Archív značiek: Európska únia

Čína je najväčším nebezpečenstvom pre finančný svet

Nemecký ústavný súd tak ako sa očakávalo potvrdil legálnosť Európskeho stabilizačného mechanizmu. Súd vyhlásil, že 700 miliardový fond nie je proti nemeckému právu. Nemecký ústavný súd je známy tým, že odďaľuje často platnosť európskych zmlúv a posudzuje ich súlad s nemeckým právom a pridáva k zmluvám rôzne druhy podmienok. Toto vyhlásenie sa stretlo s pozitívnou reakciou mnohých nemeckých politikov. Nemecký minister financií vyhlásil, že je „dôležité, aby sme mali istotu o legálnosti ESM, pretože ten tvorí základnú kostru pre finančnú stabilitu v eurozóne.“ Asi zabudol na ECB, ktorej mechanizmus neobmedzeného nákupu dlhopisov OMT je tým primárnym dôvodom, prečo si dnes členské štáty eurozóny užívajú nízke úrokové miery na svoje dlhopisy a prečo vládne v európskom finančnom systéme relatívny pokoj. Každopádne to, ako bude nakoniec hodnotený ESM, ukáže až budúcnosť a zhodnotí história. Pretože v európskom finančnom systéme je stále veľký počet nezdravých prvkov.

Európskej únii sa tento týždeň podarilo dohodnúť na vzniku záchranného fondu pre banky, ktorý má byť dôležitým prvkom v rámci novovznikajúcej bankovej únie. Spoločný fond má mať hodnotu 55 mld. euro. V rámci fungovania fondu sa dohodli pravidlá pre jeho použitie, ktoré bude primárne využívať komisia, čím sa predpokladá, že sa čas na rozhodnutie o použití prostriedkov skráti na 48 hodín a nebude politicky motivovaný. Znie to všetko veľmi dobre, až na tú maličkosť, že v prípade udalosti, akú sme mali v roku 2008 nebude 55 mld. euro stačiť, obrazne povedané, ani na záchranu jedinej banky. Optimista na to samozrejme zareaguje, že na to tu máme predsa ECB. Len potom načo sa politici hrajú s bezvýznamnými záchrannými fondmi.

Nech je ako chce, dnes pravdepodobne najväčšiu hrozbu predstavuje Čína. Podľa Morgan Stanley sa Čína dokonca dostala do tzv. Minského momentu. To znamená, že akákoľvek Ponzi schéma resp. pyramídová finančná hra (a čínsky šedý bankový sektor touto schémou je) dosiahne určitý moment, keď dlžníci nemajú dostatočný cash flow ako na splácanie úrokov tak na splácanie istiny a musia si požičiavať ďalej na splácanie svojich záväzkov. Podľa Morgan Stanley sa Čína do tohto momentu už dostala a v ekonomike začína dominovať práve tento druh pôžičiek. To bude mať podľa jej analytikov dopad na rast, resp. pokles čínskej ekonomiky a následne globálne trhy. A Morgan Stanley nie je jediná v popisovaní problémov Číny. Podľa Nomury počet tzv. miest duchov už dávno prekročil okraje starých známych príbehov o Ordose a Wenzhou a dnes je ich viac ako osem. Nomura tvrdí, že prasknutie realitnej bubliny v Číne a potenciálna korekcia môže viesť do reálnej systematickej krízy a je najväčšou hrozbou pre čínsku ekonomiku v roku 2014. O tom, že to nie sú len slová na papieri svedčí i fakt, že tento týždeň sme zaznamenali krach menšieho realitného developera s názvom Zhejiang Xingrun, ktorého dlh bol približne 560 miliónov USD (3,5 mld. yenov), pričom sa odhalilo, že spoločnosť prijímala investície od jednotlivcov, ktorým núkala za pôžičku úrok vo výške od 18 do 36 %. Podľa lokálnych úradov, však situácia nie je ešte kritická, vzhľadom na veľkosť krachujúceho developera. Avšak presne tieto udalosti môžu viesť k reťazovej reakcii naprieč finančným sektorom, keď si investori začnú uvedomovať, že 18 alebo 36 % úroky im asi ich dlžníci nevyplatia. Dopad na ekonomiku môže byť následne veľmi silný. Nehovoriac o tom, že to bude mať dopad i na európsky, americký i austrálsky bankový sektor, ktorý má v Číne umiestnenú značnú časť svojho kapitálu. Expozícia európskych bánk voči Číne sa totižto odhaduje na úrovni 329 mld. USD, expozícia USA na úrovni 83 mld. USD a asi najzraniteľnejšia je z tohto hľadiska Austrália, ktorej expozícia voči Číne dosahuje 9 % ich HDP (31 mld. USD).

