Archív značiek: dlh

Argentína je rozčúlená

Aj keď bolo v ostatnej dobe Grécko chválené za viaceré plnenie svojich záväzkov reforiem, situácia v krajine nie je vôbec ružová. Netreba zároveň spomínať len vysokú mieru nezamestnanosti. Podľa posledných informácií sa len 1/3 všetkých miezd vypláca v peniazoch, pričom platy meškajú aj 3 mesiace. Ostatok si pracovníci môžu vybrať v podobe bártrového obchodu. Ten má podobu jedla, ubytovania zdarma, či kupónov na natankovanie pohonných hmôt.

Zaujímavá situácia nastala v Bulharsku, ktoré síce nie je členom euro-klubu ale je členom EU. Bulharská národná banka musela zachraňovať štvrtú najväčšiu banku v krajine CorpBank. Národná banka prevzala nad bankou kontrolu na tri mesiace potom, čo Corpbank vyhlásila, že nie je schopná realizovať žiadne platby ani ostatné bankové operácie. Národná banka zasiahla, aby sa vyhla akémukoľvek runu na banky v krajine a jej predstavitelia začali upokojovať obyvateľstvo, ktoré by bolo určite nemilo prekvapené zistením, že v bankách nemajú 100 % svojich vkladov.

argentina_banka

Tak a je to tu. Zlí kapitalisti nevykorisťujú len ľudí, ale dokonca si to dovoľujú aj na štáty. Teda to sú slová argentínskych štátnych predstaviteľov, ktorí reagovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, že Argentína musí splatiť 1,3 mld. USD časti investorov, ktorí nesúhlasili s dohodou o urovnaní dlhu z rokov 2005-2010. Standard & Poor znížila následne krajine rating. Potom sa automaticky vyrojili názory o bezprecedentnom rozhodnutí, ktoré môže v budúcnosti zvýhodňovať investorov pred štátmi. Už na tejto rétorike je však vidno jednu dôležitú hru štátov, ktorá sa volá „svoj dlh splatiť celý nemienime.“ Rozhodnutie súdu treba vnímať nie negatívne, naopak pozitívne. Politici a aj obyvatelia, ktorí ich volia, by si mali byť jednoznačne vedomí toho, čo príde, ak je krajina vysoko zadlžená a nie je schopná splácať svoje záväzky.

Čínsky problém chýbajúceho kolaterálu v podobe niektorých komodít v prístave Qingdao sa zatiaľ výrazne nevyvíja. Stále prebieha vyšetrovanie. Avšak čínska obchodná spoločnosť CITIC Resources vyhlásila, že v prístave chýba viac ako 100 tis. ton hliníka, ktorý sa používal ako kolaterál pre získanie lacného kapitálu zo zahraničia a zjavne bol použitý vo viacerých obchodoch. Ceny týchto komodít začali klesať, keďže sa ukazuje umelý dopyt po týchto komoditách zo strany Číny. Na strane druhej sa Číne podarilo uzavrieť novú swap-ovú dohodu o priamom obchodovaní medzi Britskou librou a čínskym Renminbi, čím urobila ďalší krôčik k tomu, aby sa vyhla priamemu obchodovaniu v dolároch. Krok za krokom sa tak ekonomická hegemónia doláru pomaly vytráca.

MMF znížil očakávanie rastu HDP USA na úroveň 2 % oproti pôvodne plánovanému rastu na úrovni 3 %. To korešponduje aj s odhadmi FEDu, ktorý hovorí o spomalení ekonomiky na úrovni 2,1-2,3 %, z pôvodných 3 %. FED podľa očakávaní zároveň znížil mesačný nákup dlhopisov o ďalších 10 mld. USD, čo vyvolalo vlnu eufórie a indexy zažili nové maximá. Úrokové miery ostanú na týchto nízkych úrovniach ešte dlhšiu dobu a odhaduje sa, že minimálne do roku 2016. Vyzerá, že všetko je v najlepšom poriadku. Nie tak rýchlo. Ostatné dáta ukazujú, že USA žijú čoraz viac na dlh. A to nehovoríme len o verejnom sektore ale i o spoločnostiach, či domácnostiach. Kumulovaná zadlženosť všetkých subjektov v USA je na neuveriteľnej úrovni 59,4 bilióna USD a za ostatných 40 rokov, od zrušenia fixácie doláru voči zlatu, sa táto úroveň dlhu zvýšila 27 násobne. Žeby hrali USA rovnakú hru o nesplatení dlhov, ako Argentína? Pri daných úrovniach dlhu je táto otázka na mieste.

