Archív značiek: euro

Začali lepšie zajtrajšky

Tak, konečne prichádzajú tie toľko sľubované lepšie zajtrajšky. Eurozóna nám v druhom kvartáli konečne po šiestich predchádzajúcich kvartáloch rástla. Celých 0,3 %. Hlavným ťahúňom bolo Nemecko 0,7% rast a prekvapením bolo Francúzsko, ktoré zaznamenalo 0,5 % rast. Španielsko a Taliansko klesali. Analytici dokonca očakávajú pokračovanie tohto trendu, ktorý by mal byť podporený 1,2 % rastom priemyselnej produkcie a pozitívnymi číslami v stavebnom priemysle. Z tohto hľadiska je celkom zábavná predpoveď Medzinárodného menového fondu, ktorý predpokladá, že v roku 2016 bude najviac rásť v Eurozóne Grécko. Nemecku sa až tak dariť nebude.

2_projekcie_HDP

http://www.zerohedge.com/news/2013-08-15/thursday-unhumor-imfs-european-growth-expectations

Áno to, Grécko. To kde je nezamestnanosť dnes vyššia ako 25 % a nezamestnanosť mladých je vyššia ako 60 % a v druhom kvartáli tohto roku im opätovne klesla ekonomika o 4,6 %. Presne to Grécko, o ktorom nemecká Budesbanka predpokladá, že bude v roku 2014 potrebovať ďalšiu pomoc a že nedávna schválená pomoc vo výške 5,8 mld. euro bola politicky motivovaná a že je s ňou spojené veľmi vysoké riziko. Nuž je pred voľbami v Nemecku. Iné sa očakávať asi ani nedalo.

Možno si ešte pamätáte na stress testy bánk z roku 2011, ktoré tvrdili, že 70 najväčších bánk v EU potrebuje kolektívne len čo to cez 100 mld. euro; inak že je všetko v poriadku. Stress testy boli vtedy pod taktovkou národných regulátorov. ECB a EBA (Európsky bankový orgán) navrhujú dnes jednotnú definíciu toho, čo je riziková a nefunkčná pôžička. Celkom poučné vedieť, že dnes len málokto naozaj tuší, do akej miery je európsky bankový trh v problémoch.

Japonsku sa podarilo dosiahnuť celkom vysoký dlh. Teda pardon. Celkom? Mega vysoký. Koľko to je? Dlh Japonska prekročil 1 008 biliónov (biliardu) jenov. Premiér Abe promptne zareagoval na správu a plánuje zdvojnásobiť daň z predaja. Aj vy sa pýtate samých seba, že na čom fičí? Áno je jasné, že žiadne zvýšenie daní Japonsku dlh splatiť nepomôže. Zaujímavé však je, že trhy, dlh krajiny zatiaľ moc netrápi, bez ohľadu na to, že Japonsko nikdy svoje záväzky už nenaplní. Aspoň nie prostredníctvom jenov, ktoré dnes akú, takú hodnotu ešte majú. Rovnako ako Európa si v ekonomických ukazovateľoch vraj polepšila i Čína. Priemyselná produkcia rástla o 9,7 %, čo bolo o 0,7 % viac, ako sa očakávalo, rovnako narástol maloobchodný predaj a rovnako sa pozitívne vyvíjali i investície do aktív. Človek by sa potešil, keby zároveň nečítal správy o tom, že Čína podľa štúdie Pekingskej univerzity nadhodnotila svoje HDP minimálne o 1 bilión USD. Ale na manipuláciu čísiel z Číny sme už zvyknutí.

Vyzerá to, že byť občanom USA, už nie je až také výhodné, ako bývalo. USA, ako jediná z krajín OECD zdaňuje svojich občanov bez ohľadu na to, kde sídlia. Tým sa snaží zaplátať diery vo svojom deravom rozpočte. Podľa Federálneho registra sa šesťnásobne zvýšil počet žiadostí o zbavenie sa občianstva USA, čo sa pripisuje plánom vlády sprísniť daňové pravidlá. Objektívne však treba povedať, že sa zatiaľ jedná približne len o 1100 občanov v priebehu posledného kvartálu.

Matúš Pošvanc

Pozor neprehliadnite !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získajte až 40 % zľavu z poplatku do 26.8.2013 – zadajte zľavový kód UPNER. Neváhajte prihláste sa!

UPNER_plagat_stranka

Nemecká centrálna banka varuje pred „poburujúcou“ menovou politikou

„Eurokríza ešte rozhodne neskončila.“ Toto je prekvapivo úprimný začiatok rozhovoru s Jensom Weidmannom, guvernérom nemeckej centrálnej banky. S dodatkom, že riešenie zaberie nejaký čas. Jeho doteraz najveľavravnejšie vyjadrenie prichádza pomerne skoro. Vysvetľuje, že “veriť, že všetko je už v poriadku, pretože situácia na finančných trhoch sa upokojila, je len ilúzia a veci rozhodne nepomôže“, nakoľko nerovnováhy ostávajú nevyriešené.  Po kritike rôznych aspektov od francúzskej nekonkurencieschopnosti až po možné zvrátenie reforiem v Taliansku sa sústreďuje na najdôležitejší  bod: „Sú takí, ktorí  skutočne vidia riešenie krízy v podobe vyššej inflácie. Takýto prístup však považujem za potenciálne nebezpečný. Ak raz povolíte infláciu, je ťažké ju opäť utlmiť. V krátkodobom horizonte naše predpovede neukazujú žiaden významný nárast cien. Bol by som ale opatrný, aby sme nepodcenili vplyv strednodobých a dlhodobých rizík na stabilitu. Nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, že až príde ten správny čas, menovú politiku utiahneme.“

jens_weidmann

Rozhovor s Jensom Weidmannom, Guvernérom Deutsche Bundesbank:

Rozhovor viedli  U. Dönch, J. Quoos a A. Wendt.

Pán Weidmann, Bundesbanka pred nedávnom zvýšila rezervy na krytie rizík na hodnotu 14 miliárd eur kvôli eurokríze. Znamená to, že očakávate, že to najhoršie nás eštelen čaká?

V procese vytvárania dostatočných rezerv na krytie rizík sme zapojení už tri roky. Tieto odrážajú riziká menovej politiky a krízových opatrení centrálnych bánk. Eurokríza sa rozhodne neskončila a jej úplné vyriešenie zaberie ešte nejaký čas.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble má úplne iný pohľad. Nedávno viac-menej dal najavo, že už je všetko v poriadku a Vy vysielate nové krízové signály.

Naše hodnotenie sa nezmenilo. My sme vždy hovorili, že eurokríza skončí až keď budú vyriešené všetky štrukturálne problémy – najmä nedostatok konkurencieschopnosti a vysoká úroveň dlhu. Viera, že všetko je teraz v poriadku len preto, že situácia na finančných trhoch sa upokojila, je proste ilúzia a veci rozhodne nepomáha: znižuje to tlak na to, aby sme sa vysporiadali s nerovnováhami, ktoré tak ostanú zachované.

Ako veľké je nebezpečenstvo, že veľké krajiny ako Francúzsko nedodržia svoje sľuby o reformách? Bude Francúzsko úspešné v naštartovaní svojej ekonomiky?

Nie je žiadnych pochýb o tom, že Francúzsko stratilo svoju konkurencieschopnosť a podiel na svetových trhoch, a naďalej tvorí deficity. V tomto ohľade sa musí niečo urobiť. Avšak, Francúzsko nevidím ako krízovú krajinu. Podobne ako Nemecko, aj Francúzsko má svoju váhu v Európe a preto nesie istý stupeň zodpovednosti v celoeurópskom kontexte. Má teda úlohu stanoviť príklad dodržiavania európskych dohôd a postupov.

Omnoho väčšou starosťou pre Vás musí byť Taliansko. Reformátor Mario Monti stratil podporu vo voľbách a v krajine je obrovská politická nestabilita. Má pre Európsku centrálnu banku ešte stále zmysel pumpovať miliardy do tejto krajiny?

Ak kľúčové politické osobnosti v Taliansku hovoria o zvrátení reforiem alebo dokonca o odchode z menovej únie, a ako výsledok rastú výnosy talianskych vládnych dlhopisov, tak toto nemôže a nesmie byť dôvod pre centrálnu banku na intervenciu. Napokon, je to záležitosť politikov danej krajiny, aby udržali dôveru v stabilitu verejných financií.

Inými slovami, ak sa Taliansko a jeho politici hrajú s ohňom, mali by niesť následky?

Aby sa zabezpečilo, že menová únia ostane stabilnou úniou, tak sa do zmlúv zaviedol kľúčový princíp a to, že každá krajina má zodpovednosť sama za seba. Je na voličoch a vláde, aby rozhodli ktorým smerom pôjde národná politika a sú to práve oni, kto potom musí niesť následky a nespoliehať sa na iných, že ich ponesú namiesto nich. Z tohto dôvodu je financovanie centrálnou bankou zakázané vo všetkých zmluvách.

Ale aj Slobodná demokratická strana (Free Democratic Party) parlamentného lídra Rainera Brüderleho otvorene hovorí o možnosti , že Taliansko bude musieť opustiť euro.

Nie som súčasťou tejto diskusie a ani si nemyslím, že by bola nápomocná – a to isté platí aj pre podobné pripomienky v Taliansku.

Mnoho európskych politikov momentálne viac tlačí na zväčšenie rozsahu krízovej pomoci od Európskej centrálnej banky. Ako veľké  nebezpečenstvo predstavuje tento neustály politický tlak na vašu nezávislosť?

Tento trend smerom k politickým vplyvom sa neobmedzuje iba na eurozónu. Je to globálny fenomén. Centrálne banky si na svoje plecia zobrali zobrali záchranárske práce počas krízy a tým sme akosi zmazali hranicu medzi monetárnou politikov a vládnou fiškálnou politikou. Toto znamená riziko pre nezávislosť centrálnej banky. Je tu nebezpečenstvo straty dôvery v schopnosť centrálnych bánk sústrediť sa na udržiavanie stability.

Mnoho predstaviteľov vlád vás, centrálnych bankárov doslova vyzýva, aby ste urobili stále viac a viac, takže by ste to boli vy, kto by bojoval s ohňom, a nie politici.

Toto je samozrejme pravda a nie je to nič nové. Ale je to ďaleko od toho, aby to bolo správne. Bol to práve tento dôvod,  prečo počas tvorby menovej únie, bola centrálna banka vytvorená ako nezávislá inštitúcia s jasným mandátom udržiavať cenovú stabilitu. Jediným dôvodom prečo volať po zásahu centrálnej banky je to, že to jednoducho dovoľuje vyhnúť sa komplexnému procesu politických rokovaní. Niektoré rozhodnutia však musia byť skrátka urobené politikmi, napríklad v parlamente. Ak sa centrálne banky premenia na hasičov požiarov pre politikov, riskujú že stratia zo zreteľa svoj cieľ, ktorým je udržiavanie cenovej stability.

Aké náklady doteraz eurokríza spôsobila Nemecku? A koľko miliárd eur je stále v ohrození?

Momentálne to nie je o nákladoch, ale o vysokej miere rizika, ktoré bolo prijaté – čiastočne cez priamu fiškálnu pomoc, čiastočne cez opatrenia menovej politiky ako napríklad nákup vládnych dlhopisov. V konečnom dôsledku sú to práve európski daňoví poplatníci, a teda aj tí nemeckí, ktorí musia všetky tieto riziká znášať.

Bundesbanka doteraz zarobila miliardy na úrokoch z  gréckych, španielskych a talianskych vládnych dlhopisov.

To je pravda. Ale tento príjem z úrokov je vysoký len preto, lebo riziko, ktoré sme podstúpili je tiež dosť vysoké. Vysoká návratnosť ide zvyčajne ruka v ruke s vysokou úrovňou rizika. To rovnako platí aj pre vládne dlhopisy v našej súvahe.

Bundesbanka ale nie je hedžový fond.

Nie. Rovnako nie je jej úlohou generovať zisk alebo zapájať sa do obzvlášť rizikových transakcií s výhľadom potenciálneho zisku. Našou úlohou je zabezpečovať menovú stabilitu. Mať vyššiu mieru rizika v súvahe centrálnej banky v čase krízy je očividne nevyhnutné. Sme však proti akémukoľvek rozsiahlemu vzájomnému zdieľaniu rizika solventnosti samostatných finančných systémov prostredníctvom našej súvahy. Tieto riziká presahujú náš mandát.

Malo by Nemecko viac pomáhať slabým krajinám v eurozóne? Napríklad zvýšením miezd a nižším exportom – ako požadujú niektorí politici a experti, ktorí sú vo všeobecnosti viac na ľavej strane politického spektra?

Tento prístup nevyrieši problémy a nakoniec nikomu nepomôže. Bundesbanka už na toto urobila modelové prepočty. Výsledok našich prepočtov bol, že ak Nemecko zníži svoju konkurencieschopnosť vo vzťahu k iným krajinám eurozóny – napríklad tým, že umožní, aby mzdy rástli rýchlejšie než  produktivita – tak potom tu je nebezpečenstvo, že zatiaľ čo produktivita a zamestnanosť v Nemecku poklesnú, tak v krízou postihnutých krajinách sa neobjaví žiaden pozitívny efekt. Európa nie je ostrov. Eurozóna sa potrebuje stať viac konkurencieschopnejšou ako celok v rámci celosvetového trhu.

