Archív značiek: dlhy

José Baroso deklaroval víťazstvo

Opätovne sme tu mali vyhlásenia dôležitých centrálnych bánk. Pravdu povediac, sa však nič nezmenilo. ECB i Bank of England pokračujú nastaveným smerom. To nás len opätovne privádza k otázke, ako bude ECB podporovať ekonomiku v budúcnosti, keďže znižovanie sadzieb nárast pôžičiek nedvíha a inflácia je na rekordne nízkych úrovniach pod 2 % cieľovou hodnotou. Zároveň Draghi nezabudol pripomenúť, že rast eurozóny je stále otázny a na nízku mieru inflácie treba byť pripravený dlhší čas. Trhy pravdepodobne niečo očakávajú, pretože štátne dlhopisy problémových krajín ako je Španielsko, či Taliansko sa dnes stále tešia veľmi výhodným úrokovým sadzbám.

Nezamestnanosť v eurozóne ostala nezmenená na 12,1 % tak, ako sa očakávalo. Najnižšie úrovne dosahuje už tradične v Rakúsku (4,8%), Nemecku (5,2%) a Luxembursku (6,1%), a najvyššie miery sú v Grécku (27,4%, údaj je zo Septembra 2013) a Španielsku (26,7%). Jediné prekvapenie priniesol report v zmysle Španielska, ktorému sa podarilo zvýšiť nezamestnanosť mladých na 57,7 %, čím pravdepodobne predbehlo i Grécko. Pravdepodobne preto, lebo z Grécka aktuálne čísla nie sú.

Na naše veľké šťastie opätovne José Barroso vyhlásil víťazstvo nad krízou. Šéf Európskej komisie povedal, že je konečne po kríze. Je to spôsobené tým, že Írsko vystúpilo zo záchranného plánu a vracia sa na finančné trhy a dokonca sa členom euro klubu stalo Lotyšsko. Treba sa teda už len tešiť na svetlú budúcnosť.baroso

Avšak to neplatí pre Francúzsko. Okrem toho, že ústavný súd pozitívne rozhodol o 75 % dani z príjmov pre tzv. boháčov, Francúzsko čelí omnoho väčšiemu problému. Tým je neflexibilný trh práce a garancia sociálnych istôt pre každého a bez štipky zdravého rozumu. Dokumentuje to i nasledovný príklad. Byť manažérom vo Francúzsku nie je totižto med lízať. Pokojne sa vám môže stať, že vás uväznia vaši zamestnanci. To sa stalo v severnom Francúzsku, kde na 30 hodín uväznili odbory manažérov spoločnosti Goodyear, ktorá sa mala pre neefektivitu zatvoriť a kde odbory neboli ochotné urobiť dohodu o zmene platových podmienok. A takéto správanie nie je vôbec vo Francúzsku výnimkou. To isté sa počas krízových rokov stalo manažérom spoločností 3M, Sony, či Caterpillar. Odborári potrestaní neboli a podľa predstaviteľov tamojších odborov sa nič zlé nestalo, pretože podľa ich slov „manažérom bola poskytnutá voda a mali prístup k mobilom“.

V Číne to vyzerá, že si problém s tzv. tieňovým bankovníctvom uvedomujú i najvyšší predstavitelia krajiny. Sektor tieňového bankovníctva tam podľa odhadov dosahuje výšku 69 % HDP krajiny. Čínsky finančný regulátor uviedol, že každý subjekt, ktorý operuje v tomto sektore a jeho aktíva dosahujú výšku aspoň 264 mld. USD, je povinný okrem klasického výkazníctva zverejňovať údaje o svojich mimo súvahových aktívach a medzibankových záväzkoch. Už to tak vyzerá, že sledovať Čínu v roku 2014 bude naozaj potrebné. Pretože spúšťač novej krízy môže prísť práve z tejto oblasti. Čínska centrálna banka sa už dva krát v minulom roku pokúšala v sektore urobiť poriadok, avšak následný stres na medzibankovom trhu spôsobil, že nakoniec vždy kapitulovala a potrebnú likviditu dodala.

