Rusi prekvapili

Rusi tento týždeň prekvapili. Ukazuje sa, že nielen Čína a India je veľkým nákupcom zlata. Ale i Ruská centrálna banka. Tá len v marci kúpila 31,1 ton zlata, čo bol druhý najväčší nákup zlata za mesiac za ostatných 16 rokov. Viac nakúpila len minulý september, kedy pridala do svojich rezerv 37 ton zlata. Ruská centrálna banka tak zvýšila svoje rezervy na 1237,9 tony. Nákupy Ruska sú s vysokou pravdepodobnosťou spojené s demonštráciou sily a ako určitá stratégia voči dnes negatívne naladenému západu. Zároveň sa dá predpokladať, že sú rovnako diverzifikáciou a možnou prípravou na ďalšie vyostrovanie vzťahov.rusko_zlato

Rovnako sa čoraz intenzívnejšie špekuluje o tom, koľko zlata má Čínska centrálna banka, ktorá zverejnila túto informáciu naposledy v roku 2009. Je čoraz viac zjavné, že Čína chce konkurovať klasickým menám ako je dolár, euro, jen a britská libra. Ich renbindi je do určitej miery na to predurčené vzhľadom na to, že Čína sa stáva najväčšou ekonomikou na svete. Na to však podľa mnohých bude potrebovať i zlato. Veľa zlata. Podľa informácií, ktoré prenikli už aj do mainstreamových médií, hádanka koľko zlata pridala ich centrálna banka, môže byť už čoskoro odhalená. A trojnásobné navýšenie rezerv by asi nikoho neprekvapilo (3510 ton). Trojnásobné navýšenie by ju posunulo mierne nad zásoby zlata Nemecka. Už aj z toho hľadiska je vidno, že zlato stále patrí do monetárneho sveta.

Tieto informácie – geopolitického charakteru – sa však už netýkajú striebra. Striebro je dnes považované omnoho viac za priemyselný kov. Je preto pravdepodobné, že ak by sa ešte viac spomalil rast niektorých ekonomík, bude to mať aj negatívny dopad na striebro. V tomto kontexte je zaujímavé, že na Šanghajskej burze v Číne sa strojnásobili zásoby striebra až na 314 ton; dôvodom je utíchajúci dopyt z priemyslu. Žeby nastal čas na výraznejší pokles ceny striebra? To však neplatí pre cenu zlata. Tú práve geopolitické a ekonomické riziká, ako aj silný dopyt zo strany tradičných hráčov, výrazne zatiaľ neposunuli nižšie.

Typickým príkladom je India. Tá sa chystá na ďalší silný mesiac. V marci doviezla 159 ton zlata a v apríli predpokladajú dovozcovia, že dovezú minimálne 100 ton. Sú hlavne za tým relatívne zaujímavé cenové hladiny a znížené reštrikcie zo strany ich centrálnej banky. A v princípe je všetok tento „povyk“ spôsobený mániou Indov kupovať zlato ako darčeky spojené s náboženskými a kultúrnymi tradíciami.

Máte záujem o nákup drahých kovov? Do drahých kovov môžete investovať ale aj nimi priamo platiť.

Matúš Pošvanc

Pridaj komentár