Ničmenej, už aj v Nemecku sa objavujú hlasy volajúce po významnom zvýšení miezd…

Nemeckí zamestnávatelia a odbory sa za posledné roky správali veľmi zodpovedne. To rozhodne pomohlo udržať nezamestnanosť nízko. Predpokladám, že tento trend bude pokračovať aj naďalej. Po silných tlakoch na zamestnanosť a priaznivých makroekonomických okolnostiach však budú mzdy v Nemecku pravdepodobne  rásť  rýchlejšie  ako vo väčšine ostatných krajín eurozóny.

Nateraz sa Nemecku darí celkom dobre. Ako naliehavo potrebujeme novú reformnú ofenzívu „Stratégiu 2020“?

Mali by sme sa postarať, aby sme za všetkých možných okolností nezaspali na vavrínoch a neurobili tú chybu, že ohrozíme to, čo už bolo dosiahnuté. Nemecko stále čelí veľkým výzvam. Jednou z najväčších je starnutie populácie. Preto je dôležité, aby sme sa uistili, že náš systém sociálneho poistenia a trh práce bude včas poriadne pripravený .

Počúva Vás vláda v tomto ohľade? Alebo by ste potrebovali ešte nejakú podporu?

Pevne verím, že môj hlas ako guvernéra Bundesbanky je počuť. Či je rada Bundesbanky vždy zobraná k srdcu je už iná otázka.  V konečnom dôsledku sú to práve politici, ktorí musia prijať tieto rozhodnutia, a tak je to aj správne. Budeme sa ale aj naďalej snažiť presvedčiť ľudí našimi argumentmi. Mám dojem, že naša politika zameraná na stabilitu sa teší širokej podpore nemeckej verejnosti.

Niet divu, že nakoniec sa ľudia budú musieť pýtať, aké nebezpečenstvo pre ich úspory predstavuje eurokríza.

Berieme tieto obavy veľmi vážne. Úrok získaný z veľmi bezpečných finančných nástrojov je momentálne o niečo nižší než miera inflácie. To ale nie je normálny stav, ale následok krízy. Úrokové výnosy sa nakoniec vrátia do normálu po tom, ako sa kríza skončí. My, ako centrálna banka, budeme aj naďalej pokračovať v tom, že budeme udržiavať ceny stabilné a uisťovať sa, že inflácia nebude odjedať z úspor ľudí.

Mnoho politikov má iný pohľad. Preferovali by radšej zmierniť krízu a dlhy cestou vyššej inflácie.

„Sú takí, ktorí  skutočne vidia riešenie krízy v podobe vyššej inflácie. Takýto prístup však považujem za potenciálne nebezpečný. Ak raz povolíte infláciu, je ťažké ju opäť utlmiť. V krátkodobom horizonte naše predpovede neukazujú žiaden významný nárast cien. Bol by som ale opatrný, aby sme nepodcenili vplyv strednodobých a dlhodobých rizík na stabilitu. Nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, že až príde ten správny čas, menovú politiku utiahneme.“

Je strach práve tým faktorom, ktorý ženie príliš veľa ľudí ku kúpe akcií a nehnuteľností? Je tu nebezpečenstvo špekulatívnych bublín?

Nie je pochýb, že prostredie nízkych úrokových mier a neistota ohľadom budúcnosti majú efekt na investičné rozhodnutia množstva ľudí. V Nemecku však nevidím žiadnu špekulatívnu bublinu. Ceny akcií musia byť hodnotené v kontexte očakávaných budúcich zárobkov jednotlivých spoločností. Rast cien na trhu nehnuteľností  sa nestane problematickým pokiaľ nenastane obrovský nárast v požičiavaní si hypoték, ktoré živia dopyt po nehnuteľnostiach. Ten momentálne nevidíme. V budúcnosti ale bude Bundesbanka zbierať viac údajov z kritických čiastkových trhov – napríklad ceny nehnuteľnosti v hlavných mestských centrách.  Môžete si byť istí, že naozaj budeme tento vývoj veľmi pozorne sledovať.

Veľa ľudí mimo Nemecka považuje naše obavy z inflácie za rovnako iracionálne ako aj hysterické. Je to skutočne tak?

Je to čokoľvek, len nie nemecká iracionalita alebo citlivosť na túto tému. V Európskej centrálnej banke sme sa zhodli na jasnej definícií cenovej stability:  pre nás cenová stabilita znamená, že miera inflácie je pod, ale blízko k dvom percentám v strednodobom horizonte. Po vysokých mierach inflácie v 70-tych a 80-tych rokoch si ešte viac krajín uvedomilo, že cenová stabilita neprekáža ekonomickému rastu, ale podporuje ho.

Váš jednoduchý prístup vyústil skoro v kampaň proti Vám v ostatných krajinách. Hovorí sa o Vás, že ste v Európskej centrálnej banke izolovaný. A prezident USA Barack Obama sa dokonca opovážlivo opýtal, „Kto je to?“ Aký vplyv to na Vás malo?

Rozhodne nie je hanba, ak na vaše názory odpovedá prezident Spojených štátov. V skutočnosti to demonštruje, že naše argumenty sú diskutované a že Bundesbanka je braná vážne. Eurozóna je stále uviaznutá v kríze a my nie sme schopní nájsť správnu odpoveď. Bundesbanka obhajuje názor orientovaný na stabilitu a považuje za chybu, ak sa od monetárnej politiky očakáva, že splní príliš veľa úloh naraz.

Hovorí Nemecko v ECB jedným spoločným hlasom, alebo by ste privítali viac podpory od nemeckého člena Rady guvernérov Jörga Asmussena?

Bolo by nedorozumením predpokladať, že ECB je o národných záujmoch – nemeckých, francúzskych alebo iných. Máme za úlohu vykonávať menovú politiku pre eurozónu ako celok. Bol by to nebezpečný vývoj, ak by sa rozlišovali medzi konkrétnymi nemeckými, francúzskymi alebo inými záujmami. Práve z tohto dôvodu som volal po jasnom oddelení európskej menovej politiky od úloh národnej hospodárskej a fiškálnej politiky. Ak toto rozdelenie nebudeme rešpektovať, tak potom skutočne môže vzniknúť otázka zastupovania národných záujmov.

Robí Vám nemecká sila a ekonomický úspech rokovania ťažšie?

Aj keď Nemecko prešlo ekonomickou krízou lepšie ako mnoho iných, bolo by chybou mať arogantný alebo trúfalý postoj. Nemecko je príkladom toho, že štrukturálne reformy sa nakoniec vyplatili.

Do akej miery ste tažili z dlhoročnej úzkej spolupráce so spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou?

Rozhodne nie je na škodu, ak viete ako funguje politika v Berlíne. Z práce s kancelárkou som sa naučil veľa a zistil som, že pre mňa osobne to bolo prínosné. Ako guvernér Bundesbanky mám ale úplne inú náplň práce v porovnaní s tým, akú som mal u kancelárky.

Ako úzky kontakt je medzi vami teraz?

Spolkový kancelár a guvernér Bundesbanky sú prepojení prostredníctvom rôznych formálnych kanálov. Napríklad sa zúčastňujem zasadnutia kabinetu vlády, keď sa prerokúva spolkový rozpočet. A radím kancelárke v otázkach menovej politiky. Máme intenzívnu výmenu názorov.

Hovoríte o výmene názorov medzi guvernérom Bundesbanky a spolkovou kancelárkou. Ale ako blízko sú si v komunikácií Angela Merkelová a Jens Weidmann ako ľudia?

Máme osobný vzťah vybudovaný na dôvere. To nám umožňuje ľahšie prerokúvať hlavne citlivé témy, najmä ak sa naše názory občas líšia.

Zdroj: Zerohedge

Preklad: Jozef Dzuriš, prebraté z: hayek.sk

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Nie je euro ako euro

V posledných týždňoch sa mnoho popísalo o vznikajúcich rozdieloch medzi cyperskými eurami a eurami používanými zvyškom menového bloku. Napriek tomu, že sú identické… alebo skôr, mali by byť. Podľa tohto názoru   sú si všetky eurá rovné, no tie, ktoré sa nachádzajú mimo nešťastného ostrova vo východnom stredomorí, sú si akosi rovnejšie. Takéto tvrdenie je naoko síce pravdivé, no žalostne nepresné. Nepomenúva totiž jadro problému – rozdiel medzi elektronickými peniazmi a hotovosťou. Práve to je dôvod, prečo sa kapitálové kontroly zavedené na Cypre  takmer nedotkli možností elektronických platieb v rámci ostrova, ale zamerali sa výhradne na obmedzenie prístupu sporiteľov k fyzickým peniazom. Preto všetky tie prísne limity na výbery hotovosti a jej vývoz z ostrova.

Z cyperského fiaska vyplýva ponaučenie pre všetkých šťastlivcov, ktorí majú úspory v hotovosti väčšie ako svoje dlhy: stoeurová bankovka má oveľa vyššiu hodnotu ako stoeurový depozit v banke.  Najmä, ak tých 100 eur v banke prekračuje garantovanú stotisícovú hranicu a sporiteľ o ne  môže pri bankrote poľahky prísť. Skrátka, hotovosť má podstatne vyššiu hodnotu ako peniaze na účte. Platí to pre euro, ale rovnako aj americký dolár, mexické peso, iránsky rial a všetky ostatné fiat meny.

To nás privádza k podstate celého problému, bankovníctvu frakčných rezerv, kde takzvaný depozit v skutočnosti nie je úschovou peňazí, ale pôžičkou banke. Len na pripomenutie, dokonca aj Fed sa vyjadril celkom jednoznačne: „Samotný proces tvorby peňazí sa odohráva prevažne v bankách“. Každé jedno vložené euro, dolár, či jednotka akejkoľvek inej fiat meny tak môže byť požičiavaná znova a znova, čím na ňom vzniká doslova pyramída rôznych záväzkov a dlhov. Podstatná časť týchto záväzkov je samozrejme elektronických a tvári sa ako “depozity”. Cieľom masívneho výberu vkladov, akému bolo na Cypre zabránené prvými kapitálovými kontrolami v histórii eurozóny, je práve premena elektronických peňazí na hotovosť.

Ako naznačuje už samotné označenie „bankovníctvo frakčných rezerv“, zďaleka nie každý by sa k svojim úsporám dostal. Ak by teda masívne výbery vkladov neboli ihneď zastavené, nakoniec by to viedlo k úplnej pohrome, kolapsu fiat meny, hyperinflácii a bankrotom.

Prečo?
Krátky pohľad na nasledujúci graf by mal byť dostatočný na vysvetlenie nefunkčného bankového systému, v ktorom sa dôvera vyparuje rýchlejšie ako ľadové kocky vo vriacej vode…

nieje_euro_ako_euro

V skratke:

Ak by sa mal masívny výber vkladov odohrať v USA a tých 9,3 biliardy v depozitoch malo získať “fyzickú podobu“ vo forme bankoviek, znamenalo by to približne 88 percentný haircut na každý jeden dolár uložený v americkej banke.

Takýto scenár je samozrejme možný len v systéme nekrytých fiat peňazí a za predpokladu, že neexistujú žiadne iné menové ekvivalenty ako cenné kovy, nehnuteľnosti, či dokonca virtuálne elektronické meny. No pre nefunkčný menový systém, ktorý sa neopiera o nič iné než dôveru je prirodzené, že už len myšlienka na akúkoľvek alternatívu je považovaná za čisté kacírstvo. Strata dôvery by totiž viedla k takmer 90% haircutu všetkých úspor…

Čím hlbšie sa vydáme králičou norou a čím viac krajín postihne osud Cypru, tým väčší bude nápor na zlato, striebro a iné tradičné meny… a tým menšia dôvera v to, čo je už teraz hanlivo známe ako „papier“.

Zdroj: Zerohedge

Preklad: Marián Sopko

prebraté z: www.hayek.sk

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Európska kríza je reálna

Veľa krát sa stretávam z názorom, že som príliš veľký pesimista. Zároveň mi viacero ľudí hovorí, že ich nemám strašiť a netreba vidieť všetko až tak zle. „Ono sa to nejako poddá. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude,“ hovoria. Skúsme sa teda pozrieť na bankový sektov v Európe.

Stav bankového systému v Európe analyzujú Eric Sprott a David Baker. Po prvé Index akcií bánk v Európe klesol za ostatný rok o približne 100%. To znamená, že niektorí investori už bankám prestávajú dôverovať. Pridajte k tomu informáciu, že Gréci si vybrali zo svojich bánk už viac ako 3 mld. € od volieb v Máji 2012, čo tvorí skoro 1,9% všetkých vkladov v gréckych bankách. Tie si musia neustále požičiavať od ECB a zapojiť sa musí aj záchranný fond ich centrálnej banky (v rámci ELA systému). Podľa oficiálnych záznamov, grécke banky prišli len od Mája 2010 do Marca 2012 tak o tretinu všetkých vkladov a pritom si museli masívne požičiavať od ECB a ich centrálnej banky (celkovo 73,4 mld. od ECB a 54 mld. od Gréckej centrálnej banky). Táto nepríjemná situácia v Grécku bola predmetom riešenia predstaviteľov EÚ za ostatné 2 – 3 roky. Výsledok je zjavný. Ešte väčší chaos.

Medzitým sa Európa trasie ešte väčšmi. V Španielsku skrachovala Bankia – 4 najväčšia banka v krajine a samotná krajina sa morí so svojimi dlhmi ako na národnej, tak i na regionálnej úrovni. Španielsko nedokáže naplniť kritéria rozpočtovej zodpovednosti a prekvapuje v princípe každý týždeň negatívnou správou. Typickým príkladom boli čísla o rozpočtovom deficite, ktoré sa zmenili v priebehu pár mesiacov zo 4 na skoro 9%. Španielsku vládu údajne neustále „prekvapujú“ ďalšie správy, ako napr. že jej regióny nie sú schopné šetriť a majú problém s refinancovaním svojich dlhov, za ktoré bude musieť vziať záruku celá krajina.

Klienti Bankie si následne dokázali vybrať z banky viac ako 1 mld. €. Podľa odhadov Citi Bank môžeme byť svedkami, za inak nezmenených okolností, odlivu až 215 mld. € z krajiny, pričom odchod Grécka z Eurozóny by tento odliv kapitálu ešte viac urýchlil. Do tohto stavu treba zarátať potápajúce sa ceny nehnuteľností, ktoré sú financované práve z kapitálu domácich bánk. Španielske banky sa zároveň vyhýbajú predaju týchto nehnuteľností a radšej dávajú developerom nové pôžičky na splátky ich dlhov. Dôvod je jednoduchý, ak by začali ich predaj, zistili by reálnu hodnotu svojich aktív. Preto sa predpokladá, že ceny nehnuteľností by mali padnúť ešte nižšie v rozmedzí od 15 do 35%.

A ak ste stále spokojní a nie je Vám nič podozrivé, tak sa pozrite na nasledujúci obrázok, ktorý ukazuje pomer úverov voči vkladom rôznych bánk vo svete. Tie tmavomodré sú európske banky. Tento obrázok zároveň ukazuje, že jeden z hlavných problémov, nie sú inak španielske alebo grécke banky. Naopak severské banky, ako je Danske Bank, alebo Swedbank. Z tohto pohľadu bude zaujímavé, kedy si investori všimnú, že problém nie je len na tzv. európskej periférií ale i hore na severe. Treba si totižto uvedomiť, že bez vkladov, nemôžu banky ďalej investovať do nových aktív. A zároveň akýkoľvek výber vkladov v týchto bankách musí spôsobiť problém likvidity (klinknite pre zväčšenie).

Zdroj: http://www.zerohedge.com/sites/default/files/images/user5/imageroot/2012/05-2/Bank%20LTV%20Ratios.jpg

Z tohto hľadiska sa už ani nejedná o to, či Grécko ostáva alebo neostáva v Eurozóne. Hlavnou obavou je, či európsky bankový sektor v celej svojej podobe dokáže ustáť presun peňazí v rámci Eurozóny. Primárne z problematických krajín do menej problematických krajín. Menej problematickým krajinám zároveň v rámci systému TARGET2 vznikajú voči krajinám, z ktorých vklady odchádzajú, značne vysoké záväzky (napr. záväzky Nemecka boli len koncom Apríla na úrovni viac ako 25% ich HDP), čo len celý problém prehlbuje. „Nezdravé“ krajiny takto prenášajú nákazu ďalej.

Z hľadiska runu na banky, je inak zaujímavým článok prof. Feketeho o tom, že môžeme zažiť zároveň infláciu i defláciu. Dôvodom je existencia veľkého množstva „elektronických“ peňazí. Argument je jednoduchý. V prípade runu na baky nebudú mať banky dostatok hotovosti. Vzhľadom na potrebu značných objemov hotovosti, nebude centrálna banka zároveň schopná vytlačiť dostatočne rýchlo a včas potrebný cash (technický problém). Peniaze – cash – je zároveň stále potrebný pre realizáciu rôznych typov spotrebiteľského správania (nákupy). Z toho vyplýva, že daný cash sa stane omnoho potrebnejším / relatívne viac preferovanejší ako elektronická hotovosť. Inými slovami môžeme zažiť nejakú relatívne krátku dobu defláciu cien pri hotovostných platbách a infláciu cien pri platbách kartou alebo elektronickým prevodom. Elektronické platby budú totižto obsahovať aj predpoklad toho, že sa ich budúci majiteľ nebude môcť dostať rýchlo k potrebnému cashu, za ktorý môže ďalej zrealizovať nákupy pre seba.

Do tohto svetla zároveň vložte problém financovania dlhov krajín PIIGS. Investovanie bánk a nákup dlhopisov krajín, bola a zatiaľ stále je, jedna veľká spojená nádoba. Avšak táto spojená nádoba nie je bezodná, teda pokiaľ nepripúšťame možnosť tlačenia nových nekrytých peňazí (avšak i to má následne svoje limity). Už dnes sme svedkami toho, že investori sa dlhopisovým „investíciám“ vyhýbajú a za ostatné obdobie odišlo značné množstvo kapitálu z dlhopisových trhov Španielska (80 mld. €) i Talianska (200 mld. €), čo tvorí v oboch prípadoch približne 10% týchto trhov. Dlhy problematických krajín sú zároveň primárne nakupované domácimi bankami, ktoré získali kapitál z ECB alebo LTRO.

Zdroj: http://www.zerohedge.com/sites/default/files/images/user5/imageroot/2012/05/Italy%20Spain%20local%20vs%20domestic.gif

Bankový sektor v Európe teda nie je v dobrom stave. A vidieť realitu nie je z tohto pohľadu pesimizmus, ale realistické zhodnotenie situácie. Výsledok toho chaosu vo finančnom svete môže byť v princípe dvojaký. Buď značný odpis dlhov, reštrukturalizácia bánk, krach nesolventných bánk a strata vkladov a investícií mnohých klientov týchto skrachovaných bánk (občanov). Druhý scenár sú masívne intervencie zo strany ECB, ktoré budú mať inflačný charakter. Druhý scenár je podľa nášho názoru vzhľadom na politické rozhodovanie v EÚ pravdepodobnejší.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

Aj ELA sa zapojila

Nie žiadna Eleonóra nepomáha európskym krajinám prekonať krízu. ELA je Emergency Liquidity Assistance (program Asistencie v prípade straty likvidity), ktorý je realizovaný národnými centrálnymi bankami nad rámec pomoci poskytovanej z ECB. Program je možné chápať v tradičnom zmysle použitia centrálnej banky tej ktorej krajiny, ako poskytovateľa likvidity poslednej inštancie v prípade, že klasické metódy eurosystému sú neadekvátne. ELA nemá samozrejme takú silu ako použité programy LTRO, avšak môže zohrávať dôležitú úlohu pri stabilizácií bankového systému v tej ktorej krajine.

Program môže byť používaný len v určitých prípadoch a to a) dočasne, b) pre nelikvidné ale solventné finančné inštitúcie, c) oproti kvalitnému kolaterálu (záruke). Dôležité je tiež spomenúť, že ELA by sa nemala využívať na financovanie problémov vlád.

Avšak ako upozorňuje Goldman Sachs skúsenosti s používaním ELA v posledných 2 rokoch sa trochu vyššie popísaným pravidlám vymykajú a ELA sa stala klasickým zdrojom, čiastočného financovania bankového sektora v niektorých krajinách.

V súčasnej dobe je veľkosť ELA, podľa oficiálnych štatistík ECB (v položke „ostatné aktíva“; presne other claims against credit institutions denominated in Euro), na úrovni zhruba 70 mld. €, čo je v porovnaní s LTRO programom veľmi malá časť. Je však pravdepodobné, že celková výška ELA by mala byť vyššia vzhľadom na nižšie uvedený graf, ktorý indikuje danú výšku len v Írsku.

ECB v súčasnej dobe poskytuje plné krytie nárok na likviditu z akejkoľvek banky v eurozóne. To môže zároveň znamenať uzavretie programu ELA. Faktom však je, že pokiaľ ECB poskytuje likviditu každému a v princípe za akýkoľvek kolaterál (záruku), a zároveň niektoré krajiny využívajú stále ELA, môže to svedčiť, že v rámci ELA môže byť kvalita kolaterálu ešte nižšia akú akceptuje ECB. A keďže ECB rozhodla, že ako záruku národné banky krajín eurozóny nemôžu v súčasnej dobe vziať vládne dlhopisy, je možné že sa programy ELA sa opätovne rozbehnú.

Aj keď v princípe neexistujú priame riziká tohto programu na centrálne banky, sú tu určité nepriame riziká. A to, že ELA môže byť poskytovaná aj nesolventným bankám, ktoré by inak mali opustiť trh, ďalej to môže mať dopad na kvalitu aktív národných centrálnych bánk a následne problémy s ich rekapitalizáciou a nakoniec je to problém potenciálnych rozdielnych monetárnych politík v rámci eurozóny.

Záver – ELA môže byť veľmi nenápadný nástroj na príliv novej likvidity.

Z pôvodného zdroja: http://www.zerohedge.com/news/europes-stealth-money-printing spracoval a pripravil Matúš Pošvanc