Archív značiek: chcem investovať do zlata

Cena zlata nie je dnes určovaná fyzickým trhom. Alebo je?

Jednou z tém, ktoré sa v komunite ľudí so záujmom o zlato často objavuje, je téma toho, že cena zlata nie je určovaná na fyzickom trhu. Fyzický trh si môžeme predstaviť tak, že si kupujete priamo fyzickú tehlu a dáte ju do sejfu. Nepáči sa im, že cena je určovaná na trhu s tzv. „derivátmi“; papierovom, kontraktovom trhu, či trhu so syntetickým zlatom – to sú rôzne názvy pre potvrdenky k zlatu, resp. pre rôzne formy obchodných nástrojov. Ako to teda je?

Trh s fyzickým zlatom je malý

To je jednoznačná skutočnosť. Pekne je to vidieť na tejto infografike:

size_of_derivate_market

zdroj: http://goldsilverworlds.com/physical-market/how-much-paper-gold-is-being-traded-daily/

Ako je vidno, podľa daných odhadov sa na fyzickom trhu obchoduje približne 10,5 tony, t.j. 2625 ton ročne (cca. 250 pracovných dní) a na trhu s derivátmi sa obchoduje denne skoro 3248 ton, t.j. 812 tis ton ročne. Už z uvedeného je jasné, že zlato sa na oboch trhoch dostáva z rúk do rúk a to viac krát do roka. Na svete totižto je len cca. 180 tis. ton zlata.

Papierový trh zároveň vznikol práve pre to, aby bolo obchodovanie praktickejšie. Inými slovami sa daného pomeru netreba obávať. Čím viac je zároveň nejaká komodita obchodovaná, tým nižšia je pravdepodobnosť toho, že je zle ocenená. Myslíte si, že ak by sa obchodovalo len na fyzickom trhu, bolo by hľadanie správnej ceny presnejšie?

Určuje sa cena na derivátovom alebo fyzickom trhu?

Mnohých odpoveď prekvapí, ale na oboch. Oba so sebou súvisia. Ceny nemôžu byť na nich vzájomne od seba odtrhnuté dlhodobo; krátkodobo áno. Prečo krátkodobo áno a dlhodobo nie? Lebo existuje fenomén, ktorý sa nazýva arbitráž. Krátkodobé diskrepancie – napr. príliš nízka cena na papierovom trhu, oproti fyzickému trhu, je príležitosť, ktorú ktokoľvek využije a na rozdiele zarobí. Z dlhodobého hľadiska je táto pravdepodobnosť nulová. Samozrejme určité menšie odchýlky môžu existovať aj dlhodobo, avšak to vyplýva z rôznych druhov nákladov, ktoré sú s danými trhmi a nákladmi arbitráže medzi nimi, spojené. Arbitráž medzi rôznymi trhmi je dnes možné realizovať nielen v jednej krajine, ale i celosvetovo. Len pripomínam, že o argumente, že sa na derivátovom trh neobchodujú veľké objemy nekrytých kontraktov, ktorými rôzni komentátori strašia, sme už písali.

Na ukážku súvislosti trhov a využitia arbitráže je možné použiť príklad zákazu priameho predaja na krátko 799 finančných inštitúcií (18.9.2008), pričom bol daný zákaz irelevantný, lebo sa využili na obchodovanie trhy futres a iných derivátov súvisiacich s danými inštitúciami.

Ktoré z trhov sú však dominantné?

To je rovnako zaujímavá otázka. Na ňu sa snažili nájsť odpoveď dve štúdie, ktoré skúmali trhy v Číne a v Indii. Výsledok? V Indii je dominantnejší spotový trh (ceny z neho sa používajú na aktuálne vysporiadanie kontraktov, nákup/predaj fyzickej komodity) a v Číne zas tzv. „futures“ trh. To je inak zaujímavé zistenie, pretože veľké množstvo priaznivcov zlata si myslí, že dominantný trh v Číne je fyzický trh.

Obe štúdie konštatujú, že dominancia toho ktorého trhu závisí aj od hodiny, v ktorej obchodovanie prebieha, či správ, ktoré na trh prichádzajú. Zároveň je dominancia rozdielu skôr tesná, ako výrazná; napr. v Číne je futures dominantnejší v pomere 55,33% vs. 44,17 %, pričom v noci je to 64,19% vs. 35,81% (v noci zjavne obchodujú roboty).

To podporuje i naše tvrdenie o fungovaní arbitráže medzi rôznymi trhmi, regiónmi, trhovými miestami i tzv. HUBmi (miestami, kadiaľ kov tečie na trhy ku konečným vlastníkom). Viac o fungovaní trhov so zlatom a striebrom je možné nájsť v mojej knihe „Mrcha“ zlato.

Na tému manipulácie pripravujem väčšiu sériu článkov, keďže sa správy o manipulácií cien kadečoho, nielen striebra, začínajú intenzívnejšie diskutovať a objavovať.

Ak sa Vám článok páči, zdieľajte; alebo komentujte na facebooku viagold.

Môže cena zlata klesať, ak centrálne banky tlačia toľko peňazí?

Modus operandi argumentácie o nevyhnutnom raste cien zlata v tzv. „nekrytom“ (fiat) finančnom systéme je nasledovný. Ceny zlata musia rásť, pretože rastie peňažná zásoba a centrálne banky „tlačia“ nové peniaze. Ak cena nerastie, znamená to, že elity manipulujú s cenami drahých kovov. S obľubou sa pridáva, že práve pokles cien využívajú elity k tomu, aby nakúpili drahé kovy za ešte „zmysluplné“ ceny. A na svete je konšpirácia.

Je dnešný fiat systém udržateľný?

Myslím si, že nie. Má však na to, aby vydržal dlho. Dnešný systém tvorby „peňazí“ je zjednodušene vysvetlené založený na poskytnutí úveru, voči vytváranému statku, napr. sa postaví hnuteľnosť. Pri vytváraní „nových peňazí“ sa ešte neexitujúci statok stáva zárukou za poskytnutý dlh / peniaze. Dlh je potom postupne splácaný. Takto v systéme „peniaze“ aj zanikajú. Ak sa nad tým zamyslíte, systém je teoreticky udržateľný v prípade, ak sa dlhom / peniazmi s rovnakou časovou splatnosťou financujú rovnaké druhy investícií. Systém však nemá v sebe koncový eliminátor dlhu v prípade zlých investícií a motivuje finančné inštitúcie k časovému nesúladu daných úkonov. Preto si myslím, že problém musí raz nastať.

V minulosti bolo eliminátorom dlhu zlato.

Úloha zlata bola vo finančnom systéme dvojaká – udržiavalo relatívne stabilné úrokové miery, resp. zamedzovalo časovému nesúladu investícií a v prípade „zlých“ investícií, slúžilo ako sprostredkovateľ vyrovnania dlhu. Práve to sa myslí tzv. „krytím“ finančného systému. Systém bez tejto kotvy, má tendenciu dlh zvyšovať. V systéme existuje vyššia motivácia časového nesúladu investícií, t.j. krátkodobým kapitálom sa financujú dlhodobé investície. Zároveň sa zvyšuje tendencia k „zlým“ investíciám / úverom. Pridajme k tgold_baromu štrukturálne problémy v podobe vyšších daní, regulácií podnikania, obmedzenia obchodu, rozsiahlych štátnych intervencií; ergo dnešná politická realita. Výsledkom je, že systém musí začať narážať na problém v podobe splatenia starého dlhu a dokonca i vytvárania nového. „Obranným mechanizmom“ sú centrálne banky. Tie znižujú úrokovú mieru, presúvajú dlh na svoje súvahy, nákupmi aktív umelo zvyšujú ceny napr. dlhopisov (znižujú im zároveň úrokové miery), či realizujú menové intervencie. Všetko s cieľom „povzbudiť“ ekonomickú aktivitu. Tá má byť financovaná poskytovaním nových úverov na základe nižších úrokových miery, vytláčaného kapitálu do vyššie rizikových oblastí, či vytváraním „slabšej“ meny. Pokiaľ sú intervencie na hrane možností systému, sú zároveň ťažko zvrátiteľné. Či sa dnes k danému stavu blížime, sa ešte len ukáže.

Musí cena zlata vyjadrená vo fiat mene daného systému nevyhnutne rásť?

Nie. Peňažná zásoba môže dokonca klesať kvôli bankrotom. Dnes zatiaľ len nerastie tak, ako systém „potrebuje“. Centrálne banky môžu rovnako v systéme „smerovať“ kapitál do iných odvetví; dnes napr. do dlhopisov.  Rovnica „viac dlhov / peňazí = vyššia cena zlata“, tak nemôže fungovať automaticky. Myslím si, že vyššia cena zlata príde v prípade nedôvery v intervencie centrálnych bánk. Predsa len zlato sú peniaze. Na identifikáciu daného stavu existujú i signalizačné nástroje. Píšem o nich aj v knihe „Mrcha“ zlato.

Na záver len toľko, že ak by aj platila teória o manipulácií cien zlata elitami, mali by sme im byť vďační. Minimálne kvôli vyššej prístupnosti zlata aj pre obyčajných ľudí.

O týždeň napíšeme o tom, ako bolo/nebolo manipulované striebro. Koncom januára 2016 bola totiž cena fixu a cena spotu naraz s rozdielom skoro 70 US centov.

Drahé kovy si moc nepolepšili

Koncom roku 2014 sa zlato prepadlo na 1182 USD a striebro sa obchodovalo na úrovni 15,68 USD. Na Nový rok sa podarilo obom kovom posilniť. Zlato sa opätovne dostalo nad 1200 USD a striebro sa obchodovalo nad 16 USD. V utorok 6.1 sme dokonca videli zlato nad 1220 USD a striebro nad 16,6 USD. Avšak celkový dojem javia drahé kovy rovnaký, ako ku koncu resp. i začiatku roka 2014. Zatiaľ sa nič nemení. V druhej polovici prvého týždňa roku zlato oscilovalo medzi 1206 – 1218 USD a striebro medzi 16,3 – 16,65 USD. Piatkové obchodovanie bolo nakoniec pre oba drahé kovy celkom pozitívne.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1223,4 USD, čo bolo o 33,6 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,52 USD, čo bolo o 0,73 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol úrovni 74,06 čo znamená, že tento týždeň sa darilo viac striebru, ako zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 186,3. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 76,17.

So zlatom nič nové. Aj tak by sa dal zhrnúť prvý týždeň roka 2015. Niektorí sa samozrejme snažia dodať trochu optimizmu. Príkladom môžu byť vyjadrenia o tom, že zlato bolo relatívne úspešnou menou v roku 2014. No, áno. Porovnania môžu byť akékoľvek, faktom však ostáva, že zlato i striebro zásadne zaostávajú v dolárovom alebo eurovom vyjadrení oproti svojim maximám z pred pár rokov. To, čo si treba uvedomiť, že zlato ani striebro sa zatiaľ nikam neposúvajú. Je to dolár alebo euro alebo iné nekrytá mena, ktorá buď voči nim posilňuje alebo slabne. Zlato a striebro boli a stále sú peniazmi, nie menami. Dnes sme v situácii, kedy sú fiat meny voči nim silnejšie. Uvidíme, ako si budú fiat meny viesť v prípade, že svet stratí ilúziu o tom, že centrálne banky dokážu zabezpečiť prosperitu.

Cenové pohyby v prvom týždni môžeme pripísať vyjadreniam centrálnych bankárov a hlavne FEDu. Špekuluje sa tiež o možnom uvedení nejakej formy QE zo strany ECB. Za relatívne nízkymi cenami drahých kovov stojí určite aj silný dolár. V piatok sme mohli očakávať ešte aké také výkyvy v cene drahých kovov vzhľadom na zverejnené výsledky o množstve vytvorených pracovných miest v USA, avšak samotné zverejnenie nemalo priamy dopad na ceny.

Koncom roku 2014 sme mali opätovne negatívnu GOFO úrokovú mieru, ktorá pretrvala do 7.1 a následne sa vytratila. Negatívne GOFO indikuje stres na fyzickom trhu v Londýne. Pomer cien zlata a striebra sa pohybuje okolo 1 ku 74-75 a stále je priestor na to, aby sa výrazne zvýšil, minimálne k 1 ku 80. Striebro pri cenách pod 16 USD zažilo inak miernu bakwardáciu na februárových kontraktoch, čo rovnako indikuje, že ceny pod 16 USD zatiaľ dlho neustojí; nie že by sa tam ceny opätovne nevedeli dostať.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_02_15 gold_02_2015 silver_02_2015

Zdroj: upner.com, kitco.com

Drahé kovy sa držali

Začiatkom týždňa sa primárne oslabovalo zlato. To si namierilo k 1280 – 1285 USD, kde sa držalo aj v utorok. Striebro nepadalo až tak prudko a skôr sa držalo okolo úrovní 19,7 – 19,9 USD. V stredu sa zlato vrátilo na chvíľu k 1295 USD a striebro si na určitý čas opätovne vyskúšalo, ako sa mu páči nad 20 USD. To však netrvalo dlho a následne oba drahé kovy prepadli. V piatok oba drahé kovy rástli. Avšak rozdielne. Zatiaľ čo si zlato svoj nárast udržalo, striebro nakoniec kleslo.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1302,3 USD, čo bolo o 7,4 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,9 USD, čo bolo o 0,13 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 65,28. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 226,41 (mierne vzrástol). XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 93,3 USD.

