Manipulácia cien, Striebro, Zlato

Nepodliehajte panike. Ide len o manipuláciu.

Nedávno som napísal článok pre Hospodárske noviny, kde som upozornil na problémy, ktoré majú niektoré teórie o manipulácií cien s drahými kovmi. Netvrdím samozrejme, že žiadna manipulácia neexistuje; existuje v podobe intervencií centrálnych bánk. Pod článkom však vznikla celkom zaujímavá diskusia ohľadne témy manipulácie. Jedným z diskutujúcich je i autor blogu nemesis.sk. Tento článok je menšou reakciou na jeho tvrdenia v diskusii.

1000 ton – to sa im manipuluje!

Autor nemesis píše, že o manipulácií jasne svedčí fakt, že na trh bolo napr. dňa 5.10.2016 „hodené“ zlato vo výške tretiny ročnej produkcie, cca. 1000 ton (ročná ťažba je des cca. 3000-3200 ton). Autor sa pravdepodobne odvolával na údaj z tohto článku. Ak sa mýlim, že to písal na základe týchto faktov, tak si rovno sypem popol na hlavu a ospravedlňujem sa. Situáciu je vidno na obrázku na hodinovom grafe:

manipulacia_cien

zdroj: http://goldprice.org/live-gold-price.html

V danom článku sa píše, že na trh bolo „hodených“ 3,2 mil. uncí zlata. Autor nemesis sa podľa mňa „mierne“ prerátal – 3,2 mil. uncí nie je totiž tisíc ale len cca 99,7 ton, jedna nula sa mu priplietla. Samozrejme ani 100 ton nie je málo. Rovnako si všimnite, že sa zároveň nejedná o nič svetoborné. Ako je vidno na obrázku, obchodovanie sa síce zvýšilo, avšak nebolo význame výraznejšie, ako inokedy. A aj pri situáciách, kedy cena stúpa. Ono ak by to aj bolo 1000 ton, tak je to v kontexte ročnej produkcie irelevantné. Zlato totiž leží na skladoch a je ho cca. 180 tis. ton v teoretickej potenciálnej ponuke (berte číslo ako odhad – viac o problematike množstva zlata je v knihe „Mrcha“ zlato). Zlato sú totižto peniaze, ktoré sa hromadia a z tohto hľadiska nová ťažba nehrá pri obchodovaní veľkú úlohu.

Fix striebra

Autor sa rovnako rozčuľuje na manipuláciu fix-u striebra. Po údajne januárovom (2016) jasnom dôkaze o manipulácií cien fixu – píšem o danom probléme v tomto článku – mali opustiť trh, „všetci významní ťažiari“. Pevne dúfam, že si autor uvedomuje, že hovorí o London Metal Exchange (LME), ktorá obchoduje rôzne formy derivátov a slúži ako obchodné miesto a že ju rozlišuje od LBMA, kde sa fix stanovuje. A aby sme uvideli dané správy do kontextu, treba si uvedomiť, že členovia, ktorí odišli, boli člnmi tzv. piatej kategórie, bez práv obchodovania a s členstvom v kontexte klasických klientov LME. A boli piati (len v danej kategórií ich ostalo ešte 52; údaj z 15.11.2016). Boli medzi nimi: Rio Tinto (významná ťažobná spoločnosť), Nyrstar Buden BV (ťažiar zinku; striebro a zlato ťaží ako by-produkt), MetAlliance LLP (dodávateľ zinku a medi), Lonconex Ltd (finančné služby) a Enmetco (spoločnosť zameraná na hedžovanie rizika). Obraz, oproti výroku „všetci významní ťažiari“ a realite, si urobte sami. Nehovorím zároveň, že to nie je zaujímavý vývoj.

Cena striebra je tak nízko, že neexistujú skoro primárni producenti striebra

Autor sa rovnako sťažuje na tzv. problém toho, že dnes skoro vôbec neexistujú tzv. primárni producenti striebra. Sú to tí, ktorí ťažia primárne striebro a neťažia ho ako vedľajší produkt. Tento „problém“ však neexistuje. Nerozumiem ani nutnosti deliť producentov na primárnych. Všetko sú len producenti. Uvedomme si, že predsa záleží aj od ložiska striebra a akým spôsobom sa ťaží; a áno, striebro sa ťaží popri ťažbe iných komodít ako sprievodný produkt – tak bolo totiž vytvorené v zemskej kôre. Sťažovať sa na to, že primárnych je málo mi príde už viac ako len utiahnuté za vlasy.

„Run“ na bullion banky

Argument o tom, že systém obchodovania zlata a striebra skolabuje v prípade masívneho „run-u“ na veľké banky (bullion banky), nie je úplne mimo, ako predchádzajúce výkriky. Veľké banky držia zlato svojich klientov a požičiavajú si ho; za čo klientom platia – minimálne vo forme bezplatného skladovania zlata. Jedná sa o systém, ktorý môžeme porovnať s bankovým účtom vo fiat systéme. Rozdiel je však v tom, že je vysoko pravdepodobné, že v systéme požičiavania si zlata (a striebra) musia pevnejšie sedieť časové pôžičky zlata a kontraktov voči nim otváraných, ktoré sa vydávajú väčšinou na 3 až 6 mesačné obdobia. Inými slovami je tento systém síce rizikový, avšak nie až tak veľmi ako bankový systém, ktorý financuje dlhodobé projekty (viac ako 1 rok) krátkodobým kapitálom. V našom prípade ide o fyzickú komoditu, ktorú len tak poľahky nevytvoríte z ničoho a ešte sú to aj krátkodobé pôžičky. Banky sú inými slovami omnoho opatrnejšie. Aj keď je pravda, že sa nedá vylúčiť, že banky jednajú vždy v súlade s právom. Viac k téme popíšem v nasledujúcich článkoch, kde sa pozrieme na problémy teórií o manipulácií cien zlata a striebra prostredníctvom tzv. papierového trhu.

No a téma „run-u“ na bullion banky nadväzuje na obľúbenú tému o inventároch zlata a striebra na COMEXe, kde existuje tzv. problém kategórie „registered“ a „eligible“. Myslím si, že som danú problematiku pekne popísal v knihe „Mrcha“ zlato. Odporúčam ju pri záujme o tému zlata a striebra, ako aj tému o manipulácií cien drahých kovov, prečítať a kriticky sa nad ňou i zamyslieť – veď prečo nie.

Ak narazíte na akýkoľvek článok, bolo by vždy dobré si overiť aj fakty a nepodľahnúť panike a rozčúlenia z toho, aký je svet zlý a ako ho elity manipulujú.

Tagged ,

About matus.posvanc

Trhu so zlatom a striebrom sa venujem od roku 2011. Prešiel som rôznymi fázami a pohľadmi na problematiku. "Trh je manipulovaný. To je jasné!" Inak by cena zlata predsa nešla dole. "Zlato na úrovni 100 tis. USD? Žiaden problém." Najneskôr do pár rokov. "Futures trh je najväčšie zlo a tzv. papierové zlato je nutné zakázať". Nuž, po dlhom štúdiu tejto problematiky, som hlúposti a táraniny opustil. Ostalo to, čo považujem za podstatné. Význam zlata je veľký. Avšak bez pochopenia trhu okolo neho, sa sám od seba znovu neobjaví. Kúpiť zlato ako časť svojho portfólia má zmysel. Snažiť sa na zlate zbohatnúť? To je iný príbeh. Jednu jeho časť nájdete na mojom blogu.
View all posts by matus.posvanc →