Archív značiek: dlh USA

Prostitútky pomôžu HDP

Proti vysokým verejným dlhom ako podielu na HDP sa dá bojovať rôznymi spôsobmi. Vyššími daňami alebo nižšími výdavkami. To je jeden spôsob. Druhý je zvýšenie HDP. O to sa pokúšajú v Španielsku. A celkom prefíkaným spôsobom. Do HDP by radi započítali i ilegálne aktivity zamerané na predaj drog, či prostitúciu. Zdá sa vám to prehnané? Každopádne španielsky štatistický úrad sa snažil prostredníctvom prieskumu zisťovať, koľko si prostitútka vypýtala za svoje služby v rokoch 2002/2007/2012, koľko služieb ponúkla v priemere denne a koľko platila nájom za prenájom izby. A Španielsko nie je v tomto „zvyšovaní“ HDP samotné. prostitutka

Veľká Británia odhaduje, že započítaním ilegálnych aktivít by sa zvýšilo ich HDP o 0,6 % a Portugalsko odhaduje zvýšenie o 0,4 % tamojšieho HDP. Na mieste je teda otázka, či naozaj niektoré ilegálne aktivity nestavať mimo zákon. Štát Colorado už napríklad marihuanu zlegálnil a prináša mu to nemalé príjmy do štátnej pokladnice.

Minulotýždňová správa o neexistujúcom kolateráli, resp. o rovnakých nárokoch finančných inštitúcií na ten istý kolaterál v podobe zinku a medi v čínskom prístave Qingdao sa nám postupne rozvíja. Negatívne. Investori sa začali obávať, že podobný problém, môže existovať i v 150 míľ vzdialenom prístave Penglai. Vyslaní inšpektori neboli opätovne schopní skontrolovať existenciu kolaterálu uloženého v prístavných skladoch. Medzi západnými bankami, ktoré majú v tomto obchode svoje záujmy patria Citigroup Inc., Standard Chartered PLC, Standard Bank PLC, ABN Amro Bank NV, BNP Paribas SA a Natixis. Vyzerá to, že presne takto vyzerá čaro tieňového bankovníctva v Číne. Druhovou časovanou bombou, ktorá v Číne tiká je tamojší trh s nehnuteľnosťami. Podľa nedávno realizovaného prieskumu je každá piata nehnuteľnosť v Číne prázdna. To zároveň predstavuje hodnotu približne 670 mld. USD. Prieskum zároveň ukázal, že predajnosť nehnuteľností v roku 2013 dosiahol len 22,4 % všetkých postavených nehnuteľností, pričom až 3,5 milióna nehnuteľností ostáva v Číne nepredaných. Sektor stavebníctva zároveň robí až 25 % celkového čínskeho HDP. Ostáva len čakať, kto prvý skríkne kráľ je nahý.

Rusko reaguje na potenciálne ekonomické sankcie západu tým, že tamojšie firmy sa pripravuj uzatvárať kontrakty nie v amerických dolároch, ale v iných menách. Vzhľadom na obchodné zameranie Ruska voči Ázii sa snažia uzatvárať kontrakty v čínskom juane. Končí dolár ako rezervná svetová mena? To určite nie je na programe dňa, i keď situácia viacerých pri sebe existujúcich zúčtovacích mien okrem dolára je na dohľad. Hlavne, čo sa týka čínskeho juanu. Čína sa snaží dlhodobo uzatvárať bilaterálne dohody v čínskej mene primárne s krajinami BRIC a Ruskom a zároveň plánuje postupne liberalizovať svoju politiku vo finančnej oblasti, čo by pre status rezervnej meny juanu pomohlo.

Americký rozpočtový deficit po aprílovom prebytku vo výške 106 mld. USD sa opätovne dostal v máji do schodku vo výške 130 mld. USD. Avšak treba povedať, že celkovo USA míňajú v súčasnom rozpočtovom roku o 135 mld. menej ako za predchádzajúce obdobie. To sa im už nemusí podariť v ďalšom roku, pretože Obamova administratíva ide z daní daňových poplatníkov opätovne zachraňovať určitú skupinu obyvateľstva. Tento krát sú to absolventi, ktorí mali študentské pôžičky. Obamova administratíva chce zabezpečiť, aby bývalí študenti nesplácali za pôžičky viac, ako je 10 % ich príjmov. Samozrejme, na to, aby sa tento krok mohol zrealizovať, budú nutné verejné zdroje. Dane daňových poplatníkov, alebo nový dlh. Avšak zatiaľ sa nie je prečo obávať, že by to rozpočet USA nezvládol. USA si stále požičiavajú pomerne lacno a dokážu sa ešte zadlžovať dlhé obdobie. Dopomáha tomu i FED. Ten podľa posledného zverejneného záznamu z rokovania monetárnej komisie neplánuje tak skoro spustiť predaj štátnych dlhopisov, ktoré nahonobil od roku 2007, kedy zvýšil svoju súvahu zo 6 % HPD na 25 % HDP USA, práve prostredníctvom priameho nákupu dlhopisov.

Matúš Pošvanc

FED znížil nákupy dlhopisov

EU prišla o najvyšší rating. V piatok trojáčkový rating znížila agentúra Standard & Poors na AA-. Hlavnými dôvodmi boli znížená bonita členov únie, poľavenie v kohézií, zníženie ratingov členov v priebehu roka a problémy pri zostavovaní rozpočtu EU, či úvah o vystúpení Veľkej Británie. Rozhodnutie prišlo potom, čo agentúra minulý mesiac znížila rating Holandska. Rozhodnutie ale nikoho nezaujíma. Prezident Hollande vyhlásil, že pokles ratingu nič nemení a protestovali samozrejme aj ostatní politici. Pravdou je, že zníženie ratingu si investori moc nevšímajú. Štatistika ukazuje, že až 50 % upozornení tejto agentúry investori ignorujú a pri agentúre Moody´s je to až 56 %.

Španielsky bankový sektor je vraj v poriadku. Až na pár maličkostí si to myslí ECB a komisia. Jediné, čo nejako nesedí je, že sa stále zvyšuje podiel nesplácaných úverov v krajine, ktorý vzrástol na svoje nové maximum 13 %. Zároveň je v krajine 26 % nezamestnanosť, viac ako 50 % nezamestnaných mladých a ceny nehnuteľností sa nie a nie odlepiť od dna. Inak je úplne všetko vyriešené a dokonca má krajina začiatkom roka opustiť záchranný val, z ktorého sa jej zatiaľ ušlo 41 mld. euro.

Potom, čo zástupca Nemecka Joerg Asmusen odstúpil z funkcie člena výkonnej rady ECB, pretože prijal ponuku stať sa ministrom práce v novej nemeckej vláde, bola na post nominovaná Sabine Lautenschlaeger. Vyzerá to, že si Nemecko chce naďalej zachovať silný a varovný hlas vo výkonnej rade banky. Lautenschlaeger je totižto zástanca oddelenia monetárnej politiky a kontroly bánk prostredníctvom ECB a zároveň zástanca toho, aby vládne dlhopisy členov eurozóny neboli automaticky považované, ako bez rizikové investície na bilanciách bánk.

Tieňové bankovníctvo v rozvíjajúcich sa krajinách začína robiť vrásky na čele aj predstaviteľom Európy. Naposledy sa k téme vyjadril guvernér Bank of Englad, ktorý varoval pre tieňovým bankovníctvom v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Nešpecifikoval síce, o ktorej krajine hovorí, avšak nie je ťažké domyslieť si, že hovoril o Číne. V Číne po roku 2008 vzrástla výška úverov zo 125 % na 200 % HDP, pričom veľká časť úverov je poskytovaných práve nebankovými subjektmi. Prvé náznaky prasknutia tejto pyramídovej hry prišli v júni tohto roku, kedy sa krátkodobé úrokové miery na medzibankovom trhu v Číne vyšplhali nad 10 % a vyžiadali si silný zásah zo strany centrálnej banky. Tento týždeň úrokové miery vzrástli na 8,2 %, čo opätovne indikuje výrazný stres vo finančnom sektore krajiny, na čo centrálna banka reagovala dodaním likvidity na trh vo výške 50 mld. USD a stiahla sadzbu k 7 %- tám.

