Centrálne bankovníctvo v 21. storočí

Federálny rezervný systém oslávi v roku 2013 svoje storočné pôsobenie v roli americkej centrálnej banky. Mnoho odborníkov, ekonómov a politikov debatuje o prínosoch a výsledkoch za posledné storočie nielen v ekonomike Spojených štátov, ale aj v celosvetovom meradle. Počas tohto obdobia politicko-ekonomický systém prešiel nespočetnými zmenami. Od diktátorských režimov, cez dve svetové vojny až po rozpad Sovietskeho zväzu, ktorý prispel k víťazstvu liberálnej demokracie. Vysoký ekonomický rast a blahobyt sa pred krízou zdal nezastaviteľný, hospodárske cykly sa považovali za prežitok. Potom však nečakane prišiel rok 2008 a pád banky Lehman Brothers. Svetový finančný systém dostal infarkt a stál pred kolapsom s nepredstaviteľnými následkami. Obrovské americké finančné domy potrebovali okamžitú záchranu, inak hrozila deštrukcia medzinárodného hospodárstva. Nespútaný trh vraj museli krotiť viditeľné ruky vlád a štátov. Vláda Spojených štátov spolu s Fed-om okamžitým poskytnutím likvidity investičným bankám chcela zabrániť dominovému efektu. Nákaza po páde Lehman Brothers mala zostať izolovaná a tak na úkor štátneho dlhu zostali stáť podľa mnohých analytikov najväčší vinníci krízy nedotknutí. A práve v týchto hektických časoch vystúpili do popredia centrálne banky. Vrcholné finančné inštitúcie každého dôležitého hospodárstva sveta sa stali poslednou inštanciou, ktorá udržala ekonomický systém na nohách. Kríza vypukla v Spojených štátoch, preto sa najväčšia pozornosť sústredila najmä na Federálny rezervný systém. Jeho šéf Ben Bernanke musel v spolupráci s administratívou Baracka Obamu sanovať novými finančnými prostriedkami krachujúce banky, ktorým hrozila insolventnosť a bankrot. Čerstvú likviditu poskytol Fed, veriteľ poslednej inštancie a jediný oprávnený orgán vytvárať nové peniaze. Finančná kríza sa rozšírila do celého sveta, premenila sa na hospodársku krízu a na začiatku roka 2013 sa boríme s krízou dlhovou.

bernanke_greenspanPo okamžitej záchrane finančného systému sa hospodárstva svetových lídrov prepadli a bolo treba činiť nápravu. Aj pri tomto probléme sa politickí predstavitelia nezaobišli bez pomoci centrálnych bankárov. Zvyšovanie daní, znižovanie výdavkov a štrukturálne reformy narazili na limity v podobe politicky nepriechodných riešení. Do súčasnosti neaplikované neortodoxné metódy stimulovania ekonomiky predstavili centrálne banky. Najnovšou zbraňou v boji proti hospodárskemu prepadu sa stalo kvantitatívne uvoľňovanie. Takto s postupom času konali aj ostatné centrálne banky najsilnejších ekonomík. Takmer päť rokov od vypuknutia krízy sa zdá, že aj tieto netradičné formy monetárnej politiky majú svoje hranice. Navyše tieto neštandardné praktiky centrálnych bánk sa dostali pod veľký tlak odbornej verejnosti.