Ešte že tu máme politikov a centrálnych plánovačov. Tí nás vždy vedia upokojiť. S upokojujúcou správou prišiel minulý týždeň i FED, ktorý zverejnil stres testy najväčších bánk v USA. Z nich vychádza, že americké finančné inštitúcie sú v dobrej kondícií a dokážu absorbovať aj významný ekonomický pád. 29 z 30 najväčších bánk testom prešlo a FED tvrdí, že majú dostatok kapitálu na to, aby ustáli hypotetický prepad ekonomiky USA do roku 2015, výrazný pokles cien nehnuteľností a zvýšenú mieru nezamestnanosti. Jedinou otázkou, ktorá ostáva nezodpovedaná je tá, čo sa stane, ak zažijeme situáciu podobnú ako bola v roku 2008, kedy najväčším problémom bolo vzájomné previazanie finančných záväzkov v rámci viacerých finančných inštitúcií naraz.

Matúš Pošvanc

Grékoživenie či Španieloživnie? Nebláznite

Ako sme už zvyknutý za ostatných 5 rokov okrem silných rečí európskych predstaviteľov, že máme krízu už za sebou, resp. že sme sa dostali za bod zvratu, nie je nič v Grécku nové. Svedčí o tom i nedávne zverejnenie údajov gréckeho štátneho dodávateľa elektrickej energie, ktorý uviedol, že domácnosti i firmy majú značný problém s platením za dodávky ich služieb. Úhrnom sa dlh za nezaplatené faktúry vyšplhal na 1,3 mld. euro a rastie denne vo výške 4 mil. euro. Pokojne teda môžeme vyhlásiť, že síce grécka vláda dokázala zvýšiť výnos daní a má tzv. primárny rozpočtový prebytok, je jej to však málo platné. Gréci asi dane ako tak platia, ale už neplatia za služby dodávané štátom. Takto by veru oživenie gréckej ekonomiky nemalo vyzerať. Ale uznávam, tvrdiť opak je také normálne – politické.

Podobná situácia je v Španielsku. Aj keď viacerí jasajú nad tým, že už dva kvartály sa tamojšej ekonomike darí a je v pluse. Dokonca sa španielske bondy pohybujú na svojich ročných minimách (3,8%). To, ako je na tom Španielsko skôr vysvetľujte 26 % nezamestnaných v krajine. Je to výsledok šiestich po sebe idúcich rokov, ktoré priam zničili tamojší trh práce. Len v roku 2013 zaniklo 198 900 miest. V Španielsku je dnes viac ako 1 832 000 domácností, v ktorých nemá prácu žiaden člen domácnosti a viac ako 3,5 mil. španielov nepracovalo už viac ako rok a z nich 2,3 mil. viac ako dva roky. Situáciu veľmi dobre demonštrovala nedávna ponuka spoločnosti IKEA, ktorá ponúkla 400 pracovných miest, na ktoré sa prihlásilo behom dvoch dní 20 000 uchádzačov. Španielsko nie je z najhoršieho vonku ani náhodou.