Pri dôvodoch okolo vývoja cien drahých kovoch nie je moc čo dodať, oproti argumentom z minulého týždňa. Na situáciu okolo Ukrajiny si trhy už zvykli, doznievali informácie zo zasadnutia monetárnej komisie FEDu, kde sa spomenulo, že od roku 2015 by mohli byť vyššie úrokové sadzby. Pondelkové vystúpenie prezidentky FEDu, kde hovorila o podpore trhu práce si trhy s drahými kovmi moc nevšimli. Čo sa mierne zmenilo je záujme o drahý kov v Číny. Na burze v Šanghaji sa zlato na okamžité doručenie začiatkom týždňa obchodovalo s menšou zľavou, ako pred týždňom. Koncom týždňa sa už obchodovalo zlato s prirážkou oproti fixu v Londýne. Vyzerá to, že nižšie ceny opätovne nalákali investorov v Číne ku kúpe zlata. Rovnako o tom svedčí i negatívna GOFO úroková miera na londýnskom trhu, ktorá sa vo štvrtok i v piatok opätovne dostala na svojej jednomesačnej úrovni do negatívneho teritória. To svedčí o zvýšenom dopyte po drahom kove a určitom strese na londýnskom trhu s fyzickým kovom. Piatkové obchodovanie bolo ovplyvnené primárne zverejnením dát z amerického trhu práce. Tie boli nižšie ako očakávania trhu. Zlato si to preto zamierilo strmo hore.

Podľa Deutsche Bank sa bude cena zlata pohybovať do konca roku v rozmedzí od 1200 do 1250 USD a pod hranicou 1300 USD ju budú držať údaje z USA, silnejúci dolár a nižšie úrokové miery na americké dlhopisy.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_14_14

gold_14_14

silver_14_14

Zdroj: upner.com, kitco.com

Matus Pošvanc

Padáme

Opätovne sme zažili týždeň, kedy drahé kovy padali a padali. Začiatkom týždňa sme ešte boli nad hranicou 1330 USD resp. 20,20 USD na zlata a striebre, avšak primárne v priebehu pondelka, stredy a štvrtku sa dostali drahé kovy pod 1300 USD pri zlate a 20 USD pri striebre. Piatkové obchodovanie bolo v celku pokojné a ceny fluktuovali okolo 1295 USD pri zlate resp. 19,8 USD pri striebre.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1294,9 USD, čo bolo o 39,8 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,82 USD, čo bolo o 0,45 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 65,33. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 224,81. XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 93,36 USD. Stávky na pokles cien drahých kovov na COMEXe sa znížili ako na striebre, tak i na zlate.

Drahé kovy reagovali v minulých týždňoch hlavne na správy spojené so situáciou na Ukrajine. Aj keď osobne si nemyslím, že by sa situácia výrazne upokojila, faktom je, že si na ňu trhy zvykli. Inými slovami situácia na Ukrajine už netlačí ceny drahých kovov hore. Zlato spadlo od uskutočnenia referenda na Kryme o 6,6 %. Druhým dôvodom, ktorý stojí za poklesom cien môže byť paradoxne zlá situácia v Číne spojená s obavami o prasknutí úverovej bubliny. Drahé kovy slúžia často ako záruka za pôžičky, ktoré sú denominované v papierovej mene (dolár, yuan). Pri stresovej situácii sa dlžník zbavuje záruky, aby mohol splatiť svoje dlhy. Tento faktor je však len dočasný a pokiaľ by sa v Číne niečo skutočne stalo malo by to výrazný vplyv na drahé kovy v strednodobom horizonte. Pri zlate by bola vysoká pravdepodobnosť jeho rastu, pri striebre by bol trend vzhľadom na jeho priemyselné využitie s vysokou pravdepodobnosťou opačný. Kovy mohli zároveň zotrvačne reagovať i na minulotýždňové vyhlásenie FEDu, ktorý deklaruje, že bude naďalej znižovať zníži nákupy dlhopisov zo 65 na 55 mld. USD mesačne. Z technického hľadiska sa zlato i striebro dostali pod psychologické hranice – 1300 a 20 USD. Uvidíme, čo prinesie budúci týždeň.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_13_14

zlato_13_14

striebro_13_14

Zdroj: upner.com, kitco.com

Matúš Pošvanc