Archív značiek: akcie

Luis James: Zlato vlastníme kvôli prezieravosti, nešpekulujeme s ním

Rozhovor s Louisom Jamesom z Casey Research o súčasných trendoch na trhu drahých kovov

Upner: Mohli by ste komentovať súčasnú situáciu na trhu s drahými kovmi? Boli sme svedkami skoro ročnej korekcie ceny a trhy mnoho krát reagovali na viaceré býčie správy opačne. Čo považujete za najdôležitejšie dôvody pre toto správanie sa?

Louis James: Nuž myslím si, že dnes je trh na určitom rozhraní. Sme svedkami objavov nových ložísk a zároveň prevzatí viacerých ťažobných firiem v odvetví. A pozor. Zároveň v období, keď sa zlato i striebro pripravuje na novú rally. QE3 a ostatné monetárne stimuly či už v USA alebo v EÚ, môžu spôsobiť na trhu eufóriu a rast ceny.

Korekciu na drahých kovoch a omnoho silnejšiu korekciu na akciách ťažobných spoločností, odkedy bolo zlato na svojom vrchole na úrovni 1900 USD, znášali mnohí ťažko. Ja naopak radostne. Závisí to totižto od Vašej perspektívy. Či ste korekciu videli ako ďalšiu príležitosť na kúpu, alebo naopak nešťastie kvôli plánu predávať. A áno, boli sme svedkami korekcie bez ohľadu na tzv. býčie správy. Ale pozor, treba si uvedomiť, že to neboli správy len z oblasti politiky, ktoré mali podporovať rast. Naopak. Bolo úžasné sledovať správy a reporty mnohých ťažobných spoločností, ktoré prezentovali jednoznačne úžasné údaje o nových ložiskách, ktoré mali podporovať rast ich akcií. My sme však boli naopak svedkami výpredajov.

Samozrejme tak, ako rástli náklady na ťažbu, ziskovosť spoločností nebola ideálna a sklamala mnohých investorov, ktorí si mysleli, že vysoké ceny žltého kovu zabezpečia maržu dostatočne vysokú na ďalšie obdobie. Nanešťastie vzhľadom na to, že cena zlata klesla a náklady sa zvyšovali, marže sa následne na to znižovali. Samozrejme toto mohol byť dôvod pre to, aby investori svoje akcie predávali. Muselo to však tiež znamenať, že zároveň verili, že zlato a striebro dosiahli svoj vrchol. Ak by bola pravda to, že ceny kovov budú klesať, tak je racionálne predávať akcie, pretože deväť z desiatich ťažobných spoločností by neprežili. V prípade, že ste teda verili, že ceny kovov nebudú rásť, tak bolo namieste predávať.
Ale ja osobne si nemyslím, že minuloročná cena na úrovni 1900 USD bola vrcholom toho cyklu. Naopak všetko, čo vlády od roku 2008 urobili, má extrémne býčí charakter vzhľadom na ceny drahých kovov. A ak sa pozriete na dnešnú korekciu, nie je ani najsilnejšia a ani najdlhšia v tomto cykle rastu cien drahých kovov. My osobne dnes nakupujeme a snažíme sa využiť čo najviac, túto korekciu v náš prospech.
A čo sa týka toho, prečo sa to stalo, na to sa dá odpovedať len v kontexte toho, že korekcie sú normálnou záležitosťou. Rally na zlate bolo príliš dlhá a príliš rýchla a musela následne skorigovať. Ale trhy by mali byť racionálne. Investori by mali reagovať logicky a s chladnou hlavou; na nešťastie takí nie sú. Naopak mnohí sú horkorkrvný a emócie a psychologický moment hrá vždy významnú úlohu.
Avšak po roku nakoniec zlato vôbec neprelomilo hranicu 1500 USD, ako mnohí predpovedali. To, že sa zlato udržalo nad hranicou 1500 USD zároveň spôsobilo, že ľudia začali opätovne chápať, že koniec rastu cien drahých kovov, je stále veľmi ďaleko. A ako sme videli pred pár týždňami, stačí len malá zmienka o QE 3 zo strany guvernéra FED-u a zlato vyletí hore o 100 USD a to nehovorím o minulo týždennom potvrdení týchto zámerov zo strany FED-u.
Je zároveň nutné investorov upozorniť, že v prípade krachu podobného tomu, ktorý bol v roku 2008, je vysoko pravdepodobné, že budeme opätovne svedkami korekcie, ktorá však bude len dočasná a nebude trvať veľmi dlho. Osobne si však dnes myslím, že sa trh s drahými kovmi len zahrieva. A je to celkom dobrý čas na kúpu.

