Archív značiek: ECB

Zlepšenie v nedohľadne

Zlepšenie je v nedohľadne. Aspoň tak sa vyjadril Mario Draghi pred nedávnom o ponechaní úrokových mier na historických, dokonca negatívnych minimách. Údajne minimálne ešte dva a pol roka. Zároveň však ubezpečil, že hneď ako bude všetko v poriadku sa sadzby dvihnú. Ale kto si bude pamätať jeho slová po dva a pol roku? Nikto. Každopádne o zvýšení sadzieb v prípade toho, že sa všetko zlepší sa hovorilo už viac krát a aj tento krát mu trhy veria. Veď od čoho iného by tu bola ECB, keby nezachraňovala zadlžené štáty, ktoré sa vďaka jej sadzbám môžu naďalej zadlžovať bez potrebných reforiem.lepsie zajtrajsky

Z negatívnych úrokových mier ECB si chce vziať inšpiráciu opätovne španielska vláda, ktorá už v roku 2013 uvažovala o zavedení dane z bankových vkladov a podľa lokálnych médií uvažuje o tom opätovne. Daň by sa mala vzťahovať na vklady nad 100 tis. euro a zároveň by nemala byť veľmi vysoká a veľmi blízko nule. Ale takto začínala aj federálna daň z príjmu v USA. Takže politikom by som v tom veľmi neveril.

Nemeckí daniari zas zabavili kontajner, ktorý obsahoval údaje o vkladoch nemeckých občanov na Kajmanských ostrovoch, kde má sídlo pobočka nemenovanej švajčiarskej banky. Áno, aj toto je dnes bankový sektor, v ktorom čoraz častejšie vysvitá, že bankové tajomstvo nie je už to, čo bývalo. Ideálna príležitosť pre niečo nové, čo len tak niekto nenájde v kontajneri. Trebárs aj pre bitcoiny, resp. skôr pre niektoré alternatívne kryptomeny.

Čínsky príbeh o viac krát založených komoditách sa pomaly vyvíja ďalej. Tento krát sa preľakli aj banky, ktoré komodity v Číne skladovali a voči ktorým poskytovali financie. Ako to už býva, poskytnutých financií a potvrdeniek ku komoditám je viac ako komodít na sklade. Ako sme písali už minulý týždeň vyzerá to, že chýba minimálne 100 tis. ton hliníka. Prípad si nevšíma už len blogosféra, ale i hlavné médiá a viaceré banky, ktorých sa problém týka, odporučili svojim klientom presunúť komodity do bezpečnejších a prísnejšie regulovaných a kontrolovaných vôd na London Metal Exchange. Aby nebolo toho mála dokonca sa tento týždeň objavila i správa o tom, že financie boli poskytované aj voči zlatu. Všetko by bolo v poriadku, keby bolo zlato pravé a nie falšované. Čínski audítori odhalili, že sa poskytli firmám financie voči falšovanému zlatu v hodnote cca. 15 mld. USD, pričom podvodníci zarobili na týchto transakciách slušných 900 mil. USD. S týmito prípadmi falšovania kolaterálu existuje už aj prvá obeť. Nie. Nikto nebol z finančného sektora zatknutý. Jediné čo sa udalo bol výskok riaditeľa štátnej firmy Tongling Nonferrous Metals Group, ktorá sa zaoberá primárne obchodovaním medi. Bohužiaľ nevyskočil od radosti, ale pre istotu z okna.

Matúš Pošvanc

ECB neprekvapila – správa sa bezprecedentne

Hlavná téma týždňa neprekvapila. ECB po prvýkrát vo svojej histórií zaviedla negatívne úrokové miery na vklady bánk. Draghi sa explicitne nevyjadril, či bude ECB pokračovať v znižovaní mier, čo naznačuje, že tieto miery ostanú určité obdobie v platnosti (o ich dvihnutí, čo by nasvedčovalo ozdravovanie v ekonomike, nemôže byť ani reč). ECB chce týmto spôsobom motivovať banky, aby omnoho viac požičiavali, čím by sa naštartovala ekonomika. Bola to reakcia na nízku mieru inflácie v eurozóne, ktorá dosiahla 0,5 % oproti dlhodobo plánovanými 2 %. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré ECB pripravuje patria tzv. TLTRO resp. cielené LTRO (400 mld. euro) a dvojročné LTRO. Pôžičky od ECB budú v prípade tzv. TLRTO podmienené pôžičkami komerčných bánk súkromnému sektoru a pre tie banky, ktoré nebudú ochotné resp. si nebudú môcť dovoliť čerpať TLTRO, pripravila ECB klasické pôžičky, ktoré by mohli zabezpečiť likviditu pre bondy periférie.

Zároveň Draghi oznámil, že sa ECB ešte pripravuje na nákup tzv. ABS (vo všeobecnosti dlhopisy, ktorých podkladové aktívum sú nesplatené bankové úvery). Draghi nakoniec nespomenul súčasný „zlatý grál“ centrálneho bankovníctva – priame nákupy vládnych dlhopisov v podobe európskeho QE. Ak zoberieme ostatnú snahu ECB o zvýšenie inflácie v eurozóne prostredníctvom predchádzajúceho LTRO vo výške 1 bilión eur, či dlhodobú politiku nízkych úrokových mier, ani od súčasných opatrení nemôže ekonomika eurozóny očakávať výrazný impulz. Deflačné kroky, ktoré sú spôsobené prísnejšími nárokmi na kapitálovú vybavenosť bánk, tvorba rezerv a už existujúci značný rozsah zlých úverov v eurozóne, sú zatiaľ silnejšími protihráčmi v hre na infláciu a defláciu. A tak môžeme v nejakej blízkej budúcnosti očakávať, že ECB nakoniec predsa len pristúpi k priamemu nákupu dlhopisov a priamemu vháňaniu čerstvých peňazí do ekonomiky.

To, čo sa dalo očakávať spolu s vyhlásením Dragiho bol nástup drahých kovov, ktoré sa mierne spamätali zo skoro dvojtýždňovej letargie. To, čo však bolo rovnako zaujímavé, bol rovnako nárast ceny bitcoinu o 20 USD. Či mali tieto dve udalosti spojitosť je ťažko povedať. Každopádne to stojí za zmienku. Žeby sa bitcoin snažil o status safe haven, ktoré reaguje na monetárnu politiku? Uvidíme v budúcnosti, zatiaľ ním určite nie je.

Politika ECB má vplyv. Na krajiny, ktorých úrokové miery na ich dlhopisy boli ešte pred nedávnom v okolí 7 %, sa dnes pohybujú na svojich minimách. Príkladom môže byť Írsko, ktoré si užíva rekordne nízku úrokovú mieru, resp. Španielsko. Treba však povedať, že Španielsko dokázalo v mesiaci apríl vytvoriť rekordný počet pracovných miest (198 tis.). Samozrejme za predpokladu, že si dané čísla vláda nevymýšľa, keďže ju miestny Le Confidencial obvinil z manipulácie so štatistikami. Ťažko povedať, ono sa to raz ale ukáže. Každopádne sa tamojšia ekonomika ešte z najhoršieho určite nespamätala. Svedčí o tom 25,1 % miera nezamestnanosti a 53 % mieru nezamestnanosti mladých.

Na Čínu ako potenciálneho spúšťača nejakej ekonomickej krízovej udalosti sa už pozeráme dlhšie. Či už je to bublinovo sa tváriaci trh s tamojšími nehnuteľnosťami alebo problémy v tzv. tieňovom bankovníctve, ktoré spoločnosti využívajú čoraz častejšie na financovanie svojich potrieb, keďže získanie úveru v bankách je čoraz ťažšie. S tým súvisia i dve udalosti minulého týždňa. Prvou sú problémy so zastavením zásielok zo siedmeho najväčšieho svetového prístavu Qingdao. Tam úrady začali vyšetrovanie okolo chýbajúcich 80 000 ton hliníka (ktorý sa dúfam niekam neodsťahoval) a približne 20 000 ton mede, ktoré majú byť na skladoch, avšak tam údajne nie sú. Dovoz kovov do krajiny sa využíval na získanie lacnejšieho prístupu k financiám a v súčasnosti sa viaceré banky a spoločnosti obávajú, že sa ich kovy použili ako kolaterál i pre iné spoločnosti. Inými slovami to znamená, že na rovnaký kolaterál majú nárok viacerí naraz. V prípade, že by sa správy potvrdili to môže vyvolať reťazovú reakciu bankrotov. Druhou správou, ktorá súvisí s napätím v čínskej ekonomike je pripravované opatrenie tamojšej centrálnej banky. Tá sa nechala počuť, že umožní znížiť povinné bankové rezervy niektorým štátnym bankám, čo by mohlo zvýšiť výšku pôžičiek bánk súkromnému sektoru a následne podporiť spomaľujúcu ekonomiku Číny. Čína môže inými slovami značne zahýbať všetkými snahami centrálnych bankárov o oživenie západných ekonomík. A to výrazne.

Matúš Pošvanc

Je naozaj všetko v poriadku?

To naznačujú rekordne nízke úrokové miery na dlhopisy niektorých európskych krajín, ktoré boli ešte pred nedávnom v problémoch. Španielske dlhopisy klesli pod 3 %, Talianske dlhopisy sú rovnako v okolí 3 %, čo je rekordne nízka úroveň za ostatných 20 rokov. Vyzerá to, že trh očakáva, že ECB v prípade akýchkoľvek problémov skúpi všetko, čo bude v ponuke na stole. Inak by museli byť investori mierne slepí, pretože ekonomické podmienky sa v týchto krajinách v žiadnom prípade nezmenili. Svedčí o tom, napr. výška nezamestnanosti, ktorá dosahuje v Španielsku neuveriteľných 25,3 %. Takto rozhodne ekonomické oživenie nevyzerá. Čo sa týka nezamestnanosti, tak celkovo si eurozóna mierne polepšila na úroveň 11,8 %, pričom najnižší počet nezamestnaných zaznamenalo opäť Rakúsko (4,9%), či Nemecko (5,1%). EU si prostredníctvom ECB a partnerských centrálnych bánk stále len kupuje čas. Pričom zásadné reformy jednotlivé európske štáty ešte len čakajú vzhľadom na fakt znižujúceho sa počtu aktívnych obyvateľov, ktorých nároky na sociálne a zdravotné systému budú len rásť. Nie naopak. A treba pripomenúť, že európske štáty sú už dnes na určitej hrane. Európa má len 7 % obyvateľstva zeme a tvorí až 25 % všetkého globálneho HDP. Nesmieme však zabúdať aj na druhú stránku. Európa míňa až 50% všetkých sociálnych globálnych výdavkov na sociálne programy. Dlhodobo je tento stav neudržateľný.

pozor na čínu

Čínska ekonomika to môže mať skutočne nahnuté. Po znížení expanzie úverov v ekonomike to vyzerá, že výraznejšie spomalí. Svedčia o tom i parciálne dáta o raste HDP z jednotlivých provincií. A aj tieto čísla niektorí analytici považujú za vymyslené, vzhľadom na nižšiu mieru investícií a spomalený rast priemyselnej produkcie. A v najbližšej dobe nemá byť prečo lepšie. Naznačuje to pokles čínskeho indexu PMI, ktorý je síce stále nad 50 bodov (značí expanziu), avšak výrazne klesá. O tom, že či má Čína problémy svedčí i to, že mnohí podnikatelia čelia nedostatku kapitálu. A uchyľujú k leasingu zlata. Ten funguje tak, že si podnikateľ požičia zlato z banky, ktoré ihneď predá na burze, kúpi si napákovaný future kontrakt a zvyšok finančných prostriedkov používa na fungovanie biznisu. Po poklese ceny zlata kontrakt uzavrie a zlato vráti. Zaujímavý biznis avšak značne riskantný model, ktorý poukazuje na problematickú situáciu so získaním likvidity na finančnom trhu v Číne. Tento model je pravdepodobne jednou z príčin toho, prečo má Čína taký apetít po zlate, aký sme videli za ostatný rok. Zároveň tento týždeň unikla nahrávka rozhovoru viceprezidenta Vanke Group (najväčšieho čínskeho developera), ktorý sám tvrdí, že bublina na trhu s nehnuteľnosťami začína praskať. Ďalší rast cien nehnuteľností je možný podľa jeho názoru len v niekoľkých najprestížnejších mestách v Číne a kapacita výstavby nových projektov sa blíži k nule. Jedinou možnosťou, ktorá by tento trend vedela zvrátiť, by bolo naliatie nového kapitálu na trh, ktorý by spôsobil opätovne len to isté. Zväčšil by bublinu, ktorá praskne. Kríza na realitnom trhu je jedným z najväčších problémov Číny v roku 2014.

Massachusetts Institute of Technology (MIT) plánuje vybudovať prvú bitcoinovú ekonomiku. S týmto nápadom prišli dvaja študenti, ktorí chcú zaviesť platby prostredníctvom BTC v celom študentskom campuse a areáli. Zároveň chcú študovať správanie sa študentov, ktorí platia za poskytované služby prostredníctvom bitcoinov. Sympatický experiment, ktorý môže bitcoinovej ekonomike výrazne pomôcť. Uvidíme, na čo študenti prídu a ako si zaľúbia platby prostredníctvom bitcoinov.

Matúš Pošvanc

Grécku sa darí – aspoň čiastočne

Asi hlavnou úlohou Mária Dragiho je, aby si dával pozor na to, čo presne hovorí. Už sme si zvykli, že investori veľmi radi interpretujú priam „akékoľvek“ mihnutie brvou centrálnych bankárov. Rovnako tomu bolo i na nedávnej tlačovej konferencii, keď sa Draghi dva krát vyhol explicitnému slovu „deflácia,“ ktoré nahradil termínom „nízka inflácia“. To súvisí s tým, čo plánuje ECB v najbližšom období. O nejakých zásadnejších krokoch v podobe negatívnych úrokových mier, či nákupu dlhopisov sa hovorí čoraz častejšie. A pravdepodobne sa čoraz častejšie aj hovoriť bude. Infláciu nad 1 % má len 5 štátov EU a 8 z nich zažíva defláciu, medzi nimi i Slovensko. Po agresívnejšej monetárnej politike pokukujú teda nielen v Eurozóne ale i vo Švédsku, kde uvažujú o negatívnej základnej úrokovej miere na úrovni mínus 0,25 %. Na defláciu v eurozóne upozorňuje i MMF, ktorý predpovedá riziko deflácie na úrovni 20 %, resp. hovorí o dlhodobom období tzv. „lowflácie“ (nízkej inflácie). Všetky tieto ukazovatele pomaly naznačujú, že centrálne banky pristúpia v najbližšom období k nejakým významnejším krokom v monetárnej politike.

Grécko dosiahlo za minulý rok prebytok na tzv. primárny prebytok rozpočtu (bez započítania platenia dlhov) vo výške 3,8 mld. euro, čo bola i podmienka pre vyplatenie ďalšej tranže pomoci voči Grékom. Avšak grécky dlh ako percento HDP opätovne stúpol, vzhľadom na nízky rast HDP zo 172 % HPD v treťom kvartáli 2013 na 175 % HDP ku koncu roka. Inými slovami žiadna sláva, ak k tomu pripočítame 25 % nezamestnanosť v krajine a viac ako 60 % nezamestnanosť mladých. Čo sa týka dlhov, tak v Európe sa s nimi najviac popasovali Luxembursko, Belgicko, Malta a Rakúsko a svoje dlhy zvýšili primárne Slovinsko, Chorvátsko a Grécko. A ako boli na tom najväčšie ekonomiky EU? Nemecko – mierny pokles o 0,1% a Francúzsko, či Španielsko mierny nárast o 0,1 %. Celkovo je eurozóna zadlžená na úrovni 92,6 %, čo bolo o 1,9 % viac ako minulý rok.

Určitý optimizmus priniesli očakávané dáta z Nemecka, kde sa tamojšia dôvera podnikateľov mierne zvýšila, čo naznačujú pocitové indikátory priemyselnej produkcie. To by zatiaľ znamenalo, dobré správy i pre Slovensko.

Riziko pre globálnu ekonomiku nehrozí len z Číny, kde je tamojší trh s nehnuteľnosťami považovaný za jednu veľkú pyramídovú hru, ktorá sa pravdepodobne pomaly končí, vzhľadom na prísnejšiu politiku poskytovania nových úverov bankami. To začína vytvárať situáciu, kedy treťo a štvrto – triedne mestá stoja na pokraji prasknutia bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, čo sa môže následne presunúť do ďalších vyššie hodnotených miest. Ázia však má i ďalšie ohnivko potenciálnych problémov. A tým je Japonsko, kde hrá životný gambit tamojšia centrálna banka. Tej sa podarilo pred týždňom vysať z trhu všetku likviditu na 10 ročných dlhopisoch, ktoré sa deň neobchodovali, čo sa stalo prvý krát za ostatných 13 rokov. BoJ za ostatný rok nakúpila vládne dlhopisy za skoro 1 bilión USD a na svojej súvahe má vládne dlhopisy za 1,96 bilióna USD (200 biliónov jenov). Síce sa jej podarilo v mesiaci apríl zvýšiť infláciu nad svoj cieľ na 2,9 %, avšak štrukturálne zmeny v ekonomike nenastali. K nelichotivej situácii neprispieva ani starnutie obyvateľstva, keď počet neaktívnych obyvateľov dosiahol 25,1 % celkovej populácie. Ak aj Japonsko prežije krátkodobú hru centrálnej banky, s narastajúcim počtom starnúceho obyvateľstva s vyššími nárokmi na sociálny systém a nižšou mierou produktívneho obyvateľstva, svoje dlhy nemá ako splatiť. Ak Japonsko svoju politiku nezamení, raz tejto krajine investori veriť prestanú.

Matúš Pošvanc

Silné slová ECB zachraňujú perifériu

Slovné vyjadrenia Mária Dragiho o neobmedzenom nákupe dlhopisov naozaj zaberajú a zjavne veľmi hlasito znejú v ušiach investorov. Inak by pri politickej kríze ako je v Taliansku, kde sa premiér Letta odhodlal podať demisiu vzhľadom na stratu podpory svojej strany, určite vyskočili vyššie. Dnes však Taliansko zažíva priam hody a jeho bondy dosahujú najnižšie úrovne od roku 2006. Premiér Letta by mal byť nahradený a trhy to zatiaľ vnímajú pozitívne. Skôr si však myslím, že za nízkymi úrokmi je deklarácia ECB.

Avšak silu ECB by sme nemali preceňovať. Minulý týždeň síce rozhodol nemecký Ústavný súd šalamúnsky o programe nákupu dlhopisov zo strany ECB, keď finálne rozhodnutie nechal na Európsky súdny dvor. Avšak v Nemecku zaznievajú viaceré hlasy o tom, že predsa len Ústavný súd vyslovil určité pochybnosti o mandáte ECB a vzhľadom na to, že EU je dnes vlastne Nemecko, investori by mohli určitú neistotu cítiť. Zároveň netreba podceňovať silu súdu. V nejakom momente totiž môže donútiť vládu nezachraňovať Euro za každú cenu a dokonca nútiť Nemecko opustiť eurozónu. Rozhodnutie súdu by totižto nemali ignorovať nemecké vládne inštitúcie.

Stres testy sa ešte nezačali a nová vedúca bankového dohľadu ECB Daniele Nouy povedala, že “Budeme musieť akceptovať, že niektoré banky nemajú pred sebou pozitívnu budúcnosť.“ Áno myslela tým presne to. Niektoré banky v EU majú skrachovať. Rovnako vyhlásila, že “nemá dnes vedomosť, o ktoré banky sa jedná a koľko by ich malo byť. To čo však viem je, že potrebujeme najkvalitnejší bankový sektor“. Áno, najvyššia úroveň kvality je úplne ideálny benchmark, avšak nezabúdajme, že naposledy, keď sa testy robili, prešli nimi i banky, ktoré následne museli požiadať svoje vlády o záchranu. Ostáva nám len dúfať, že testy bánk budú prísne a naozaj odhalia nekvalitu.

Obnova hospodárstva je niekedy veľmi zaujímavá. Niekto si ju dokonca predstavuje ako zlepšenie pracovných a ekonomických podmienok krajiny. Situácia sa vraj zlepšila v Grécku, ktoré je už z najhoršieho údajne vonku. Avšak bohužiaľ nie je to pravda. Grécky štatistický úrad zverejnil údaje z trhu práce a tie veru lichotivé nie sú. Grécka nezamestnanosť sa vyšplhala na rekordnú úroveň 28 % v novembri minulého roku, čo sú posledné dostupné údaje. To znamená, že nezamestnaných 1,382 milióna ľudí a nezamestnanosť mladých dosiahla rovnako rekord vo výške 61,4 %. Na politikoch ostáva, ľudom vysvetliť, že presne takto vyzerá znovu oživenie a že je všetko v najlepšom poriadku. Uvidíme, ako dlho sa nechajú zavádzať.

Koncom januára sme písali o obavách o krach jedného čínskeho investičného produktu, ktorého strata dosahovala 0,5 mld. USD a ktorý bol nakoniec zachránený dva dni pred bankrotom. Čína si pravdepodobne vydýchla, resp. jej finančný sektor. Nie na dlho. Ak si myslíte, že čínske tieňové bankovníctvo necháva čínskych predstaviteľov pokojne spávať, tak sa mýlite. Naopak. V Číne sú dnes mnohí na pozore. Je to spôsobené tým, že akcie niektorých čínskych banských spoločností sa obchodujú pod alebo veľmi blízko ich účtovnej ceny vzhľadom na výrazný prepad cien ich produktov. To by nemusel byť problém bankového sektora. Tieto spoločnosti však majú napožičiavané značné zdroje a pôžičky týchto spoločností slúžia zároveň ako investičný produkt, ktorý majú na svojich súvahách niektoré ďalšie investičné fondy. Jeden z nich sa 7 februára dostal do technického bankrotu, kedy nevyplatil svojim investorom cca. 50 mil. USD. Fond stále úplne neskrachoval, pretože je v jednaní s investormi, avšak podobných scenárov môžeme v spomaľujúcej čínskej ekonomike, ktorá je zároveň značne zadlžená, vidieť v budúcnosti čoraz viac. Čína jednoznačne stojí za pozornosť globálneho finančného sveta, pretože spúšťač ďalšej krízy môže prísť aj odtiaľto.

Mierne „neočakávané“, avšak americkí poslanci schválili navýšenie dlhového stropu bez akýchkoľvek podmienok do marca 2015. Neočakávané však z dôvodu rýchlosti. Dalo sa očakávať, že konzervatívci budú naťahovať schválenie až do konca februára a budú získavať politické body. Asi im prieskumy verejnej mienky ukázali niečo iné. Každopádne je to víťazstvo prezidenta Obamu, demokratov a tých poslancov, ktorí deklarovali, že ďalšie navýšenie dlhového stropu je nevyhnutné pre finančné fungovanie vlády a ekonomiky. Tak a USA sa môžu opätovne veselo zadlžovať. Ich dlh je dnes 17,3 bilióna USD. Dokedy to bude možné? Ešte dlho, avšak určite nie navždy.

Matúš Pošvanc