Taliansko je ďalšia krajina, ktorá sa údajne už spamätala. Tak sa teda tvária akciové trhy, kde si podobne ako Španielsko užíva Taliansko veľmi nízke úrokové miery na svojich vládnych bondoch. Na strane druhej niekoho možno prekvapí, že v Taliansku sa zvýšili o 23 % na ročnej báze zlé úvery, čo v nominálnom vyjadrení znamená číslo 149,6 mld. euro. Talianska banková asociácia zároveň doplnila, že v krajine  sa znížil podiel vkladov o 1,9% a predaj dlhopisov pre klientov klesol o 9,4 %, pričom sa výška zlých úverov od roku 2008 zdvojnásobila.

A s bankami by sme ešte nemali prestať. V prípade zachovania 7 % úrovne kapitálu voči aktívam banky (akoby postavený val, ktorý banky ochráni pred potenciálnou krízou), by 109 najväčším európskym bankovým domom chýbal kapitál vo výške 770 mld. euro. Štúdia, ktorá túto situáciu odhaľuje, zároveň počíta s potrebou ďalšieho dodatočného kapitálu vo výške 579 mld. euro v prípade 40 % polročného poklesu akciových trhov. K tomuto treba dodať už len tri veci. Po prvé plánované stres testy ECB sa zameriavajú na 129 bankových domov, čiže o 20 viac, čo znamená, že celková situácia bude ešte o niečo horšia. ECB zároveň počíta len s tým, že v prípade krízovej situácie by museli banky odpísať len nezdravé pôžičky a ich podiel kapitálu by mal byť 6 %. Zároveň by mohlo byť celkom jasné, že plánovaný záchranný fond vo výške 55 mld. euro, ktorý má byť použitý pri záchrane bánk, nebude určite dostatočný v prípade skutočnej krízovej udalosti. ECB má vlastné stres testy vykonať do konca novembra tohto roku. Musíme len dúfať, že ju nepredbehne nejaká skutočná stresová ekonomická udalosť.

Na radar finančného ohrozenia sa dostáva Čína. Ako sme spomínali minulý týždeň pravdepodobnosť krachu jedného finančného produktu z oblasti tzv. šedého bankovníctva sa stáva skutočnosťou. Strata samotného produktu nie je až tak vysoká a pohybuje sa na úrovni 0,5 mld. USD, avšak nikto si nie je istý následnou reakciou, ktorá môže mať lavínový charakter. Čínska centrálna banka poskytla za ostatné obdobie likviditu vo výške 400 mld. yenov, avšak na strane druhej sa niektorí čínsky regulátory vyjadrujú veľmi tvrdo a to v zmysle, že produkt nechajú krachnúť, aby investori dostali lekciu o tom, že tieto produkty nie sú bez rizika. Na pozadí týchto udalostí sa objavujú informácie o tom, že niektorí občania z oblasti Yancheng si nemôžu vybrať značné finančné prostriedky z finančných inštitúcií. Toto všetko je pravdepodobne i dôvod prečo sa čínske CDS začínajú dostávať do teritória, kde boli v lete minulého roku, keď na finančnom trhu v krajine vládla veľmi vysoká neistota. Takže otázka ostáva, či byť alebo nebyť nervózny. Nikto dnes nepredpokladá, že v princípe štátny čínsky finančný systém, by v prípade problémov, mohol spôsobiť to, čo jeho západný sused v USA v roku 2008. Jeden však nikdy nevie.

Budúci týždeň zasadá monetárna komisia FEDu, prvý krát v tomto roku a prvý krát pod vedením Yallenovej. Ako už naznačil odchádzajúci šéf Bernanake, je možné, že sa FED rozhodne pre ďalšie obmedzenie mesačných nákupov dlhopisov o 10 mld. USD, čiže nákup zníži zo 75 na 65 mld. mesačne. Na strane druhej sme tu mali nedávno negatívne čísla z amerického trhu práce a za ostatný týždeň zažili akciové trhy mierny pád. Ako sa presne FED rozhodne ešte len uvidíme. Otázkou ostáva, ako pri prípadnom obmedzení nákupov zareagujú akciové trhy.