Kým po dlhú dobu svojej existencie centrálne banky boli v tieni ministerstiev financií a politických reprezentantov, posledný ekonomický otras poodkryl ich činnosť a funkcie. Väčšina širokej verejnosti nepoznala a dodnes nepozná funkciu najvyššieho orgánu monetárnej politiky, no ekonómovia a analytici sú oboznámenejší. Nemálo sa ich začalo sústreďovať na praktizované politiky a ich dôsledky. Odborná debata sa nevyhla ani problematike nezávislosti centrálnych bánk, ktoré v súlade s politikou lacných peňazí stimulovali trápiace sa hospodárstvo. Reakciou bola vlna kritiky, ktorá si zobrala na mušku práve kroky menovej politiky. Kritici obviňovali centrálne banky, že takouto uvoľnenou menovou politikou nahrávali vládnym garnitúram, ktoré neboli schopné vlastnými silami zvládnuť následky krízy. Centrálni bankári sa mali podriadiť, napriek svojmu deklarovanému statusu nezávislosti, politikom a vykonávať bezbolestné opatrenie tlačením nových peňazí. Obvinenia novozvoleného kurzu monetárnej politiky sa týkali aj vytvárania deficitov, zvyšovania objemu dlhov a neposledne inflácie, ktorá mala ukrajovať z dlhu štátov a nepriamo nahlodávať úspory občanov. Inými slovami, kritici vyčítali financovanie vládneho utrácania a nezodpovedného zadlžovania sa, na úkor budúcich generácií. Poslednými desaťročiami vydobytá nezávislosť riadenia menovej politiky dostala vážne trhliny.

Funkcie americkej centrálnej banky sa vyvíjali a prispôsobovali novým trendom postupne rozvíjajúcej sa ekonomiky. Ako sme v práci spomenuli, vznik bol odôvodnený zabráneniu opakovania finančných paník v devätnástom a na prelome dvadsiateho storočia s následným poskytovaním likvidity v podobe veriteľa poslednej inštancie. Súčasný stav postavil centrálne banky do nového svetla a do novej úlohy. Najmä Fed vystupuje ako veľmi silná a vplyvná inštitúcia na stav ekonomicko-sociálnej situácie miliónov ľudí nielen v Spojených štátoch. Sčasti sa tejto téme venujeme v druhej kapitole, je však potrebné sa na funkciu centrálnej banky v najsilnejšej ekonomike sveta pozrieť pozornejšie. Nové problémy si vyžadujú nové riešenia. Jedným z hlavných cieľov centrálnych bánk po celom svete je sledovanie inflácie a jej držanie na stanovenej hranici. Zvyšovanie daní, šetrenie a štrukturálne reformy, to sú politicky veľmi nepopulárne riešenia a monetárne uvoľňovanie prostredníctvom rekordne nízkych úrokových sadzieb, sa zdá byť pohodlnou alternatívou. Nastupujúcou novou stratégiou by mohlo byť posúvanie hranice cieľovanej inflácie na vyššie kvantitatívne priečky. Túto možnosť zvažujú mnohí predstavitelia predných ekonomík. Duálny mandát predkladá Federálnym rezervám sledovať cieľ do dvoch percentuálnych bodov cenovej hladiny. Na konci roka 2012 sa toto pravidlo podľa najvyšších predstaviteľov Fed-u malo posunúť dočasne na dva a pol percenta. Najviac viditeľný posun nezávislosti je pozorovateľný v Japonsku. Po voľbách v roku 2012 sa zmenila vláda, k moci sa dostal premiér Šinzó Abe. Odhodlaný ukončiť dve stratené dekády ekonomiky krajiny vychádzajúceho slnka. Otvorene sa v Japonsku hovorí o posunutí inflačného cieľovania. Navyše odchádzajúci šéf japonskej centrálnej banky deklaruje nesúhlas s týmto posunom politiky. Rozhodnosť exekutívy Japonska v ovplyvňovaní monetárnej politiky nabrala nevídané rozmery, preto nezávislosť centrálnej banky je de facto v troskách. Zmenu na čele predsedu centrálnej banky zaznamenala aj Veľká Británia, ktorá je takisto odhodlaná vymaniť sa pomocou monetárnej politiky z plazivého rastu a konečne nasmerovať ekonomiku k vyššiemu výkonu. Keby sme pomocou hladiny sledovanej inflácie mali definovať nezávislosť centrálnej banky, museli by sme konštatovať, že nabratý kurz monetárnej politiky lacných peňazí nahrádza doterajšie klasické fiškálne opatrenia a odsúva rozhodovanie o monetárnej politike z predstavenstiev centrálnych bánk do centrál vládnych garnitúr.

Ben Bernanke sústavne čelí kritikom, pretože výsledky sa dostavujú buď veľmi pomaly alebo sú často veľmi rozporuplne interpretované. Navyše Fed pristúpil k priamemu vykupovaniu štátnych cenných papierov, čím sa stal priamym financovateľom vládneho dlhu. Makroekonomické ukazovatele tlačia politikov do okamžitých rozhodnutí, ktoré politici nechcú alebo nie sú schopní vykonať. Vzápätí politici tento tlak smerujú k centrálnym bankárom, ktorí majú v rukách moc ovplyvniť kondíciu ekonomiky bez následkov, ktoré by negatívne mohli doľahnúť na politickú popularitu. Kvantitatívne uvoľňovanie v celosvetovom meradle poskytlo politickým špičkám čas, na toľko potrebné štrukturálne reformy. Súvaha Fed-u sa prehupla cez tri bilióny dolárov. V predkrízovom období sa zdala byť táto čiastka nepredstaviteľná. Napumpované prostriedky majú pomôcť naštartovať rast a poskytnúť čas Barackovi Obamovi aby politicky zvládol prijať reformy a nechal zabudnúť na finančný šok z pred niekoľkých rokov. Opäť túto paralelu môžeme sledovať takmer vo všetkých vyspelých krajinách, centrálne banky kúpili čas pre politikov, ktorým dodali priestor na manévrovanie. Treba podotknúť, že tento priestor je obmedzený a má aj možné negatívne následky. Hlavným nedostatkom je fakt, že nekonvenčné metódy nie sú overené, nikdy v histórii neboli vyskúšané a preto si výsledky s úplnou presnosťou neodhaduje trúfnuť nikto.

V debate Spojených štátov o hospodárskom smerovaní nie je možné vynechať centrálnu banku. Veľa komentátorov hodnotí nové metódy centrálnych bánk, ako stratu nezávislosti nad výkonom mandátu v prospech politikov. Priveľkú moc majú vo svojich rukách úradníci, v nikým nevolených pozíciách. Čím väčšiu úlohu bude Fed zohrávať, tým väčšiu pozornosť bude na seba priťahovať. Táto pozornosť priťahuje neodolateľnú túžbu ovládať z pozície nadradeného postavenia politika možnosť stimulovať ekonomiku. Tento fakt je kompenzovaný vysokou transparentnosťou a zodpovednosťou. Na činnosť Systému prísne dohliada najmä Kongres, pred ktorý pravidelne chodí vypovedať predseda. Problémom je fakt, že doterajšie konvenčné fiškálne a monetárne praktiky sa vyčerpali a centrálna banka zostáva akoby jediný hráč držiaci v rukách posledné nástroje na rozhýbanie ekonomiky. Obrovský verejný dlh Spojených štátov kladie ďalšie limity administratíve na tradičné rozpočtové opatrenia. Jednou z ďalších rizík centrálneho bankovníctva je morálny hazard. Fed slúži ako veriteľ poslednej inštancie a má právomoc pred bankrotom zachrániť banky, finančné inštitúcie alebo rôzne insolventné spoločnosti. V spolupráci s vládou tak môže dať nezodpovedným investorom a akcionárom signál, že v prípade najväčších finančných ťažkostí ich pred krachom zachráni štát. Straty by tak od nezodpovedných vinníkov prešli na plecia daňových poplatníkov. Táto schéme následne podkopáva vieru a dôveryhodnosť v politicko-ekonomický systém, ktorý v ťažkých časoch vyzerá, že pracuje len pre štát. Centrálne banky, zohrávajú ako kľúčový činiteľ, nezastupiteľnú úlohu v súčasnom svetovom hospodárstve. Garancia nezávislosti je preto podstatným prvkom k lepšiemu a prosperujúcejšiemu smerovaniu globálneho hospodárskeho vývoja.

V ekonómii existuje myšlienkový smer, ktorý pokladá dnešný finančný systém za zlý. Kritizuje hospodársku politiku štátov a zasadzuje sa o zrušenie centrálneho bankovníctva. Jeho predstavitelia nepatria do hlavného ekonomického prúdu a na mnoho hospodárskych problémov ponúkajú zaujímavé a nezriedka prínosné riešenia. Ekonómovia praktizujúci tieto myšlienky patria pod krídlo rakúskej ekonomickej školy. Liečbu politikou lacných peňazí považujú za možno horšiu, ako príčinu samotnú. Tvrdia, že zvyšuje riziko inflácie, ktorou sa politici chcú dostať z ekonomických problémov. Formou skrytej dane, za ktorú by neniesli priame následky, by sa dalo vyriešiť enormného dlhové zaťaženie súčasnosti. O vnímaní nezávislosti centrálnej banky Spojených štátov, ale aj centrálneho bankovníctva ako takého, z pohľadu málo známej rakúskej ekonomickej školy, si povieme v nasledujúcej časti.

Tomáš Zemko

prebraté z: hayek.sk

China Hides Data

We had two announcements of central banks in the Europe. First was Bank of England with a new boss Mr. Carney. Second was ECB. The Bank of England mentioned that forward guidance and intermediate thresholds would likely be considered at the August assessment which means some change of monetary policy but otherwise there were no changes and the BoE kept rates and QE program unchanged. The Governing Council of the ECB expects that the key ECB interest rates remain at present or lower levels for an (not exactly specified) extended period of time. As you see the same story we heard from Mr. Carney. It is expected that rates will stay low or will be lower at least for 12 month. We have witnessed here some change of the policy of the ECB because it refused to pre-commit anything about rates in the past. This could lead to some currency wars regime between Europe and USA because FED is allegedly considering tightening its monetary policy. But FED could be forced not the change its policy because of actions of ECB and BoE due to the fact that Euro could weaken compared to US dollar which would be negative for the US export activities.

The ECB decided last week that Cyprus’s government bonds are temporarily ineligible as collateral after country´ credit rating was cut by Fitch Ratings and Standard & Poor’s. The central bank said it will reassess the potential eligibility of Cypriot marketable debt instruments upon the conclusion of the bond exchange.

Greece has to reassure Troika that it can deliver on conditions attached to its bailout in order to receive its next tranche of aid in August worth of € 8.1 billion. Greece missed a term placing 12,500 state workers into a „mobility scheme“, under which they are transferred or dismissed within a year to plug a fiscal gap. This could cause that IMF might stop its support to avoid of violating its own rules. But I would not be so afraid that the tranche will not come because we have German election in less than 3 month and Germans are eager to avoid any talk about yet another debt haircut for ailing Greece. Indeed, German Finance Minister Wolfgang Schäuble ruled out such a possibility just last week. Tensions over bailout terms have also mounted in Portugal. Finance Minister Vitor Gaspar resigned on Monday due to the protests against austerity programs. But it is more than obvious that any delays of austerity program will push Portugal towards some sort of further assistance or some form of debt restructuring. Who know maybe we will see finally how the OMT will work and what are its exact rules.

Europeans are furious by revelations that U.S. spied on EU representations in Washington and New York. Some have called for a suspension of talks on the trans-Atlantic free trade agreement. The documents indicate the US intelligence service was more active in Germany than in any other country in the European Union. But tensions were calm very soon and France and Germany have backed down on threats to suspend US trade talks once US promised to create more groups which will deal with the data protection.

china_hidingSo will it be China which trigger a new global economic problem or not? Difficult to tell but there are coming still interesting news from China. China suspended the release of industry-specific data from a monthly survey of manufacturing purchasing managers last week. So it seems that China is not only manipulating economic data it starts not releasing them. China´s shadow banking reached $ 6 trillion or 69 % of country GDP and regular banks works as intermediaries within the system. E.g. last month many wealthy Chinese received text message promoting 6 % return (far above official rate 3.3 %) on special financial product with 90 day duration. The problem with the shadow banking in China is that almost nobody knows where money is invested and some are wondering if these products are not some kind of Ponzi scheme.

Non-farm payroll data were released on Friday which were + 195 000, more than expected; the unemployment rate stayed at 7.6% despite expectations of a drop to 7.5%. Prior to this report ADP private payrolls data were released which were positive as well. During the month of June, the U.S. private sector added 188,000 jobs, driven by gains across all sizes of businesses, and with small companies showing the largest overall monthly increase. So far good news? It would be if full time jobs were not down by 240 K and part time jobs were not up by 360 K. But what do they cause? Will the FED change its policy? My bet is that there will not change but only time tells us.