Matúš Pošvanc

Banková únia bude. Dúfajme, že nie neskoro

Hlavnou témou týždňa v Európe boli diskusie a dohody o bankovej únii. Médiá pripisujú tejto dohode rovnaký význam ako zavedeniu Eura. Dohoda by mala priniesť zmenu pri záchrane bánk. Hlavnými hráčmi by už nemali byť daňoví poplatníci ale v poradí akcionári, veritelia a väčší vkladatelia a až nakoniec daňoví poplatníci. Len, aby nebol problém taký veľký, že daňoví poplatníci zaplatia aj tak najviac. Zároveň sa dohoda motá okolo záchranného fondu, ktorý by mal mať hodnotu 55 mld. euro a ktorý by mal byť tvorený v nasledujúcich 10 rokoch. Peniaze do fondu sa budú odvíjať ako 1 % výšky vkladov v bankách a budú vyberané odvodom. Finálne by mala dohoda začať platiť od roku 2016. Treba dúfať, že to nebude nakoniec veľmi neskoro.

A na pozore treba byť. Nehovorí to nik iný ako Medzinárodný menový fond, ktorého riaditeľka vyhlásila, že eurokríza neskončila Európske problémy nie sú vôbec vyriešené. Lagardová to vyhlásila po tom, čo prišli posledné dáta z Grécka, ktoré ukazujú, že priemyselná produkcia padla o 5,2 % a zároveň to tvrdí v kontexte vysokej nezamestnanosti v Eurozóne. A to si musíme uvedomiť, že bez výraznej pomoci zo strany ECB by Eurozóna nedosahovala ani takéto výsledky.

Na stretnutí ministrov Eurozóny sa rovnako hovorilo o výmene daňových informácií medzi krajinami. Všetkých sklamalo Luxembursko a Rakúsko, ktoré sa do tejto dohody nehrnú a upozorňujú, že bez toho, aby bola takáto dohoda uzavretá aj s tretími krajinami, hrozí únik kapitálu. V prípade Luxemburska i mierny pokles atraktivity tamojšieho bankového sektora. Ako to však bude? Väčšina určite dotlačí menšinu k nejakému kompromisu. No a potom sa stane to, pred čím varuje Luxembursko. Kapitál sa presunie. Možno veľmi rýchlo. Prostredníctvom bitcoinov.

Presuňme sa zas na iný kontinent. Austrálska centrálna banka hrá už dlhšie hru so svojou menou, ktorá sa volá „oslabujeme menu spoločne s ostatnými,“ ergo sú to už viackrát spomínané menové vojny. Minulý týždeň sa k tejto téme vyjadril guvernér centrálnej banky a na „prekvapenie“ vyhlásil, že austrálsky dolár potrebuje ďalej oslabovať. Ako na to budú reagovať ostatné centrálne banky? Rovnako. Výsledkom je permanentná strata kúpnej sily klasických mien.

A keď sa už bavíme o tom, ktorá centrálna banka najviac podporuje ekonomiku, tak to nie je ani americký FED (85 mld. USD mesačne), ani japonská Bank of Japan (75 mld. USD mesačne) a ani ECB. Je to Čínska centrálna banka, ktorá v novembri poskytla ekonomike 203 mld. USD, čo je o 20 % viac ako spojené stimuly FEDu a BoJ.

