Archív značiek: eurokríza

Výsledky Deutsche Bank zapíjať netreba.

Kamarátka Deutsche bank zverejnila výsledky za 2016. Ako je teda na tom? Médiá sa pozerali hlavne na jej ziskovosť, ehm teda stratovosť (len) 1,4 mld. USD. Zároveň sa hovorilo o tom, že zlepšila svoju kapitálovú primeranosť z 11,1 % na 11,9% tzv. Common Equity Tier 1 capital ratio (nič zásadné inak).

Čo však lepšie (podľa niektorých) zobrazuje jej skutočný stav expozície voči riziku je tzv. leverage ratio (tier1/leverage exposure). Treba povedať, že sa zlepšilo oproti roku 2015 na 3,5% (o 0,01%).

Avšak Tier 1 obsahuje kadečo a je lepšie sa pozrieť na Core Tier1 voči leverage exposure. Vidíme rovnako polepšenie si o 0,007% (z 3,161 % na 3,168 %).

Ak avšak už zrealizujeme pomer voči celkovým aktívam banky, tak riziko je vyššie a pomer core Tier 1 / total assets sa znížil z 2,704% na 2,684% v roku 2016.

Stále však musíme zreálňovať situáciu. Daný pomer môžeme ohodnotiť cez trhovú hodnotu (price-to-book value, t.j rozdiel medzi oficiálnymi hodnotami účtovných záznamov a ich ohodnotením trhom, je už iná záležitosť), tak sa jej trhové leverage ratio voči celkovým aktívam prepadlo z 1,202 % na 0,899 %.

„Zapíjať“ výsledky DB preto netreba. Skôr naopak. Situácia sa mení z určitých hľadísk skôr k horšiemu. Aj keď nie až tak rýchlo, ako by sa dalo predpokladať.

Zdroje:

https://www.db.com/ir/en/quarterly-results.htm

http://www.etrend.sk/firmy/deutsche-bank-zrazila-obrovsku-stratu-uz-je-len-v-1-4-miliardovej-strate.html

Zlepšenie v nedohľadne

Zlepšenie je v nedohľadne. Aspoň tak sa vyjadril Mario Draghi pred nedávnom o ponechaní úrokových mier na historických, dokonca negatívnych minimách. Údajne minimálne ešte dva a pol roka. Zároveň však ubezpečil, že hneď ako bude všetko v poriadku sa sadzby dvihnú. Ale kto si bude pamätať jeho slová po dva a pol roku? Nikto. Každopádne o zvýšení sadzieb v prípade toho, že sa všetko zlepší sa hovorilo už viac krát a aj tento krát mu trhy veria. Veď od čoho iného by tu bola ECB, keby nezachraňovala zadlžené štáty, ktoré sa vďaka jej sadzbám môžu naďalej zadlžovať bez potrebných reforiem.lepsie zajtrajsky

Z negatívnych úrokových mier ECB si chce vziať inšpiráciu opätovne španielska vláda, ktorá už v roku 2013 uvažovala o zavedení dane z bankových vkladov a podľa lokálnych médií uvažuje o tom opätovne. Daň by sa mala vzťahovať na vklady nad 100 tis. euro a zároveň by nemala byť veľmi vysoká a veľmi blízko nule. Ale takto začínala aj federálna daň z príjmu v USA. Takže politikom by som v tom veľmi neveril.

Nemeckí daniari zas zabavili kontajner, ktorý obsahoval údaje o vkladoch nemeckých občanov na Kajmanských ostrovoch, kde má sídlo pobočka nemenovanej švajčiarskej banky. Áno, aj toto je dnes bankový sektor, v ktorom čoraz častejšie vysvitá, že bankové tajomstvo nie je už to, čo bývalo. Ideálna príležitosť pre niečo nové, čo len tak niekto nenájde v kontajneri. Trebárs aj pre bitcoiny, resp. skôr pre niektoré alternatívne kryptomeny.

Čínsky príbeh o viac krát založených komoditách sa pomaly vyvíja ďalej. Tento krát sa preľakli aj banky, ktoré komodity v Číne skladovali a voči ktorým poskytovali financie. Ako to už býva, poskytnutých financií a potvrdeniek ku komoditám je viac ako komodít na sklade. Ako sme písali už minulý týždeň vyzerá to, že chýba minimálne 100 tis. ton hliníka. Prípad si nevšíma už len blogosféra, ale i hlavné médiá a viaceré banky, ktorých sa problém týka, odporučili svojim klientom presunúť komodity do bezpečnejších a prísnejšie regulovaných a kontrolovaných vôd na London Metal Exchange. Aby nebolo toho mála dokonca sa tento týždeň objavila i správa o tom, že financie boli poskytované aj voči zlatu. Všetko by bolo v poriadku, keby bolo zlato pravé a nie falšované. Čínski audítori odhalili, že sa poskytli firmám financie voči falšovanému zlatu v hodnote cca. 15 mld. USD, pričom podvodníci zarobili na týchto transakciách slušných 900 mil. USD. S týmito prípadmi falšovania kolaterálu existuje už aj prvá obeť. Nie. Nikto nebol z finančného sektora zatknutý. Jediné čo sa udalo bol výskok riaditeľa štátnej firmy Tongling Nonferrous Metals Group, ktorá sa zaoberá primárne obchodovaním medi. Bohužiaľ nevyskočil od radosti, ale pre istotu z okna.

Matúš Pošvanc

Prostitútky pomôžu HDP

Proti vysokým verejným dlhom ako podielu na HDP sa dá bojovať rôznymi spôsobmi. Vyššími daňami alebo nižšími výdavkami. To je jeden spôsob. Druhý je zvýšenie HDP. O to sa pokúšajú v Španielsku. A celkom prefíkaným spôsobom. Do HDP by radi započítali i ilegálne aktivity zamerané na predaj drog, či prostitúciu. Zdá sa vám to prehnané? Každopádne španielsky štatistický úrad sa snažil prostredníctvom prieskumu zisťovať, koľko si prostitútka vypýtala za svoje služby v rokoch 2002/2007/2012, koľko služieb ponúkla v priemere denne a koľko platila nájom za prenájom izby. A Španielsko nie je v tomto „zvyšovaní“ HDP samotné. prostitutka

Veľká Británia odhaduje, že započítaním ilegálnych aktivít by sa zvýšilo ich HDP o 0,6 % a Portugalsko odhaduje zvýšenie o 0,4 % tamojšieho HDP. Na mieste je teda otázka, či naozaj niektoré ilegálne aktivity nestavať mimo zákon. Štát Colorado už napríklad marihuanu zlegálnil a prináša mu to nemalé príjmy do štátnej pokladnice.

Minulotýždňová správa o neexistujúcom kolateráli, resp. o rovnakých nárokoch finančných inštitúcií na ten istý kolaterál v podobe zinku a medi v čínskom prístave Qingdao sa nám postupne rozvíja. Negatívne. Investori sa začali obávať, že podobný problém, môže existovať i v 150 míľ vzdialenom prístave Penglai. Vyslaní inšpektori neboli opätovne schopní skontrolovať existenciu kolaterálu uloženého v prístavných skladoch. Medzi západnými bankami, ktoré majú v tomto obchode svoje záujmy patria Citigroup Inc., Standard Chartered PLC, Standard Bank PLC, ABN Amro Bank NV, BNP Paribas SA a Natixis. Vyzerá to, že presne takto vyzerá čaro tieňového bankovníctva v Číne. Druhovou časovanou bombou, ktorá v Číne tiká je tamojší trh s nehnuteľnosťami. Podľa nedávno realizovaného prieskumu je každá piata nehnuteľnosť v Číne prázdna. To zároveň predstavuje hodnotu približne 670 mld. USD. Prieskum zároveň ukázal, že predajnosť nehnuteľností v roku 2013 dosiahol len 22,4 % všetkých postavených nehnuteľností, pričom až 3,5 milióna nehnuteľností ostáva v Číne nepredaných. Sektor stavebníctva zároveň robí až 25 % celkového čínskeho HDP. Ostáva len čakať, kto prvý skríkne kráľ je nahý.