 

Matúš Pošvanc

Čína skrýva dáta

Minulý týždeň nám povedali svoju predstavu o budúcnosti hneď dve európske centrálne banky. Anglická a ECB. Nový šéf Bank of England Carney poznamenal, že na augustovom zasadnutí budú  preberať aktívne dlhodobé cielenie monetárnej politiky. Zmeny môžeme teda očakávať v Auguste. Inak banka ponechala sadzby a nákupy anglických dlhopisov nezmenné. ECB oznámila, že rovnako ponecháva sadzby nezmenené, a dokonca prezident Draghi dodal, že to bude na (presne neurčený) dlhší časový horizont. Trh očakáva, že oznámenie znamenalo, že sa sadzby nezmenia minimálne 12 mesiacov. To je nový prístup v politike banky, ktorá sa predtým nechcela k takýmto veciam vyjadrovať. Inými slovami dlhodobé cielenie monetárnej politiky začína realizovať ECB a v krátkej dobe to oznámi pravdepodobne i Bank of England. Z tohto hľadiska je zaujímavé to, že ECB i Bank of England konajú v zhode proti americkému FEDu, u ktorého sa očakáva práve oslabenie monetárnych stimulov. Osobne si však nemyslím, že k tomu dôjde, i vzhľadom na oznámenie ECB a Bank of England, ktoré je takým „vykopaním menovej vojnovej sekery“. ECB ešte minulý týždeň rozhodla, že nebude akceptovať cyperské vládne dlhopisy ako kolaterál, kým sa nezlepší rating krajiny.

Grécko musí opätovne uistiť tzv. Trojku, že naplní podmienky svojej záchrany, vzhľadom na to, že v auguste očakáva ďalšiu tranžu peňazí vo výške 8,1 mld. euro. Grécko však nesplnilo sľub, že presunie približne 12 500 zamestnancov štátnej správy do tzv. „mobilnej schémy,“ kde by buď zmenili svoje zaradenie, alebo by boli prepustení do jedného roku. V prípade neplnenia podmienok môže MMF cúvnuť od poskytovania pomoci Grécku, pretože je to proti jeho interným pravidlám. Rovnako sa opätovne ozývajú hlasy o odpustení ďalšej časti dlhu krajiny. Avšak zatiaľ to moc reálne nie je, vzhľadom na to, že Nemecko má tri mesiace pred voľbami a akákoľvek rétorika o odpúšťaní dlhov je tabu. V tomto zmysle sa vyjadril i súčasný minister financií Nemecka Wolfgang Schäuble. Zmráka sa však i nad Portugalskom, kde odstúpil minister financií Vitor Gaspar, kvôli protestom obyvateľstva voči úsporným opatreniam. Vyzerá to tak, že riziko nerealizácie reforiem si uvedomujú už len ekonómovia. Tí upozorňujú na to, že v prípade odďaľovania tvrdých úspor bude musieť krajina v krátkej dobe opätovne požiadať o pomoc z ESM, alebo bude musieť byť aktivovaná zbraň ECB v podobe OMT mechanizmu. Jediným pozitívom toho je to, že by sme asi konečne vedeli, ako by taký OMT reálne fungoval, keďže dodnes jeho pravidlá neexistujú.