2_credit_creation

Zdroj: zerohedge.com

Hlavnou témou v USA bola dohoda o rozpočte medzi republikánmi a demokratmi. Tá by malo zamedziť ďalšiemu potenciálnemu uzavretiu niektorých federálnych úradov, ako tomu bolo v októbri tohto roku. Plán uvažuje s 23 mld. znížením deficitu rozpočtu a znížením niektorých výdavkov. Avšak v dohode ešte nie je zahrnutá požiadavka Bieleho domu o zachovanie prídavkov v nezamestnanosti pre 1,3 mil. Američanov. Demokrati naznačujú, že by dané zachovanie boli ochotní vymeniť za zníženie priamych platieb farmárov. Zjavne sú nezamestnaní lepšou voličskou základňou, ako farmári. Dohodu síce všetci oslavujú, ale pamätajme na to, že dlh USA je už viac ako 105 % HDP a v nominálnom vyjadrení dosahuje výšku viac ako 17 biliónov USD. A rovnako nezabúdajme na fakt, že úrokové miery na 10 ročných dlhopisoch vzrástli v ostatnom období o skoro 80 % a dnes sa pohybujú v okolí 2,9 %, čo rovnako zvyšuje finančné nároky rozpočtu na financovanie dlhu.

Matúš Pošvanc

USA neskrachujú

Tento týždeň sa svet sústredil najmä na americkú ekonomiku. USA môžu byť už budúci utorok potenciálne nesolventné. Dôvodom sú obavy o navýšenie dlhového stropu. Navýšenie pravdepodobne bude blokovať najmä libertariánske krídlo Republikánov, ktorých kvôli tomu mnohí označujú za extrémistov. No je to veľmi divný pohľad. Extrémisti už nie sú tí, ktorí sa masívne a nezadržateľne zadlžujú, ale tí, ktorí prídu s radikálnou myšlienkou, že vlády by nemali míňať viac, ako vyberú na daniach.obama

Keynesiáni samozrejme bijú na poplach, keďže prípadné nútené zníženie výdavkov vidia ako pokles agregátneho dopytu, a teda oslabenie ekonomiky. Realita je však trochu komplikovanejšia. Vládne výdavky neprichádzajú zo vzduchu, ale nahrádzajú tie súkromné. Akýkoľvek prípadný rast, ktorý tieto výdavky vytvoria, je tým pádom len umelý. Samozrejme, je málo pravdepodobné, že svet skutočne čaká nejaká ekonomická katastrofa. Republikáni sa skôr, či neskôr, „umúdria“ a prezidentovi umožnia aj naďalej splácať dlhy ďalšími dlhmi. Uvidíme, ako dlho im to ešte vydrží.

Z USA tento týždeň prišla ešte jedna správa, ktorá vzbudila veľký rozruch. Súčasnému šéfovi Fedu čoskoro skončí jeho funkčné obdobie a jeho nasledovníčka by mala byť Janet Yellen. Išlo by o prvú ženu na tomto poste v histórii. Čo sa týka praktickej politiky, tam by sa už tak veľa nezmenilo. Yellenová je tiež veľkou zástankyňou nalievania lacných peňazí do ekonomiky, takže ju niektorí označujú ako Bernanke II. Mimochodom, medzi Yellen a prechádzajúcimi dvoma šéfmi Fedu predsa len existuje rozdiel. Zatiaľ čo Bernanke a Greenspan aspoň pred nástupom do funkcie hovorili o výhodách pevnej meny a nízkej inflácie, pri Yellen žiadny obrat nehrozí. Zarytou keynesiánkou bola totižto celý život.