Venezuela zažíva krušné časy. Má oficiálnu 56 % infláciu – najvyššiu na svete – a vláda zároveň zafixovala ceny niektorých potravín. Dôsledky sa dostavili takmer okamžite. Nedostatok všetkého, čo má fixné ceny. Hovorí o tom napríklad príbeh taxikára z pohraničného mesta Maracaibo, ktorý musí pre nákup základných potravín chodiť do susednej Kolumbie. A ako on sám tvrdí, niektoré základné potraviny v obchodoch nie sú už od júla. Prezident Maduro rieši problém typicky politickým spôsobom. Na štátnej televízií 6. Januára vyhlásil, že občania by sa mali konečne spamätať a nerobiť zbytočné nákupy, pretože nie je nič horšie pre povahu a závislosť človeka ako prepadnúť konzumu, ktorý hlása svetu zlá západná spoločnosť. Ono byť „závislák“ na jedle veru nie je veľmi vhodné. Hlavne nie vo Venezuele.

Medzi zaujímavé udalosti týždňa z USA patrilo určite zvolenie nového prezidenta FEDu, ktorým sa po prvý krát v histórii stala žena – Janet Yellenová. Takže zbohom Ben, vitaj Janett! V politike FEDu sa však moc toho nezmení a od Yellenovej sa očakáva rovnaká, ak nie ešte agresívnejšia monetárna politika. Záznam z rokovania monetárnej komisie FEDU, ktorý bol rovnako zverejnený tento týždeň, odhalil, že väčšina členov komisie je za postupné znižovanie mesačných nákupov dlhopisov. V piatok bola zverejnená správa z trhu práce, ktorá prekvapila, pretože sa očakával omnoho väčší prírastok pracovných miest (200 tis.). Tých bolo nakoniec len 75 tis., avšak miera nezamestnanosti klesla na úroveň 6,7 % zo 7%. Faktom však ostáva, že miera participácie obyvateľstva na trhu práce je najnižšia od roku 1978 a samotná miera nezamestnanosti je ovplyvnená tým, že z radov oficiálne nezamestnaných sú vyradení tí, ktorí nie sú zamestnaní viac ako 6 mesiacov. A pamätajme na to, že to je výsledok, ktorý USA dosahuje v čase výrazných monetárnych stimulov a nulových úrokových mier.

Matúš Pošvanc

Dobrá investícia

Dajme si malý kvíz. Čo je to? Kúpili ste to za 27 USD a dnes to má hodnotu 886 000 USD. Nie je to nič iné ako 5000 ks bitcoinov – digitálna mena, ktorej výhody objavuje stále viac a viac ľudí. Tento investičný kúsok sa podaril Kristofferovi Kochovi, ktorý ako študent v roku 2009 písal prácu do školy na svoj kurz kryptológie, kde narazil na informácie o bitcoinoch. Do nich investoval až 27 USD. Dnes je určite spokojný.

No ale poďme späť do našej európskej reality. Aj napriek neustálemu presviedčaniu zo strany politických elít o tom, že Európa je z najhoršieho vonku, nám rástla nezamestnanosť. Z 12 % na 12,2 % za september. To znamenalo, že o prácu prišlo približne 60 tisíc ľudí v eurozóne. Najnižšia nezamestnanosť je stále v nemecky hovoriacej časti Európy – Rakúsku (4,9%) a Nemecku (5,2%). Najvyššia je už tradične v Grécku (27,6%) a Španielsku (26,6%). A nezlepšuje sa situácia ani v oblasti zamestnanosti mladých ľudí. Tam je nezamestnanosť na úrovni až 24,1 % mladých do 26 rokov. Tu sme opätovne dosahovali rekordy, keď v eurozóne klesla zamestnanosť mladých celkovo o 8 000. Pravdou je, že v EU28 sa znížila o 57 000 zamestnaných. Najväčšími rekordérmi sú Grécko – 57,3%, Španielsko 56,5 % a Chorvátsko 52,8 %.