Európski politici boli nahnevaní na to, že USA špehovala zastúpenie EU vo Washingtone a v New Yorku. Niektorí sa dokonca vyjadrili, že by sa mali zastaviť rokovania o trans-atlantickej dohode o voľnom obchode. Tajná služba USA bola údajne aktívna ešte primárne v Nemecku. Avšak veľmi rýchlo po vypuknutí vášní sa všetci upokojili a Francúzsko a Nemecko uistili USA, že odložiť rokovania nechcú. Dokonca USA prisľúbilo pri vyjednávaní o zóne voľného obchodu zriadenie komisií na ochranu osobných údajov. Hneď sme všetci pokojnejší.

china_hidingTak bude to tá Čína, ktorá spustí globálnu recesiu alebo nie? Ťažko povedať, avšak z krajiny sa priam valia zaujímavé informácie. Donedávna sme boli zvyknutí, že Čína manipuluje so svojimi ekonomickými dátami, ktoré okrášľuje. Avšak najnovším trendom je to, že ich rovno nezverejní. PMI index bol síce zverejnený, avšak neexistujú k nemu žiadne detailnejšie informácie z údajného dôvodu náročnosti ich spracovania. Tak uvidíme. Čínsky sektor šedého bankovníctva dosiahol výšku 6 biliónov USD, čo je 69 % HDP. Do fungovania tohto sektoru sú dokonca zapojené i klasické bankové domy, ktoré vystupujú ako sprostredkovatelia týchto finančných produktov. Napríklad koncom júna prišla viacerým bohatým klientom klasických bánk sms s textom, že banka ponúka výnimočný finančný produkt s návratnosťou 6 % (štátom určená miera je omnoho nižšia – 3,3%) a časovým obmedzením 90 dní. Jediný problém je, že nikto nevie kam sa peniaze investujú a viacerí sa začínajú zamýšľať nad tým, či to nie je náhodou nejaká pyramídová hra. Žeby?

Ako sme už spomínali, v piatok bola v USA zverejnená správa o stave zamestnanosti, ktorá dopadla pozitívne. V USA sa vytvorilo 195 000 nových pracovných miest, čo bolo vysoko nad očakávaním. Miera nezamestnanosti ostala na úrovni 7,6 %.  Takže paráda. USA rastie. Alebo, že by za tým niečo bolo? Všetko by bolo fajn, keby sa výrazne nemenila kvalita zamestnanosti v USA; faktom totižto je, že počet pracovných miest na plný úväzok sa znížil o 240 000 a počet pracovných miest na polovičný úväzok sa zvýšil o 360 000.

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc

Calm Week on Gold and Silver

The market calmed down this week after two weeks downtrend really. It seems to that both metals took a new breath and heading higher. Silver almost touched $ 20. But finally we were moving most of the time within $ 1240 and $ 1260 zone on gold. Silver tried to stay over $ 19.5 most of the week but one day closed over and another below this level. Trading volumes were thin. We had free trading day in the U.S. on July 4th. Friday´s session was influenced by the payroll data from the U.S. and both metals sharply declined.

Gold finally closed on $ 1223.8 per ounce what was $ 11.5 lower compared to previous week. Silver closed on $ 18.9 per ounce what was $ 0.76 lower compared to previous week. The gold/silver ratio is 1 to 64.75 (i.e. you could buy 64.75 grams of silver for 1 gram of gold, it was 62.83 week before). So silver was less successful compared to gold this week. HUI index (index of the most important gold mining companies) was on $ 215.89 and was down $ 12.2 compared to previous week. XAU index (index of gold and silver mining companies) was down as well on $ 86.44 what was down $ 3.71 compared to the previous week. I expect that bullion banks decreased their net short concentrated positions on COMEX on gold as well as on silver but cannot confirm this because COT report was delayed due to the U.S. federal holiday.

We had non-farm payroll data on Friday. Both metals reacted to them negatively. It is probably because market participants are expecting that FED will react to data by taper of its policy of buying bonds. Behind price moves within this week we can find as well some fears connected with the unrest in Egypt. We had two central banks meeting (BoE and ECB) to discuss rates but their impact on the price of precious metals was not very visible.

Do we witnessing bottom is the usual question for this report for last few weeks? It is still difficult to tell. Gold certainly declined enough to bounce but there is still possibility to decline more especially if it breaks $ 1200 level. The next support will be on $ 1155 with possible decline to $ 1100. To expect uptrend moves we have to cross $ 1320. According to legendary analyst Luis Yamada $ 20 provided a strong support on silver but a full-fledged breach has opened the door for a return to the 2003 uptrend near $ 15-14. So we can still witness gold silver ratio on 1 to 70 or more (maybe 1 to 80 – 90 – 100) if anything happens within the global economic system which will indicate recession; e.g. in Japan or China. According to City analyst Tom Fitzpatrick “we may need the market to be more concerned about the financial/economic backdrop before Gold can get any real traction again.” In other words to push gold and silver higher we need some trigger connected with some economic uncertainties. Otherwise we will stay on these levels. At least for now.