Mimochodom, centrálne riešenie sociálnych problémov so sebou prinieslo aj jeden dôsledok, o ktorom sa bežne veľmi nehovorí – masívne zneužívanie invalidných dôchodkov. Ohľadom zneužívania invalidných dôchodkov sa v USA vytvoril samostatný priemysel právnikov, doktorov a dokonca aj sudcov. Niektorí právnici, ako napríklad Eric Conn, sa môžu chváliť 100% úspešnosťou pri získavaní invalidných dôchodkov pre svojich klientov. Keď sa však pozrieme na prepojenie týchto právnikov na miestnych doktorov a sudcov, zistíme, že nejde o žiaden zázrak. Ako prebujnelý sociálny systém bráni ekonomickej obnove a vytváraniu pracovných miest môžeme vidieť na príklade najviac postihnutých oblastí USA. V prípade hraničného územia Kentucky a Západnej Virgínie berie invalidné dôchodky až 10-15% tamojších obyvateľov.

Veľa dobrých správ neprišlo ani z Európy. Angela Merkelová sa snaží zostaviť vládu, no zatiaľ veľa úspechov neslávi. Veľmi pravdepodobne totižto bude musieť vykonať tvrdé kompromisy. Jej najpravdepodobnejší koaličný partner, Sociálni demokrati, chcú jej pravicovú politiku okoreniť typickými ľavicovými opatreniami. Zavedenie federálnej minimálnej mzdy, zvýšenie daní pre bohatých a menej prísny prístup ku krízou postihnutým krajinám. To sú presne veci, ktoré by mohli nemecký motor európskeho rastu zabrzdiť. Ľavicová ideológia navyše vedie aj k absurdným výsledkom. Nemeckí Sociálni demokrati chcú pomoc pre írske banky podmieniť tým, že Írsko zvýši svoju korporátnu daň z príjmov. Inak povedané – pomôžeme vám, ak svoju ekonomiku poškodíte. A ako by vyzerali nemecké voľby, keby sa odohrali znova? V opätovných voľbách by si pohoršili všetky relevantné strany okrem Angely Merkelovej, ktorá by v nich získala až 45% a Alternatívy pre Nemecko, ktorá by sa dostala do parlamentu so 6%. Nálada v Nemecku sa tak pomaly ale isto začína hýbať viac euroskeptickým smerom.

Tento týždeň tiež na verejnosť prenikli dokumenty o tom, že Medzinárodný menový fond vôbec tak jednoznačne nepodporoval prvú pôžičku Grécku v roku 2010, ako o tom hovoril. Aj keď sa vtedy krajiny tvárili ako jedna veľká rodina, ktorá robí správnu vec, realita bola dosť iná. Viaceré krajiny MMF varovali pred prehnane optimistickými odhadmi gréckeho rastu a pred tým, že ide skôr o pomoc pre banky ako pre samotné Grécko. Obávali sa teda presne toho, čo sa aj neskôr stalo. Medzi 40 krajinami, ktoré voči pomoci Grécku vzniesli vážne námietky, nechýbali ani krajiny ako Čína, Brazília alebo Švajčiarsko.

Medzinárodný menový fond tiež tento týždeň prišiel s aktualizovanými odhadmi gréckeho rastu. Napriek tomu, že tieto odhady už boli mnoho krát revidované, Grécko bude rásť ešte menej, ako sa čakalo. A to znamená jediné – ak Grécko nechce skrachovať, musí viac šetriť. No grécky zástupca premiéra Evangelos Venizelos Medzinárodnému menovému fondu odkázal, že Grécko už žiadne úsporné opatrenia prijímať nebude a myslí to „absolútne vážne“. Zdá sa teda, že grécka dlhová odysea ešte nejaký čas bude pokračovať.

Filip Vačko

Byť tak bankárom v Anglicku či Španielsku

Minulý týždeň, s cieľom podporiť trh s pôžičkami v Eurozóne, znížila ECB nároky na kolaterál; konkrétne sa jednalo o zníženie uplatniteľného haircutu na niektoré druhy cenných papierov istených aktívami a zníženie ratingu niektorých aktív. Uvidíme s akým výsledkom, keďže samotná kvalita aktív v Eurozóne je viac než otázna. Analytici Goldman Sachs zároveň odhadujú, že toto opatrenie bude mať mizivý dopad, resp. zvýši dostupnosť kolaterálu len o 0,1 %. Medzitým agentúra Fitch znížila rating Francúzska z AAA na AA+, čo malo dopad i na zníženie ratingu samotného ESM z AAA na AA+.

Minulý týždeň to na chvíľku vyzeralo, že termín „Troika“ nám zmizne zo slovníka, keď EU komisár pre spravodlivosť vyslovil názor, že EU by si mala vedieť pomôcť i bez MMF. Podobne sa pred mesiacom vyjadril i nemecký minister financií, ktorý hovoril o tom, že účasť MMF pri záchrane členov EU, by nemala byť považovaná za permanentnú. Žeby to boli indície, ktoré naznačujú, že MMF bude musieť opustiť ECB a komisiu pri záchrane Grécka, ktoré má ťažkosti s plnením podmienok? Ťažko povedať. Avšak podľa nepotvrdených informácií od anonymného zdroja z Európskej komisie bude Grécko potrebovať dodatočnú pomoc vo výške 10 mld. euro, aby sa vyhlo insolventnosti. Nie je však veľmi pravdepodobné, že by sa takáto pomoc poskytla Grécku v najbližšom období. Prečo? No kým nebudú jasné výsledky volieb v Nemecku, asi si tam žiaden politik netrúfne prísť s touto témou do parlamentu. Potom? Potom to už bude úplne inak. Potom bude treba zachraňovať Európu. Voľby budú predsa až o štyri roky.

Asi najlepšie plateným povolaním v Anglicku je byť bankárom. Podľa štúdie Európskeho bankového úradu až 2436 bankárov v Anglicku zarábalo v roku 2011 viac ako 1 milión euro ročne.  Na druhom mieste v tomto rebríčku bolo Nemecko, nasledované Francúzskom. Avšak najlepšie zarábajúcimi bankármi s priemernou mzdou 2,4 mil. euro, boli bankári v Španielsku (štvrtá priečka podľa ich počtu). Určite odmeňovaní za ich vynikajúce výsledky tamojšieho bankového sektora. Na chvoste rebríčka bola napr. Česká Republika, či Bulharsko. Slovensko malo v rebríčku 3 bankárov zarábajúcich viac ako milión euro ročne.byt_bankar

Ešte začiatkom júna sme písali o tom, že bankrot Detroitu je nevyhnutný. Tak sa i stalo tento týždeň. Dôvod je v princípe jednoduchý. V priemere mesto minulo o 100 miliónov USD každý rok viac, ako bolo schopné vybrať na daniach a ostatných príjmoch a dnes má viac ako 17 mld. USD dlhu. Pritom sa hovorí i o 18 mld. a dokonca i o 20 mld. USD dlhu. Kedysi 2 miliónová metropola a pýcha priemyslu USA výdatne zachraňovaného federálnymi zdrojmi, má dnes len 700 000 obyvateľov, vysokú mieru kriminality a až 40 % mesta nie je osvetlených verejným osvetlením. Spustí tento bankrot nejakú lavínovú reakciu? Ťažko povedať, avšak mnohé samosprávy v USA sú v presne podobnej situácií ako je Detroit. Druhým najväčším mediálnym ťahákom z USA bolo vystúpenie Bena Bernankeho pred Kongresom. Ben hovoril o plánoch FEDu a monetárnej politike a to tak, aby boli všetci spokojní a aby si každý mohol vybrať. Celkom zábavná bola jeho odpoveď na otázku: „Tlačí FED nové peniaze?“ Odpoveď Bena: „Nie doslovne.“ Otázka padla vzhľadom na to, že súvaha FEDu sa zvýšila za ostatné 4 roky z 800 mld. na viac ako 3 bilióny USD. Viac na videu nižšie:

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Problém Japonska

Nerozumiete tomu, čo sa deje dnes v Japonsku a prečo má krajina reálny problém?

Ak viete po anglicky – aspoň základne – tak si pozrite vizualizovaný problém Japonska. Za pár minút pochopíte:

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc