorý sa prehnal cez Filipíny. Podľa expertov sa jedná o najsilnejšiu búrku v histórii meraní a na Filipínach je postavených len niekoľko budov, ktoré silu vetra údajne vydržia. Tieto prírodné katastrofy poznáme celkom dobre. Avšak existujú aj iné katastrofy, ktorých vietor sa ešte len pomalinky dvíha. Tie sú spôsobované zásahmi niektorých plánovačov do ekonomiky. Medzi ne môžeme pokojne zaradiť i súčasné monetárne politiky. Tie sú inak priamym dôkazom toho, že sa od roku 2008 nič nezmenilo a žiadna kríza sa nezažehnala. Inak by boli úrokové miery centrálnych bánk na úplne iných úrovniach. Vyššie. Ako sme písali minulý týždeň ECB sa rozhodla nakoniec znížiť základné úrokové miery o 25 bázických bodov a prezident banky vyhlásil, že ich plánujú držať na týchto historických minimách dlhší, vopred neurčený, čas. Hlavnými dôvodmi je stále vysoká miera nezamestnanosti a ECB očakáva, že euro zóna bude čeliť dlhodobejšej nízkej miere inflácie, ak nie aj deflácie. Bank of England svoju politiku nezmenila. Avšak do menových vojen vstúpila Česká národná banka. Tá síce ponechala úrokové miery nezmenené, avšak vyhlásila, že bude intervenovať v prospech kurzu koruny, ktorú chce zachovať na úrovniach okolo 27 CZK.huricane

“Dnes nám velí jediná krajina: Nemecko” vyhlásil Romano Prodi tento týždeň. To, čo však Európa podľa neho potrebuje je, aby ECB zabezpečila svoj cieľ inflácie na úrovni 2 %. Prodi tvrdí, že Taliansko sa nachádza v problémoch práve pre nízku mieru inflácie, resp. že je chytené v deflačnej pasci. Aj keď má Taliansko primárny rozpočtový prebytok, jeho výška dlhu voči HDP rastie, vzhľadom na to, že nominálny rast HDP nie je dostatočný. Prodi volal tiež po tzv. Latino bloku (Taliani, Španieli, Francúzi, Portugalci), ktorý by bol proti Nemecku, ktoré je podľa neho priam posadnuté nízkou mierou inflácie, ako teenager posadnutý sexom. Tieto názory samozrejme neprekvapujú, pretože Taliani boli vždy zvyknutí pred prijatím Eura, oslabovať svoju menu. Preto bola nemecká marka aj kvalitnejšou menou ako talianska líra. Avšak čo je dôležité je to, že hlasy po vyššej inflácií a zásahoch centrálnych bánk čoraz viac silnejú. Vyzerá to tak, že vyššia inflácia v Eurozóne raz bude; my len dúfajme, že neskončí s predložkou „hyper“.

V Grécku sa opätovne protestovalo. Klasicky. Odbory paralyzovali krajinu na 24 hodín. Protesty boli motivované novými rozhovormi medzi veriteľmi a gréckymi predstaviteľmi, kedy sa odbory obávajú, že vláda pristúpi k ďalším škrtom, prepúšťaniu vo verejnom sektore a znižovaniu platov a penzií. Samozrejme sú proti privatizácií. Inými slovami stará pesnička, ktorú budeme počuť pravdepodobne ešte veľa krát.

Čínsky premiér Li Keqiang vyhlásil minulý týždeň, že krajina potrebuje minimálne 7,2 % rast HDP, aby  dokázala vytvoriť 10 miliónov pracovných miest ročne. Tie sú potrebné pre udržanie zamestnanosti, čo je jednou z hlavných priorít Číny. Zároveň sa obáva inflačných tlakov v krajine, pričom varoval pred ďalším uvoľňovaním monetárnej politiky. Už dnes je výška zadlženosti Číny viac ako 100 biliónov yuanov, čo je dvojnásobok ekonomiky krajiny. Nový prísun peňazí môže mať podľa neho veľmi negatívny dopad na infláciu, ktorá je nočnou morou politických predstaviteľov Činy. Nečudo. Nahnevať miliardu ľudí naraz je nebezpečnou hrou. Tieto vyhlásenia boli deklarované už pred dvoma týždňami, avšak do médií sa dostali až tento týždeň. Čínu totižto čaká zasadanie pléna komunistickej strany, kde sa očakáva ohlásenie viacerých reforiem. Či už deregulácie priemyslu, finančná liberalizácia, či reformy v oblasti vlastnenia pôdy, či privatizácia niektorých podnikov. Každopádne je cieľ 7,2 % HDP veľmi ambiciózny, hlavne ak si uvedomíme, že už dnes má Čína problémy s falšovaním ekonomických dát a súčasný rast sa odhaduje tak na 5 %.