Matúš Pošvanc

Svet je o niečo slobodnejší

Minulý týždeň bol zverejnený Index ekonomickej slobody. Slovensko sa umiestnilo na 57 mieste, o 15 priečok nižšie ako minulý rok. Za týmto nedobrým výsledok stálo hlavne zavedenie nových daní, zákonník práce a pomalý justičný systém. Slovensko sa tak zaradilo medzi ďalších 59 krajín, ktorých ekonomická sloboda klesla. Na strane druhej z globálneho hľadiska sa situácia vylepšuje a rok 2014 zaznamenal celosvetovo najvyššiu ekonomickú slobodu za ostatných 20 rokov.

index_economic_freedom_14

Najslobodnejšie ekonomiky sú Hong Kong, Singapur, Austrália, Švajčiarsko a Nový Zéland. Avšak až 65 % populácie zeme žije v ekonomicky neslobodných krajinách a to hlavne kvôli tomu, že žijú v Indii a Číne, ktoré sa umiestnili na nižších priečkach. Prekvapením, avšak nie až tak veľkým, je USA. Tie v rebríčku kedysi obsadzovali popredné miesta, dnes sú dvanáste a klesajú ďalším rokom. Dôvodom je preregulovaný systém zdravotníctva, financií, či energetický sektor, rastúci dlh a rastúce vládne výdavky.

Zvýšiť ekonomickú slobodu sa dá prostredníctvom realizácie reforiem, ktoré znížia vplyv politiky na rozhodnutia jednotlivcov. Tento hlas však veľa krát v Európe nepočujeme. Výnimkou býva niekedy Británia. Rovnako sa ozvala minulý týždeň, keď kancelár George Osborne vyhlásil, že pokiaľ sa nebudú reformovať európske inštitúcie, Veľká Británia z únie vystúpi. Vyhlásil, žeje to tento pretrvávajúci status quo, ktorý odsudzuje Európanov ku kríze a pokračujúcemu ekonomickému poklesu.“ Zároveň volal po zefektívnení trhu práce v EU, ktorý sa podľa jeho slov stáva výrazne preregulovaný a nekonkurenčný voči ázijským ekonomikám. Už sa teším, ako sa budú meniť zákonníky práce v krajinách ako je Francúzsko, či Španielsko.

ECB vyhlásila minulý rok, že by sa mali prijať tvrdšie pravidlá pre stres testy pre finančné inštitúcie. To bolo minulý rok. Ale už začiatkom toho sa objavujú informácie, že ECB uvažuje práve o zmiernení kapitálovej primeranosti bánk z 8 na 6 % a dokonca niektoré zdroje potvrdili, že sa uvažuje aj nad nižším číslom ako je 6%. Tak uvidíme, či nebudú plánované stres testy iba fraškou. Na strane druhej sa ECB snaží zaviesť jednotné pravidlá pre porovnávanie zlých dlhov, vzhľadom na to, že ich definícia je rôzna a vyplýva z rôznych národných pravidiel. To neumožňuje v rámci európskeho finančného systému porovnávať kvalitu dlhov. Cieľom ECB je zadefinovať zlé dlhy ako všetky úvery, dlhové cenné papierov, finančné záruky a iné záväzky, ktoré sú po lehote splatnosti viac ako 90 dní. Tak to vyzerá, že nakoniec to môže byť s európskym finančným systémom ešte horšie, ako sme si dodnes mysleli.

Švajčiarsko ešte v decembri 2012 oznámilo, že by bolo rado finančným centrom pre výmenu čínskeho renminbi, s tým, že dnes konkuruje finančným centrám vo Frankfurte, Londýne a Paríži. Avšak nedávne podpísanie dohody o voľnom obchode medzi krajinou a Čínou ho začína mierne favorizovať pred ostatnými. Cieľ Číny začína byť zjavný. Renminbi nahradí americký dolár ako rezervnú menu. To súvisí i s hromadením zlata čínskymi orgánmi. Avšak Čína má zásadnejší problém, ktorý sme už viac krát spomínali. Tak ako centrálna banka Číny komplikuje podmienky pre vytváranie nových úverov a uvaľuje na finančné domy vyššie reštrikcie, podniky sú nútené získavať úvery z tzv. systému šedého bankovníctva. Tam sú zároveň vyššie úroky, ktoré predražujú podnikateľské aktivity. Nič nové, keby tento týždeň najväčšia čínska banka Industrial and Commercial Bank of China nevyhlásila, že nemá v pláne zachraňovať investorov, ktorí investovali do mimo súvahového finančného produktu „Credit Equals Gold #1 Collective Trust,“ ktorému koncom januára vyprší splatnosť a ktorý zaznamenal stratu 492 miliónov USD. V prípade, že tento produkt naozaj krachne, bude prvým testom stability čínskeho finančného systému. Uvidíme na konci mesiaca.

Keďže sme už USA spomínali vyššie, môžeme ukončiť dnešný komentár vtipným protirečením si prezidenta FEDu z Atlanty Dennisa Lockharta, ktorý neváhal v diskusii po svojej prednáške vyhlásiť, že “jednou z najsprostejších vecí, ktoré môže dnes centrálny bankár urobiť, je komentovať akciové trhy,“ aby v nasledujúcej otázke nepovedal, že „akciové trhy dnes určite nie sú v bubline.“ Nuž, aj majster tesár sa utne, a ono je niekedy lepšie si zahryznúť do jazyka.

Matúš Pošvanc

Banková únia bude. Dúfajme, že nie neskoro

Hlavnou témou týždňa v Európe boli diskusie a dohody o bankovej únii. Médiá pripisujú tejto dohode rovnaký význam ako zavedeniu Eura. Dohoda by mala priniesť zmenu pri záchrane bánk. Hlavnými hráčmi by už nemali byť daňoví poplatníci ale v poradí akcionári, veritelia a väčší vkladatelia a až nakoniec daňoví poplatníci. Len, aby nebol problém taký veľký, že daňoví poplatníci zaplatia aj tak najviac. Zároveň sa dohoda motá okolo záchranného fondu, ktorý by mal mať hodnotu 55 mld. euro a ktorý by mal byť tvorený v nasledujúcich 10 rokoch. Peniaze do fondu sa budú odvíjať ako 1 % výšky vkladov v bankách a budú vyberané odvodom. Finálne by mala dohoda začať platiť od roku 2016. Treba dúfať, že to nebude nakoniec veľmi neskoro.

A na pozore treba byť. Nehovorí to nik iný ako Medzinárodný menový fond, ktorého riaditeľka vyhlásila, že eurokríza neskončila Európske problémy nie sú vôbec vyriešené. Lagardová to vyhlásila po tom, čo prišli posledné dáta z Grécka, ktoré ukazujú, že priemyselná produkcia padla o 5,2 % a zároveň to tvrdí v kontexte vysokej nezamestnanosti v Eurozóne. A to si musíme uvedomiť, že bez výraznej pomoci zo strany ECB by Eurozóna nedosahovala ani takéto výsledky.

Na stretnutí ministrov Eurozóny sa rovnako hovorilo o výmene daňových informácií medzi krajinami. Všetkých sklamalo Luxembursko a Rakúsko, ktoré sa do tejto dohody nehrnú a upozorňujú, že bez toho, aby bola takáto dohoda uzavretá aj s tretími krajinami, hrozí únik kapitálu. V prípade Luxemburska i mierny pokles atraktivity tamojšieho bankového sektora. Ako to však bude? Väčšina určite dotlačí menšinu k nejakému kompromisu. No a potom sa stane to, pred čím varuje Luxembursko. Kapitál sa presunie. Možno veľmi rýchlo. Prostredníctvom bitcoinov.