Upner: Marc Faber nedávno uviedol, že americké dlhopisy sú jedna z najväčších súčasných bublín na trhu. Prečo si však myslíte, že dnes mnohí investori práve naopak investujú do týchto dlhopisov, ako aj dlhopisov iných krajín ako je napr. Nemecko, či Švajčiarsko a nepovažujú za tzv. safe haven práve zlato ?

Louis James: Niektorí „experti“ dlhodobo hovoria ľuďom, že zlato nie sú peniaze, ale nejaká barbarská relikvia minulosti. Bernanke napr. hovorí, že FED vlastní zlato len z toho dôvodu, že je to akási tradícia. A niekedy je veľmi ťažké ísť proti týmto názorom. Veď si zoberte len to, ako ceny drahých kovov fluktuujú. Človek, ktorý vždy investoval do dlhopisov a dal svoje úspory do zlata a striebra a potom videl 15% korekciu počas minulých mesiacov, musel dostať minimálne srdcový záchvat.

Čo však musia mať ľudia na pamäti je to, že nezáleží ako sa cena zlata pohybuje. Fyzické zlato v ich vlastníctve bude vždy fyzickým zlatom a bude mať pre niekoho vždy určitú hodnotu. A naopak pre investičné inštrumenty definované v otázke (dlhopisy), to už pravda nemusí byť. Je veľmi pravdepodobné, že stratia svoju hodnotu a stanú sa pre investorov nezaujímavé. Inými slovami, to, že zlato má nízke resp. žiadne riziko krachu protistrany, z neho robí úplne odlišné aktívum. A v súčasnom po-Lehman, po-MF Global svete, kedy vyzerá, že všetky rozvinuté štáty majú svoje problémy, by investori riziko potenciálneho krachu protistrany nemali brať na ľahkú váhu. Ako hovorí môj šéf, Doug Casey, „zlato je jediným finančným aktívom, ktoré nie je zároveň niekoho iného záväzok voči mne samému“. Preto vlastníme zlato. Je to kvôli opatrnosti a prezieravosti. My nešpekulujeme na rast ceny. Špekulujeme len s akciami.

Upner: Povedzme, že by ste mali odporučiť slovenskému alebo českému investorovi (stredného veku, so strednou averziou voči riziku) investovať jeho peniaze do investičných inštrumentov v drahých kovoch. Ako by ste mu odporučili postaviť si svoje portfólio. Koľko by ste odporučili investovať do tejto oblasti a aké typy inštrumentov preferujete?

Louis James: Absolútne nezáleží, kde dnes investor býva, či v Prahe, Paríži či Palo Alto. Za súčasných podmienok (inak dnes očakávame väčší krach ako bol v príade Lehman Brothers, len nevieme kedy sa to stane), by som hral na istotu. Takže vo všeobecnosti by som šiel na 1/3 zlato, 1/3 špekulácie na akciách, ktoré si dobre vedú v krízových časoch, a 1/3 by som si nechal cash, ale nie na účte v banke. K tomu by som mal 2 základné poznámky. Po prvé, v Casey Research očakávame vysokú infláciu. Ale než udrie s vysokou silou, bude nevýhodné mať nejaký cash. Po druhé, investícia do zlata môže byť realizovaná i prostredníctvom ETF fondov alebo do certifikátov, aké má napr. mincovňa v Perthe. Ale pre klasického priemerného investora, ktorý nebude investovať veľké sumy, odporúčame fyzickú držbu zlata. V princípe si dnes za 10 000 USD viete zaobstarať 6 uncí zlata, čo je realizovateľné a zároveň celkom skladné. Mať totižto papier k tomu, že vlastníte zlato, nie je to isté, ako keď ho máte u seba doma.

 

Upner: Stretávame sa s názormi, že striebro by mohlo byť investičnou príležitosťou tejto dekády. Niektorí argumentujú zvyšovaním sa nákladov na ťažbu, iní poklesom výťažnosti rudy, ďalší šepkajú o manipulácií a niektorí používajú argument historického pomeru zlata a striebra. Čo sú však podľa Vás tie najdôležitejšie faktory, ktoré môže spôsobiť posun ceny striebra, či už hore alebo dole?

Lous James: Striebro a zlato sú síce podobné komodity, ale v skutočnosti sú rozdielne. Striebro má rozsiahle priemyselné využitie, čo môže spôsobiť, že sa bude cena vyvíjať úplne inak, ako pri zlate. Väčšina striebra sa dnes vyprodukuje ako súvisiaci produkt pri ťažbe medi, olova, alebo zinku. To znamená, že väčšina producentov striebra bude ťažiť striebro bez ohľadu na jeho cenu.

To, čo mám však celkom rád, sú určité špecifické časy, ako bol napr. rok 2008, kedy bol výpredaj akcií ťažobných spoločností so striebrom. Ak nastane podobná udalosť opäť, bude pre nás ako investorov omnoho ťažšie vyhľadávať ideálne investičné príležitosti.
Upner: Zaujíma nás ešte historický pomer zlata a striebra. Niektorí argumentujú, že by sa mal pomer zlata vs. striebra zmeniť a omnoho viac priblížiť historickým úrovniam 1 ku 16 (dnes 1 ku 51) a z tohto dôvodu by sa cena striebra mala vyšvihnúť vyššie. Ale skúsme sa na to pozrieť opačne. Nemyslíte si, že je naopak zlato príliš nadhodnotené a daný pomer by sme dosiahli práve poklesom ceny zlata?

Louis James: Nie. Toto nie je správny pohľad. Pozrite sa dnes na vývoj vo svete, devalváciu národných mien. Naopak zlato je z môjho pohľadu podhodnotené. Dnes len vyzerá, že je drahé v porovnaní s cenami v roku 2001. Ale dnes zároveň žijeme v inom svete, ako sme žili v roku 2001. Takže určite nie.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Za rozhovor ďakuje Matúš Pošvanc

Akcie ťažobných spoločností a backwardácia na zlate! My veríme v zlato!

In Gold We Trust“ (Veríme v zlato) je 120 stránková publikácia z dielne analytikov Erste Group, ktorá hodnotí investovanie do zlata z rôznych uhlov pohľadu. Ako sa píše v štúdii: „Veríme, že zlato je zrozumiteľné, dnes ešte stále cenovo dostupné, časom otestované a spoľahlivé aktívum, vhodné na to, aby bol jeho vlastník ochránený pred významným rizikom, ktorému dnes čelíme“. Preto sme sa na stránkach UPNER.COM rozhodli priniesť najdôležitejšie argumenty a najdôležitejšie odkazy z tejto štúdie v sérií článkov:

  1. Veríme v zlato! Zlato uchováva hodnotu bohatstva
  2. Veríme v zlato! Inflácia, deflácia a zlato.
  3. Zlatý štandard a zlato ako peniaze, preto veríme v zlato!
  4. Dlhy a negatívne úrokové miery, preto veríme v zlato!
  5. Veľký apetít z Ázie a centrálnych bánk, preto veríme v zlato!
  6. Kam môže vyskočiť zlato? Vysoko! Nie je v ňom bublina? Nie je! My veríme v zlato!

Tento posledný týždeň o  akciách ťažobných spoločností a procese backwardácie na zlate.

Akcie ťažobných spoločností

Po prvé je nutné povedať, že investíciu do samotného zlata považujeme len ako ochranu proti inflácií. Zlato negeneruje žiadne dodatočné príjmy. To však už neplatí o akciách ťažobných spoločností. Tie, ktoré sú z nich úspešné generujú reálny dodatočný cash – flow.

Dnes sa akcie ťažobných spoločností značne oddelili od vývoja cien zlata, ako je vidieť na obrázku nižšie. Kým za ostatný rok akcie klesli o 20%, tak cena zlata vzrástla o 2%. Jedným z dôvodov boli i narastajúce náklady na ťažbu, hlavne v kontexte zvyšujúcich sa nákladov na energie, od ktorých je každá ťažba drahých kovov závislá.

Je nutné konštatovať, že rozdiel medzi cenou zlata a nákladmi ťažobných spoločností ostávajú dnes jediným a hlavným dôvodom ziskovosti ťažobných spoločností v oblasti zlata a striebra, pričom absolútna cena zlata je z tohto hľadiska irelevantná – dôležitý je len daný rozdiel.

Akcie ťažobných spoločností sú preto v časoch negatívneho ekonomického vývoja, ako jedny z mála investičných nástrojov, ktoré sú negatívne korelované s ostatným akciovým trhom. Príkladom môžu byť i sedemdesiate a osemdesiate roky, kedy sa S&P obchodoval v rozmedzí od 118 do 135 a index HUI vyskočil zo 100 na 407 bodov.

Nižšie na grafe je zároveň možné vidieť vyjadrenú hodnotu indexu HUI v zlate. Ako je vidieť z grafu, dnes sa akcie ťažobných spoločností vyjadrené v hodnote zlata obchodujú na úrovni roku 1989, resp. roku 2008, čo indikuje zaujímavé obdobie pre investíciu do týchto investičných inštrumentov.

Analytici spoločnosti Erste Group zároveň identifikovali 6 dôležitých faktorov, od ktorých závisí ziskovosť tej ktorej ťažobnej spoločnosti. Čiže ak by ste sa rozhodovali pre kúpu, treba zohľadňovať primárne tieto faktory:

1. Ľudia –  ťažobný priemysel nevyhnutne potrebuje skúsených ľudí (ťažiarov, geológov, inžinierov), vzhľadom na charakter odvetvia (ťažobný priemysel mnohokrát nezávisí od exaktných podmienok ale od intuície, skúsenosti a odhadu ľudí). A to môže zvyšovať personálne náklady

2. Náklady obstarávania – náklady subdodávok

3. Energia – zvyšujúce sa náklady energií, do ktorých sú všetky ťažiarske spoločnosti závislé (nafta, elektrina) a znižujúci sa podiel zlata v rude; ergo vyššie náklady na získanú jednotku kovu

4. Povolenia – prísnejšie regulácie a náročnejší proces získania licencie na ťažbu

5. Projekty – výrazne sa zvyšujúce náklady na otvorenie nových ložísk

6. Politika – výraznejšie zásahy do ťažby zo strany politikov (environmentálne, pracovné, politické podmienky)

Posledný bod netreba pri investovaní do akcií ťažobných spoločností nikdy podceňovať. Ako sa hovorí, ako náhle investujete rozsiahle finančné zdroje na otvorenie novej bane, stávate sa rukojemníkmi vlády. Nemôžete si svoju investíciu odniesť, ani ju nikam presunúť. Nasledujúci graf zobrazuje krajiny podľa toho, ako sa správajú k ťažobnému priemyslu (z toho hľadiska môžete uvažovať i nad uskladnením vášho kovu v zahraničí, vzhľadom na to, že krajiny s pozitívnym prístupom k ťažbe sa s vysokou pravdepodobnosťou nebudú zúčastňovať potenciálnemu komplotu proti vlastníkom zlata a striebra):

Backwardácia na zlate

V minulej časti sme hovorili o potenciálnych cenách zlata.  Fakt nárastu ceny zlata podporuje i faktor tzv. backwardácie, ktorý sa prednedávnom na trhu objavil. To je inak fenomén, ktorý by nemal na trhu existovať. Backwardácia znamená situáciu, kedy sú tzv. futures kontrakty lacnejšie, ako je súčasná (aktuálna) cena zlata. Za normálnych okolností by akýkoľvek investor túto situáciu ani nepripustil. Dôvod je jednoduchý. Nákupom futures kontraktov, ktoré sú lacnejšie, ako je dnešná cena môže na tejto situácií zarobiť. Veď kúpiť niečo za 100 (future kontrakt), keď  to už dnes stojí 120 (aktuálna cena),  je výhodná ponuka. Okamžite by ste získali 20 jednotiek zisku. Čo však môže ovplyvňovať investorov, aby si nevybrali tento „bezrizikový“ obchod? Do daného fenoménu môžu byť zarátané i dodatočné náklady a riziká. Medzi náklady môžeme zahrnúť náklady uskladnenia, poistenia, financovania (možno je na trhu aj iná lukratívnejšia ponuka), či presunu komodity, ktoré odrádzajú investorov vybrať tento potenciálny zisk. Druhým faktorom môže byť riziko spojené s obavou o nedodaní kúpeného tovaru (v našom prípade zlata/striebra). A to býva väčšinou reálnym dôvodom, prečo sa fenomén backwardácia na trhu s papierovými investičnými inštrumentmi objavuje.

Indikovaný nedostatok kovu investorov odrádza od kúpi výhodných futures kontraktov a radšej sa uchyľujú k drahšej kúpe, avšak kúpe reálneho kovu. Preferujú teda drahšiu istotu, pred budúcim – síce lacnejším sľubom. Inými slovami proces backwardácie je dôkazom obrovskej nedôvery na finančných trhoch. Čo sa týka drahých kovov, nedôvera je primárne spojená s existujúcimi tzv. ETF fondmi, ktoré by mali byť kryté reálnym kovom, avšak investori si nie sú istí.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Spracoval podľa pôvodného zdroja Matúš Pošvanc

 

Kupujte lacno, predávajte draho

7 dôvodov prečo akcie ťažobných spoločností drahých kovov vyletia nahor.

Za ostatných 18 mesiacov boli akcie zlatých ťažobných spoločností ubité priam na smrť. GDX – index producentov zlata od mája do júna síce stúpol o 21%, kým zlato šlo hore len o 5%. Pekné. Ale v porovnaní od Januára 2011 je index dole o 28% a zlato je hore o 10%. Takže ako? Príde ešte deň týchto akcií? Dokonca sa už objavujú aj vtipy o investoroch do týchto akcií? Ako napr. „Akcie ťažobných spoločností sú pravdepodobne na tom zle, ale ja spím ako mimino. Budím sa každú hodinu a plačem.“ Smejte sa alebo plačte. Ako chcete. Avšak súčasná situácia na trhu vytvára príležitosť vášho života. Áno. Značne silné tvrdenie. Ale existuje preň niekoľko veľmi pádnych dôvodov.

Dôvod č.1.: Na ceny akcií ťažobných spoločností drahých kovov vplýva cena ich produktu (cena zlata a striebra).

Bez ohľadu na to, čo sa deje v poslednej dobe, akcie historicky kopírovali ceny drahých kovov. A nejedná sa len o empirickú skúsenosť. Je to i logické.

Dôvod č.2.: Tieto akcie nie sú dnes len značne podhodnotené, sú naozaj príznačne lacné.

Vzhľadom na cenu drahých kovov neboli akcie takto lacné od roku 2008. Index HUI je v pomere k cene zlata na úrovni 0,27. Pričom počas obdobia 2003 až 2007 bol primárne v pásme 0,5 – 0,6 a viac krát úroveň 0,6 prekročil. Dnes si môžete za 1000 USD kúpiť približne 0,6 unce zlata. Avšak za 1000 USD investovaných do niektorej z ťažobných spoločností ako je Goldcorp alebo Eldorado Gold by ste mohli mali získať 4, resp. 5 uncí zlata, ktoré tieto spoločnosti vyťažia. Ako skupina sa dnes akcie ťažobných spoločností predávajú 20% pod ich čistú hodnotu aktív, pričom v roku 2007 to bolo 60% nad ich čistú hodnotu aktív.

Dôvod č.3.: Do akcií ťažobných spoločností sa dnes vo všeobecnosti málo investuje.

Existuje nespočetné množstvo analýz, ako málo drahých kovov vlastnia tzv. „main-streamoví“ investori. To však neznamená nič inšie, len to, že vlastnia ešte omnoho menej akcií ťažobných spoločností. Dnes v princípe a vo všeobecnosti veľkí inštitucionálni investori (hedžové fondy, penzijné fondy) majú len 3 % svojho portfólia umiestneného do komodít. Z týchto celkových 3% je len 5% je v zlate alebo akciách týchto ťažobných spoločností, čo je 0,15% ich portfólia. Zamyslite sa popri tom nad stúpajúcim rizikom štátnych dlhopisov naprieč celým rozvinutým svetom a postupným zvyšujúcim sa rizikom spojeným s fiat menami.

Dôvod č.4.: Ten cash musí niekam ísť.

Jedna vec je povedať, že dnes málokto vlastní akcie ťažobných spoločností. Existuje však kapitál na ich kúpu? Niekto môže totižto namietať, že neexistuje dostatok úspor na nákup týchto titulov, resp. že 1/5 sveta sa dostáva do dôchodkového veku. Ku koncu marca mali len korporácie, ktoré sú súčasťou indexu S&P 500 voľný cash vo výške 1,7 bilióna USD a ďalšie 4 bilióny v krátkodobých investičných nástrojoch. Ukazovateľ M1 v USA je dnes na úrovni cca. 2,2 bilióna USD. A dôchodkové fondy majú približne 31 biliónov USD. Na strane druhej je trhová kapitalizácia hlavných producentov zlata v Severnej Amerike približne 800 mld. USD a hlavných producentov striebra slabých 32 mld. USD. Stačí, aby dali len vyššie spomenuté korporácie 5% ich krátkodobých investícií do tohto sektora a trhová kapitalizácia sa zvýši o 20%, resp. stačí, aby len dôchodkové fondy vložili do sektora o polovicu viac ako dnes investujú (čiže by mali v portfóliu 0,6% týchto aktív) tak, by sektor zaznamenal bol prílev 93 mld. USD. A to sme nespomenuli i ďalšie korporácie, či investičné fondy. A stále majme na pamäti, že situácia na trhoch sa pomaly a isto zhoršuje.

Dôvod č.5.: Fyzické zlato už nemusí byť ľahké zohnať.

Som v priamom kontakte s viacerými predajcami zlata. A niektorí hovoria, že ak nastane panika, je dosť možné, že nebude vôbec možné zohnať zlaté mince, či tehly a to bez ohľadu na ich cenu. Dopyt bude totižto vysoko prevyšovať ponuku a ponuka je dnes jednoznačne obmedzená. A ak budú ľudia presvedčení o tom, že treba vlastniť nejaký drahý kov a ten nebudú môcť zohnať, čo bude ich ďalšia voľba? Akcie ťažobných spoločností.

Dôvod č.6.: Cena zlata má ešte kam stúpať.

Osobne si myslím, že cena zlata bude stúpať a preto som presvedčený, že i cena akcií ťažobných spoločností. Pamätajte, že cena zlata vzrástla v roku 1970 o 2333% a vtedy boli problémy s menovým systémom v porovnaní so súčasťou jedna sladká malina. Nech je to akokoľvek a nech ste sa stretli s rôznymi predikciami cien zlata, jedno je isté. Politické opatrenia, ktorých sme denno-denne svedkami, sú naklonené skôr rastu ceny zlata, ako poklesu.

Dôvod č.7.: Ekonomika USA je na tom veľmi zle. Európska tak isto.

Máme vysokú zadlženosť. Monetárna báza sa stále rozširuje. Dosahujeme veľmi vysoké rozpočtové deficity. Nízke nominálne, resp. záporné reálne úrokové miery. Vyzerá to, že štáty sa nedokážu vysporiadať so svojimi problémami a budú skôr tlačiť nekryté peniaze, ako by mali prijať radikálne a dnes nepopulárne opatrenia. Ako náhle sa  však uchýlia k týmto opatreniam, cena zlata bude stúpať.

Myslím si, že pokiaľ budú ceny zlata a striebra stúpať, pôjdu hore i akcie ťažobných spoločností. A ako som o tom veľmi presvedčený? Práve som kúpil akcie pre moju mamu, ktorá je značne averzná voči riziku.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, podporte a zdieľajte nás prosím na linkovacích službách.

Podľa článku Jeffa Clarka z Casey Research spracoval a voľne preložil Matúš Pošvanc

 

Zvýšte ostražitosť voči zlatu a striebru

Dvaja investori. Dva pohľady na budúcnosť v drahých kovoch. Eric Sprott (Sprott Asset Management) a Jonh Hataway (Tocquile Asset Management).

Ako to vidí Eric Sprott?

Na trhu so zlatom sa udiali v ostatnej dobre veľmi závažné zmeny. A málo kto si ich stále uvedomuje. Čínsky dovoz zlata dosahuje v dnešnej dobe výrazné maximá. Len v mesiaci apríl bol čistý dovoz zlata do Číny na úrovni 66,3 tony zlata. Niekto si povie, náhodný výkyv. Veru nie. Od mája 2010 do apríla 2011 bol čistý dovoz do Číny vo výške 66 ton (za celý rok) a od mája 2011 do apríla 2012 to bolo už 489 ton, čo je nárast o 640%.

V mesiaci apríl nakúpili viaceré centrálne banky ďalších 70 ton zlata; patrili medzi ne Filipíny, Turecko, Mexiko, či Srí Lanka. Rovnako Irán nakúpil drahé kovy a diamanty vo výške 1,2 mld. USD. Dôvodom bola pravdepodobne ochrana pred pomaly sa znehodnocujúcimi menami vyspelých štátov.

Japonský penzijný fond Okayama Metal and Machinery sa rozhodol investovať 1,5% svojich aktív do zlata prostredníctvom nákupu ETF-iek.

Sám Bill Gross – tzv. dlhopisový kráľ, hovorí o pomalom stúpaní zadlženosti krajín, ktoré mali kedysi troj-áčkové ratingy, ako aj o ich nízkych výnosoch a nízkej kvalite dlhov. A aká je jeho predpoveď? Investori budú vyhľadávať skutočné aktíva, ako sú pozemky, zlato, hmotný majetok alebo aspoň cash, v ktorom budú mať rýchly prístup k hotovosti.

ETF fond ťažobných spoločností s názvom GDX zaznamenal za ostatné 3 mesiace značný nárast obchodných jednotiek (z 162,5 milióna na 187 miliónov), čo predstavuje 1,2 mld. USD, pričom si treba uvedomiť, že to bolo v období, keď trhová hodnota ťažobných spoločností klesala.

Inými slovami sme svedkami veľmi výrazných zmien na trhu so žltým kovom. Dajte si totižto dve a dve dohromady. Ročná produkcia zlata sa pohybuje na úrovni okolo 2600 ton ročne. Z toho len Čína s Ruskom vyťaží približne 500 ton, ktoré sa nikdy nedostanú na trh. Ostáva nám 2100 ton ročne, čo je 175 ton mesačne. Na druhú stranu rovnice si dajte dopyt po žltom kove. Vyššie spomenuté inštitúcie a krajiny dokázali len v mesiaci apríl kúpiť 140 ton zlata. Inými slovami tu máme skoro vybalansovaný trh kde sa ponuka stretáva s dopytom. V prípade vstupu nových záujemcov na trh ostáva len malý priestor pre zabezpečenie ich dopytu, resp. druhá možnosť nárast ceny.

Ako to vidí John Hataway?

Fundamenty spojené s rastom ceny zlata nad 1900 USD/uncu sú dnes nastavené veľmi pevne. Medzi ne patria, ale nie výlučne, potácajúci sa ekonomický rast, neriešiteľné fiškálne problémy západných ekonomík, pomalá strata dôvery v euro ako kredibilnej svetovej meny, či pripravenosť politických predstaviteľov k akýmkoľvek opatreniam, ktorými si chcú kúpiť čas.

John Hathaway zároveň tvrdí, že rast ceny zlata nie je podľa jeho názoru ani podmienený ďalším QE3. Treba totižto pamätať, že rast ceny za ostatných 12 rokov, nebol motivovaný len QE. Od roku 1999 do 2008 cena zlata stúpla z 256 USD na 1000 USD bez toho, aby bolo akékoľvek QE. Inými slovami absencia QE3 v najbližšej bude nebude mať devastačný dopad na cenu zlata. Avšak naopak v prípade oznámenia takéhoto, alebo iného programu, bude dopad na cenu veľmi pozitívny (v stovkách, ak nie v tisícoch USD).

Akcie ťažobných spoločností sú omnoho viac podhodnotené ako samotné zlato. Nech sa však na tento sektor pozrieme z akéhokoľvek uhla pohľadu, je to sektor, ktorý prináša zaujímavé dividendy, ktoré sú porovnateľné z neťažiarskym priemyslom. Jedným z dôvodov podhodnotenia akcií je podľa neho sentiment medzi výskumnými spoločnosťami zameranými na hodnotenie výkonu ťažobných spoločností. Tie majú vo svojich modeloch nastavenú cenu na úrovni 1270 USD oproti aktuálnej cene nad 1600 USD. Zmena tohto ukazovateľa určite akciám ťažobných spoločností pomôže. Aj keď nie je jedinou rozhodujúcou položkou v modeloch oceňovania, je určite tou podstatnejšou.

Z tohto hľadiska je 9 mesačná korekcia na trhu s drahými kovmi veľmi dobrou príležitosťou pre investovanie. Viacero investorov v súčasnej dobe váha a rozhodujú sa, či do sektora vstúpiť a to hlavne z hľadiska času, kedy presne vstúpiť na trh a kúpiť čo najlepšie. Bez ohľadu na krátkodobú paralýzu, si však čoraz viac investorov uvedomuje strategickú dôležitosť zlata. Nákup zlata zároveň nie je špekuláciou na jeho vyššiu cenu. Je zaistením sa v nadchádzajúcej turbulentnej dobe.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

Spracoval Matúš Pošvanc