Na strane druhej máme v Eurozóne údajne veľmi nízku infláciu. Zvyšujúca sa nezamestnanosť a nízka inflácia teda vyvolávajú špekulácie, čo urobí budúci týždeň ECB. Niektorí predpokladajú, že by sa mohla uchýliť k podobným krokom ako FED. To značí, že začne nakupovať aktíva, čím by sa snažila podporiť ekonomiku, alebo pristúpi k nižším úrokovým sadzbám, ktoré sú už dnes na rekordne nízkej úrovni 0,5 %. Uvidíme budúci týždeň.

Agentúra Fitch zmenila výhľad ratingu Španielska z negatívneho na stabilný a ponechala mu hodnotenie na úrovni BBB. Za zmenou je podľa agentúry úsilie vlády o konsolidáciu a realizáciu reforiem v oblasti pracovného trhu, penzijného systému a finančného sektora. Agentúra predpokladá, že reformné úsilie sa v krajine spomalí v roku 2014, vzhľadom na voľby v roku 2015. Žeby si Španielsko konečne mohlo vydýchnuť? Jeho kómický rast na úrovni 0,1% HDP, vysoká nezamestnanosť a stále objavujúce sa správy o krachu rôznych spoločností v krajine (naposledy sa objavili informácie o problémoch spoločnosti FAGOR, ktorá zamestnáva 5700 ľudí) , to asi neumožnia.

nezabúdajme na Grécko. V krajine stále vyčíňa kríza a situácia sa veru tak ľahko nezlepší. Tamojšie banky sa boria s problémovými pôžičkami, ktoré dosiahli úroveň 30 % všetkých vydaných pôžičiek, čo je o 5 % viac ako na konci roku 2012. V nominálnom vyjadrení hovoríme o 65 mld. euro, čo je dvojnásobok kapitálu lokálnych bánk.

Nebolo to tak dávno – naposledy v júni – keď medzibanková sadzba v Číne vyskočila na skoro 10 %, vzhľadom na neochotu bánk požičiavať krátkodobý kapitál pre nebankové subjekty. Tie museli vyplatiť svojich klientov a predpokladá sa o nich, že fungujú na báze pyramídovej hry. Resp. je ich fungovanie veľmi neprehľadné. Situácia sa nám napriek výdatnej pomoci zo strany čínskej centrálnej banky opakovala i tento týždeň, keď úroková miera na medzibankovom trhu vzrástla na 6,7%.  Zároveň v krajine pretrváva riziko prasknutia bubliny na trhu nehnuteľností a Čína má i veľmi vysoké tempo zadlžovania. Na to upozorňuje i BIS (Bank for International Settlements), ktorá varuje pred veľkosťou dlhu, ktorý narástol trojnásobne za ostatných 5 rokov a ktorý je dnes pravdepodobne hlavným motorom rastu Číny.