Overview of the prices of gold and silver for the remaining periods:

1_prices_27

Gold chart

gold_27

Silver chart

silver_27

Source: upner.com, kitco.com

Matúš Pošvanc

Zlato a striebro zažili celkom pokojný týždeň

Po minulotýždňovom prepade sa tento týždeň trh vcelku upokojil. Dokonca sa v prvé dni zdalo, že cenové dno bolo dosiahnuté a oba kovy si to namierili s cenami vyššie. Striebro dokonca skoro prekonalo hranicu 20 USD. Avšak nakoniec sa zlato obchodovalo prevažne medzi 1240 a 1260 USD a striebro sa snažilo udržať nad 19,5 USD. Avšak raz uzavrelo nad a inokedy pod touto hranicou. Obchodovanie nebolo primerané. Vo štvrtok sme mali dokonca v USA sviatok a deň voľna. Piatok sa však oba kovy opätovne prepadli.

Cena zlata nakoniec uzavrela na úrovni 1223,8 USD, čo bolo o 11,5 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra rovnako klesla o 0,76 USD a je na úrovni 18,9 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 64,75 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 64,75 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 62,83). To znamená, že tento týždeň sa opätovne menej darilo striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 215,89 a v porovnaní s minulým týždňom klesol o 12,2 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 86,44 a rovnako klesol o 3,71. Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa pravdepodobne znížili, avšak report, vzhľadom na štvrtkové voľno v USA, mešká a tak to neviem zatiaľ potvrdiť.

Piatkový pokles bol spojený so zverejnením dát o zamestnanosti v USA, ktoré dopadlo nad očakávania. Oba kovy v ten deň padli, vzhľadom na to, že investori predpokladajú, že pozitívne dáta primäjú FED zmeniť svoju politiku nákupu dlhopisov. Tento týždeň ceny ovplyvňovali i nepokoje v Egypte. Mali sme vystúpenia dvoch centrálnych bankárov Európy, avšak ich vystúpenia veľký vplyv na ceny drahých kovov nemali.

Zažívame v týchto dňoch cenové dno? To je otázka, ktorú si často kladiem v posledných reportoch. Stále je však na ňu náročné odpovedať. Zlato istotne pokleslo dosť na to, aby sa opätovne odrazilo od dna a šlo hore. Avšak stále je tu potenciál toho, že prekročením hranice 1200 USD, môže ísť cena ešte nižšie a najbližšia podporná hranica bude na 1155 USD a následne na 1100 USD. Na výraznejší cenový rast by muselo zlato prekročiť hranicu 1320 USD. Podľa legendárnej analytičky Luis Yamadovej je pre striebro dôležitá hranica $ 20, avšak tým, že sa striebro drží pod touto hranicou, je stále možné, že zažijeme pokles ceny na 15 – 14 USD. Stále je tak v hre i pomer zlata a striebra 1 ku 70 (a určite viac v prípade nejakého náznaku globálnej recesie). Podľa analytika City Bank Toma Fitzpatricka “potrebuje žltý kov na rast to, aby boli účastníci trhu viac v obavách ohľadne potenciálneho finančného/ekonomického poklesu“. Inými slovami potrebuje žltý kov už nami spomínanú spúšť, spojenú s ekonomickou neistotou. Inak ostáva na týchto úrovniach, pokiaľ nepôjde cena i nižšie.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

1_ceny_27

gold_27

vyvoj_zlato_27

silver_27

vyvoj_striebro_27

Zdroj: upner.com, kitco.com

Upner je na Facebooku. Staňte sa fanúšikom. Ak sa Vám článok páčil, pomôžte nám. Podporte  a zdieľajte ho na linkovacích službách.

Matúš Pošvanc