Archív značiek: dolár

Začali lepšie zajtrajšky

Tak, konečne prichádzajú tie toľko sľubované lepšie zajtrajšky. Eurozóna nám v druhom kvartáli konečne po šiestich predchádzajúcich kvartáloch rástla. Celých 0,3 %. Hlavným ťahúňom bolo Nemecko 0,7% rast a prekvapením bolo Francúzsko, ktoré zaznamenalo 0,5 % rast. Španielsko a Taliansko klesali. Analytici dokonca očakávajú pokračovanie tohto trendu, ktorý by mal byť podporený 1,2 % rastom priemyselnej produkcie a pozitívnymi číslami v stavebnom priemysle. Z tohto hľadiska je celkom zábavná predpoveď Medzinárodného menového fondu, ktorý predpokladá, že v roku 2016 bude najviac rásť v Eurozóne Grécko. Nemecku sa až tak dariť nebude.

2_projekcie_HDP

http://www.zerohedge.com/news/2013-08-15/thursday-unhumor-imfs-european-growth-expectations

Áno to, Grécko. To kde je nezamestnanosť dnes vyššia ako 25 % a nezamestnanosť mladých je vyššia ako 60 % a v druhom kvartáli tohto roku im opätovne klesla ekonomika o 4,6 %. Presne to Grécko, o ktorom nemecká Budesbanka predpokladá, že bude v roku 2014 potrebovať ďalšiu pomoc a že nedávna schválená pomoc vo výške 5,8 mld. euro bola politicky motivovaná a že je s ňou spojené veľmi vysoké riziko. Nuž je pred voľbami v Nemecku. Iné sa očakávať asi ani nedalo.

Možno si ešte pamätáte na stress testy bánk z roku 2011, ktoré tvrdili, že 70 najväčších bánk v EU potrebuje kolektívne len čo to cez 100 mld. euro; inak že je všetko v poriadku. Stress testy boli vtedy pod taktovkou národných regulátorov. ECB a EBA (Európsky bankový orgán) navrhujú dnes jednotnú definíciu toho, čo je riziková a nefunkčná pôžička. Celkom poučné vedieť, že dnes len málokto naozaj tuší, do akej miery je európsky bankový trh v problémoch.

Japonsku sa podarilo dosiahnuť celkom vysoký dlh. Teda pardon. Celkom? Mega vysoký. Koľko to je? Dlh Japonska prekročil 1 008 biliónov (biliardu) jenov. Premiér Abe promptne zareagoval na správu a plánuje zdvojnásobiť daň z predaja. Aj vy sa pýtate samých seba, že na čom fičí? Áno je jasné, že žiadne zvýšenie daní Japonsku dlh splatiť nepomôže. Zaujímavé však je, že trhy, dlh krajiny zatiaľ moc netrápi, bez ohľadu na to, že Japonsko nikdy svoje záväzky už nenaplní. Aspoň nie prostredníctvom jenov, ktoré dnes akú, takú hodnotu ešte majú. Rovnako ako Európa si v ekonomických ukazovateľoch vraj polepšila i Čína. Priemyselná produkcia rástla o 9,7 %, čo bolo o 0,7 % viac, ako sa očakávalo, rovnako narástol maloobchodný predaj a rovnako sa pozitívne vyvíjali i investície do aktív. Človek by sa potešil, keby zároveň nečítal správy o tom, že Čína podľa štúdie Pekingskej univerzity nadhodnotila svoje HDP minimálne o 1 bilión USD. Ale na manipuláciu čísiel z Číny sme už zvyknutí.

Vyzerá to, že byť občanom USA, už nie je až také výhodné, ako bývalo. USA, ako jediná z krajín OECD zdaňuje svojich občanov bez ohľadu na to, kde sídlia. Tým sa snaží zaplátať diery vo svojom deravom rozpočte. Podľa Federálneho registra sa šesťnásobne zvýšil počet žiadostí o zbavenie sa občianstva USA, čo sa pripisuje plánom vlády sprísniť daňové pravidlá. Objektívne však treba povedať, že sa zatiaľ jedná približne len o 1100 občanov v priebehu posledného kvartálu.

Matúš Pošvanc

Pozor neprehliadnite !!!!

Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získajte až 40 % zľavu z poplatku do 26.8.2013 – zadajte zľavový kód UPNER. Neváhajte prihláste sa!

UPNER_plagat_stranka

Koniec amerického dolára

Niektorí si to nevedia ani len predstaviť. Žeby dolár prestal byť rezervnou menou používanou po celom svete? Nemožné. Brandon Smith z Alt Market sa však zamýšľa úplne inak. Áno dolár môže byť nahradený. A historicky to nie je až taká veľká vec. Stalo sa to aj iným menám, ako je vidieť na nasledujúcom obrázku:

Zdroj: http://www.zerohedge.com/sites/default/files/images/user5/imageroot/2012/05/Reserve%20Currency_1.png

Vo svetle ostatných správ to tiež nie je vôbec nepredstaviteľné. Podľa Brandona Smitha pracuje Čína na tomto scenári už od roku 2005, keď predstavila prvé vládne dlhopisy, ktoré boli denominované v Yuan-e. A v tomto úsilí pokračuje pomaly ďalej. Pravidelne Vás upozorňujeme na zvyšujúce sa dovozy zlata do Číny, čo má na jednej strane dôvod v dopyte obyvateľstva, avšak viacerí odhadujú, že jedným z nákupcov zlata je i Čínska národná banka. Tá podľa analytikov v pravý čas oznámi veľkosť Čínskych rezerv zlata. Podľa posledných odhadov má Čína viac ako 1000 ton zlata, ale asi by nikoho neprekvapilo, keby prišla onedlho s iným a omnoho väčším číslom. Čína svoje úsilie odluky od dolára započala uzavretím dohody s Ruskom a následne uzavrela vzájomné dohody s krajinami BRIC, či krajinami ASEAN, Iránom a dokonca i Japonskom. Naposledy podobnú zmluvu uzavrela s Brazíliou. S týmito štátmi je dohodnutá realizovať vzájomné obchody v Renminbi

Nad opustením dolára už dlhšie uvažuje aj Medzinárodný menový fond, ktorý potom, čo v roku 1971 USA opustilo zlatý štandard, zaviedol tzv. SDR (Special Drawing Rights). SDR sú v súčasnosti menou, ktorú akceptujú skoro všetky vlády sveta. Zaujímavým je  tiež zobrazovanie cien poštových služieb v amerického poštového úradu práve v SDR.

Pravda je taká, že americký dolár je zatiaľ všeobecne akceptovanou menou. To však už nemusí trvať dlho. Jeho reálna hodnota totižto dnes pramení len z toho, že ho všetci ako zúčtovaciu jednotku akceptujú a zároveň mu veria. Otázka ostáva dokedy. Investorov nemusí už dlho baviť napr. sledovanie markantného zadlžovania sa USA, kedy si prezidenti USA už zvykli na to, že kedykoľvek požiadajú, zvýši sa dlhový strop federálnej vlády. Dlh sa dnes pohybuje nad hranicou 100 % HDP a ako sme už písali, jeho splatenie nie je možné, pretože len samotný rozpočtový deficit je každým mesiacom čoraz vyšší.

Zároveň si je nutné uvedomiť, že dolárový index je len relatívnym vyjadrením jeho hodnoty voči ostaným, rovnako kolabujúcim fiat menám. Faktom tiež ostáva, že aj tak dolárový index od roku 2002 neustále klesá, aj voči ostatným fiat menám. Dolár rovnako permanentne stráca svoju kúpnu silu.

Výmena doláru ako rezervnej meny nie je nepredstaviteľná ani bankovým domom. World Gold Council napr. zverejnila informáciu, ktorá popisuje, že zlato sa opätovne začalo používať ako zábezpeka na medzibankovom trhu a aj tadiaľto môže viesť cesta.

Kedy teda nastane koniec amerického doláru ako rezervnej meny? Podľa Brandona Smitha sa to stane hneď vtedy, keď investori prestanú veriť tomu, že a) USA bude schopné niekedy splatiť svoje dlhy, b) ak začnú vidieť nákupy dolára len ako špekuláciu a nie investíciu a c) ako náhle si uvedomia riziko inflácie, či hyperinflácie spojené s jeho vlastnením. Potom príde veľmi rýchly koniec. A čo bude nasledovať po tom, ako dolár skončí?

