Prehľad týždňa

Separatizmus vládne Európe

Deflácia je v eurozóne vážnym problémom. Uvedomujú si to i najvyšší predstavitelia ECB, ktorí samozrejme pripravujú relevantnú ofenzívu v podobe, či už negatívnych úrokových mier alebo priamych nákupov vládneho či korporátneho dlhu. Dokonca šéf Bundesbanky Jens Weidmann nebol tento krát až taký prísny, ako sme u neho zvyknutý. Dokonca vyhlásil, že tieto netradičné opatrenia si zaslúžia aspoň diskusiu o ich efektivite a o potenciálnych nákladoch ich uplatnenia a vedľajších efektoch. On sám preferuje skôr použitie negatívnych úrokových mier, ako priame nákupy dlhu. Tieto slová budú znamenať pravdepodobne veľký posun v politike ECB v budúcnosti.

Ukrajina bude nakoniec potrebovať pomoc vo výške 27 mld. USD, z čoho 14 – 18 zabezpečí MMF a ostatok poskytne USA a EU. Dohoda o pomoci, ako to už býva u MMF, je podmienená realizáciou prísnych podmienok. Ale kto vie ako to dopadne. Trojka si nevie pomôcť ani v Grécku, nie to už na Ukrajine, ktorá môže zároveň vydierať svojich nových partnerov ruskou kartou. Avšak nateraz sa všetci tvárme, že pomoc bude splatená a že Ukrajina naozaj prijme reformné opatrenia.

Separatisti sú v Európe čoraz populárnejší. Jedným z príkladov bolo referendum o odtrhnutí Benátska od Talianska, kde viac ako 80 % voličov vyjadrilo svoj názor za odtrhnutie sa. Ďalším v poradí má byť referendum na Sardínii, ktorá sa chce rovnako odtrhnúť, pretože nedôveruje talianskemu politickému systému. Dokonca tam niektorí aktivisti navrhujú predaj ostrova Švajčiarsku. Referendum nebude mať síce žiadnu výpovednú lehotu, ale aj ak by malo, Taliansko by sa iste nechalo inšpirovať rozhodnutím španielskeho ústavného súdu, ktorý vyhlásil plánované referendum o odtrhnutí sa Katalánska rovno za protiústavné. Veď prečo aj nie.

Z Číny prichádza čoraz viac informácií o problémoch so získavaním úverov. Banky sa správajú čoraz opatrnejšie a neposkytujú úvery hocakému podniku. Niektoré spoločnosti tak môžu získať úver s úrokom vyšším ako 10 % ročne a získanie úverov tak začína byť náročné a drahé. Je to spôsobené tým, že banky sú si vedomé faktu, že predstavitelia lokálnych vlád a centrálnej vlády nebudú zachraňovať každého. Dokonca predstavitelia vlády hovoria o tom, že bude nevyhnutné niektoré podnikateľské projekty nechať skrachovať. To vytláča mnohé spoločnosti z klasického úverového trhu na trh tieňového bankovníctva, kde sú úrokové miery ešte vyššie. Situáciu si začínajú uvedomovať aj obyčajní obyvatelia Číny. Svedčí o tom minulotýždňová udalosť, kedy sme boli svedkami „runov“ na dve menšie banky v oblasti Yandong, ktoré boli spôsobené len nepotvrdenými zvesťami o insolventnosti bánk, ktoré sa však rýchlo rozšírili medzi obyvateľstvom. Treba si zároveň uvedomiť, že takéto správanie je v Číne naozaj netradičné vzhľadom na to, že obyvateľstvo je dlhodobo zvyknuté na to, že banky sú pod prísnym dohľadom a garanciou vlády.

Podľa sérií výskumov väčšie finančné inštitúcie lepším spôsobom zhodnocujú peniaze a sú omnoho stabilnejšie voči výkyvom na trhu v porovnaní s menšími bankami a finančnými domami. Prečo je to tak? Aj na to odpovedá výskum. Väčšie banky si užívajú status “too-big-to-fail (príliš veľké na to aby skrachovali) a preto sú na tom lepšie ako iné banky. Inými slovami kto by nechcel takto podnikať, keď je každá chyba zaplatená z daní daňových poplatníkov. A aj keď je faktom, že administratíva prezidenta Obamu chcela zmenšiť veľkosť najväčších bánk, opak sa stal pravdou. 10 najväčších bánk v USA má aktíva v hodnote 9,72 bilióna USD a dokonca prvých päť medzi nimi JPMorgan Chase, Bank of America, Citigroup (ktorá mimochodom neprešla ďalšími stres testami FEDu, ktoré ani nie sú veľmi prísne) a Wells Fargo – vlastní aktíva v hodnote 7,8 bilióna USD. „Úspešnosť“ týchto bánk asi stojí i za rozhodnutím správnej rady JP MOrgan o zvýšení odmeny pre jej riaditeľa Jamieho Dimona, ktorý si prilepší o 20 miliónov USD. Na druhej strane barikády majú však Američania úplne iné problémy. Po prvý krát v histórii spoločnosť Wal-Mart zaradila medzi riziká svojho podnikania aj závislosť svojich tržieb od sociálneho systému „food stamp“. Súvisí to s tým, že je zameraná primárne na chudobnejšiu časť obyvateľstva. Avšak zároveň to svedčí o veľmi nepriaznivej sociálnej situácií medzi americkým obyvateľstvom. USA už nie sú jednoducho tou slobodnou a bohatou krajinou ako pred desiatimi rokmi.

Matúš Pošvanc

Tagged ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →