Archív značiek: dane

Čo o nás napíše história?

Rímska ríša bola na tom podobne ako sú na tom dnešné politické zoskupenia tzv. západnej civilizácie. V Rímskej ríši v čase jej posledných záchvevov museli priemerní občania platiť značne vysoké dane. Daňová reforma cisára Diokleciána v 3. storočí bola napr. taká prísna, že mnohých ľudí dohnala priam k smrti hladom, či bankrotu. Štát šiel tak ďaleko, že sa uchyľoval k vymáhaniu daní dokonca od vdov a potomkov daňových dlžníkov.

Z tohto hľadiska sa aj v súčasnej dobe začínajú objavovať skvelé nápady voči daňovým dlžníkom, napr. v USA chcú prijať legislatívu, ktorá obmedzí možnosť vydania pasu pre daňových dlžníkov, aby im zamedzili možnosť cestovania. Stále máte pocit, že USA je slobodná krajina ? Rovnako zaujímavé v kontexte dnešných vyberačov daní je toto video (aj keď značne dlhé).

V 4. storočí bola ekonomika a daňový systém Ríma v takom deprimujúcom stave, že mnohí farmári opúšťali svoje podnikanie a radšej dostávali podporu od štátu. V tomto kontexte boli verejné výdavky primárne smerované do armádnych výdajov a na verejné dávky. V tom čase inak, podľa historika Josepha Taintera, „začala byť početnejšia skupina tých, ktorí žili z verejných zdrojov, a menej početná skupina tých, ktorí platili dane.“

Neznie Vám to povedome? Písali sme napr. o tom už v tomto článku. Aj keď doba a kontext sú trošku iné, ale podobnosť by ste určite našli.

V 5. storočí boli rebélie a výtržnosti na vidieku medzi farmármi, ktorí ešte teda ostali niečo pestovať a podnikať, úplne normálne. Samozrejme boli vždy úspešne potlačené armádou. To však nezastavilo zvyšovanie daní. Valentinian III v roku 444 nášho letopočtu síce pripúšťal, že dane sú značne vysoké, neváhal však zaviesť dodatočnú 4% daň na predaj výrobkov a na dôvažok vydal dekrét, že všetky transakcie musia byť vykonávané za prítomnosti výbercu daní.

Niet divu, že sa vpády barbarov na Rímske územie preto stretávali dokonca s podporou zdecimovaného obyvateľstva. Zosimus v 5. storočí napísal, že „výsledkom vysokých daní bola veľká nespokojnosť obyvateľstva či už v mestách alebo na vidieku … a ľudia začali hľadať pomoc u barbarov.“ Dokonca mnoho rímskych roľníkov bojovalo po boku barbarov proti Rímu a ostatní sa snažili opustiť ríšu.

Celkom výstižný článok o súčasnosti v súvislosti s rebéliami sme rovnako priniesli len pred nedávnom, aj keď v tomto prípade sme písali o nemožnosti znižovania verejných výdavkov, nie o rebélií kvôli daniam. Pokiaľ však nebudú politici ochotní radikálne znižovať verejné výdavky, napr. z dôvodu, že nemôžu kvôli potenciálnym rebéliám, budú zvyšovať dane. Nepríde však potom nejaká rebélia? Uvidíme.

A čo budú o našej dobe písať historici o 1000 rokov? Pravdepodobne budú popisovať rozsiahle dlhy našich vlád, rozsiahle regulácie a obmedzenia podnikania, infláciu, ktorá nie je ničím iným len zdanením, snahy o zdanenie všetkého čo sa hýbe i stojí a obmedzovanie osobnej slobody.

O tom, ako budú hodnotiť toto obdobie však môžeme len špekulovať. Fakt je ten, že každý deň je omnoho ťažšie zrealizovať niečo pre ochranu vlastnej slobody. Je náročnejšie získať iné občianstvo, je náročnejšie uchovať hodnotu svojich úspor, či je náročnejšie podnikať.

Z pôvodného článku od Simona Blacka, spracoval a upravil Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

Prečo západná civilizácia skrachuje

V tomto článku nebudem rozoberať hlavné príčiny súčasnej situácie v podobe nekrytých peňazí, politiky nízkych úrokových mier a lacných peňazí, ktoré sú príčinou zlých investícií, neefektívnych podnikateľských projektov, ale i zadlžovania sa vlád a súkromného sektora. To sú príčiny prečo s vysokou pravdepodobnosťou príde krach súčasného menového systému. Prečo je to pravdepodobné sa dozviete na tomto linku (zjednodušene povedané, nie je možné vrátiť to, čo si v mene daňových poplatníkov niekto požičal).

Skôr ma zaujalo nasledujúce video:

Nie, že by ma nadchýnal empirický výskum, ktorý rečník prezentuje. Predsa len to, čo pospisuje, je minulosť. A neexistuje žiadna záruka toho, že sa zopakuje aj v budúcnosti. Pokiaľ by sme však s touto pravdepodobnosťou rátali, je jasné, že štátom tzv. západnej civilizácie nepomôže nič. Autor vo videu totižto prezentuje výsledky štúdie, ktorú pripravoval. Tá sa zamerala na porovnávanie nepokojov v spojení so škrtmi vo vládnych výdavkoch. Štúdia ukazuje, že škrty, ktoré sú vo vyššej výške ako sú 2 – 3 % HDP spôsobujú vyššiu pravdepodobnosť výrazných sociálnych nepokojov. Štúdia okrem iného tiež poukazuje na to, že neexistuje spojitosť medzi znovuzvolením vlády a výraznejšími, či menej výraznými škrtmi vo vládnych výdavkoch.

Čo z toho vyplýva?

Vlády sa pravdepodobne budú radšej uchyľovať k zvyšovaniu daní. Toho sme svedkom napr. na Slovensku. Či by sme mali pravicovú alebo či máme ľavicovú vládu, politici deklarovali zvyšovanie daní. Výdavkové škrty sú jednoducho nepopulárne. Bohužiaľ čím vyššie daňové zaťaženie bude, tým menej sa bude dariť ekonomike. A čím viac ľudí navykneme na dávky a istoty, tým väčšie problémy môžu vzniknúť v budúcnosti. Zvyšovanie daní má inými slovami svoje limity. A aj keď je populárne dnes hovoriť, zvýšme dane bohatým, tak to jednoducho nepomôže.

Druhým dôsledkom vyššie uvedených záverov štúdie, je zvýšenie nepravdepodobnosti toho, že by vôbec vlády mohli niekedy splatiť svoje dlhy. A to bez ohľadu na vyspelosť krajiny. Nemecko má rovnako rozsiahly dlh, ako Španielsko, či Veľká Británia. USA a Japonsko sú tiež na tom zle. A ak platí vyššie stanovená premisa, ktorá z vlád sa rozhodne realizovať výrazné úsporné opatrenia a potrebné reformy podnikateľského prostredia, trhu práce a zdravých peňazí?

Myslím, že je namieste sa zamyslieť minimálne z individuálneho hľadiska každého čitateľa tohto článku nad plánom, ako sa zabezpečiť proti pravdepodobnosti reálnych problémov vo „vyspelom“ západnom svete.

Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.