Údaje z trhu práce v USA výrazným spôsobom prekvapili. Očakávania boli na úrovni okolo 120 tisíc nových pracovných miest, avšak výsledok bol skoro dvojnásobný vo výške 204 tisíc pracovných miest. Miera nezamestnanosti sa zvýšila na úroveň 7,3 % zo septembrových 7,2 %. Bude to znamenať, že FED zmení svoju politiku nákupu dlhopisov v najbližšom období. Ako trefne poznamenala banka UBS, FED sa dnes ocitol v pasci a čelí dvojitému riziku. Po prvé, ak by sa rozhodol znížiť mieru nákupov dlhopisov, znamenalo by to nervozitu na trhoch a mohlo by to spôsobiť globálnu reakciu naprieč všetkými druhmi aktív. Samozrejme s negatívnym dopadom na ekonomiku. Na strane druhej, ak bude pokračovať v politike nákupov dlhopisov, tak bude ďalej nafukovať bublinu v investičných aktívach, ktorá môže eventuálne prasknúť a spôsobiť rozsiahle ekonomické škody. No. Tak si môžete klasicky vybrať. A možno uvidíme v januári úplne iný scenár. Ani obmedzenie nákupu, ani ponechanie nákupu. Ale naopak zvýšenie nákupov dlhopisov. Kto vie?

Matúš Pošvanc

Lepšie zajtrajšky stále v nedohľadne

To, čo nebola úspešná stratégia v Nemecku, sa podarilo euro-skeptikom v Rakúsku. Po prvý krát sa dostala do parlamentu čisto euro skeptická strana, založená miliardárom Frankom Stronachom, ktorá získala 5,8 % voličských hlasov. Vyzerá to tak, že euro skepticizmus bude už čoskoro relevantným politickým prúdom. Už bolo načase. Ale to pre lídrov nie je nič nové. Tento týždeň sa stretli akademici a politické elity, ako za starých časov a diskutovali o budúcnosti Európy. Čuduj sa svete, prevládal pesimizmu nad optimizmom. Pesimizmus bol spojený hlavne s ekonomickou stagnáciou, vysokou nezamestnanosťou mladých a tzv. stratenou poslednou dekádou. Avšak riešenia boli deklarované stále tie isté. Pritom hlavný problém Európy nie je o politickej vôli a schopnosti lídrov vysvetliť ich konanie verejnosti. Je naopak o vyšších reguláciách, zadlženosti, vysokých daniach a eliminácií akýchkoľvek trhových riešení. Kým sa to nezmení, lepšie zajtrajšky tak skoro neuvidíme.

Tento týždeň rozhodla ECB o ponechaní nízkych úrokových mier, čo sa očakávalo. Niektorí čakali na rozhodnutie ECB o treťom kole LTRO – lacných pôžičiek bankám, avšak Mario Draghi nič také neoznámil. Rovnako sme tento týždeň zažili mierne stresy v Taliansku, kde však nakoniec strana Silvia Berlusconiho podporila vládu a z Bruselu a ECB sme mohli počuť silné vydýchnutie si. Inak by sme boli svedkami spustenia OMT mechanizmu z dielne ECB.

Po tom, čo Francúzsko v lete zaznamenalo nikým nečakaný hospodársky rast, objavil sa ďalší „zázrak“. Zdá sa, že cieľ francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, a to zvrátiť krivku nezamestnanosti do konca tohto roka, sa nakoniec naplní. V auguste totiž klesla miera nezamestnanosti o 1,5 %, čo znamená, že sa z Pôle emploi (francúzskeho úradu práce), v mesiaci august, odhlásilo rekordných 277 500 žiadateľov. Išlo o prvé zníženie po 27- mesačnom zvyšovaní. Francúzsky minister práce, Michel Sapin, sa zdržal prílišných osláv, ktoré považoval za predčasné. Dodal však, že ide o prvé pozitívne čísla po dlhom čase, a že vládna politika prináša svoje prvé ovocie. Nadšenie však netrvalo dlho. V pondelok Pôle emploi uviedol, že išlo o technickú chybu. Telefonická spoločnosť SFR, ktorá má na starosti posielanie SMS nezamestnaným, aby sa ich situácia mohla zaktualizovať, tieto správy odoslala, avšak k adresátom sa už nedostali. Napriek tomu, pokles miery nezamestnanosti skutočne nastal, avšak nešlo o pokles o 1,5 %, ale len o 0,7 až 0,9 %.

A pri dátach ešte chvíľku ostaneme. Najprv Španielsko vyhlásilo, že jeho dlh sa dostane v roku 2014 na úroveň skoro 100 % – presne 99,8%. Avšak už o štyri dni neskôr správu dementoval hovorca Ministerstva financií, ktorý uviedol, že dlh bude len 98,9 % a že chyba nastala pri písaní tlačovej správy, keď posledné čísla niekto vymenil. Ono je to vlastne jedno. Stačí sa pozrieť na trend španielskeho dlhu. A ten je jasný. Nárast. V roku 2011 bol dlh krajiny 68,5 % HDP, o rok neskôr už 85,9 % HDP a tento rok vyhlásil premiér, že dlh bude na úrovni  94,2% HDP. Španielsko tak ostáva jedným z hlavných problémov euro zóny a Európy.

Japonská centrálna banka svoju politiku nezmenila. Tamojšia monetárna komisia rozhodla o tom, že banka bude naďalej nakupovať japonské vládne bondy, ETF fondy a japonské realitné investičné dlhopisy s tým, že si zachováva i ročný cieľ zvýšenia monetárnej bázy od 60 do 70 biliónov jenov.

Hlavné správy tohto týždňa sa však točili okolo USA, kde sa diskutuje o navýšení dlhového stropu a zavretí federálnej vlády. To, že sa dlhový strop navýši, je asi každému jasné. Inak by vznikol chaos. A naň upozorňujú všetci.

debt_ceiling

Či je to MMF, ktoré upozornilo, že nenavýšenie stropu môže mať globálny dopad alebo Mario Draghi, ktorý má úplne rovnaký názor. Dlh USA je dnes na úrovni viac ako 16 biliónov USD a viac ako 106 % HDP. Obavy však existujú. Dokonca niektoré americké banky údajne navýšili zásobu bankoviek vo svojich bankomatoch, aby sa vyhli potenciálnemu run-u na banky. Na strane druhej je zavretie federálnej vlády skôr divadlo pre občanov. Treba si uvedomiť, že všetko podstatné funguje ďalej. Odhaduje sa, že až 85 % všetkých vládnych aktivít beží ďalej a v práci ostáva 1,3 milióna dôležitých zamestnancov vlády. Inak ak sú títo dôležití a tých 800 tisíc, ktorí ostali doma nie, prečo ich potom Američania potrebujú? Ale to je už iná otázka. Faktom je, že pošta chodí, FED tlačí peniaze, verejné školy ostali otvorené, letecká kontrola funguje, atď., atď.. A na akej úrovni sa zadlženie USA zastaví? Osobne si myslím, že sa už nezastaví. Naopak. Bude sa výrazne zvyšovať, pretože politické elity USA prijímajú nové a nové zákony, ktoré vyžadujú nové a nové verejné zdroje. A najpohodlnejšie si je požičať.

Matúš Pošvanc

Merkelová zaznamenala víťazstvo, ale Nemecko prehralo

Nemecké voľby – vlastne najdôležitejšie európske voľby – skončili víťazstvom Angely Merkelovej. Na strane druhej prehrala reformná politika v Nemecku. Očakáva sa totižto, že Merkelová zostaví vládu s druhou najsilnejšou stranou – nemeckými socialistami. To bude znamenať množstvo kompromisov v oblasti ekonomických, či sociálnych politík, či možný úplný koniec rétoriky úspor a šetrenia. Aj keď je pravda, že sa veľa v Európe nešetrilo, nemecký kompromis k tomu môže výrazne prispieť. Zároveň to bude znamenať, že daňoví poplatníci budú zachraňovať naďalej zadlžené štáty, či ich bankový sektor. Zaujímavosťou volieb bol výsledok len vo februári vzniknutej nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa len tesne nedostala do parlamentu, avšak bola schopná ukradnúť voličov hlavne z radov Merkelovej strany (230 000) a od FDP (330 000).merkel

Tak, či onak silné Nemecko potrebujeme. Hlavne kvôli tomu, že v ostatných krajinách Európy je omnoho väčší chaos. Príkladom je Taliansko, kde každú chvíľu padá vláda. Dôvodom je Berlusconi. Pád vlády však môže mať veľmi neblahé dôsledky na obsluhu talianskeho dlhu. Taliansky premiér je však pokojný a povedal, že „Taliansko je dôveryhodná krajina, ktorá má pod kontrolou, ako svoj rozpočet, tak dlh.“ To mu však nie každý verí. Aj keď je faktom, že Taliansko sľúbilo, že bude pokračovať vo fiškálnej konsolidácií a dokonca údajne pripravuje i reformu trhu práce, aby podporilo tamojších podnikateľov v zamestnávaní ľudí. Ako to však sledujem už dlhšiu dobu, sú to skôr len slová, ako reálne činy.