Presuňme sa zas na iný kontinent. Austrálska centrálna banka hrá už dlhšie hru so svojou menou, ktorá sa volá „oslabujeme menu spoločne s ostatnými,“ ergo sú to už viackrát spomínané menové vojny. Minulý týždeň sa k tejto téme vyjadril guvernér centrálnej banky a na „prekvapenie“ vyhlásil, že austrálsky dolár potrebuje ďalej oslabovať. Ako na to budú reagovať ostatné centrálne banky? Rovnako. Výsledkom je permanentná strata kúpnej sily klasických mien.

A keď sa už bavíme o tom, ktorá centrálna banka najviac podporuje ekonomiku, tak to nie je ani americký FED (85 mld. USD mesačne), ani japonská Bank of Japan (75 mld. USD mesačne) a ani ECB. Je to Čínska centrálna banka, ktorá v novembri poskytla ekonomike 203 mld. USD, čo je o 20 % viac ako spojené stimuly FEDu a BoJ.

2_credit_creation

Zdroj: zerohedge.com

Hlavnou témou v USA bola dohoda o rozpočte medzi republikánmi a demokratmi. Tá by malo zamedziť ďalšiemu potenciálnemu uzavretiu niektorých federálnych úradov, ako tomu bolo v októbri tohto roku. Plán uvažuje s 23 mld. znížením deficitu rozpočtu a znížením niektorých výdavkov. Avšak v dohode ešte nie je zahrnutá požiadavka Bieleho domu o zachovanie prídavkov v nezamestnanosti pre 1,3 mil. Američanov. Demokrati naznačujú, že by dané zachovanie boli ochotní vymeniť za zníženie priamych platieb farmárov. Zjavne sú nezamestnaní lepšou voličskou základňou, ako farmári. Dohodu síce všetci oslavujú, ale pamätajme na to, že dlh USA je už viac ako 105 % HDP a v nominálnom vyjadrení dosahuje výšku viac ako 17 biliónov USD. A rovnako nezabúdajme na fakt, že úrokové miery na 10 ročných dlhopisoch vzrástli v ostatnom období o skoro 80 % a dnes sa pohybujú v okolí 2,9 %, čo rovnako zvyšuje finančné nároky rozpočtu na financovanie dlhu.

Matúš Pošvanc

Týždeň bitcoinu

Minulý týždeň môžeme pokojne nazvať týždňom bitcoinu. Skoro každý o ňom hovoril. A mal prečo. Bitcoin prekonal hneď niekoľko mét. Po prvé dokázal zvýšiť cenu v priebehu 7 dní o viac ako 100 %. To nebolo všetko. Prekonal magickú hranicu 1000 USD a to hneď na viacerých významných burzách, kde sa obchoduje. A dokonca v priebehu minulého týždňa sa na malú chvíľu obchodoval za viac, ako stála unca zlata. Potom však korigoval o 13 %.  Je v bitcoinoch bublina? Z krátkodobého hľadiska by som povedal, že áno. Nemyslím si, že tento nárast ceny je spôsobený nejakými pevnejšími fundamentami. Faktom však ostáva, že ak si dáte pred seba vlastnosti tejto novej meny, súčasné hranice, ktoré prekonal, nebudú pravdepodobne tie posledné. Korekciu očakáva dnes viacero obchodníkov. A ak sa história zopakuje, môžeme vidieť opäť cenu na 500 USD opätovne. Avšak, rovnako sa môže BTC usadiť aj nad 1000 USD, kde môže byť jeho nový support.

Málinko pozitívne správy prišli tiež z trhu práce v eurozóne, kde klesla nezamestnanosť. Síce len o 0,1 % a usadila sa na úrovni 12,1%. Medzi tými, ktorí majú najnižšiu mieru patrí Rakúsko (4,8%), Nemecko, (5,2%) a Luxembursko (5,9%). Na opačnej strane sa už tradične nachádza Grécko (27,3% August 2013) a Španielsko (26,7%). To, čo však už nemôže tešiť nikoho, je nezamestnanosť mladých. Španielska výška nezamestnanosti mladých opätovne dosiahla 57,4 % a je pod rekordérom v tejto oblasti Gréckom, kde až 58 % mladých ľudí nepracuje. Taliansko a aj Portugalsko zaznamenali mierny nárast rovnako a ich miera nezamestnanosti mladých sa pohybuje na úrovni 41,2 % a 36,5%. Celkovo bolo v októbri v eurozóne 24,4% mladých ľudí nezamestnaných.

Člen Európskej rady guvernérov ECB Ardo Hansson, ktorý je aj prezident Estónskej centrálnej banky, vyhlásil, že ECB je pripravená na ďalšie znižovanie základných úrokových mier a dokonca je pripravená uvaliť negatívny úrok na depozity bánk v ECB. Je to reakcia na nízku infláciu v eurozóne, ktorá je na úrovni 0,9 %. Ďalšie stretnutie je plánované na 5. decembra, kde sa majú prezentovať i nové projekcie a predpoklady rastu a inflácie v zóne. Uvidíme, čím nás zasadnutie prekvapí.

Vyzerá to tak, že posledným holubičím hlasom, ktorý je proti uvoľnenej menovej politike v EU ostáva nemecká Bundesbanka, ktorá tlmočí svoje názory prostredníctvom jej prezidenta Jensa Weidmanna. Ten minulý týždeň vyhlásil, že by „bolo lepšie, ak by monetárna politika netancovala v rytme fiškálnej politiky a že je nutné postaviť pevnú stenu medzi bankami a štátnymi záujmami,“ ako aj to, že „riziko štátnych dlhopisov by malo byť relevantným spôsobom ohodnotené rovnako, ako je dnes hodnotený súkromný dlh.“ Avšak ak sa na niečo v Európe staviť dá, tak potom na ešte uvoľnenejšiu monetárnu politiku, ktorá nahráva štátnym záujmom a podporuje ne-realizáciu zásadných reforiem.

Výnosy na čínskych štátnych dlhopisoch vzrástli na najvyššie úrovne za ostatných deväť rokov. To zároveň spôsobuje menší priestor pre financovanie súkromného sektora a iných štátnych agentúr v krajine. Rast nákladov na požičiavanie a znižujúci sa prístup k úverom pre súkromný sektor v Číne môže mať zároveň negatívny dopad na rast čínskeho hospodárstva, s ktorým väčšina investorov implicitne počíta a následne negatívny dopad na celú globálnu ekonomiku. Zvýšenie výnosov súvisí s predpokladom uťahovania monetárnej politiky zo strany čínskej centrálnej banky. Rovnako vzrástla úroková miera na medzibankovom trhu v krajine na úroveň skoro 6 %, čo je najvyššia miera od júna 2013, kedy stres vo finančnom sektore vyvolal nárast tejto miery a vynútil si silný zásah zo strany centrálnej banky, ktorá na trh musela dodať likviditu.

Z USA sa na nás skôr hrnú informácie o tradičných výpredajoch spojených s dňom vďakyvzdania, ako nejaké významné ekonomické dáta. Zaujímavú správu však priniesla agentúra Reuters, ktorá upozorňuje na fakt, že v USA sa pomaly blíži situácia, kedy veľké množstvo pôžičiek bude mať tzv. 10 ročné výročie. To znamená, že pre mnohých držiteľov pôžičiek nastane situácia, kedy budú musieť začať splácať okrem úrokov i istinu. To bude pre mnohých znamenať, že sa im náklad na splátky zvýšia i trojnásobne. Pričom v priebehu štyroch rokov sa do tohto stavu dostanú pôžičky vo výške až 221 mld. USD. Uvidíme, či miesto výpredajov nie je pre bežného Američana začať radšej šetriť na tieto finančne náročnejšie časy. Pre bankový sektor USA to rovnako nebude prechádzka ružovým sadom.

Matúš Pošvanc