Japonský rozpočet na rok 2014 bude rekordných 96 biliónov jenov (930 mld. USD), čo tvorí 20 % celej ekonomiky. Vzhľadom na to, že Japonská centrálna banka bojuje v krajine s defláciou nákupom vládnych dlhopisov, je výška rozpočtu dôležitá. Čím vyšší rozpočet, tým viac priestoru pre centrálnu banku na kúpu štátnych dlhopisov. V budúcom roku má mať Japonsko príjmy na úrovni 50 biliónov jenov a ostatné výdavky má financovať prostredníctvom dlhu, z ktorého veľkú časť nakúpi samozrejme japonská centrálna banka. Uvidíme, do kedy vydrží toto „perpetuum mobile“.

Hlavnou témou v USA bolo rozhodnutie FEDu o znížení nákupov dlhopisov o 10 mld. USD mesačne od začiatku roku 2014 a zachovaní politiky nízkych úrokových mier. Výška účtovnej bilancie FEDu dosiahla v polovici decembra 4,01 bilióna USD. Monetárna komisia FEDu sa zároveň rozhodla ďalej pozorne sledovať vývoj v ekonomike. Pri zlepšujúcom sa stave trhu práce a zároveň udržania dlhodobej plánovanej miery inflácie, zváži ďalšie obmedzenie nákupu dlhopisov. Predpoklad trhu je, že sa tak udeje v nasledujúcich 10 – 12 mesiacoch. Rozhodnutie bolo podľa môjho názoru najviac ovplyvnené minulo týždennou dohodou o rozpočte USA. Faktom ostáva, že oficiálna miera nezamestnanosti rovnako klesla a dokonca sa objavili koncom týždňa i dobré správy o stave ekonomiky USA, ktorá stúpla o 4,1 % oproti predchádzajúcemu odhadu 3,6 %. A nakoniec nezabudnime. Bola to posledná tlačovka Bena Bernankeho vo funkcii prezidenta FEDu. Odchádza v pravej chvíli?

Matúš Pošvanc

Dlhová kríza Spojených Štátov Amerických a jej vplyv na Bitcoin

Záchrana na poslednú chvíľu

Pred pár dňami, doslova na poslednú chvíľu americký kongres odvrátil katastrofe, ktorá mohla uvaliť svet do ďalšej krízy. Po dvoch týždňoch „bojov“ medzi republikánmi a demokratmi, ktoré na vlastnej koži pocítil celý verejný sektor v podobe dočasného uzavretia vlády, konečne došlo k dočasnej dohode medzi oboma stranami. V poslednej hodine sa vláde podarilo dôjsť ku dočasnému riešeniu, umožniť vláde znovu otvorenie, znovu začatie si platenia svojich účtov. No toto obdobie „mieru“ trvá len do januára budúceho roku.

Ale čo by to znamenalo pre bitcoin ak by sa nedohodli?

Hrozba samotná, že sa takáto situácia zopakuje je príliš vysoká, aby sme sa ňou nemuseli zaoberať. Či už je to problematika zdravotnej starostlivosti alebo „Obamacare“ ako to niektorí republikáni nazývajú, ktorá by mala podľa všetkého byť štartérom nových nikdy sa nekončiacich rokovaní.

Teraz sa pozrime, čo sa nastane s bitcoinom, ak sa táto situácia zopakuje. Prakticky existujú dve možnosti, ako sa situácia vyvinie.

Po prvé, môže nastať situácia, kedy USA technicky dôjdu peniaze, ale zo všetkých svojich síl a možností sa bude pokúšať v prvom rade uspokojiť zahraničných veriteľov. A mohla by uprednostňovať zahraničné dlhy pred vlastnými vnútroštátnymi investíciami ako sú programy pre pomoc sociálne slabším skupinám. Aj keď by sa problémy nemuseli ukázať hneď, vzrastajúca chudoba by sa mohla javiť ako prvou tichou tikajúcou bombou. V každom prípade, USA nemôže viesť takúto politiku navždy. Preto raz by prišiel moment, kedy by USA muselo prestať platiť svoje účty. „Ale ak tieto podozrenia o budúcnosti USA sú oprávnené, tak svet má väčší problém, ktorého by sa mal obávať ako o bitcoiny“ tvrdí John Matonis, výkonný riaditeľ nadácie Bitcoinu a redaktor v CoinDesk. „O bezpečnosť a jedlo budú väčšie obavy“ dodal.

Čas pre Bitcoin aby zažiaril?

Zvyčajne, keď nastane hospodárska kríza, ľudia začnú najviac dôverovať doláru. Tak, ako to bolo aj v roku 2008, hoci USA bolo z veľkej časti príčinou finančných problémov. Aj po začatí krízy, sa zdal dolár ako bezpečný. Ale ak by krajina, ktorá spôsobila ekonomickú kízu, stratila platobnú schopnosť vo svojej vlastnej mene, dolár by sa stal oveľa menej dôveryhodnou menou. Takže otázkou ostáva, ak teda sa podobný problém vyskytne znova, o pár mesiacov, budú ľudia prechádzať skôr na bitcoin ako na alternatívu?

Pravdepodobne nie. Ak by v najbližších 3 az 5 rokov nastala kríza, veľa by to pre bitcoin neznamenalo. Musíme si prvorade uvedomiť že Bitcoin nie je až taký známy pre spoločnosť nato, aby mu mohli začať dôverovať. Preto, ak sa teda rozrpávame o kríze v najbližších rokov, je veľmi reálne očakávať presun skôr na švajčiarský frank alebo japonský Yen, taktiež zlato a striebo by boli veľmi reálne možnosti.

Na to, aby sme mohli očakávať prudký vzrast dôvery voči Bitcoinu v kritických situáciách ako je napríklad hospodárska kríza, musí byť bitcoin omnoho viac zaužívaný. Jedine tak, že sa dostane do povedomia širokej spoločnosti, jedine tak že bude flexibilný na každodenné použitie.

V každom prípade, Bitcoin je stále riskantné aktívum v porovnaní so zlatom. „Bitcoin, aj keď zdieľa mnoho vlastností so zlatom, stále mu chýba to najdôležitejšie. História, a dlhotrvajúce pôsobenie“, tvrdí expert na problematiku Bitcoinu Erik Voorhees, ktorý predal SatoshiDice za takmer 12miliónov dolárov  na začiatku roka.

Roger Ver, prezident bitcoinstore.com a člen investičného tímu BitAngels, sa domnieva, že Bitcoin by nemohol byť masívne ovplyvnený americkou politikou. „ Nemyslím si, že by to malo okamžitý, krátkodobý vplyv“ povedal. „Bol by to len ďalší príklad toho, prečo potrebujeme oddelenie peňazí od štátu, ktorú Bitcoin tak predstavuje.“

Nedostatok znalosti Bitcoinu je jedným z dôvodov, prečo Bitcoin nebude ovplyvnený politikou USA. Na druhej strane je nedostatok veľkosti Bitcoinu.

Peter Blaha, prebraté z www.hayek.sk

Zdroj: coindesk.com

 

Viac dlhov znamená lepší rating

Najdôležitejšie udalosti minulého týždňa boli spojené s dlhovým stropom v USA. Ale začnime klasicky v Európe. Tam sa začína čoraz viac rozmáhať názor o tom, že úsporné opatrenia nie sú tým pravým orechovým. Jedným z najnovších príkladov je Írsko. Ich návrh rozpočtu na budúci rok síce obsahuje škrty a zvyšovanie daní vo výške 1,5 % HDP, avšak pôvodná dohoda bola 1,8 % HDP. Minister financií Michael Noonan povedal minulý týždeň, že národ viac úspor nezvládne. Írsko sa dosalo do problémov potom, čo prevzal štát na seba záväzky vo výške viac ako 60 mld. euro za bankový sektor, ktorý ak by skrachoval ohrozil by hlavne nemecké banky. To spôsobilo, že má dnes Írsko dlh na úrovni 123 % HDP a deficit rozpočtu vo výške 7,3 % HDP.

A Írsko nie je samé. Už viac krát sme písali o Španielsku. To si dnes síce užíva relatívne nízke úrokové miery na svojich 10 ročných dlhopisov, ktoré sú na ročnej báze na svojich minimách. Zlé úvery dosiahli v krajine výšku približne 190 mld. euro, čo tvorí až 12,12 % všetkých úverov a sú dnes na úrovni o 30 % vyššie od minulého maxima. To sa bude dať napraviť jedine cez ESM – teda aj naše dane alebo priamym zásahom ECB. Tak sa treba aspoň psychicky pripraviť.

Ďalšie úspory sú nutné i v Taliansku. Tam sa tamojšia vláda rozhodla predávať po vzore Grécka svoje kultúrne pamiatky. Na predaj je ich viac než 50 a môžete si vybrať z nehnuteľností ako je hrad Orsini Castle neďaleko Ríma, ktorý bol postavený pre pápeža Nicholasa III v roku 1270 alebo Villu Mirabello neďaleko Milána postavenú pre Kardinála Duriniho, veľkého inkvizítora Malty. Plán je získať viac ako 500 miliónov euro a zároveň investície, ktoré budú plynúť do prestavby týchto nehnuteľností na turistické atrakcie, ktoré rovnako prinesú i pracovné miesta.

Komu niet rady, tomu niet pomoci, sa hovorí. Takto sa možno správa anglická vláda. Všetci dobre vieme, ako dopadla bublina na trhu s nehnuteľnosťami v USA v roku 2008. Jej príčinou boli lacné peniaze a zároveň regulácie, ktoré motivovali nekredibilných ľudí, brať si nové a nové pôžičky. Dnes sa vo Veľkej Británii pravdepodobne odohráva rovnaký scenár. Anglická centrálna banka drží úrokové miery na svojich historických minimách. Vláda zároveň predstavila nový program pre klientov, ktorí majú v bankách minimálne vklady. Program ich má motivovať ku kúpe nehnuteľností. Výsledkom sú rastúce ceny nehnuteľností v krajine. Nepripomína vám to rok 2008?

Minulý týždeň Čínska vládna tlačová agentúra vydala správu o tom, že je načase sa zbaviť dominancie amerického dolára. Správa bola vydaná v kontexte diania v USA a vplyvu tohto diania na globálnu ekonomiku. Ihneď sa objavili informácie o tom, že práve čínska mena by mohla nahradiť americký dolár, primárne v kontexte toho, že Čína dnes dováža značné množstvo zlata, ktorým by mohla novú menu kryť. Avšak nie tak rýchlo. To, že Čína niečo deklaruje, neznamená, že sa tak i správa a bude správať. Prvým divným znakom je, že ak by naozaj tak významne nedôverovala americkému doláru, prečo by navyšovala svoje zahraničné rezervy. Tie dosiahli v septembri maximá vo výške 3,66 bilióna USD, pričom s predpokladá, že značnú časť navýšenia budú tvoriť práve americké dlhopisy. Skôr to vyzerá tak, že Čína rovnako ako iné mocnosti často deklarujú jedno a v skutočnosti robia úplne niečo iné.

To sa deje i v USA. Tam sa hovorí o zodpovednej politike už hodnú chvíľu. Situácia okolo dlhového stropu nenechala mnohých spať a dokonca sa i agentúra Fitch zamyslela a v priebehu týždňa vydala správu o tom, že uvažuje o negatívnom výhľade pre troj áčkový rating USA, keď sa nenavýši dlhový strop v krajine. Áno, vyššie dlhy sú dnes zárukou lepšieho ratingu. Ale to je dnes nový normál. Teda aspoň čo sa týka USA.

debt_ceiling_US

demonocracy.info

Nakoniec sa však podľa očakávaní politici dohodli, že opätovne umožnia vláde míňať do Januára 2014 a po 16 dňoch sa niektoré zavreté federálne úrady otvoria. Schválili si i plán dohody. Do decembra by mali pripraviť podmienky pre zvýšenie dlhu. Predpokladá sa, že USA budú musieť navýšiť dlhový strop aspoň o 1,1 bilióna USD. Takže sa začiatkom roku 2014 môžeme opätovne tešiť na podobnú situáciu, aká bola teraz. Ako reakciu na tieto kroky vydala čínska ratingová agentúra Dagong správu, že znižuje ratingu USA z A na A mínus. To sa dá považovať za správne. Avšak táto ratingová agentúra nemá skoro žiaden vplyv v porovnaní s klasickou trojkou: S&P, Moody’s a Fitch. Na strane druhej je inak Čína v podobnej situácii ako USA a tak sa dá toto vyhlásenie skôr pripísať vyššie spomenutej správe o de-amerikanizácii sveta. To, čo by však každého malo zaujímať, je skôr americká centrálna banka FED. Tá opätovne v priebehu ostatného týždňa navýšila svoju bilanciu o 50 mld. USD, o 100 mld. USD v priebehu jedného mesiaca a o 1 bilión USD za ostatný rok. To môže byť problém číslo jedna. Dlh USA je v porovnaní s touto politikou až druhoradý.

Matúš Pošvanc

Lepšie zajtrajšky stále v nedohľadne

To, čo nebola úspešná stratégia v Nemecku, sa podarilo euro-skeptikom v Rakúsku. Po prvý krát sa dostala do parlamentu čisto euro skeptická strana, založená miliardárom Frankom Stronachom, ktorá získala 5,8 % voličských hlasov. Vyzerá to tak, že euro skepticizmus bude už čoskoro relevantným politickým prúdom. Už bolo načase. Ale to pre lídrov nie je nič nové. Tento týždeň sa stretli akademici a politické elity, ako za starých časov a diskutovali o budúcnosti Európy. Čuduj sa svete, prevládal pesimizmu nad optimizmom. Pesimizmus bol spojený hlavne s ekonomickou stagnáciou, vysokou nezamestnanosťou mladých a tzv. stratenou poslednou dekádou. Avšak riešenia boli deklarované stále tie isté. Pritom hlavný problém Európy nie je o politickej vôli a schopnosti lídrov vysvetliť ich konanie verejnosti. Je naopak o vyšších reguláciách, zadlženosti, vysokých daniach a eliminácií akýchkoľvek trhových riešení. Kým sa to nezmení, lepšie zajtrajšky tak skoro neuvidíme.

Tento týždeň rozhodla ECB o ponechaní nízkych úrokových mier, čo sa očakávalo. Niektorí čakali na rozhodnutie ECB o treťom kole LTRO – lacných pôžičiek bankám, avšak Mario Draghi nič také neoznámil. Rovnako sme tento týždeň zažili mierne stresy v Taliansku, kde však nakoniec strana Silvia Berlusconiho podporila vládu a z Bruselu a ECB sme mohli počuť silné vydýchnutie si. Inak by sme boli svedkami spustenia OMT mechanizmu z dielne ECB.

Po tom, čo Francúzsko v lete zaznamenalo nikým nečakaný hospodársky rast, objavil sa ďalší „zázrak“. Zdá sa, že cieľ francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, a to zvrátiť krivku nezamestnanosti do konca tohto roka, sa nakoniec naplní. V auguste totiž klesla miera nezamestnanosti o 1,5 %, čo znamená, že sa z Pôle emploi (francúzskeho úradu práce), v mesiaci august, odhlásilo rekordných 277 500 žiadateľov. Išlo o prvé zníženie po 27- mesačnom zvyšovaní. Francúzsky minister práce, Michel Sapin, sa zdržal prílišných osláv, ktoré považoval za predčasné. Dodal však, že ide o prvé pozitívne čísla po dlhom čase, a že vládna politika prináša svoje prvé ovocie. Nadšenie však netrvalo dlho. V pondelok Pôle emploi uviedol, že išlo o technickú chybu. Telefonická spoločnosť SFR, ktorá má na starosti posielanie SMS nezamestnaným, aby sa ich situácia mohla zaktualizovať, tieto správy odoslala, avšak k adresátom sa už nedostali. Napriek tomu, pokles miery nezamestnanosti skutočne nastal, avšak nešlo o pokles o 1,5 %, ale len o 0,7 až 0,9 %.

A pri dátach ešte chvíľku ostaneme. Najprv Španielsko vyhlásilo, že jeho dlh sa dostane v roku 2014 na úroveň skoro 100 % – presne 99,8%. Avšak už o štyri dni neskôr správu dementoval hovorca Ministerstva financií, ktorý uviedol, že dlh bude len 98,9 % a že chyba nastala pri písaní tlačovej správy, keď posledné čísla niekto vymenil. Ono je to vlastne jedno. Stačí sa pozrieť na trend španielskeho dlhu. A ten je jasný. Nárast. V roku 2011 bol dlh krajiny 68,5 % HDP, o rok neskôr už 85,9 % HDP a tento rok vyhlásil premiér, že dlh bude na úrovni  94,2% HDP. Španielsko tak ostáva jedným z hlavných problémov euro zóny a Európy.

Japonská centrálna banka svoju politiku nezmenila. Tamojšia monetárna komisia rozhodla o tom, že banka bude naďalej nakupovať japonské vládne bondy, ETF fondy a japonské realitné investičné dlhopisy s tým, že si zachováva i ročný cieľ zvýšenia monetárnej bázy od 60 do 70 biliónov jenov.

Hlavné správy tohto týždňa sa však točili okolo USA, kde sa diskutuje o navýšení dlhového stropu a zavretí federálnej vlády. To, že sa dlhový strop navýši, je asi každému jasné. Inak by vznikol chaos. A naň upozorňujú všetci.

debt_ceiling

Či je to MMF, ktoré upozornilo, že nenavýšenie stropu môže mať globálny dopad alebo Mario Draghi, ktorý má úplne rovnaký názor. Dlh USA je dnes na úrovni viac ako 16 biliónov USD a viac ako 106 % HDP. Obavy však existujú. Dokonca niektoré americké banky údajne navýšili zásobu bankoviek vo svojich bankomatoch, aby sa vyhli potenciálnemu run-u na banky. Na strane druhej je zavretie federálnej vlády skôr divadlo pre občanov. Treba si uvedomiť, že všetko podstatné funguje ďalej. Odhaduje sa, že až 85 % všetkých vládnych aktivít beží ďalej a v práci ostáva 1,3 milióna dôležitých zamestnancov vlády. Inak ak sú títo dôležití a tých 800 tisíc, ktorí ostali doma nie, prečo ich potom Američania potrebujú? Ale to je už iná otázka. Faktom je, že pošta chodí, FED tlačí peniaze, verejné školy ostali otvorené, letecká kontrola funguje, atď., atď.. A na akej úrovni sa zadlženie USA zastaví? Osobne si myslím, že sa už nezastaví. Naopak. Bude sa výrazne zvyšovať, pretože politické elity USA prijímajú nové a nové zákony, ktoré vyžadujú nové a nové verejné zdroje. A najpohodlnejšie si je požičať.

Matúš Pošvanc