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc

 

 

Prečo sa dodnes nezrealizoval audit amerického zlata

James Rickards, autor knihy Currency Wars: The Making of the Next Global Crisis, má veľmi zaujímavé postrehy o dôvodoch nezrealizovania auditu amerického zlata, ktoré je vo vlastníctve americkej vlády.

Tí, ktorí komentujú otázky súvisiace s úlohou zlata v medzinárodnom monetárnom systéme majú jednu veľmi dôležitú tému. Majú alebo nemajú USA svoje oficiálne deklarované zásoby zlata? Tie majú byť vo výške 8133 ton a väčšina zlata by mala byť uložená v pevnosti Fort Knox a West Point a malé zásoby zlata by mali byť ešte v trezoroch Denverskej mincovne a v budove FED-u v New Yorku.

Otázka teda ostáva, či je zlato ešte stále tam. Hlavný dôvod pre túto otázku tkvie v presvedčení, že údajne USA dávnejšie predávalo svoje zlato za dumpingové ceny na svetových trhoch s cieľom oslabiť rastúcu cenu zlata. Pevnosť Fort Knox by mala byť podľa týchto dohadov prázdna, alebo ak nie prázdna, tak je zlato minimálne znehodnotené volfrámom.

Títo kritici hovoria o tom, že dôvod nezrealizovania auditu zlatých zásob USA tkvie presne v tom, že by sa oficiálne kruhy museli priznať k tomu, že zlato nemajú. Audit, po ktorom kritici volajú, by mal jednoznačne preukázať kvalitu a čistotu držaného zlata a mal by byť vykonaný nezávislým audítorom s vysokou reputáciou. Z toho, že sa audit dodnes nezrealizoval, by malo podľa kritikov vyplývať, že deklarované zlato USA nemá. Po transparentnosti FED-u, ktorý je od svojho založenia záhadnou organizáciou, volajú i viaceré hnutia. Podpísať sa pod petíciu za vyššiu transparentnosť FED-u sa môžete i Vy.

Každá analýza by mala byť založená na relevantných dôkazoch a nie špekuláciách. James Rickards, vo svojom článku píše, že údajne videl niektoré dôkazy z prostredia armády a od vrchných predstaviteľov finančnej správy, že zlato je tam, kde aj má byť. Nestretol sa so žiadnymi dôkazmi o tom, že by neexistovalo. Preto predpokladá, že je to tak, ako deklarujú oficiálne miesta. V prípade, že sa mýli, si rád prizná chybu.

Ale poďme späť k auditu. Čo by sa už len mohlo stať, ak by sa takýto audit zrealizoval a potvrdilo by sa, že zlato, je tam, kde má byť a zároveň má požadovanú kvalitu? Existujú minimálne dva základe dôvody, prečo sa to tak skoro nestane.

Prvým dôvodom je dôveryhodnosť zlata ako dôležitého komponentu v medzinárodnom monetárnom systéme vo všeobecnosti. Zlato bolo oficiálne demonetizované MMF v roku 1973, dva roky po tom, ako prezident Nixon oficiálne zrušil konvertibilitu dolárov na zlato v roku 1971. Zlato bolo odvtedy pravidelne znevažované, ako dôležitá súčasť systému. Naposledy to bolo samotným „helikoptér Benom“ (prezident FED-u), keď vyhlásil, že FED drží zlato len z dôvodu akejsi „tradície“. Avšak, ak by to tak bolo, načo by sa mal realizovať audit niečoho, čo je tak pramálo dôležité? Audit by predsa spôsobil, že zlato je nejakým spôsobom dôležité a vyžaduje si rešpekt. Oficiálna pozícia je, že zlato len akýmsi našim dedičstvom, bez akejkoľvek dôležitosti. A práve z tohto hľadiska je odmietanie auditu absolútne na mieste. Audit by dal zlatu príliš dôležitú pozíciu a začal by podrývať oficiálnu propagandu, že zlato nie je monetárnym kovom. Veď kto by dnes auditoval počet žaluďov v národnom parku. Tie sú rovnako nedôležité.

Druhým dôvodom je však upriamenie pozornosti na súvisiace témy. Predpokladajme, že by bol audit vykonaný a všetko by bolo v absolútnom poriadku. To by však viedlo k dodatočným otázkam. Je zlato prenajaté (napr. leasingovou zmluvou)? Komu? A za akých podmienok?

Niektorí naivne veria, že zlato je prenajaté veľkým bankám ako je napr. JP Morgan a že zlato si banka už zobrala. To nie je pravda. Zlato môže byť prenajaté kľudne aj prostredníctvom papierových transakcií bez toho, aby opustilo Fort Know alebo West Point. Prenajaté zlato môže byť ďalej založené JP Morgan v ďalších transakciách voči ďalším klientom, či bankám atď., pričom všetky zúčastnené strany budú deklarovať nejaký vlastnícky nárok na daný kolaterál (zábezpeku). Týmto spôsobom je zlato základom obrátenej pyramídy transakcií v tzv. „papierovom zlate“ vo forme futurít, opcií, forwardov, swapových obchodov a tzv. nealokovaného zlata. Jedným z dôvodov prečo audit nerobiť, je vyhnúť sa práve týmto súvisiacim a nepríjemným otázkam, ktoré by boli vznesené, ako náhle by sa potvrdilo, že zlato je tam, kde je. Z tohto hľadiska bude finančná správa radšej ignorovať zlato, akoby mala otvoriť Pandorinu skrinku.

Zlato ostáva na svojom mieste. Medzinárodný menový systém a úloha doláru na medzinárodnej scéne, by sa však krčili nenápadne v kútiku v rohu aj vtedy, ak by bolo všetko zlato na svojom mieste. Nemusíme fantazírovať o tom, že zlato nie je tam, kde má byť, aby sme nevideli, že celá kríza menového systému je nevyhnutná. Odmietanie zrealizovať audit či už FED-om alebo finančnou správou je len súčasťou hry o tom, že zlato „údajne“ nie je stále v absolútnom centre celého systému. Žiadne ďalšie úvahy, nie sú potrebné.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Pôvodný článok nájdete na tomto linku. Voľný preklad Matúš Pošvanc

O čom hovorí helikopter Ben

Ben Bernanke je šéfom centrálnej banky USA – FED. Helikopter Ben ho nazývame z dôvodu toho, že sa raz vyjadril, že v prípade potreby bude „nalievať“ likviditu na trh aj rozhadzovaním nových dolárov z helikoptéry.

V rámci zvyšujúcej sa nepopularity FED-u sa Ben Bernanke rozhodol realizovať viaceré verejné prednášky. O jednej z nich sme i písali, kde „zniesol pod zem“ zlatý štandard z dôvodov jeho rigidity, stabilných výmenných kurzov krajín, ktoré by tento štandard mali, nemožnosti ovplyvňovať hospodárstvo prostredníctvom centrálnych bánk a ďalších dôvodov. Originálny článok o prednáške.

O čom bola teda prednáška? Ukazuje tento obrázok ukazujúci frekvenciu slov, ktoré sa v prednáške použili.

Zdroj: http://www.zerohedge.com/news/bernankes-speech-decrypted

Druhá prednáška bola o postavení FED-u v globálnej ekonomike po II svetovej vojne. Inflácia 79 krát, slovo deflácia použité nebolo.

Zdroj: http://www.zerohedge.com/news/bernanke-lecture-ii-decrypted-inflation-79-deflation-0

 

 

12. týždeň alebo vraj sme už zažehnali krízu

Zarábate viac? Klesajú dane? Zlepšuje sa trh s nehnuteľnosťami? Rastie výrazne HDP krajín EU? Vyriešili sa definitívne problémy s dlhom Grécka, Španielska, Talianska, Portugalska, či USA? Splatili sme dlh súkromného sektora? Vyzerá to, že nezamestnanosť klesá? Vzhľadom na to, že na väčšinu týchto otázok bohužiaľ odpoviete „nie“, nie je možné ani tvrdiť, že sme z najhoršieho vonku. Nech Super Mario (šéf ECB) tvrdí hocičo, nie je to pravda. Krušné časy zažíva / zažívať bude Španielsko, ktoré sa začína ocitať na pokraji bankrotu, a ktoré nie je schopné plniť ciele EU. Portugalsko nie je na tom lepšie a ich rozpočtový deficit za prvé dva mesiace je tri krát väčší ako minulý rok. Taliani platia Morgan Stanley 3,4 mld. USD za nepodarený obchod s derivátmi, čo je polovica sumy, ktorú chcú vybrať na zvýšenej DPH. EFSF vydal nové dlhopisy – 5 ročné za 4 mld. € a 20 ročné za 1,5 mld. €. A Američania sa boja, že európske škrty znížia hospodársky rast. Aj keď oni na tom nie sú lepšie, ale predsa len vývoz inflácie a dovoz skutočných tovarov, je pre nich stále výhodný; aj keď nie na dlho (dolárový index pomaly klesá). Prehľad týždňa, doplnený o pár našich poznámok pripravil Juraj Karpiš.

Zlato a striebro

Začiatkom týždňa (primárne v utorok) zlato opätovne pokleslo a to až pod úroveň 1245,-€/ uncu a počas celého týždňa sa okolo tejto hranice obchodovalo. A až koncom týždňa sa vyšvihlo cez 1250,€/uncu. Striebro rovnako oslabovalo, ale týždeň nakoniec ukončilo na úrovni 24,26-€/ uncu (minulý týždeň to bolo 24,66); oproti minulému týždňu opätovne pokleslo oproti zlatu a výmenný kurz je dnes na úrovni 51,59 (t.j. za 1 gram zlata ste mohli kúpiť ku koncu týždňa 51,59 g striebra, minulý týždeň to bolo 50,06 a dva týždne predtým 49,3 g striebra). To opätovne vytára celkom dobrý priestor pre nákup oboch kovov.

Treba upozorniť, že zlato zároveň padlo na úroveň 60 dňového priemeru ceny a zároveň padlo aj na úroveň 200 dňového priemeru ceny. Inými slovami zlato nebolo takto relatívne lacné od roku 2008 pri panike na trhu po páde Lehman Brothers. Analytici zároveň upozorňujú, že v takomto „dne“ zlato ostávalo vždy maximálne 10 po sebe idúcich dní za ostatných 10 rokov.

Dôvodom poklesov bol horší vývoj ukazovateľov spojených s vývojom ekonomiky Číny a zvyšovaniu úrokov na 10 ročných amerických bondoch. Dopad to malo nielen na zlato a striebro, ale i na paládium a platinu, ktorá sa už opätovne obchoduje pod úrovňou ceny zlata.

Investori o zlate a striebre

Indickí obchodníci so zlatom vstúpili do štrajku, ktorý stál viac ako 700 miliónov dolárov proti zdvojnásobeniu poplatkov na dovoz zlata. India má veľmi významnú tradíciu predaja zlata koncovému spotrebiteľovi. Obchodníci sa prispôsobia tomuto opatreniu pravdepodobne dovozom zlata z Thajska alebo Číny, s ktorými má India špeciálne bilaterálne dohody o dovoze tovarov.

Vyzerá to, že viaceré štáty sa začínajú obávať svojej inflačnej politiky a úteku svojich obyvateľov k alternatívnej mene – zlatu. Mineweb informuje o Turecku, Indii a Vietname. Turci sa snažia presvedčiť svojich obyvateľov, aby si kúpené zlato ukladali do tureckých bánk, Indovia sa obávajú vyšších nákupov zlata a uvaľujú na zlato vyššie dovozné clá, pričom Vietnamci sa snažia o postupné vyvlastnenie zlata od svojich obyvateľov.

Krátke komentáre, ktoré sa oplatia prečítať:

Caesar Bryant informuje o tom, ako centrálne banky, v rámci korekcie cien zlata i striebra (po tlaku na papierovom trhu so zlatom a striebrom), nakupujú zlato.

Michael Pento upozorňuje na to, že Európa i Japonsko sú na pokraji krachu a USA je za nimi len o malý krôčik. Dôvodom sú pád priemyselnej produkcie v Číne i Veľkej Británii, recesia v starších krajinách EU a Japonský obchodný deficit, ktorý môže výrazne zvýšiť úroky pre financovanie dlhu japonskou vládou.

Egon von Greyerz očakáva už v Apríli výrazný nárast ceny zlata i striebra z dôvodu vysokého dopytu na fyzickom trhu s týmito kovmi a na základe svojich skúseností s prednášok pre inštitucionálnych investorov o zlate a striebre, ktorí dodnes o zlato a striebro neprejavovali záujem.

Medzinárodná diverzifikácia

Sovereign Man tento týždeň priniesol veľmi zaujímavý článok, ktorý by nemal nechať chladného nikoho. 16. Marca 2012 prezident Obama prijal nariadenie s názvom „Executive Order – National Defense Resources Preparedness“ (Národná príprava zdrojov na obranu štátu). Toto nariadenie by nebolo ničím významným, podobné boli prijaté aj za iných prezidentov (či už Busha II., Regana, či Clintona) a ktoré podobne ako tento hovorili o zdrojoch pre firmy zabezpečujúce obranu vlasti, či právomocí rôznych orgánov. Faktom však je, že toto nariadenie ide trošku ďalej. V prípade problémov dáva omnoho väčšie právomoci napr. Úradu pre domácu bezpečnosť, či umožňuje za určitých okolností znárodnenie majetku občanov – primárne v oblasti potravín, vody, energie, liekov, či akýchkoľvek statkov, ktoré sú spotrebovateľné ľuďmi, či zvieratami; ďalej iných oblastí potrebných napr. pre zabezpečenie prepravy a dodávok pre potreby štátu. Zároveň sa hovorí o rôznych typoch plánovania, zberu údajov a politík, ktoré pomaly začínajú pripomínať plánovacie manévre v sovietskom Rusku. Plašiť sa asi zatiaľ netreba, predsa len nie sme občania USA. Len by nás zaujímalo, čo presne si budú politici v USA predstavovať pod pojmom „ohrozenie štátu“. Bude to aj vtedy, ak by niektorá z krajín prestala kupovať ich dlhopisy a im by sa ekonomicky zrútil systém? Nazvú takéto konanie „ekonomickým útokom“ na USA?

Prečítali sme a zaujalo nás

Predstavte si, že helikopter Ben sa vyjadril, že zlatý štandard nefungoval predtým a nebude fungovať ani dnes. Je vraj veľmi rigidný a neumožňoval by centrálnym bankám aktívne zasahovať do riešenia hospodárskych problémov krajiny. No ale veď o tom by to malo byť. Centrálne banky bohužiaľ do hospodárstiev krajín zasahujú a umelým znižovaním úrokových mier, spôsobujú práve problémy, ktoré chcú riešiť. Komentár od investora a pár argumentov od slovenského ekonóma.

Joachim Nagel, člen vedenia centrálnej banky Nemecka upozorňuje v rozhovore pre Spiegel, že treba byť veľmi opatrný s politikou ECB. Nagel upozorňuje, že síce banky „zaparkovali“ väčšinu likvidity od ECB z nedávnych LTRO obchodov späť v ECB, je však len otázka času ako ich použijú a ako budú s nimi riskovať. Článok stojí za prečítanie už len z dôvodu rozporuplnosti názorov ECB a Nemcov.

Trh s nehnuteľnosťami v Európe sa trasie. Španielsko je na tom veľmi zle a situácia sa pomaly zhoršuje. Írsko rovnako. Bublina na trhu s nehnuteľnosťami reálne praská. Analytici Goldman Sachs dokonca rozlišujú trhy s nehnuteľnosťami na a) silné (napr. Nemecko, Francúzsko, Belgicko), b) v ozdravení (UK, Švédsko a EU ako celok), c) slabé (periféria Európy, Dánsko, Holandsko) a d) Španielsko a Írsko. Čo k tomu dodať. Španieli s Írmi majú vlastnú kategóriu.

Krátky článok – resp. dva zaujímavé grafy – zobrazuje rozdiel na „credit spread“ (rozdiel rizika cenných papierov) medzi bankami, ktoré si požičali od ECB prostredníctvom LTRO a tými, ktoré tieto lacné peniaze nevyužili. Žeby si trhy začali uvedomovať problémy bánk a tzv. LTRO stigma (banky, ktoré si požičali sa usvedčujú z reálnych problémov) sa začala naozaj prejavovať?

A na záver. Čína uzavrela swapový obchod s Austráliou vo výške 31 mld. USD, ktorý len opätovne poukazuje na postupné upustenie od obchodovania tejto krajiny v amerických dolároch a otvorenie cesty pre čínske renminbi na medzinárodné trhy. Ako sa bude ďalej vyvíjať dolárový index a aké dopady by malo upustenie od USD ako rezervnej meny pre USA? Niekoľkoročný vývoz inflácie by a veľmi tvrdo prejavil na poklese sily tejto meny.

Spracoval a pripravil: Matúš Pošvanc