Údajne bezprecedentné škrtanie verejných zdrojov v roku 2014 ohlásilo Francúzsko. Jediným problém je, že sa jedná len o 15 mld. euro, čo je približne 3,3 % ich ročných výdavkov. Nenazýval by som to preto bezprecedentným, ale malým krôčikom. 80 % úsporných opatrení tvorí zníženie výdavkov v oblasti pôsobnosti ministerstiev obrany, financií a životného prostredia. 20 % tvoria vyššie daňové príjmy. Štát by mal tento rok prerozdeliť 57,1 % HDP a budúci rok by malo toto číslo klesnúť na 56,7 % HDP. Dlh Francúzska je však, a aj ostane, na rekordnej úrovni 95,1 % HDP.

Tak ako sme si už zvykli, zástupcovia takzvanej Troiky nedôverujú Grécku, že bude schopné dosiahnuť primárny prebytok rozpočtu. Ten by mal byť tento rok podľa nich buď žiadny alebo len minimálny. Rovnako si nie sú istí plánovaným primárnym prebytkom rozpočtu budúci rok vo výške 1,5 % HDP. Ale netreba sa obávať. Už budúci rok sa HDP Grécka vraj vyšplhá na 4 %. Jediným problémom ostáva, že to počúvame už 5 rokov.

Finančná kríza spôsobila, že približne každá desiata firma vo Veľkej Británii z celkového počtu približne 2,5 milióna firiem, je tzv. „zombie“ firmou. Zjednodušene čelí nesolventnosti. Počet týchto firiem za ostatných 5 rokov narástol o 108 %. Sú to spoločnosti, ktoré dokážu vyprodukovať dostatok hotovosti len nato, aby dokázali zaplatiť ich dlhy bankám a dodávateľom. Jedná sa pritom o firmy, ktoré zamestnávajú približne 500 000 zamestnancov. A toto je inak jeden z dôvodov prečo Bank of England nemôže zvýšiť základné úrokové miery. Automaticky by to viedlo ku krachu všetkých týchto spoločnosti a k prepúšťaniu a to tak rýchlo, že by sme ani nestihli narátať do tri.

Čínska ekonomika pravdepodobne rastie len na úrovni 4 % ročne. To tvrdí Marc Faber, ktorý vyhlásil, že keď to povedal jednému čínskemu ekonómovi, odpovedal mu, že či náhodou nemyslí pokles o 4 %. Pokles o 4 % je pravdepodobne nezmysel, ale rovnako začína čoraz viac ľudí pochybovať o tom, že Čína rastie na úrovni 7,7 % ročne, pričom plán na ďalší rok má byť 7,5 %.

Je celkom dobré, že na menové vojny neupozorňujeme len v našich článkoch. Upozorňuje na ne i petícia 60 senátorov z USA, ktorí protestujú týmto spôsobom proti japonskej politike znižovania ceny jenu. Jedinou záhadou pre mňa ostáva, že prečo rovnako neprotestujú proti politike americkej centrálnej banky, ktorý prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania robí to isté pre americký dolár. A vyzerá to, že tu máme ďalší krach amerického úradu s názvom Federal Housing Administration, ktorý bude veľmi pravdepodobne potrebovať ku koncu fiškálneho roku v USA približne 943 miliónov USD. Avšak hlavným problémom USA dnes nie je táto agentúrka. Je ním dlhový strop. Minister financií Jacob Lew vyhlásil, že vláda má čas len do 17. októbra, kedy jej ostane na účte zásoba približne 30 mld. USD. Bude to zároveň znamenať, že nebude schopná plniť svoje záväzky. USA majú dlh vo výške 16,7 bilióna USD, ktorý dosiahli v máji tohto roku. Odvtedy používa vláda tzv. „mimoriadne opatrenia“, ktoré súvisia napr. s tým, že neposiela do fondu pre vládnych zamestnancov žiadne peniaze. Ušetrila tým 300 mld. USD. V najbližších týždňoch sa teda môžeme tešiť na súperenie demokratov a republikánov. Potom si však myslím, že dlhový strop zvýšia. Alebo, že by sa znefunkčnila najmocnejšia vláda sveta?

Matúš Pošvanc

Sledujte nás i na FCB.