Archív značiek: bankrot

US Mint vypredala všetko striebro

V blogosfére sa tento týždeň tradične okrem manipulácie s cenami drahých kovov, hlavne skloňovala situácia okolo americkej mincovne, ktorá predala v priebehu pár dní všetky zásoby strieborných mincí. Blgoosféra klasicky preháňala o „epickom,“ „neskutočnom,“ či „obrovskom“ dopyte po striebre. Nie, netreba sa báť. Striebro sa neminulo. Striebra je dosť. Minuli sa len mince, ktoré treba nanovo vyraziť, v čom bude mincovňa samozrejme pokračovať. Niektorí predajcovia mincí len využili pokles ceny k nákupu, pričom pravdepodobne predpokladajú dno okolo ceny 15,4 USD. Dnes sa nedá preto hovoriť o nejakom zmene trendu a zvýšenom dopyte zo strany veľkých, či malých investorov.

Nízke ceny drahých kovov nútia ťažobné spoločnosti k uzatváraniu stále väčšieho množstva baní. Tieto spoločnosti trpia klasickými podnikateľskými problémami. Mnohé z nich sú zadlžené a na splácanie dlhu potrebujú zdroje, ktoré im klesajú vzhľadom na pokles cien komodity, ktorú ťažia. Výsledok je, že musia prepúšťať, zbavovať sa nerenatabilných projektov a znižovať produkciu. Zníži sa preto tento rok produkcia drahých kovov? Vyzerá to, že áno. Mizériu ťažiarov len dokresľujú vyššie popísané klesajúce indexy HUI a XAU, ktoré zažívali tento týždeň výrazné straty.

V hlavných médiách sa objavila informácia, že voči poklesu cien drahých kovov ostala Čína imúnna. Údajne čakajú Číňania na stále nižšie ceny. S touto informáciou sa dá polemizovať. Po prvé sú to už spomínané negatívne GOFO úrokové miery. Tie nám počas tohto roka celkom spoľahlivo indikovali nákupy z Ázie a s tým spojený stres na fyzickom trhu v Londýne. Druhým indikátorom sú zvýšené marže za okamžitú dodávku kovu na Šanghajskej burze, ktoré rovnako indikujú vysoký dopyt. Inými slovami Čína zlato chce.

Švajčiarske referendum (30.11) o zlate sa blíži. S ním pribúdajú aj prieskumy, čo si myslia samotní Švajčiari. Od predminulého týždňa sa znížila podpora referenda o 7 % v neprospech návrhu (zo 45 % podpory na 38 % podporu). Švajčiari budú hlasovať o tom, či ich centrálna banka bude musieť mať 20 % svojich rezerv v zlate. To sa dá inak urobiť buď dokúpením zlata, čo by mohlo mať vplyv na jeho cenu, alebo znížením ostatných druhov devízových rezerv; faktom je, že druhá možnosť je rovnako pravdepodobná. Ani nie o mesiac sa ukáže.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Banková únia bude. Dúfajme, že nie neskoro

Hlavnou témou týždňa v Európe boli diskusie a dohody o bankovej únii. Médiá pripisujú tejto dohode rovnaký význam ako zavedeniu Eura. Dohoda by mala priniesť zmenu pri záchrane bánk. Hlavnými hráčmi by už nemali byť daňoví poplatníci ale v poradí akcionári, veritelia a väčší vkladatelia a až nakoniec daňoví poplatníci. Len, aby nebol problém taký veľký, že daňoví poplatníci zaplatia aj tak najviac. Zároveň sa dohoda motá okolo záchranného fondu, ktorý by mal mať hodnotu 55 mld. euro a ktorý by mal byť tvorený v nasledujúcich 10 rokoch. Peniaze do fondu sa budú odvíjať ako 1 % výšky vkladov v bankách a budú vyberané odvodom. Finálne by mala dohoda začať platiť od roku 2016. Treba dúfať, že to nebude nakoniec veľmi neskoro.

A na pozore treba byť. Nehovorí to nik iný ako Medzinárodný menový fond, ktorého riaditeľka vyhlásila, že eurokríza neskončila Európske problémy nie sú vôbec vyriešené. Lagardová to vyhlásila po tom, čo prišli posledné dáta z Grécka, ktoré ukazujú, že priemyselná produkcia padla o 5,2 % a zároveň to tvrdí v kontexte vysokej nezamestnanosti v Eurozóne. A to si musíme uvedomiť, že bez výraznej pomoci zo strany ECB by Eurozóna nedosahovala ani takéto výsledky.

