Nezaradené

Prečo západná civilizácia skrachuje

V tomto článku nebudem rozoberať hlavné príčiny súčasnej situácie v podobe nekrytých peňazí, politiky nízkych úrokových mier a lacných peňazí, ktoré sú príčinou zlých investícií, neefektívnych podnikateľských projektov, ale i zadlžovania sa vlád a súkromného sektora. To sú príčiny prečo s vysokou pravdepodobnosťou príde krach súčasného menového systému. Prečo je to pravdepodobné sa dozviete na tomto linku (zjednodušene povedané, nie je možné vrátiť to, čo si v mene daňových poplatníkov niekto požičal).

Skôr ma zaujalo nasledujúce video:

Nie, že by ma nadchýnal empirický výskum, ktorý rečník prezentuje. Predsa len to, čo pospisuje, je minulosť. A neexistuje žiadna záruka toho, že sa zopakuje aj v budúcnosti. Pokiaľ by sme však s touto pravdepodobnosťou rátali, je jasné, že štátom tzv. západnej civilizácie nepomôže nič. Autor vo videu totižto prezentuje výsledky štúdie, ktorú pripravoval. Tá sa zamerala na porovnávanie nepokojov v spojení so škrtmi vo vládnych výdavkoch. Štúdia ukazuje, že škrty, ktoré sú vo vyššej výške ako sú 2 – 3 % HDP spôsobujú vyššiu pravdepodobnosť výrazných sociálnych nepokojov. Štúdia okrem iného tiež poukazuje na to, že neexistuje spojitosť medzi znovuzvolením vlády a výraznejšími, či menej výraznými škrtmi vo vládnych výdavkoch.

Čo z toho vyplýva?

Vlády sa pravdepodobne budú radšej uchyľovať k zvyšovaniu daní. Toho sme svedkom napr. na Slovensku. Či by sme mali pravicovú alebo či máme ľavicovú vládu, politici deklarovali zvyšovanie daní. Výdavkové škrty sú jednoducho nepopulárne. Bohužiaľ čím vyššie daňové zaťaženie bude, tým menej sa bude dariť ekonomike. A čím viac ľudí navykneme na dávky a istoty, tým väčšie problémy môžu vzniknúť v budúcnosti. Zvyšovanie daní má inými slovami svoje limity. A aj keď je populárne dnes hovoriť, zvýšme dane bohatým, tak to jednoducho nepomôže.

Druhým dôsledkom vyššie uvedených záverov štúdie, je zvýšenie nepravdepodobnosti toho, že by vôbec vlády mohli niekedy splatiť svoje dlhy. A to bez ohľadu na vyspelosť krajiny. Nemecko má rovnako rozsiahly dlh, ako Španielsko, či Veľká Británia. USA a Japonsko sú tiež na tom zle. A ak platí vyššie stanovená premisa, ktorá z vlád sa rozhodne realizovať výrazné úsporné opatrenia a potrebné reformy podnikateľského prostredia, trhu práce a zdravých peňazí?

Myslím, že je namieste sa zamyslieť minimálne z individuálneho hľadiska každého čitateľa tohto článku nad plánom, ako sa zabezpečiť proti pravdepodobnosti reálnych problémov vo „vyspelom“ západnom svete.

Matúš Pošvanc, Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom.

 

Tagged , , , , ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →

Pridaj komentár