Archív značiek: čína

Zlato v Číne – infografika

Veľmi pekná infografika o čínskom trhu so zlatom z dielne Bullionstar. V infografike uvidíte, ako sa vyvíjal trh so zlatom, aké odhadované zásoby zlata sa nachádzajú v Číne, ako trh so zlatom v Číne funguje a mnohé ďalšie zaujímavosti. Infografiku pripravili analytici BullionStar, ktorí sa problematikou čínskeho trhu so zlatom dlhodobo zaoberajú.

The Chinese Gold Market – An infographic hosted at BullionStar.com

To embed this infographic on your site, copy and past the code below

Všetky trhy sú manipulované

Stále to funguje. Mario Draghi len vysvetľoval o čom diskutovala rada guvernérov ECB a trhy na toto verbálne cvičenie naskočili. ECB ponechala svoje úrokové sadzby nezmenené a guvernéri diskutovali o použití nekonvenčných opatrení, ako je kvantitatívne uvoľňovanie na boj proti deflácii v eurozóne. Draghi rovnako upozornil, že guvernéri nediskutovali len o nekonvenčných opatreniach. Inými slovami stále považujú určovanie úrokovej miery za dôležitý nástroj monetárnej politiky. Tlačová konferencia bola úspešná pretože úrokové miery na dlhopisy štátov európskej periférie klesli. Rovnako tlačová konferencia naznačila, že pokiaľ bude v Eurozóne pretrvávať nízka miera inflácie, zažijeme pravdepodobne priame nákupy dlhopisov, podobne ako to dnes fičí v USA.

Niekto to mohol považovať za prvo-aprílový žart, ale na prvého apríla sa ministri eurozóny dohodli na ďalšom balíku pomoci pre Grécko. Tento krát v hodnote 8,3 mld. euro. Grécko dostane prvú tranžu pomoci koncom apríla. Keď si dobre spomínate, ešte pred nedávnom vyhlasovali Gréci, že žiadnu pomoc už nepotrebujú. Ale kto by ich počúval. Tento krát by im mali peniaze stačiť na pokrytie splátok dlhu do konca roku 2014. Ako obyčajne, tieto slová netreba brať až tak vážne. Podobné predsavzatia sme už počuli veľa krát a už sa stávajú takým európskym folklórom.

Ako naložíte s tými, ktorí sa chcú odtrhnúť od štátneho zväzku? Uväzníte ich. Talianske špeciálne jednotky zatkli 24 podozrivých z oblasti Benátok. Benátky pred týždňom zažili úspešné referendum o odtrhnutí sa od Talianska. Podozriví mali údajne postaviť obrnené a vyzbrojené vozidlo, ktoré chceli použiť počas európskych volieb.

To vo Francúzsku sa dejú iné veci. Ale nie až tak prekvapivé. Len pár dní po rekonštrukcii vlády, potom čo utrpeli socialisti zdrvujúcu porážku v miestnych voľbách, už Francúzsko volá po zmiernení pravidiel na dosiahnutie dohodnutého 3 percentného deficitu rozpočtu. Európska komisia Francúzsku povolila posun termínu na splnenie tejto podmienky o dva roky na rok 2015. Výmenou za zásadné zmeny v zákonníku práce, penzijnom systéme a fungovaní sociálneho štátu. A ako je vidno, Francúzom sa do toho moc nechce. Je zrejmé, že v dodržiavaní pravidiel sme si niektorí v Európe rovnejší. Inak Francúzsky rozpočtový deficit bol nakoniec 4,3 % HDP a nie očakávaných 4,1 % HDP.

Venezuelská vláda dostala po sérií dobrých nápadov s devalváciou svojej meny, kapitálových kontrolách, inflácií v krajine, či regulácií cien, ďalší „dobrý“ nápad. Keďže predchádzajúce nápady spôsobili nedostatok tovaru ako napr. mlieka, múky, toaletného papieru, či oleju na varenie, tak zavádzajú preukazy, ktoré budú kontrolovať, koľko si kto kúpi tovaru. Chcú tým zabrániť tomu, aby si niektorí ľudia nekupovali príliš veľa tovaru a nepredávali ho za trhové (vyššie) ceny. Najzaujímavejším na tomto je fakt, že časť obyvateľstva túto politiku podporuje. Nechápe totižto, že za nedostatkom nie sú chamtiví podnikatelia, ale vyššie spomínané „dobré“ politické nápady.

Čína nekupuje len zlato, americké dlhopisy, ale je aktívna i na trhu nehnuteľností v USA. Podľa niektorých analytikov nie sú ďaleko od stavu, kedy sa stanú dominantnými zahraničnými vlastníkmi pôdy a nehnuteľností v USA. Číňania sa aktivizujú hlavne v podhodnotených oblastiach ako je napr. Detroit, či New Jersey. Zároveň je tento trend spojený so získavaním zelených kariet pre pobyt v USA, keďže časť bohatých Číňanov má záujem o vysťahovanie sa z Číny. Zelené karty získavajú na základe imigračného programu, ktorého podmienkou je investovanie 500 tis. USD a vytvorenie min. 10 pracovných miest v USA.

Všetky trhy sú manipulované! Prostredníctvom HFT (high frequency trading / vysoko frekvenčné obchodovanie). To aspoň tvrdia niektorí investori v USA. Tieto obvinenia si už získali pozornosť vládnych agentúr, ktoré manipuláciu začali vyšetrovať. HFT funguje na základe veľmi výkonných počítačov, ktoré sú schopné vykonať v priebehu milisekúnd veľké množstvo obchodných transakcií. Aby sme rozumeli, samotná rýchlosť nie je problémom. Problém, na ktorý sa v ostatnej dobe upozorňuje je ten, že niektorí HFT obchodníci, majú výhodnejšie postavenie pred inými obchodníkmi, pričom tieto podmienky boli priamo podporované samotnými prevádzkovateľmi búrz. To vytára situáciu, kedy je pre takéhoto rýchlo frekvenčného obchodníka úplne jedno čo obchoduje; využíva len poskytnutú výhodu prevádzkovateľom burzy a v priebehu milisekúnd dokáže ošklbať druhého. Presne na toto správanie sa zameriava prebiehajúce vyšetrovanie v USA, ktoré hľadá väzby medzi rýchlo frekvenčnými obchodníkmi a hlavnými burzami a snaží sa odhaliť, či boli niektorí obchodníci preferovaní pred inými. Avšak od vyšetrovania k obvineniu a dokázaniu viny je ešte dlhá cesta.

Matúš Pošvanc

Čína môže zažiť kolaps

Taliansko a Španielsko sú dva hlavné potenciálne ohniská znovu oživenia krízy v eurozóne. Talianov síce čaká zostavenie novej vlády s mladým ambicióznym premiérom, ktorý už ohlásil viaceré reformy. Avšak Taliansko sa zmieta vo veľkých problémoch, či už so svojim dlhom alebo naplnením verejnej kasy. Jednou z možností, ako chce verejnú kasu naplniť je 20 % zdanenie každej sumy, ktorú dostane každý Talian zo zahraničia. Zdanenie by malo byť automatické a až keď občan vysvetlí pôvod sumy, ktorý môže byť napr. vrátenie pôžičky, budú finančné prostriedky uvoľnené. Každopádne výsledok bude len to, že si akýkoľvek Talian, ktorý by mal dostať takéto finančné prostriedky, radšej otvorí bankový účet v inej krajine.

Na slová o tom, ako sa Španielsko dostalo z najťažšieho von sme už zvyknutí a nie je to nič nové. Veď krajina má predsa najnižšie úrokové sadzby na vládne dlhopisy za ostatné obdobie. Jediné čo nesedí, je rekordná miera nezamestnanosti, nezamestnanosť mladých, rekordný počet samovrážd a nesplácané pôžičky v krajine dosiahli nový rekord vo výške 13,6 %. Žeby na tom ozdravení niečo nesedelo?

Po Eurovoľbách nás v Európskom parlamente asi čaká veľká koalícia medzi ľavičiarmi a tzv. pravičiarmi (tiež vlastne ľavičiarmi). Vyplýva to z predbežných prieskumom. Socialistické strany by si mali v euro voľbách polepšiť a naopak centristické strany stratiť. Avšak žiadna z nich pravdepodobne nezíska väčšinu v parlamente – preto veľká koalícia. Zaujímavosťou prieskumu bolo, že grécka neofašistická strana SYRIZA získa pravdepodobne v parlamente 9 kresiel z 21, ktoré patria Grécku. Avšak konečné výsledky uvidíme až v máji.

Ako sme písali minulý týždeň, Číne môže narobiť veľké problémy potápajúci sa systém tieňového bankovníctva, ktorého veľkosť na celkovom dlhu sa odhaduje na 20 – 30 %. Čínsky predstavitelia zachraňujú čo sa dá. Koncom januára to bol Trust produkt so stratou 0,5 mld. USD a tento týždeň poskytla štátna rozvojová banka 2 mld. pôžičku insolventnej banskej spoločnosti, ktorej dlh by mohol spôsobiť bankrot malého investičného produktu, ktorý vyhlásil technický bankrot 7. Februára (47 mil. USD). Avšak domino je už v pohybe. Ako je vidno z nasledujúceho obrázku, toto sú len médiami spomínané investičné fondy v Číne, ktoré môžu mať problémy:

2_cinske_problemove_fondy

Zdroj: zerohedge.com

Či budú mať všetky reálne problémy je otázne, faktom však ostáva, že prasknutie úverovej bubliny v Číne sa pomaly dostáva i do pozornosti hlavných médií. Rovnako je otázna záchrana všetkého, čo môže spôsobovať problémy vo finančnom systéme. Každá záchrana má totižto dve strany. Na strane jednej sa síce neohrozí finančný systém, na strane druhej sa však podporuje morálny hazard investorov, ktorí majú pocit, že budú vždy zachránení. Môže sa to dotknúť aj Európy? Nielen sekundárne v prípade prepadu čínskej ekonomiky, ale i priamo. Expozícia európskych bánk voči Číne sa totižto odhaduje na úrovni 329 mld. USD, expozícia USA na úrovni 83 mld. USD a asi najzraniteľnejšia je z tohto hľadiska Austrália, ktorej expozícia voči Číne dosahuje 9 % ich HDP (31 mld. USD) a ktorá za ostatné dva roky vzrástla o 230%.

Neviem, či to niečo znamená, ale čoraz viac sa množia sebe vraždy bankárov a manažérov významných spoločností. Tí lietajú z neba ako spiderman alebo zomrú za nevyjasnených okolností. 26. Januára spáchal sebevraždu bývalý manažér Deutche Bank, 27.1 riaditeľ Tata Motors, 28.1 viceprezident technologického oddelenia Londýnskej pobočky JP Morgan, 29.1 riaditeľ Russell Investments, 3.2 zomrel riaditeľ oddelenia obchodovania akcií JP Morgan a 18.2 zomrel forex obchodník hongkongskej pobočky JP Morgan. Žeby sa niečo dialo, o čom nevieme? Ťažko povedať.

Detroit, ktorý dlhuje 18 mld. USD sa nachádza v kritickej fáze bankrotu. Krízový manažér Kevyn Orr navrhol, aby každý vlastník dlhopisov mesta dostal 22 centov na 1 investovaný dolár a penzijné fondy, ktoré investovali do dlhu mesta by mali dostať 25 centov na každý dolár. Za memento to môžeme považovať hlavne preto, lebo tzv. municipálny systém bondov, bol v USA považovaný za jednu z najbezpečnejších investícií. Aký vplyv to bude mať na celý americký municipálny dlhopisový trh v hodnote 4 biliónov USD sa ešte len uvidí. Avšak Detroit nie je ojedinelým príkladom.

Matúš Pošvanc

Grékoživenie či Španieloživnie? Nebláznite

Ako sme už zvyknutý za ostatných 5 rokov okrem silných rečí európskych predstaviteľov, že máme krízu už za sebou, resp. že sme sa dostali za bod zvratu, nie je nič v Grécku nové. Svedčí o tom i nedávne zverejnenie údajov gréckeho štátneho dodávateľa elektrickej energie, ktorý uviedol, že domácnosti i firmy majú značný problém s platením za dodávky ich služieb. Úhrnom sa dlh za nezaplatené faktúry vyšplhal na 1,3 mld. euro a rastie denne vo výške 4 mil. euro. Pokojne teda môžeme vyhlásiť, že síce grécka vláda dokázala zvýšiť výnos daní a má tzv. primárny rozpočtový prebytok, je jej to však málo platné. Gréci asi dane ako tak platia, ale už neplatia za služby dodávané štátom. Takto by veru oživenie gréckej ekonomiky nemalo vyzerať. Ale uznávam, tvrdiť opak je také normálne – politické.

Podobná situácia je v Španielsku. Aj keď viacerí jasajú nad tým, že už dva kvartály sa tamojšej ekonomike darí a je v pluse. Dokonca sa španielske bondy pohybujú na svojich ročných minimách (3,8%). To, ako je na tom Španielsko skôr vysvetľujte 26 % nezamestnaných v krajine. Je to výsledok šiestich po sebe idúcich rokov, ktoré priam zničili tamojší trh práce. Len v roku 2013 zaniklo 198 900 miest. V Španielsku je dnes viac ako 1 832 000 domácností, v ktorých nemá prácu žiaden člen domácnosti a viac ako 3,5 mil. španielov nepracovalo už viac ako rok a z nich 2,3 mil. viac ako dva roky. Situáciu veľmi dobre demonštrovala nedávna ponuka spoločnosti IKEA, ktorá ponúkla 400 pracovných miest, na ktoré sa prihlásilo behom dvoch dní 20 000 uchádzačov. Španielsko nie je z najhoršieho vonku ani náhodou.

Taliansko je ďalšia krajina, ktorá sa údajne už spamätala. Tak sa teda tvária akciové trhy, kde si podobne ako Španielsko užíva Taliansko veľmi nízke úrokové miery na svojich vládnych bondoch. Na strane druhej niekoho možno prekvapí, že v Taliansku sa zvýšili o 23 % na ročnej báze zlé úvery, čo v nominálnom vyjadrení znamená číslo 149,6 mld. euro. Talianska banková asociácia zároveň doplnila, že v krajine  sa znížil podiel vkladov o 1,9% a predaj dlhopisov pre klientov klesol o 9,4 %, pričom sa výška zlých úverov od roku 2008 zdvojnásobila.

A s bankami by sme ešte nemali prestať. V prípade zachovania 7 % úrovne kapitálu voči aktívam banky (akoby postavený val, ktorý banky ochráni pred potenciálnou krízou), by 109 najväčším európskym bankovým domom chýbal kapitál vo výške 770 mld. euro. Štúdia, ktorá túto situáciu odhaľuje, zároveň počíta s potrebou ďalšieho dodatočného kapitálu vo výške 579 mld. euro v prípade 40 % polročného poklesu akciových trhov. K tomuto treba dodať už len tri veci. Po prvé plánované stres testy ECB sa zameriavajú na 129 bankových domov, čiže o 20 viac, čo znamená, že celková situácia bude ešte o niečo horšia. ECB zároveň počíta len s tým, že v prípade krízovej situácie by museli banky odpísať len nezdravé pôžičky a ich podiel kapitálu by mal byť 6 %. Zároveň by mohlo byť celkom jasné, že plánovaný záchranný fond vo výške 55 mld. euro, ktorý má byť použitý pri záchrane bánk, nebude určite dostatočný v prípade skutočnej krízovej udalosti. ECB má vlastné stres testy vykonať do konca novembra tohto roku. Musíme len dúfať, že ju nepredbehne nejaká skutočná stresová ekonomická udalosť.

Na radar finančného ohrozenia sa dostáva Čína. Ako sme spomínali minulý týždeň pravdepodobnosť krachu jedného finančného produktu z oblasti tzv. šedého bankovníctva sa stáva skutočnosťou. Strata samotného produktu nie je až tak vysoká a pohybuje sa na úrovni 0,5 mld. USD, avšak nikto si nie je istý následnou reakciou, ktorá môže mať lavínový charakter. Čínska centrálna banka poskytla za ostatné obdobie likviditu vo výške 400 mld. yenov, avšak na strane druhej sa niektorí čínsky regulátory vyjadrujú veľmi tvrdo a to v zmysle, že produkt nechajú krachnúť, aby investori dostali lekciu o tom, že tieto produkty nie sú bez rizika. Na pozadí týchto udalostí sa objavujú informácie o tom, že niektorí občania z oblasti Yancheng si nemôžu vybrať značné finančné prostriedky z finančných inštitúcií. Toto všetko je pravdepodobne i dôvod prečo sa čínske CDS začínajú dostávať do teritória, kde boli v lete minulého roku, keď na finančnom trhu v krajine vládla veľmi vysoká neistota. Takže otázka ostáva, či byť alebo nebyť nervózny. Nikto dnes nepredpokladá, že v princípe štátny čínsky finančný systém, by v prípade problémov, mohol spôsobiť to, čo jeho západný sused v USA v roku 2008. Jeden však nikdy nevie.

Budúci týždeň zasadá monetárna komisia FEDu, prvý krát v tomto roku a prvý krát pod vedením Yallenovej. Ako už naznačil odchádzajúci šéf Bernanake, je možné, že sa FED rozhodne pre ďalšie obmedzenie mesačných nákupov dlhopisov o 10 mld. USD, čiže nákup zníži zo 75 na 65 mld. mesačne. Na strane druhej sme tu mali nedávno negatívne čísla z amerického trhu práce a za ostatný týždeň zažili akciové trhy mierny pád. Ako sa presne FED rozhodne ešte len uvidíme. Otázkou ostáva, ako pri prípadnom obmedzení nákupov zareagujú akciové trhy.

Matúš Pošvanc