Na stretnutí ministrov Eurozóny sa rovnako hovorilo o výmene daňových informácií medzi krajinami. Všetkých sklamalo Luxembursko a Rakúsko, ktoré sa do tejto dohody nehrnú a upozorňujú, že bez toho, aby bola takáto dohoda uzavretá aj s tretími krajinami, hrozí únik kapitálu. V prípade Luxemburska i mierny pokles atraktivity tamojšieho bankového sektora. Ako to však bude? Väčšina určite dotlačí menšinu k nejakému kompromisu. No a potom sa stane to, pred čím varuje Luxembursko. Kapitál sa presunie. Možno veľmi rýchlo. Prostredníctvom bitcoinov.

Presuňme sa zas na iný kontinent. Austrálska centrálna banka hrá už dlhšie hru so svojou menou, ktorá sa volá „oslabujeme menu spoločne s ostatnými,“ ergo sú to už viackrát spomínané menové vojny. Minulý týždeň sa k tejto téme vyjadril guvernér centrálnej banky a na „prekvapenie“ vyhlásil, že austrálsky dolár potrebuje ďalej oslabovať. Ako na to budú reagovať ostatné centrálne banky? Rovnako. Výsledkom je permanentná strata kúpnej sily klasických mien.

A keď sa už bavíme o tom, ktorá centrálna banka najviac podporuje ekonomiku, tak to nie je ani americký FED (85 mld. USD mesačne), ani japonská Bank of Japan (75 mld. USD mesačne) a ani ECB. Je to Čínska centrálna banka, ktorá v novembri poskytla ekonomike 203 mld. USD, čo je o 20 % viac ako spojené stimuly FEDu a BoJ.

2_credit_creation

Zdroj: zerohedge.com

Hlavnou témou v USA bola dohoda o rozpočte medzi republikánmi a demokratmi. Tá by malo zamedziť ďalšiemu potenciálnemu uzavretiu niektorých federálnych úradov, ako tomu bolo v októbri tohto roku. Plán uvažuje s 23 mld. znížením deficitu rozpočtu a znížením niektorých výdavkov. Avšak v dohode ešte nie je zahrnutá požiadavka Bieleho domu o zachovanie prídavkov v nezamestnanosti pre 1,3 mil. Američanov. Demokrati naznačujú, že by dané zachovanie boli ochotní vymeniť za zníženie priamych platieb farmárov. Zjavne sú nezamestnaní lepšou voličskou základňou, ako farmári. Dohodu síce všetci oslavujú, ale pamätajme na to, že dlh USA je už viac ako 105 % HDP a v nominálnom vyjadrení dosahuje výšku viac ako 17 biliónov USD. A rovnako nezabúdajme na fakt, že úrokové miery na 10 ročných dlhopisoch vzrástli v ostatnom období o skoro 80 % a dnes sa pohybujú v okolí 2,9 %, čo rovnako zvyšuje finančné nároky rozpočtu na financovanie dlhu.

Matúš Pošvanc

Čarovné. Asi preto, že idú Vianoce

ECB i Bank of England svoju politiku nezmenili. Avšak podľa môjho názoru sa politika opätovne uvoľní. ECB čelí totižto zásadnému problému. Dnes síce máme historicky najnižšie úrokové sadzby, avšak výška pôžičiek súkromnému sektoru sa nie sa nie zdvihnúť. Podľa štatistík požičali banky v októbri o 2,1 % menej kapitálu súkromnému sektoru, ako rok predtým. Najvypuklejším je tento problém samozrejme v problémových krajinách ako je napr. Španielsko. Banky novým podnikateľským nápadom neveria. Aké má teda ECB možnosti? Hovorí sa o negatívnych úrokových sadzbách na vklady komerčných bánk. Faktom však ostáva, že podobnú stratégiu už vyskúšala dánska centrálna banka s minimálnym úspechom. Zvýšené náklady vtedy banky preniesli v princípe na klienta a viacerí tvrdia, že buď komerčné banky zvolia rovnakú stratégiu, alebo budú vkladať do ECB menej kapitálu. Druhou možnosťou, ktorú ECB vraj zvažuje je opätovné LTRO, ktoré by však malo kratší časový interval (1 rok) a zároveň presne určenú podmienku. Podmienkou by bolo, že banka, ktorá takýto lacný kapitál získa, ho požičia len podnikateľským subjektom. Posledné LTRO v objeme 1 bilión euro totižto banky využili skôr na to, aby si lacno požičali a následne kúpili dlhopisy, ktoré mali vyššie výnosy. Otázne ostáva, ako by sa v tomto novom prípade zachovali komerčné banky. Predsa len, požičať i keď veľmi lacný kapitál, na podnikateľský zámer, pokiaľ banka zámeru neverí, je vysoké riziko. Pre ECB tak ostáva pravdepodobne zopakovanie politiky, ktorú už dnes realizuje FED, či japonská centrálna banka. A to priamy nákup dlhopisov krajín. To však naráža na zásadný odpor Nemecka, ktoré v tom vidí priame financovanie vládnych účtov. V čom majú podľa môjho názoru Nemci pravdu. Zároveň si treba uvedomiť, že ani táto politika zásadne nezaberá. Ak si dáme na stôl fakt, že FED každý mesiac nakupuje dlhopisy za 85 mld. USD a pozrieme sa na rast HDP v USA pri takejto výraznej podpore, ani táto politika nemusí byť úspešná pre zotavenie sa eurozóny. Bohužiaľ politické špičky stále nechápu, že problém je primárne štrukturálneho charakteru. Bez radikálnych reforiem trhu práce, zníženia regulačného zaťaženia v celej EU, sa podnikateľský sektor nakopnúť udržateľne nedá. Ostáva teda zatiaľ len veriť, že sa súčasné návrhy centrálnym bankám nevymknú z rúk až príliš.

Európska komisia zároveň udelila najvyššiu pokutu v histórii finančným inštitúciám za manipuláciu základnej medzibankovej sadzby LIBOR vo výške 1,7 mld. euro. Banky, ktoré budú musieť pokutu zaplatiť si však asi veľmi hlavu nelámu, keďže v prípade, že sa dostanú do problémov ich zachráni ECB alebo nejaký iný Európsky záchranný mechanizmus. Človek by to nazval, že je to také vianočné – čarovné.

Briti podľa Bank of England začali siahať na svoje úspory, aby pokryli zvýšené náklady na živobytie. Podľa údajov z banky sa dlhodobé úspory znížili v krajine o 4,7 % a naopak krátkodobý cash na bankových účtoch sa zvýšil o 11,7 %. Dôvodov je niekoľko. Po prvé sú na dlhodobé úspory historicky nízke úrokové miery. Zároveň sa zvyšujú podľa niektorých náklady na živobytie vzhľadom na rastúcu infláciu.

Francúzska nezamestnanosť stúpla o 0,1 % oproti predchádzajúcim trom mesiacom a pohybuje sa na úrovni 10,9 %. Rekordná nezamestnanosť bola pred 16 rokmi na úrovni 11,2 %, k hranici čoho sa sa Francúzsko pomaly, ale isto približuje.

Austrália zrušila limit na výšku svojho verejného dlhu. Ten bol stanovený nateraz na hranici 300 mld. AUD, ktorá mala byť dosiahnutá niekedy v priebehu decembra. Pôvodný zámer bol zvýšiť dlhový strop na 400 mld. AUD, avšak nakoniec sa politici rozhodli dlhový limit zrušiť úplne. Ako vidno heslo „verejným míňaním k vyššej prosperite“ funguje i u protinožcov. Sám som zvedavý, kedy Slovensko upustí od dlhového stropu. Ten deň raz príde. Kto by predsa nechcel míňať viac.

Čínska mena predbehla Euro a stala sa druhou najpoužívanejšou menou v globálnom finančnom obchodovaní podľa belgickej spoločnosti Swift. Stále samozrejme nemá na dolár, ktorý má absolútnu dominanciu s podielom 81 % a jeho dominancia klesla o 3,88 % oproti začiatku roku 2012. Medzi krajiny, ktoré v globálnom finančnom obchodovaní čínsku menu primárne používajú patria okrem Číny Hong Kong, Singapure, Nemecko a Austrália.

Minulý týždeň sme spomínali Bitcoin, ktorý dosiahol viaceré méty. Tento týždeň oznámila čínska národná banka, že finančné inštitúcie nemajú povolené realizovať transakcie a obchody v BTC, upozornenie voči BTC vydala i francúzska centrálna banka a čínsky Baidu dočasne pozastavil prijímanie platby v BTC, vzhľadom na jeho fluktuáciu. BTC padol o viac ako 40 %. To, že sa v BTC formovala bublina sme spomínali. Ale na praskanie bublín by sme sa mali pripraviť nielen v BTC. Ešte ich pár totižto praskne. Jedna z nich môže byť napr. na akciovom trhu, ako veľmi výstižne vyjadruje nasledovný graf, ktorý nepotrebuje zásadný komentár:

S&P 500 a odhadov vývoja HDP v USA:

2_SP500

Zdroj: zerohedge.com

Opäť sme bližšie k zníženiu nákupov dlhopisov zo strany FEDu. Nezamestnanosť v USA klesla na 7 % a ekonomika vytvorila 200 tis. pracovných miest. Avšak miera participácie je stále na veľmi nízkej úrovni, takže by som sa skôr priklonil k názoru, že FED nákupy neukončí tak skoro. Ale uvidíme. Na čo by sme z USA však nemali zabúdať je doterajšia aktivita FEDu na dlhopisom trhu. FED dnes vlastní skoro 1/3 všetkých 10 ročných dlhopisov a každý týždeň zvyšuje ich podiel o 0,3 %. A ak by sme si predstavili, že v roku 2014 zníženie nákupov FED neoznámi, tak do konca roku 2014 bude FED vlastniť polovicu tohto trhu. Ako sa potom FED zbaví týchto aktív je pre mnohých záhadou.

Matúš Pošvanc

Obamacare zlyhalo. Úplne

Obamacare a americké štatistiky

Tento týždeň sa opäť niesol v ukážkach zlyhania reformy amerického zdravotníctva. Na superdrahú no nefunkčnú stránku Obamacare sa v prvý deň prihlásilo len šesť ľudí. Nové čísla ukazujú, že aj za celý október sa do nového systému zapojilo len 50 000 ľudí. Americká vláda pritom čakala, že sa v októbri do Obamacare prihlási až 500 000 ľudí. To sa však ukázalo ako absolútne nereálne.

Okrem zlyhania Obamacare by sa malo americkej ekonomike dariť. Teda aspoň na papieri. Akciový trh je blízko rekordných hodnôt, HDP je na najvyššej hodnote v histórii a rovnako tak zisky firiem. Bežní ľudia však veľkú prosperitu nezažívajú. Nezamestnanosť síce mala klesnúť z 10% v roku 2009 na aktuálnych 7,3%, no to je len jedna strana mince. Len 58,3% Američanov v produktívnom veku malo v októbri zamestnanie. To je najnižšia úroveň od roku 2000, keď zamestnanosť dosiahla výšku 58,2%. Zdanlivé zníženie nezamestnanosti je tak skôr hrou so štatistikami ako znakom obnovy ekonomiky.obama_care

Čo je nové u socialistov

Pozitívnejšie správy prišli tento týždeň z Číny. Dôvodom bolo zasadnutie čínskej vlády, ktoré malo byť „historické“ a „najdôležitejšie vôbec“. Čínska vláda si do budúcnosti dala viaceré záväzky, ktorých cieľom je najmä zvýšiť ekonomickú slobodu. Ide napríklad o urýchlenie rozvoja zón voľného obchodu alebo o odstraňovanie trhových bariér. Úloha trhu pri prerozdeľovaní zdrojov v ekonomike sa navyše má zmeniť zo „základnej“ na „rozhodujúcu“. Sklamaním však zostáva prístup čínskej vlády k štátnym podnikom. Tie majú mať aj naďalej významnú úlohu v ekonomike, čo obmedzí možnosti zdravého rastu.