Americká centrálna banka FED sa rozhodla pokračovať v nákupe dlhopisov, čo sa očakávalo. Za rozhodnutím stály primárne nedostatočne pozitívne dáta z ekonomiky. A to veru neprekvapuje. Svedčí o tom i Globálny index prosperity z dielne Legatum Institute, ktorý USA zaradil z hľadiska prosperity až na 24 miesto, pričom prvé miesto obsadili Švajčiarsko, Kanada, Švédsko a Nový Zéland. USA sa tak umiestnili i za Čínou, ktorá je na 7 mieste. A Ameriku netrápi len prosperita a odchod investorov. Jedným z nich je i jej vysoký dlh a strop dlhu, ktorý v nedávnej dobe spôsoboval toľko rozruchu. Kongres sa rozhodol riešiť situáciu veľmi svojsky – navrhol tzv. Debt Limit Act, ktorý spočíva v tom, že časť dlhu USA sa nebude počítať. Prečo? Pretože je vo vlastníctve iných štátnych inštitúcií USA. Veľmi kreatívne účtovníctvo, ale ak návrh prejde, verím tomu, že veľa ľudí naozaj uverí, že USA vlastne dlh nemajú. A aby sa potom vlastníkom ostávajúceho dlhu nestalo to, čo vlastníkom dlhopisov skrachovaného Detroitu. Ten skrachoval už dávno, avšak až teraz sa ukazuje, že vlastníci dlhopisov mesta (väčšinou dôchodcovia alebo tí, čo si na dôchodok týmto spôsobom šetrili) získajú len 16 centov z investovaného doláru; teda 84 cenotv strata. Ktoré z ďalších amerických miest sú na tom podobne? Wall Street Journal zostavil rebríček 10 najohrozenejších miest v USA z hľadiska toho, na koľko dní majú hotovosť, ktorá pokrýva ich výdavky, aké majú rezervy, či možnosť získania zdrojov z dane z nehnuteľnosti. Medzi ne patria napr. Charleston, New Orelans, Springfield, Chicago, či Buffalo. Že by sme v najbližšej dobe videli krachovať tieto mestá. Uvidíme, či len mestá.

Matúš Pošvanc

Viac dlhov znamená lepší rating

Najdôležitejšie udalosti minulého týždňa boli spojené s dlhovým stropom v USA. Ale začnime klasicky v Európe. Tam sa začína čoraz viac rozmáhať názor o tom, že úsporné opatrenia nie sú tým pravým orechovým. Jedným z najnovších príkladov je Írsko. Ich návrh rozpočtu na budúci rok síce obsahuje škrty a zvyšovanie daní vo výške 1,5 % HDP, avšak pôvodná dohoda bola 1,8 % HDP. Minister financií Michael Noonan povedal minulý týždeň, že národ viac úspor nezvládne. Írsko sa dosalo do problémov potom, čo prevzal štát na seba záväzky vo výške viac ako 60 mld. euro za bankový sektor, ktorý ak by skrachoval ohrozil by hlavne nemecké banky. To spôsobilo, že má dnes Írsko dlh na úrovni 123 % HDP a deficit rozpočtu vo výške 7,3 % HDP.

A Írsko nie je samé. Už viac krát sme písali o Španielsku. To si dnes síce užíva relatívne nízke úrokové miery na svojich 10 ročných dlhopisov, ktoré sú na ročnej báze na svojich minimách. Zlé úvery dosiahli v krajine výšku približne 190 mld. euro, čo tvorí až 12,12 % všetkých úverov a sú dnes na úrovni o 30 % vyššie od minulého maxima. To sa bude dať napraviť jedine cez ESM – teda aj naše dane alebo priamym zásahom ECB. Tak sa treba aspoň psychicky pripraviť.

Ďalšie úspory sú nutné i v Taliansku. Tam sa tamojšia vláda rozhodla predávať po vzore Grécka svoje kultúrne pamiatky. Na predaj je ich viac než 50 a môžete si vybrať z nehnuteľností ako je hrad Orsini Castle neďaleko Ríma, ktorý bol postavený pre pápeža Nicholasa III v roku 1270 alebo Villu Mirabello neďaleko Milána postavenú pre Kardinála Duriniho, veľkého inkvizítora Malty. Plán je získať viac ako 500 miliónov euro a zároveň investície, ktoré budú plynúť do prestavby týchto nehnuteľností na turistické atrakcie, ktoré rovnako prinesú i pracovné miesta.

Komu niet rady, tomu niet pomoci, sa hovorí. Takto sa možno správa anglická vláda. Všetci dobre vieme, ako dopadla bublina na trhu s nehnuteľnosťami v USA v roku 2008. Jej príčinou boli lacné peniaze a zároveň regulácie, ktoré motivovali nekredibilných ľudí, brať si nové a nové pôžičky. Dnes sa vo Veľkej Británii pravdepodobne odohráva rovnaký scenár. Anglická centrálna banka drží úrokové miery na svojich historických minimách. Vláda zároveň predstavila nový program pre klientov, ktorí majú v bankách minimálne vklady. Program ich má motivovať ku kúpe nehnuteľností. Výsledkom sú rastúce ceny nehnuteľností v krajine. Nepripomína vám to rok 2008?

Minulý týždeň Čínska vládna tlačová agentúra vydala správu o tom, že je načase sa zbaviť dominancie amerického dolára. Správa bola vydaná v kontexte diania v USA a vplyvu tohto diania na globálnu ekonomiku. Ihneď sa objavili informácie o tom, že práve čínska mena by mohla nahradiť americký dolár, primárne v kontexte toho, že Čína dnes dováža značné množstvo zlata, ktorým by mohla novú menu kryť. Avšak nie tak rýchlo. To, že Čína niečo deklaruje, neznamená, že sa tak i správa a bude správať. Prvým divným znakom je, že ak by naozaj tak významne nedôverovala americkému doláru, prečo by navyšovala svoje zahraničné rezervy. Tie dosiahli v septembri maximá vo výške 3,66 bilióna USD, pričom s predpokladá, že značnú časť navýšenia budú tvoriť práve americké dlhopisy. Skôr to vyzerá tak, že Čína rovnako ako iné mocnosti často deklarujú jedno a v skutočnosti robia úplne niečo iné.

To sa deje i v USA. Tam sa hovorí o zodpovednej politike už hodnú chvíľu. Situácia okolo dlhového stropu nenechala mnohých spať a dokonca sa i agentúra Fitch zamyslela a v priebehu týždňa vydala správu o tom, že uvažuje o negatívnom výhľade pre troj áčkový rating USA, keď sa nenavýši dlhový strop v krajine. Áno, vyššie dlhy sú dnes zárukou lepšieho ratingu. Ale to je dnes nový normál. Teda aspoň čo sa týka USA.

debt_ceiling_US

demonocracy.info

Nakoniec sa však podľa očakávaní politici dohodli, že opätovne umožnia vláde míňať do Januára 2014 a po 16 dňoch sa niektoré zavreté federálne úrady otvoria. Schválili si i plán dohody. Do decembra by mali pripraviť podmienky pre zvýšenie dlhu. Predpokladá sa, že USA budú musieť navýšiť dlhový strop aspoň o 1,1 bilióna USD. Takže sa začiatkom roku 2014 môžeme opätovne tešiť na podobnú situáciu, aká bola teraz. Ako reakciu na tieto kroky vydala čínska ratingová agentúra Dagong správu, že znižuje ratingu USA z A na A mínus. To sa dá považovať za správne. Avšak táto ratingová agentúra nemá skoro žiaden vplyv v porovnaní s klasickou trojkou: S&P, Moody’s a Fitch. Na strane druhej je inak Čína v podobnej situácii ako USA a tak sa dá toto vyhlásenie skôr pripísať vyššie spomenutej správe o de-amerikanizácii sveta. To, čo by však každého malo zaujímať, je skôr americká centrálna banka FED. Tá opätovne v priebehu ostatného týždňa navýšila svoju bilanciu o 50 mld. USD, o 100 mld. USD v priebehu jedného mesiaca a o 1 bilión USD za ostatný rok. To môže byť problém číslo jedna. Dlh USA je v porovnaní s touto politikou až druhoradý.

Matúš Pošvanc

Lepšie zajtrajšky stále v nedohľadne

To, čo nebola úspešná stratégia v Nemecku, sa podarilo euro-skeptikom v Rakúsku. Po prvý krát sa dostala do parlamentu čisto euro skeptická strana, založená miliardárom Frankom Stronachom, ktorá získala 5,8 % voličských hlasov. Vyzerá to tak, že euro skepticizmus bude už čoskoro relevantným politickým prúdom. Už bolo načase. Ale to pre lídrov nie je nič nové. Tento týždeň sa stretli akademici a politické elity, ako za starých časov a diskutovali o budúcnosti Európy. Čuduj sa svete, prevládal pesimizmu nad optimizmom. Pesimizmus bol spojený hlavne s ekonomickou stagnáciou, vysokou nezamestnanosťou mladých a tzv. stratenou poslednou dekádou. Avšak riešenia boli deklarované stále tie isté. Pritom hlavný problém Európy nie je o politickej vôli a schopnosti lídrov vysvetliť ich konanie verejnosti. Je naopak o vyšších reguláciách, zadlženosti, vysokých daniach a eliminácií akýchkoľvek trhových riešení. Kým sa to nezmení, lepšie zajtrajšky tak skoro neuvidíme.

Tento týždeň rozhodla ECB o ponechaní nízkych úrokových mier, čo sa očakávalo. Niektorí čakali na rozhodnutie ECB o treťom kole LTRO – lacných pôžičiek bankám, avšak Mario Draghi nič také neoznámil. Rovnako sme tento týždeň zažili mierne stresy v Taliansku, kde však nakoniec strana Silvia Berlusconiho podporila vládu a z Bruselu a ECB sme mohli počuť silné vydýchnutie si. Inak by sme boli svedkami spustenia OMT mechanizmu z dielne ECB.

Po tom, čo Francúzsko v lete zaznamenalo nikým nečakaný hospodársky rast, objavil sa ďalší „zázrak“. Zdá sa, že cieľ francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, a to zvrátiť krivku nezamestnanosti do konca tohto roka, sa nakoniec naplní. V auguste totiž klesla miera nezamestnanosti o 1,5 %, čo znamená, že sa z Pôle emploi (francúzskeho úradu práce), v mesiaci august, odhlásilo rekordných 277 500 žiadateľov. Išlo o prvé zníženie po 27- mesačnom zvyšovaní. Francúzsky minister práce, Michel Sapin, sa zdržal prílišných osláv, ktoré považoval za predčasné. Dodal však, že ide o prvé pozitívne čísla po dlhom čase, a že vládna politika prináša svoje prvé ovocie. Nadšenie však netrvalo dlho. V pondelok Pôle emploi uviedol, že išlo o technickú chybu. Telefonická spoločnosť SFR, ktorá má na starosti posielanie SMS nezamestnaným, aby sa ich situácia mohla zaktualizovať, tieto správy odoslala, avšak k adresátom sa už nedostali. Napriek tomu, pokles miery nezamestnanosti skutočne nastal, avšak nešlo o pokles o 1,5 %, ale len o 0,7 až 0,9 %.

A pri dátach ešte chvíľku ostaneme. Najprv Španielsko vyhlásilo, že jeho dlh sa dostane v roku 2014 na úroveň skoro 100 % – presne 99,8%. Avšak už o štyri dni neskôr správu dementoval hovorca Ministerstva financií, ktorý uviedol, že dlh bude len 98,9 % a že chyba nastala pri písaní tlačovej správy, keď posledné čísla niekto vymenil. Ono je to vlastne jedno. Stačí sa pozrieť na trend španielskeho dlhu. A ten je jasný. Nárast. V roku 2011 bol dlh krajiny 68,5 % HDP, o rok neskôr už 85,9 % HDP a tento rok vyhlásil premiér, že dlh bude na úrovni  94,2% HDP. Španielsko tak ostáva jedným z hlavných problémov euro zóny a Európy.

Japonská centrálna banka svoju politiku nezmenila. Tamojšia monetárna komisia rozhodla o tom, že banka bude naďalej nakupovať japonské vládne bondy, ETF fondy a japonské realitné investičné dlhopisy s tým, že si zachováva i ročný cieľ zvýšenia monetárnej bázy od 60 do 70 biliónov jenov.

Hlavné správy tohto týždňa sa však točili okolo USA, kde sa diskutuje o navýšení dlhového stropu a zavretí federálnej vlády. To, že sa dlhový strop navýši, je asi každému jasné. Inak by vznikol chaos. A naň upozorňujú všetci.

debt_ceiling

Či je to MMF, ktoré upozornilo, že nenavýšenie stropu môže mať globálny dopad alebo Mario Draghi, ktorý má úplne rovnaký názor. Dlh USA je dnes na úrovni viac ako 16 biliónov USD a viac ako 106 % HDP. Obavy však existujú. Dokonca niektoré americké banky údajne navýšili zásobu bankoviek vo svojich bankomatoch, aby sa vyhli potenciálnemu run-u na banky. Na strane druhej je zavretie federálnej vlády skôr divadlo pre občanov. Treba si uvedomiť, že všetko podstatné funguje ďalej. Odhaduje sa, že až 85 % všetkých vládnych aktivít beží ďalej a v práci ostáva 1,3 milióna dôležitých zamestnancov vlády. Inak ak sú títo dôležití a tých 800 tisíc, ktorí ostali doma nie, prečo ich potom Američania potrebujú? Ale to je už iná otázka. Faktom je, že pošta chodí, FED tlačí peniaze, verejné školy ostali otvorené, letecká kontrola funguje, atď., atď.. A na akej úrovni sa zadlženie USA zastaví? Osobne si myslím, že sa už nezastaví. Naopak. Bude sa výrazne zvyšovať, pretože politické elity USA prijímajú nové a nové zákony, ktoré vyžadujú nové a nové verejné zdroje. A najpohodlnejšie si je požičať.

Matúš Pošvanc

Merkelová zaznamenala víťazstvo, ale Nemecko prehralo

Nemecké voľby – vlastne najdôležitejšie európske voľby – skončili víťazstvom Angely Merkelovej. Na strane druhej prehrala reformná politika v Nemecku. Očakáva sa totižto, že Merkelová zostaví vládu s druhou najsilnejšou stranou – nemeckými socialistami. To bude znamenať množstvo kompromisov v oblasti ekonomických, či sociálnych politík, či možný úplný koniec rétoriky úspor a šetrenia. Aj keď je pravda, že sa veľa v Európe nešetrilo, nemecký kompromis k tomu môže výrazne prispieť. Zároveň to bude znamenať, že daňoví poplatníci budú zachraňovať naďalej zadlžené štáty, či ich bankový sektor. Zaujímavosťou volieb bol výsledok len vo februári vzniknutej nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa len tesne nedostala do parlamentu, avšak bola schopná ukradnúť voličov hlavne z radov Merkelovej strany (230 000) a od FDP (330 000).merkel

Tak, či onak silné Nemecko potrebujeme. Hlavne kvôli tomu, že v ostatných krajinách Európy je omnoho väčší chaos. Príkladom je Taliansko, kde každú chvíľu padá vláda. Dôvodom je Berlusconi. Pád vlády však môže mať veľmi neblahé dôsledky na obsluhu talianskeho dlhu. Taliansky premiér je však pokojný a povedal, že „Taliansko je dôveryhodná krajina, ktorá má pod kontrolou, ako svoj rozpočet, tak dlh.“ To mu však nie každý verí. Aj keď je faktom, že Taliansko sľúbilo, že bude pokračovať vo fiškálnej konsolidácií a dokonca údajne pripravuje i reformu trhu práce, aby podporilo tamojších podnikateľov v zamestnávaní ľudí. Ako to však sledujem už dlhšiu dobu, sú to skôr len slová, ako reálne činy.

Údajne bezprecedentné škrtanie verejných zdrojov v roku 2014 ohlásilo Francúzsko. Jediným problém je, že sa jedná len o 15 mld. euro, čo je približne 3,3 % ich ročných výdavkov. Nenazýval by som to preto bezprecedentným, ale malým krôčikom. 80 % úsporných opatrení tvorí zníženie výdavkov v oblasti pôsobnosti ministerstiev obrany, financií a životného prostredia. 20 % tvoria vyššie daňové príjmy. Štát by mal tento rok prerozdeliť 57,1 % HDP a budúci rok by malo toto číslo klesnúť na 56,7 % HDP. Dlh Francúzska je však, a aj ostane, na rekordnej úrovni 95,1 % HDP.

Tak ako sme si už zvykli, zástupcovia takzvanej Troiky nedôverujú Grécku, že bude schopné dosiahnuť primárny prebytok rozpočtu. Ten by mal byť tento rok podľa nich buď žiadny alebo len minimálny. Rovnako si nie sú istí plánovaným primárnym prebytkom rozpočtu budúci rok vo výške 1,5 % HDP. Ale netreba sa obávať. Už budúci rok sa HDP Grécka vraj vyšplhá na 4 %. Jediným problémom ostáva, že to počúvame už 5 rokov.

Finančná kríza spôsobila, že približne každá desiata firma vo Veľkej Británii z celkového počtu približne 2,5 milióna firiem, je tzv. „zombie“ firmou. Zjednodušene čelí nesolventnosti. Počet týchto firiem za ostatných 5 rokov narástol o 108 %. Sú to spoločnosti, ktoré dokážu vyprodukovať dostatok hotovosti len nato, aby dokázali zaplatiť ich dlhy bankám a dodávateľom. Jedná sa pritom o firmy, ktoré zamestnávajú približne 500 000 zamestnancov. A toto je inak jeden z dôvodov prečo Bank of England nemôže zvýšiť základné úrokové miery. Automaticky by to viedlo ku krachu všetkých týchto spoločnosti a k prepúšťaniu a to tak rýchlo, že by sme ani nestihli narátať do tri.

Čínska ekonomika pravdepodobne rastie len na úrovni 4 % ročne. To tvrdí Marc Faber, ktorý vyhlásil, že keď to povedal jednému čínskemu ekonómovi, odpovedal mu, že či náhodou nemyslí pokles o 4 %. Pokles o 4 % je pravdepodobne nezmysel, ale rovnako začína čoraz viac ľudí pochybovať o tom, že Čína rastie na úrovni 7,7 % ročne, pričom plán na ďalší rok má byť 7,5 %.

Je celkom dobré, že na menové vojny neupozorňujeme len v našich článkoch. Upozorňuje na ne i petícia 60 senátorov z USA, ktorí protestujú týmto spôsobom proti japonskej politike znižovania ceny jenu. Jedinou záhadou pre mňa ostáva, že prečo rovnako neprotestujú proti politike americkej centrálnej banky, ktorý prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania robí to isté pre americký dolár. A vyzerá to, že tu máme ďalší krach amerického úradu s názvom Federal Housing Administration, ktorý bude veľmi pravdepodobne potrebovať ku koncu fiškálneho roku v USA približne 943 miliónov USD. Avšak hlavným problémom USA dnes nie je táto agentúrka. Je ním dlhový strop. Minister financií Jacob Lew vyhlásil, že vláda má čas len do 17. októbra, kedy jej ostane na účte zásoba približne 30 mld. USD. Bude to zároveň znamenať, že nebude schopná plniť svoje záväzky. USA majú dlh vo výške 16,7 bilióna USD, ktorý dosiahli v máji tohto roku. Odvtedy používa vláda tzv. „mimoriadne opatrenia“, ktoré súvisia napr. s tým, že neposiela do fondu pre vládnych zamestnancov žiadne peniaze. Ušetrila tým 300 mld. USD. V najbližších týždňoch sa teda môžeme tešiť na súperenie demokratov a republikánov. Potom si však myslím, že dlhový strop zvýšia. Alebo, že by sa znefunkčnila najmocnejšia vláda sveta?

Matúš Pošvanc

Sledujte nás i na FCB.