Rusko reaguje na potenciálne ekonomické sankcie západu tým, že tamojšie firmy sa pripravuj uzatvárať kontrakty nie v amerických dolároch, ale v iných menách. Vzhľadom na obchodné zameranie Ruska voči Ázii sa snažia uzatvárať kontrakty v čínskom juane. Končí dolár ako rezervná svetová mena? To určite nie je na programe dňa, i keď situácia viacerých pri sebe existujúcich zúčtovacích mien okrem dolára je na dohľad. Hlavne, čo sa týka čínskeho juanu. Čína sa snaží dlhodobo uzatvárať bilaterálne dohody v čínskej mene primárne s krajinami BRIC a Ruskom a zároveň plánuje postupne liberalizovať svoju politiku vo finančnej oblasti, čo by pre status rezervnej meny juanu pomohlo.

Americký rozpočtový deficit po aprílovom prebytku vo výške 106 mld. USD sa opätovne dostal v máji do schodku vo výške 130 mld. USD. Avšak treba povedať, že celkovo USA míňajú v súčasnom rozpočtovom roku o 135 mld. menej ako za predchádzajúce obdobie. To sa im už nemusí podariť v ďalšom roku, pretože Obamova administratíva ide z daní daňových poplatníkov opätovne zachraňovať určitú skupinu obyvateľstva. Tento krát sú to absolventi, ktorí mali študentské pôžičky. Obamova administratíva chce zabezpečiť, aby bývalí študenti nesplácali za pôžičky viac, ako je 10 % ich príjmov. Samozrejme, na to, aby sa tento krok mohol zrealizovať, budú nutné verejné zdroje. Dane daňových poplatníkov, alebo nový dlh. Avšak zatiaľ sa nie je prečo obávať, že by to rozpočet USA nezvládol. USA si stále požičiavajú pomerne lacno a dokážu sa ešte zadlžovať dlhé obdobie. Dopomáha tomu i FED. Ten podľa posledného zverejneného záznamu z rokovania monetárnej komisie neplánuje tak skoro spustiť predaj štátnych dlhopisov, ktoré nahonobil od roku 2007, kedy zvýšil svoju súvahu zo 6 % HPD na 25 % HDP USA, práve prostredníctvom priameho nákupu dlhopisov.

Matúš Pošvanc

ECB neprekvapila – správa sa bezprecedentne

Hlavná téma týždňa neprekvapila. ECB po prvýkrát vo svojej histórií zaviedla negatívne úrokové miery na vklady bánk. Draghi sa explicitne nevyjadril, či bude ECB pokračovať v znižovaní mier, čo naznačuje, že tieto miery ostanú určité obdobie v platnosti (o ich dvihnutí, čo by nasvedčovalo ozdravovanie v ekonomike, nemôže byť ani reč). ECB chce týmto spôsobom motivovať banky, aby omnoho viac požičiavali, čím by sa naštartovala ekonomika. Bola to reakcia na nízku mieru inflácie v eurozóne, ktorá dosiahla 0,5 % oproti dlhodobo plánovanými 2 %. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré ECB pripravuje patria tzv. TLTRO resp. cielené LTRO (400 mld. euro) a dvojročné LTRO. Pôžičky od ECB budú v prípade tzv. TLRTO podmienené pôžičkami komerčných bánk súkromnému sektoru a pre tie banky, ktoré nebudú ochotné resp. si nebudú môcť dovoliť čerpať TLTRO, pripravila ECB klasické pôžičky, ktoré by mohli zabezpečiť likviditu pre bondy periférie.

Zároveň Draghi oznámil, že sa ECB ešte pripravuje na nákup tzv. ABS (vo všeobecnosti dlhopisy, ktorých podkladové aktívum sú nesplatené bankové úvery). Draghi nakoniec nespomenul súčasný „zlatý grál“ centrálneho bankovníctva – priame nákupy vládnych dlhopisov v podobe európskeho QE. Ak zoberieme ostatnú snahu ECB o zvýšenie inflácie v eurozóne prostredníctvom predchádzajúceho LTRO vo výške 1 bilión eur, či dlhodobú politiku nízkych úrokových mier, ani od súčasných opatrení nemôže ekonomika eurozóny očakávať výrazný impulz. Deflačné kroky, ktoré sú spôsobené prísnejšími nárokmi na kapitálovú vybavenosť bánk, tvorba rezerv a už existujúci značný rozsah zlých úverov v eurozóne, sú zatiaľ silnejšími protihráčmi v hre na infláciu a defláciu. A tak môžeme v nejakej blízkej budúcnosti očakávať, že ECB nakoniec predsa len pristúpi k priamemu nákupu dlhopisov a priamemu vháňaniu čerstvých peňazí do ekonomiky.

To, čo sa dalo očakávať spolu s vyhlásením Dragiho bol nástup drahých kovov, ktoré sa mierne spamätali zo skoro dvojtýždňovej letargie. To, čo však bolo rovnako zaujímavé, bol rovnako nárast ceny bitcoinu o 20 USD. Či mali tieto dve udalosti spojitosť je ťažko povedať. Každopádne to stojí za zmienku. Žeby sa bitcoin snažil o status safe haven, ktoré reaguje na monetárnu politiku? Uvidíme v budúcnosti, zatiaľ ním určite nie je.

Politika ECB má vplyv. Na krajiny, ktorých úrokové miery na ich dlhopisy boli ešte pred nedávnom v okolí 7 %, sa dnes pohybujú na svojich minimách. Príkladom môže byť Írsko, ktoré si užíva rekordne nízku úrokovú mieru, resp. Španielsko. Treba však povedať, že Španielsko dokázalo v mesiaci apríl vytvoriť rekordný počet pracovných miest (198 tis.). Samozrejme za predpokladu, že si dané čísla vláda nevymýšľa, keďže ju miestny Le Confidencial obvinil z manipulácie so štatistikami. Ťažko povedať, ono sa to raz ale ukáže. Každopádne sa tamojšia ekonomika ešte z najhoršieho určite nespamätala. Svedčí o tom 25,1 % miera nezamestnanosti a 53 % mieru nezamestnanosti mladých.

Na Čínu ako potenciálneho spúšťača nejakej ekonomickej krízovej udalosti sa už pozeráme dlhšie. Či už je to bublinovo sa tváriaci trh s tamojšími nehnuteľnosťami alebo problémy v tzv. tieňovom bankovníctve, ktoré spoločnosti využívajú čoraz častejšie na financovanie svojich potrieb, keďže získanie úveru v bankách je čoraz ťažšie. S tým súvisia i dve udalosti minulého týždňa. Prvou sú problémy so zastavením zásielok zo siedmeho najväčšieho svetového prístavu Qingdao. Tam úrady začali vyšetrovanie okolo chýbajúcich 80 000 ton hliníka (ktorý sa dúfam niekam neodsťahoval) a približne 20 000 ton mede, ktoré majú byť na skladoch, avšak tam údajne nie sú. Dovoz kovov do krajiny sa využíval na získanie lacnejšieho prístupu k financiám a v súčasnosti sa viaceré banky a spoločnosti obávajú, že sa ich kovy použili ako kolaterál i pre iné spoločnosti. Inými slovami to znamená, že na rovnaký kolaterál majú nárok viacerí naraz. V prípade, že by sa správy potvrdili to môže vyvolať reťazovú reakciu bankrotov. Druhou správou, ktorá súvisí s napätím v čínskej ekonomike je pripravované opatrenie tamojšej centrálnej banky. Tá sa nechala počuť, že umožní znížiť povinné bankové rezervy niektorým štátnym bankám, čo by mohlo zvýšiť výšku pôžičiek bánk súkromnému sektoru a následne podporiť spomaľujúcu ekonomiku Číny. Čína môže inými slovami značne zahýbať všetkými snahami centrálnych bankárov o oživenie západných ekonomík. A to výrazne.

Matúš Pošvanc

Také peniaze ešte nevymysleli

ECB podľa niektorých zdrojov z „monetárneho podsvetia“ uvažuje o záporných úrokových sadzbách na vklady bánk a na znížení refinančnej úrokovej sadzby z 0,25 % na 0,15 %. Toto oznámenie má prísť už o necelé dva týždne. Aspoň tak sa vyjadruje nemecký zástupca v rade guvernérov. To bude znamenať, že napr. za každých 100 miliónov euro si bude ECB od banky účtovať 100 tisíc euro na úrokoch. Je to reakcia na znižujúcu sa infláciu v eurozóne, ktorá by ale mala byť z najhoršieho vonku. Svedčí o tom i situácia v Portugalsku, ktoré túto sobotu opustilo záchranný val. Síce s dlhom vo výške 214 mld. euro a o 4 % nižším HDP, krajine sa podarilo znížiť nezamestnanosť zo 17,5 % na súčasných 15,1 %, pričom náklady na požičiavanie sú rekordne nízke za ostatných osem rokov. Uvidíme, ako to dlho krajinám periférie vydrží. A to aj z toho dôvodu, že audit KPMG v banke Espirito Santo International údajne odhalil veľké nedostatky v jej súvahe. Banka má byť vo vážnej finančnej situácii v čase, keď banka pripravuje upísanie nových akcií v hodnote 1 mld. euro, aby získala dodatočný kapitál.

Také peniaze ešte nevymysleli

Ako sa hovorí, „také peniaze ešte nevymysleli, aby ich železnice nevedeli minúť“. V duchu tohto hesla postupovali francúzske železnice, ktoré si objednali nové vlaky. Na tom by nebolo nič divé, keby sa im zmestili na nástupištia. Keďže sa touto chybou vlaky na nástupištia nezmestia, aspoň existuje seriózny a pádny dôvod na to, aby sa nástupištia zrekonštruovali. Multiplikátor verejných zdrojov v praxi.

train

Bohužiaľ od roku 2008 sa veľmi veľa štátov neustále viac a viac zadlžuje. Jedným z príkladov je Veľká Británia. Tam dlh v rámci jedného roku vzrástol o 88 mld. libier na 1,27 bilióna britských libier. To neznamená nič inšie len to, že Británia musí každý týždeň len na úrokoch zaplatiť 1 mld. libier, resp. 52 mld. ročne. Verejné dlhy sa čoraz viac a viac začínajú podobať na ponziho schému. Kedy sa táto pyramídová hra ukončí je ťažko povedať, ale jedného dňa to určite bude.

Azda najzaujímavejšou udalosťou minulého týždňa bol podpis dohody medzi Ruskom a Čínou o obchode s plynom v hodnote 400 mld. USD. Len s tým rozdielom, že obchod nie je uzavretý v amerických dolároch ako zúčtovacej jednotke. Blogosféra považuje dohodu za ďalší krok k tomu, že dolár stráca pomaly ale isto svoje postavenie ako rezervnej meny. Čo nie je prekvapivé. Jednou z alternatív, resp. posunom od jednej rezervnej meny je, že buď budeme svedkami koexistencie viacerých rezervných mien, resp. sa budú tieto veľké energetické obchody zúčtovávať v SDR (mena IMF). Jednou z teórií, ktorá koluje internetom je to, že IMF sa na túto rolu intenzívne pripravuje. A to prostredníctvom nákupu amerických dlhopisov cez Belgicko. To sa totižto stalo po Japonsku a Číne treťou krajinou, ktorá vlastní najviac amerických dlhopisov. Od augusta 2013 kupuje entity v Belgicku americké dlhopisy ako horúce rožky a dnes „Belgicko“ vlastní dlhopisy v približnej hodnote 200 mld. USD. Samozrejme to nebude s vysokou pravdepodobnosťou belgická vláda. Suma je na to jednoducho príliš veľká. Druhá teória hovorí o tom, že nákupcom je ECB, ktorá vracia americkému FEDu „láskavosť“ vzhľadom na to, že FED pomaly znižuje nákup amerických dlhopisov. Obe možnosti majú svoju logiku. Zároveň sú však len špekuláciami.

Matúš Pošvanc