Socialistická ideológia zažila menej úspechov vo Venezuele. Po minulotýždňovom obsadení predajní s elektronikou s cieľom zaistiť „spravodlivé ceny“ prezident Maduro odhalil, ako to chce dosiahnuť. Armádou. Aj zvyšky podnikania a dobrovoľnej spolupráce tak vo Venezuele nahrádza hrubá sila ozbrojených zložiek. Podľa Madura to však bola jediná možnosť, ako ochrániť občanov pred „barbarskými a kapitalistickými parazitmi“. Mimochodom, za vysoké ceny v obchodoch nemôžu „kapitalistickí paraziti“, ale masívna vládna inflácia.

Príliš produktívne Nemecko

Zaistenie prosperity zvýšením daní v EÚ zrejme nefunguje, a tak si problémové krajiny museli nájsť obetného baránka. Ako tomu bolo mnohokrát v minulosti, aj teraz sa ním stalo Nemecko. Za zlé ekonomické výsledky krajín eurozóny vraj môže práve jeho politika. Nemecko totižto dosahuje obchodný prebytok vo výške 6% HDP. „Problémový“ prebytok tak okamžite začala vyšetrovať Európska komisia. Výsledky tejto „hĺbkovej kontroly“ budú známe na jar.

Mimochodom, je dobré pripomenúť, že až 40% nemeckého exportu sa spolieha na okamžitý import tovarov z krajín EÚ. Nemecký export tak ťahá aj export ostatných krajín EÚ. V Nemecku sa však už čoskoro do vlády dostane ľavica. Tá má záujem zaviesť celoštátnu minimálnu mzdu, ako aj ďalšie „sociálne istoty“ pre občanov. Možno tak stačí nejaký čas počkať a „problém“ s vysokým exportom Nemecka sa vyrieši aj sám. Populistickí politici v EÚ budú jasať, no ekonomika na tom pravdepodobne tak dobre nebude. Už teraz dosahuje rast v eurozóne miniatúrnych 0,1% HDP. Je dobré pripomenúť, že tento rast je navyše umelo poháňaný masívnym zadlžovaním a nalievaním lacných peňazí do ekonomiky.

Opustí Veľká Británia EÚ?

Zatiaľ čo Nemecko znáša hrozbu trestov za svoju vysokú produktivitu, iné krajiny toľko trpezlivosti nemajú. Vo Veľkej Británii sa chystá referendum, ktoré by sa malo podľa vlády uskutočniť v roku 2017. Podľa niektorých je to príliš neskoro, a tak je možné, že sa Británia dočká referenda ešte skôr.

Nateraz sú Briti v otázke vystúpenia z EÚ rovnomerne rozdelení. Podľa nedávnych prieskumov by 39% z nich chcelo za súčasných podmienok z EÚ vystúpiť a 39% by chcelo v EÚ zostať. Olej do ohňa však prilievajú nové problémy s členstvom v EÚ, ktoré môžu tento nerozhodný stav zvrátiť. Bývalý britský minister vnútra Jack Straw tento týždeň upozornil na prílev veľkého množstva imigrantov do EÚ z krajín východnej Európy. Títo imigranti by nemuseli byť problémom, no podľa EÚ im členské krajiny nemôžu upierať ich „právo“ na sociálne dávky. Podľa EÚ by išlo o narušenie voľného pohybu osôb, jedného zo základných pilierov EÚ. Európskej únii sa však ľahko môže stať, že za „ochranu“ voľného pohybu osôb príde o voľný pohyb osôb s Veľkou Britániou úplne.

Filip Vačko

Nič sa nevyriešilo

Eurokríza pokračuje. V Grécku sa napríklad opätovne zvýšila nezamestnanosť. V štvrtom mesiaci bola na úrovni 26,9 %, resp. o 3,8 % vyššia ako rok predtým a o 0,1 % vyššia ako v marci. Počet zamestnaných ľudí (aj vo verejnom sektore) bol 3 636 042. Počet nezamestnaných bol 1 337 621 a nekatívnych 3 337 051. To znamená, že 3,6 milióna pracujúcich, pracuje na 4,6 milióna neaktívnych. Ďalším problémom v krajine je opätovne rastúca miera nesplácania pôžičiek, ktorá dosiahla úroveň viac ako 66 mld. USD, resp. 29 % všetkých poskytnutých úverov, kým pred štyrmi mesiacmi bola na úrovni 24 %. grecko_nepokoje

Problémy hlási i Portugalsko, ktoré je zmietané politickou krízou kvôli šetreniu. Portugalský prezident vo štvrtok vyhlásil, že zvažuje budúci rok vypísanie nových volieb. Prezident Silva navrhol politickú dohodu stranám, ktorá by garantovala podporu úsporných opatrení, aby sa krajina vyhla krachu, resp. ďalšej pomoci s tým, že by sa o rok konali voľby. Trhy to však moc dobre neprijali, keďže sa rysovala dohoda súčasného premiéra Coelho so súčasnými vládnymi stranami. Výnosy na 10 ročných dlhopisoch sa tak nebezpečne pohybujú okolo úrovne 8 %, čo by znamenalo veľké problémy s obsluhou dlhu. Vyzerá to, že Mário bude musieť v najbližšej dobre reálne zasiahnuť. OMT bazuka je asi už pripravená.

Francúzsko zničí 8 000 pracovných miest denne.” Povedal to Pierre Gattaz, nový líder podnikateľskej federácie v krajine. Je to pravdepodobne trošku pritiahnuté za vlasy, avšak ilustruje to celkom dobre situáciu v krajine. Francúzsko je výrazne dusené vysokými daňami a preregulovaným systémom. To má dôsledok v rastúcej nezamestnanosti. Christophe de Margerie, riaditeľ energetického koncernu Total, to povedal asi najlepšie: “Skutočným problémom je samotný francúzsky štát. Dnes je viac ako 55 % reálneho HDP v jeho rukách a toto bohatstvo nie je spravované zodpovedne. Žijeme v kultúre, kde ľudia očakávajú, že sa štát postará o všetko.

Medzinárodný menový fond znížil svoju predpoveď o raste globálneho HDP za rok 2013 z 3,3 % na 3,1%. Podľa MMF porastú USA len 1,7 % rastom, oproti pôvodnej predpovedi 1,9%, pričom eurozóna bude klesať vo výške 0,6 %, oproti pôvodnému odhadu poklesu na 0,3 %. Rok 2014 nebude o moc lepší.

Japonská vláda plánuje prijať nový spôsob merania inflácie, ktorý by mala následne používať tamojšia centrálna banka. Jej plánom je merať tzv. „jadrovo-jadrovú“ infláciu (CPI), ktorá nebude obsahovať nielen ceny čerstvého jedla, ale i energií. Plánom je donútiť centrálnu banku k ešte rozsiahlejším monetárnym aktivitám, keďže dosiahnuť plán 2 % inflácie bude takto omnoho náročnejšie. Takže OK. Vyzerá to, že Japonsko chce naozaj rozpútať inflačné mlyny, ktoré končia jediným spôsobom – stratou dôvery v menu – hyperinfláciou.

Minulý týždeň bolo hlavnou správou v USA zverejnenie záznamu zo zasadnutia monetárnej komisie FEDu a následné vystúpenie Bena Bernankeho. Vyzerá to, že komisia je rozdelená v názore, či pokračovať alebo nepokračovať v politike nákupu dlhopisov vo výške 85 mld. USD mesačne, avšak Ben v tom má asi jasnejšie. Ten vyhlásil, že „vysoko prispôsobivá monetárna politika pre najbližšiu budúcnosť je presne to, čo potrebujeme,“ čo sa vyhodnotilo, ako mierne protichodné voči tomu, čo bolo zverejnené zo záznamu komisie. Následne rezignovala guvernérka richmondského FEDu a členka komisie Elizabeth A. Duke. To inak mohla byť reakcia i na vyhlásenie Bernankeho, ak patrila do „druhej polovice“ komisie, ktorá so súčasnou politikou FEDu nesúhlasí. Avšak, kto vie? To sú len špekulácie.

A nakoniec malá hádanka. Hádajte! Je dnes v USA viac ľudí pracujúcich na plný úväzok, alebo je viac tých, ktorí poberajú nejakú dávku? Jednoduchá odpoveď je, že je viac tých na plný úväzok. Avšak nie tak rýchlo. Tých, ktorí majú plný úväzok je 116 miliónov vrátane 21,9 milióna pracovníkov vlády. Počet obyvateľov na nejakej dávke je pritom 112,5 milióna. Inými slovami počet pracujúcich na plný úväzok je len o 3,5 milióna vyšší. Nie veľmi dobrá perspektíva pre USA a jej ekonomiku.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc